Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-269-2015.pdf
PDF · 69.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/269/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: FAST PLUS, spol. s r.o., Na pántoch 18, 831 06 Bratislava, IČO: 35 712 783, zastúpený: JUDr. Martou Michalkovou, advokátkou, Župné nám. 3, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Digital Media House, s.r.o., Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, IČO: 46 573 585, o zaplatenie 259,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/124/2015-33 zo dňa 29.06.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/124/2015-33 zo dňa 29.06.2015 potvrdzuje.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 259,87 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za dodanie tovaru. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz fotokópie dvoch faktúr. Konajúci súd uviedol, že z týchto faktúr však nijakým spôsobom nevyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by navrhovateľ pre odporcu poskytol plnenie. Keďže okrem uvedených faktúr súdu nepredložil žiaden iný dôkaz preukazujúci právny titul na zaplatenie peňažnej sumy v zmysle ním predložených faktúr, súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol. Úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že spoločnosť pri uzatváraní obchodných kontraktov používa aplikácie B2B, v ktorých zákazník v elektronickej podobe zadá objednávku tovaru. Do aplikácie užívateľ uvedie vlastné prihlasovacie meno a heslo, z ktorého vyplýva, že tovar objednal. V objednávke zadá kód tovaru, dodaciu adresu a sumár k objednávke. Na základe toho sa tovar následne expeduje na zadanú adresu. Faktúra je vystavená v deň expedície tovaru a zobrazuje sa v uvedenej aplikácii. Z uvedeného dôvodu aj faktúry, ktoré predložil k návrhu, boli len v takejto forme. Vo faktúrach sú uvedené čísla dodacieho listu. Ďalej uviedol, že pre ilustráciu predkladá tzv. logy, ktoré sú však len znova vytlačené z počítača, z ktorých je zrejmé, kedy a čo si odporca objednal, z akého zariadenia objednávku vykonal, akú zadal dodaciu a emailovú adresu. Okresný súd vo veci rozhodol bez vypočutia odporcu. Na záver uviedol, že súd rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu a formálne poukázal na ust. § 120 O.s.p. Súd ho nevyzval na doloženie ďalších dokladov týkajúcich sa veci. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že súd mal vyžiadať od navrhovateľa ďalšie doklady, odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľovi bolo doručené poučenie súdu o niektorých procesných právach a povinnostiach účastníka konania, z ktorého je zrejmé, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo označiť ich najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, resp. do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí. Súd nie je povinný vyzývať účastníka konania na ich predloženie, navyše takýmto postupom súdu by mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Čo sa týka dokladov priložených k odvolaniu, odvolací súd poukazuje na ust. § 205a O.s.p., podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. V čase vydania napadnutého rozsudku boli súdu ako dôkaz predložené len dve faktúry, na základe ktorých navrhovateľ preukazoval žalovaný nárok. Navrhovateľ mal tieto dôkazy predložiť do času, kým o nich súd prvého stupňa nerozhodol. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nejde o prípad podľa § 205a ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie. Systém neúplnej apelácie možno charakterizovať tak, že odvolateľ, až na zákonom uvedené taxatívne výnimky, nesmie v odvolaní uvádzať nové skutočnosti a dôkazy (tzv. novoty) a že nemožno prihliadať v odvolacom konaní k novým skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli účastníkmi konania navrhnuté alebo inak nevyšli najavo pred súdom prvého stupňa. Účastníci sú výrazne obmedzení vo svojej možnosti uplatnenia novôt, čo je hlavný rozdiel medzi apeláciou úplnou, súd teda nesmie prihliadať k novým skutočnostiam a novým dôkazom. Systém neúplnej apelácie je logickým dovŕšením prvkov koncentrácie konanie na súde prvého stupňa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ju neuplatnil a žiadne mu nevznikli. Tento rozsudok bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.