Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-185-2015.pdf
PDF · 125.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/185/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: C. D., R. XX.XX.XXXX, T. D. C. XXX/XX, XXX XX Č., V. C. J. v zastúpení JUDr. Ladislav Bohumel, Boženy Němcovej 53, 990 01 Veľký Krtíš proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 816 43 Bratislava o náhradu škody vo výške 160.000,- eur s príslušenstvom spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa Zákona č. 514/2006 Z.z. takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.07.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 160.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 09.12.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nárok na náhradu škody navrhovateľ odôvodňoval nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce Banská Bystrica v súvislosti s vybavením jeho podnetu na prešetrenie nevyplatenia mzdy v období od 01.05.2010 do 01.04.2011 a odstupného jeho bývalým zamestnávateľom, spoločnosťou MARSCHAL SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 09.04.2011, ktorý inšpektorátu práce doručil dňa 28.04.2014. Obsahom podnetu bolo, že navrhovateľ so spoločnosťou MARSCHAL SLOVAKIA s.r.o. uzavrel dňa 01.05.2010 pracovnú zmluvu s dobou trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú, že dňa 28.02.2011 navrhovateľ so zamestnávateľom spoločnosťou MARSCHAL SLOVAKIA s.r.o. okamžite skončil pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy a ani dvojmesačného odstupného, keď zamestnávateľ nevyplatil navrhovateľovi mzdu za obdobie od 01.05.2010 a to ani na základe výzvy navrhovateľa zo dňa 02.02.2011 a že spoločnosť MARSCHAL SLOVAKIA s.r.o. dala navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu rušenia prevádzky dňom 01.04.2011. Inšpektorát práce Banská Bystrica v zákonom stanovenej lehote podnet nevybavil a až na základe zisťovania skutočností v súvislosti s vybavením podnetu bola navrhovateľovi dňa 04.08.2014 doručená informácia o prešetrení podnetu zo dňa 30.07.2014 a zo dňa 03.06.2014. S obsahom oznámenia navrhovateľ nesúhlasí, nakoľko v ňom uvedené informácie sú nepravdivé a skreslené a to, že navrhovateľovi bol list o vybavení podnetu zo dňa 03.06.2014 zaslaný. Oznámenie o vybavení podnetu zo dňa 03.06.2014 doručené nebolo, navrhovateľovi bolo na základe reklamácie doručenia uvedenej zásielky na pošte Č. oznámené, že zásielka z Inšpektorátu práce Banská Bystrica nebola na predmetnú poštu doručená. Odporca ani na žiadosť navrhovateľa podací lístok nepredložil a navrhovateľ mal z toho dôvodu za to, že informácia o prešetrení podnetu zo dňa 03.06.2014 bola vyhotovená dodatočne a bola antidatovaná. Navrhovateľ dňa 27.08.2014 podal na Národný inšpektorát práce Košice sťažnosť
na postup Inšpektorátu práce Banská Bystrica z dôvodu, že nesúhlasil s prešetrením podnetu, domáhal sa riadneho prešetrenia a žiadal, aby Národný inšpektorát práce rozhodol o práve navrhovateľa na vyplatenie mzdy a odstupného na základe listinných dokladov, ktoré ako prílohu priložil. Dňa 19.11.2014 bola vyhotovená odpoveď č. 690/2014-1.0/HIP 9/2014/sť. v závere, ktorej je uvedené, že na základe uvedených skutočností prešetrením predmetnej sťažnosti bolo zistené, že sťažnosť je opodstatnená. Vo veci podľa navrhovateľa ide o nesprávny úradný postup Inšpektorátu práce Banská Bystrica, lebo riadne neprešetril jeho podnet. Škoda vo výške 160.000,- eur, ktorej náhradu si uplatnil pozostávala z náhrady majetkovej ujmy vo výške 3.412,60 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 156.587,70 eur. Majetková ujma 3.412,60 eur predstavuje nevyplatenú mzdu a odstupné za obdobie 01.05.2010 - 01.04.2011 teda 11 mesiacov, pričom za obdobie roku 2010 teda od 01.05.2010 do 31.12.2010 to predstavuje sumu 2.461,60 eur (minimálna mesačná mzda 307,70 eur x 8 mesiacov) a za obdobie roku 2011 teda od 01.01.2011 do 01.04.2011 to predstavuje sumu 951,00 eur (minimálna mesačná mzda 317,00 eur x 3 mesiace). Navrhovateľ podal dňa 09.12.2014 na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ale Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR odškodnenie v navrhovateľom požadovanej sume odmietlo vyplatiť.
Odporca sa k návrh navrhovateľa vyjadril i písomne a návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za nedôvodný a nepreukázaný nakoľko neboli splnené zákonom požadované predpoklady vzniku škody, jej výšky a príčinná súvislosť medzi postupom Inšpektorátu práce Banská Bystrica a vznikom škody. Výpočet škody zo strany navrhovateľa je podľa odporcu nedôvodný, nepreukázaný a ničím nepodložený. V dôsledku nedoručenia zásielky týkajúcej sa prešetrenia podnetu škoda navrhovateľovi nevznikla a nebolo tým ani zmarené právo na vyplatenie mzdy a odstupného zo strany bývalého zamestnávateľa. Pochybenie zo strany Inšpektorátu práce Banská Bystrica v rámci prešetrenia sťažnosti navrhovateľa spočívalo jedine v opakovanom doručení informácie o výsledku prešetrenia podnetu. Pochybením však žiadnym spôsobom neboli dotknuté prípadné nároky navrhovateľa z pracovnoprávneho vzťahu a nemali žiaden vplyv na výsledok inšpekcie práce. Nedoručením zásielky týkajúcej sa prešetrenia podnetu škoda navrhovateľovi nevznikla a nebolo tým ani zmarené právo na vyplatenie mzdy a odstupného zo strany bývalého zamestnávateľa. Navrhovateľ ako sťažovateľ sa údajných svojich nárokov z pracovnoprávneho vzťahu začal domáhať cestou inšpekcie práce viac ako 3 roky po zrušení prevádzky prostredníctvom, ktorej mal vykonávať dohodnutú prácu. Navrhovateľ bol upozornený, že vymáhať individuálne nároky zamestnancov nie je v kompetencii inšpektorátu práce a bolo mu odporučené aby sa so svojim nárokom obrátil na príslušný súd.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi splnomocneného zástupcu navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - pracovná zmluva navrhovateľa zo dňa 01.05.2010, výzva navrhovateľa zo dňa 02.02.2010 na vyplatenie mzdy od 01.05.2010, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.02.2011 dané navrhovateľom, výpoveď daná zamestnávateľom MARSHAL SLOVAKIA s.r.o. navrhovateľovi zo dňa 01.04.2011, podnet navrhovateľa na prešetrenie nevyplatenia mzdy a odstupného zo dňa 09.04.2014 adresovaný Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Informácia Inšpektorátu práce Banská Bystrica o prešetrení podnetu číslo Čcp: 4596/14 zo dňa 03.06.2014, urgencia navrhovateľa na prešetrenie podnetu zo dňa 28.07.2014, Informácia Inšpektorátu práce Banská Bystrica o prešetrení podnetu číslo Čcp: 7967/14 zo dňa 30.07.2014, opakovaný podnet navrhovateľa na prešetrenie nevyplatenia mzdy a odstupného zo dňa 14.08.2014 adresovaný Národný inšpektorát práce Košice, vyjadrenie Inšpektorátu práce Banská Bystrica k urgencii vybavenia sťažnosti číslo 10999/14 zo dňa 29.10.2014, oznámenie Inšpektorátu práce Banská Bystrica o výsledku prešetrenia sťažnosti číslo 690/2014-1.0/HIP 9/2014/ sť. zo dňa 19.11.2014, žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.12.2014, informácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o výsledku predbežného prerokovania č. spisu 13210/2015-M OPS zo dňa 10.06.2015 a kópia spisového materiálu Inšpektorátu práce banská Bystrica týkajúceho sa podnetu navrhovateľa v súvislosti s nevyplatením mzdy a odstupného a ostatný obsah spisu.
Dňa 28.04.2014 bol Inšpektorátu práce Banská Bystrica doručený podnet navrhovateľa na prešetrenie nevyplatenia mzdy a odstupného zo dňa 09.04.2014, v ktorom navrhovateľ žiadal o prešetrenie veci v súvislosti s nevyplatením mzdy za obdobie od 01.05.2010 do 01.04.2011 a odstupného s tým, že podľa
jeho názoru má na mzdu a odstupné právo ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/112/2012. Navrhovateľ v podnete uviedol, že dňa 01.05.2010 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou MARSHAL SLOVAKIA s.r.o. na dobu neurčitú. Dňa 02.02.2010 spoločnosti zaslal výzvu a požadoval vyplatenie mzdy od 01.05.2010. Zamestnávateľ však navrhovateľovi mzdu nevyplatil. Dňa 28.02.2011 navrhovateľ okamžite skončil pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnávateľ mu za celé obdobie nevyplatil mzdu a nevyplatil mu ani dvojmesačné odstupné. Dňa 01.04.2011 mu zamestnávateľ dal výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu rušenia prevádzky.
Zo zápisnice Inšpektorátu práce Banská Bystrica o prešetrení podania k číslu E 90/14 Čcp: 4596/14 zo dňa 03.06.2014 vyplýva, že podanie navrhovateľa bolo prešetrované dňa 12.05.2014 a 03.06.2014 s tým, že šetrenie nemohlo byť z relevantných dôvodov vykonané. Z úradného záznamu Inšpektorátu práce Banská Bystrica o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce č.:IBB-25-31-2.3/ÚZ-E.24-14 zo dňa 03.06.2014 vyplýva, že na základe kontaktu zisteného z internetu dňa 30.04.2014 na prevádzku pekáreň MARSHAL SLOVAKIA s.r.o. sa inšpektor práce spojil telefonicky s bývalým konateľom zamestnávateľa navrhovateľa a to K. I., ktorý mu oznámil, že prevádzka v Č. je od apríla 2011 zrušená a súčasný konateľ spoločnosti sa nachádza v D.. Z údajov z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť MARSHAL SLOVAKIA s.r.o. zmenila od 29.04.2011 sídlo na adresu Belina 40, okres Lučenec. Inšpektorát práce listom zo dňa 13.05.2014 písomne vyzval predmetnú spoločnosť na predloženie listinných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a to zásielkou na doručenku a do vlastných rúk. Zásielka sa inšpektorátu práce dňa 19.05.2014 vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Vzhľadom na uvedené zistenia sa výkon inšpekcie práce uzatvoril s tým, že šetrenie nemohlo byť z relevantných dôvodov vykonané. Inšpektorát práce Banská Bystrica v liste číslo Čcp.: 4596/14 zo dňa 03.06.2014 adresovaným navrhovateľovi vo veci informácie o prešetrení podnetu okrem iného uviedol, že z priebehu výkonu inšpekcie práce vyplynulo, že boli vyčerpané všetky možnosti na skontaktovanie sa s bývalým zamestnávateľom a preto šetrenie podnetu nemohlo byť z relevantných dôvodov vykonané. Zároveň oznámil navrhovateľovi, že vzhľadom k tomu, že vymáhať individuálne nároky zamestnancov nie je v kompetencii inšpektorátu práce, odporúča navrhovateľovi obrátiť sa na príslušný súd vzhľadom k tomu, že v zmysle § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Navrhovateľ podaním zo dňa 28.07.2014 žiadal Inšpektorát práce Banská Bystrica o podanie správy vo veci prešetrenia jeho podnetu zo dňa 09.04.2014.
Inšpektorát práce Banská Bystrica podaním Čcp.: 7967/14 zo dňa 30.07.2014 informoval navrhovateľa o prešetrení podnetu s tým, že Inšpektorát práce Banská Bystrica informáciu o prešetrení podnetu zaslal navrhovateľovi listom zo dňa 03.06.2014 a o jeho nedoručení navrhovateľovi nemal vedomosť a preto predmetnú informáciu zasiela navrhovateľovi opätovne a zároveň sa navrhovateľovi za vzniknutú situáciu ospravedlnil. Informácia bola navrhovateľovi doručená dňa 04.08.2014.
Dňa 18.08.2014 bol Národnému inšpektorátu práce, Košice doručený opakovaný podnet navrhovateľa na prešetrenie nevyplatenia mzdy a odstupného zo dňa 14.08.2014. Navrhovateľ v opakovanom podnete uviedol, že nesúhlasí s prešetrením jeho podnetu zo dňa 09.04.2014 a domáha sa riadneho prešetrenia jeho opakovaného podnetu a žiada, aby Národný inšpektorát práce rozhodol o jeho práve na vyplatenie mzdy a odstupného na základe predložených písomností.
Inšpektorát práce Banská Bystrica podaním číslo 10999/14 zo dňa 29.10.2014 navrhovateľovi oznámil, že Národný inšpektorát práce Košice listom zo dňa 04.09.2014 sťažnosť navrhovateľa zo dňa 27.08.2014 postúpil na vybavenie Inšpektorátu práce. Inšpektorát práce Banská Bystrica podanú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote vybaví a o jej vybavení bude navrhovateľa informovať.
Inšpektorát práce Banská Bystrica podaním číslo 690/2014-1.0/HIP 9/2014/sť. zo dňa 19.11.2014 oznámil navrhovateľovi výsledok prešetrenia sťažnosti a uviedol, že šetrením sťažnosti bolo zistené, že vybavujúci inšpektor práce ukončil šetrenie podnetu navrhovateľa prijatého dňa 28.04.2014, dňa 03.06.2014 a že spisový materiál odovzdal v ten istý deň vedúcemu oddelenia PPV na vykonanie vecnej
a formálnej kontroly výsledných materiálov. Vedúci oddelenia vyjadril súhlas s výsledkom prešetrenia podnetu, čo osvedčil svojim podpisom na písomnej informácii adresovanej podávateľovi podnetu. Po písomnej urgencii podávateľa podnetu na výsledok prešetrenia prijatej dňa 30.07.2014, bolo zistené, že v spise sa nenachádza dôkaz o doručení odpovede sťažovateľovi. Šetrením sťažnosti bolo zistené, že inšpektorát práce neinformoval podávateľa podnetu, sťažovateľa o výsledku inšpekcie práce v zákonom stanovenej lehote. Výstupy z informačného systému ako i informácie z knihy odosielanej pošty však dokazujú, že výkon inšpekcie práce bol dňa 03.06.2014 inšpektorom práce riadne ukončený a z uvedeného dôvodu informácia IPBB zo dňa 03.06.2014, ktorá bola odoslaná sťažovateľovi až dňa 30.07.2014 a doručená dňa 04.08.2014 o prešetrení podnetu sťažovateľa nebola vyhotovená dodatočne, teda nebola antidatovaná. V oznámení bolo ďalej uvedené, že na základe uvedených skutočností prešetrením sťažnosti bolo zistené, že sťažnosť je opodstatnená.
Z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9T 112/2012-2396 zo dňa 28. októbra 2013, na ktorý sa navrhovateľ odvolával, súd zistil, že rozsudok, ktorý v anonymizovanej podobe predložil odporca, sa týka trestnej veci obžalovaného, ktorý bol uznaný vinným zo spáchania prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 2 Trestného zákona keď tento ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti MARSHAL SLOVAKIA s.r.o. vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorých poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia, neoprávnene získanú dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu použil v rozsahu väčšom na iný ako určený účel.
Navrhovateľ podaním zo dňa 09.12.2014 požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadal o úhradu škody v celkovej výške 160.000,- eur.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky listom č. 27271/2015 13210/2015- M OPS zo dňa 10.06.2015 oznámilo navrhovateľovi výsledok predbežného prerokovania a uviedlo, že pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa vychádzalo najmä zo spisovej dokumentácie Inšpektorátu práce Banská bystrica a dospelo k záveru, že v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody navrhovateľa neodškodní.
Navrhovateľ vo svoje výpovedi uviedol, že sa obrátil na inšpektorát práce s tým, že žiadal, aby tento vyšetril či mu patria alebo nepatria peniaze, ktoré mal dostať počas trvania pracovného pomeru od zamestnávateľa. Inšpektorát práce mu však neodpovedal a tak nevedel, či sa s jeho sťažnosťou zaoberal alebo nie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nedoručením oznámenia o vybavení podnetu utrpel psychické straty, dotklo sa ho to, lebo to bolo nespravodlivé. Vo vzťahu k následkom, ktoré mu vznikli v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení uviedol, že od času skončenia pracovného pomeru nemá zamestnanie, má finančné problémy on i jeho rodina, lebo žijú len z jeho dôchodku. Uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy vyčíslil na základe závažnosti skutku a zásahu do jeho osobnej cti a dôstojnosti.
Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.
Podľa § 1 ods. 1 písmeno a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 4 ods. 1 písmeno d Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).
Podľa § 7 ods. 8 písmeno c) Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov inšpektorát práce je povinný vykonať inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) do 30 dní od doručenia podnetu a v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu, a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce; inšpektorát práce je povinný o predĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spolu v sume 160.000 eur s príslušenstvom nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ sa domáhal v konaní zaplatenia sumy 3.412,60 eur titulom náhrady majetkovej ujmy a sumy 156.587,70 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu Inšpektorátu práce Banská Bystrica v súvislosti s podnetom navrhovateľa zo dňa 09.04.2014, doručeného Inšpektorátu práce dňa 28.04.2014 vo veci prešetrenia nevyplatenia mzdy a odstupného od bývalého zamestnávateľa.
Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup 2. existencia škody ako majetkovej a nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.
V prejednávanej veci navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup postup Inšpektorátu práce Banská Bystrica v súvislosti s vybavením jeho podnetu vo veci nevyplatenia mzdy v období od 01.05.2010 do 01.04.2011a odstupného zamestnávateľom navrhovateľa, spoločnosťou MARSHAL SLOVAKIA s.r.o.. Nesprávny postup inšpektorátu práce bol v tom, že navrhovateľovi riadne neoznámil výsledok prešetrenia jeho podnetu. Informáciu o prešetrení podnetu doručil Inšpektorát práce Banská Bystrica až na základe urgencie navrhovateľa a to dňa 04.08.2014, pričom podnet navrhovateľ doručil inšpektorátu práce už dňa 28.08.2014. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľom vytýkaný nesprávny úradný postup Inšpektorátu práce Banská Bystrica bol preukázaný, nakoľko je nesporné, že informácia o prešetrení podnetu navrhovateľa podaného dňa 28.04.2014 bola navrhovateľovi doručená až dňa 04.08.2014. Túto skutočnosť skonštatoval na základe sťažnosti navrhovateľa i hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce Banská Bystrica v oznámení zo dňa 19.11.2014, keď uviedol, že po prešetrení sťažnosti navrhovateľa bolo zistené, že sťažnosť je oprávnená, nakoľko inšpektorát práce navrhovateľa ako podávateľa podnetu o výsledku inšpekcie práce v zákonom určenej lehote (§ 7 ods. 8 písmeno c) Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce) neinformoval.
Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade navrhovateľ však nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jej výšky. Navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal. Navrhovateľom uplatnená náhrada majetkovej ujmy predstavovala ním vyčíslenú minimálnu mzdu za obdobie trvania pracovného pomeru navrhovateľa teda za obdobie od 01.05.2010 do 01.04.2011. Navrhovateľ si teda neuplatnil náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu inšpektorátu práce pri vybavovaní jeho podnetu ale uplatnil si náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nevyplatenej mzdy jeho zamestnávateľom, teda konaním iného subjektu. Navrhovateľ si mal v prvom rade vysporiadať svoje nároky so subjektom zmluvného vzťahu teda so zamestnávateľom. Vo vzťahu k iným subjektom, v prejednávanej veci teda vo vzťahu k štátu, si navrhovateľ môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikne, teda až vtedy ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a už ani nemôže byť uspokojené a zároveň ak nebolo a nemôže byť uspokojené v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu štátu resp. v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu. Je zrejmé, že škoda tak ako ju vyčíslil navrhovateľ teda nevyplatená mzda jeho bývalým zamestnávateľom nie je škodou, ktorá by za daného stavu navrhovateľovi vznikla (mohla vzniknúť) v súvislosti s nevybavením jeho podnetu v zákonom stanovenej lehote. Súd prisvedčil odporcovi, že pochybením zo strany Inšpektorátu práce Banská Bystrica v rámci prešetrenia sťažnosti navrhovateľa spočívajúcom v nedoručení informácie o výsledku prešetrenia podnetu včas nemohli byť žiadnym spôsobom dotknuté prípadné nároky navrhovateľa z pracovnoprávneho vzťahu a toto pochybenie nemalo žiaden vplyv na výsledok inšpekcie práce. Nedoručením zásielky týkajúcej sa prešetrenia podnetu škoda navrhovateľovi nevznikla a nebolo tým ani zmarené právo na vyplatenie mzdy a odstupného zo strany bývalého zamestnávateľa. Na viac nie je ani v kompetencii inšpektorátu práce vymáhať individuálne nároky zamestnanca prípadne tieto nároky sanovať. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa na inšpektorát práce obrátil po viac ako 3 rokoch po skončení pracovného pomeru a nárok na vyplatenie mzdy za obdobie trvania pracovného pomeru si voči bývalému zamestnávateľovi neuplatnil. Základným predpokladom uplatnenia nemajetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že nastali závažné následky v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, pričom preukázanie závažnosti následkov vzniknutých v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu, zaťažuje postihnutú fyzickú osobu, poškodeného. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, že ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je možné uspokojiť inak teda napraviť ju inými právnymi prostriedkami. Navrhovateľ uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany Inšpektorátu práce došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Pre priznanie nemajetkovej ujmy sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Na tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ je od toho času v zlej finančnej situácii, že nemá zamestnanie a teda on i jeho rodina musia žiť len z jeho dôchodku súd nemohol prihliadnuť. Je nepochybné, že navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že je v zlej finančnej situácii a že si nemôže nájsť zamestnanie nijakým spôsobom nesúvisí s nesprávnym úradným postupom inšpektorátu práce pri vybavovaní jeho podnetu. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal a v priebehu konania ani neuvádzal, že došlo k zhoršeniu kvality jeho života, neopísal a nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Bolo povinnosťou navrhovateľa, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že bola znížená jeho dôstojnosť a jeho vážnosť v spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. S ohľadom na obsah výpovede a tvrdení navrhovateľa, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ teda v prejednávanom prípade neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jej výšky.
Treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou je ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. V prejednávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ preukazoval príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom teda nedoručením výsledku prešetrenia podnetu a vznikom škody, ujmy skutočnosťou, že nedoručením výsledku prešetrenia podnetu mu vznikla ním vyčíslená škoda. Navrhovateľ teda príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy nijakým spôsobom nepreukázal. Je zrejmé, že navrhovateľom uplatnená náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy v podobe, ktorej náhradu si uplatnil, nie je v priamej príčinnej súvislosti s vytýkaným úradným postupom, keďže nesprávny úradný postup zo strany inšpektorátu práce nebol v príčinnej súvislosti s navrhovateľom uplatnenou náhradou škody.
Navrhovateľ v priebehu konania navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedka Š. V., ktorého výsluch navrhol vykonať na preukázanie skutočnosti, že výsledok prešetrenia podnetu navrhovateľa zo dňa 03.06.2014 navrhovateľovi Inšpektorátom práce Banská Bystrica zaslaný nebol. Súd upustil od vykonania tohto dôkazu, nakoľko považoval vykonanie tohto dokazovania za nadbytočné za stavu, keď skutočnosť, že výsledok prešetrenia podnetu zo dňa 03.06.2014 nebol navrhovateľovi zaslaný v zákonom stanovenej lehote, nebola sporná.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu a v priebehu konania, ktorými odôvodňoval svoj nárok.
Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , keď v konaní nepreukázal vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol .
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspešnosti v konaní , ale úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona