Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-175-2013.pdf
PDF · 106.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/175/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, samosudca JUDr. Milan Majerník, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting s. r. o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: S. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX X., o zaplatenie 356,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 356,- Eur od 26. 7. 2009 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie:
- zmenkovej sumy vo výške 356,- Eur,
- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 356 Eur od 26.7.2009 do zaplatenia
- 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 356 Eur od 9.10.2009 do zaplatenia,
- zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,19 Eur
- náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 69,14 Eur s DPH a v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 21 Eur.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa XX.X.XXXX na zmenkovú sumu 356,- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 26.7.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa XX.X.XXXX (dátum vystavenia) na sumu 356,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 26.7.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,00 Eur a na úroky uhradil 0,0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe
pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou zo dňa XX.X.XXXX na zmenkovú sumu 365,- Eur.
Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.
Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.
Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.
V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanej, ktorá túto zásielku prevzala 8.1.2016, ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložila.
Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca doručil súdu podanie, ktorým žiadal zastaviť konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 356,- Eur. Výrok o zastavení konania teda nadväzuje na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým žiadal konanie zastaviť a rezultuje z ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p..
Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z účastníkov, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 nariadenia č. 861/2007.
Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavil. Svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov, súhlasil však s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň si však dal podmienku, že v prípade, ak žalovaná nebude súhlasiť so žalobou, žiadal pojednávanie odročiť. Takéto podmieňovanie súhlasu s pojednávaním je pre súd zarážajúce, nemajúce žiadne právne opodstatnenie. Účastník má právo sa rozhodnúť, či sa pojednávania zúčastní a ak nie, má možnosť požiadať o odročenie pojednávania a aj to len pri splnení procesných podmienok podľa § 119 O.s.p. V takom prípade kolíziu termínov by musel konkretizovať spisové značky kolidujúceho pojednávania a uviesť dátum, kedy sa o tejto kolízii dozvedel. V danom prípade však žalobca tieto podmienky nesplnil. Keďže na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie žalobou zo dňa XX. X. XXXX, kópiou zmenky na č.l. 7, úradným záznamom na č.l. 9, úplným výpisom z obchodního rejstříku vedeného Městským soudem v Praze zo dňa 30. 8. 2013, podaním žalobcu zo dňa 22.6.2016, čiastočným späťvzatím podaného návrhu zo dňa 21. 12. 2015 a ostatnými v spise sa nachádzajúcimi listinným dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná dňa XX.X.XXXX vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 356,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 26.7.2009. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd vyzval žalobcu, aby v lehote 5 dní odo dňa jej doručenia doplnil žalobu v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p.. Žalobcovi bolo uznesenie spolu s predvolaním na pojednávanie doručené dňa 16.6.2016, pričom do dňa pojednávania na uvedené nereagoval.
Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca dostatočne nepreukázal svoj nárok vyplývajúci zo zmenky. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu zo zmenky postupoval dôsledne e ratione legis úpravy vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým zákonodarca vyžaduje chrániť spotrebiteľa a za týmto účelom na podporu jeho ochrany pred zneužívaním inštitútu zmeniek, keďže v praxi súdov sa táto prehliadala, upravil postup zisťovania, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Tento postup v záujme ochrany spotrebiteľa, ktorú si Európska únia vymienila ako jednu z priorít, predchádza aj rigidnosti zmenkovej úpravy realizovanej ustanoveniami zákona č. 191/1950 Sb.
Súd teda pri postupe interpretácie ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. vychádzal predovšetkým z historicko- teleologického výkladu, pri ktorom je zisťovaný skutočný úmysel zákonodarcu, teda účel, na ktorý má právna úprava slúžiť v dobe svojho prijatia. Z dôvodovej správy k zákonu č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený zákon č. 99/1963 Zb. plynie, že „účelom zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi v SR. Navrhovaná právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru (napríklad viac ako 90% p. a.). Napriek tomu, že žalobca je toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a. Návrh zákona expresis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zavádzajú sa nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V tejto súvislosti uvádzame, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi. Rovnako je potrebné mať na pamäti, že môže vzniknúť situácia, v ktorej bude na súde v Slovenskej republike uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmenky vystavenej v zahraničí. Aj pre tieto prípady je nevyhnutná navrhovaná právna úprava. Navrhovaná právna úprava umožní ochrániť tisíce spotrebiteľov pred nedôvodnými nárokmi uplatňovanými v súdnom konaní alebo už v štádiu exekúcie, vzhľadom k tomu, že expresis verbis vysloví povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli. .... Upresňuje sa možnosť vznášania kauzálnych námietok upravenú doposiaľ v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. V týchto prípadoch sú prípustné kauzálne námietky vždy. Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na postavenie žalovaného zo zmenky ako spotrebiteľa, pokiaľ zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedená povinnosť sa zavádza do predmetného zákona, hoci táto povinnosť už vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V súlade s osobitnými predpismi týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa sa upravuje neplatnosť niektorých zmenových alebo šekových prejavov.“
Na margo námietky žalobcu rezultujúc zo základných pravidiel teórie práva, majúc za to, že v danom prípade ide o procesný predpis (bez špeciálnej úpravy v jeho intertemporálnych ustanoveniach ohľadom prípadného iného postupu v konaniach pred a po účinnosti tejto zákonnej zmeny), a rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (nepravá retroaktivita možná, ak to odôvodňujú „závažné dôvody všeobecného záujmu“ a ak prípadné zásahy ustanovené novou právnou úpravou rešpektujú aj princíp proporcionality (napr. PL. ÚS 67/07, tiež pozri článok Vavřovský P.: K rozsahu ochrany majetkových práv podle Úmluvy o ochraně lidských práv a základních svobod a k zákazu retroaktivity právních norem, Právní fórum 2005/3)), súd postupoval v zmysle ustanovení zákona účinného v čase prejednávania veci a rozhodovania a v súlade s tým aj vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p., aby preukázal skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným a pripojil okrem zmenky aj ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich, teda predovšetkým zmluvu. Zároveň poučil žalobcu, že ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva nepredložil, predovšetkým nepredložil zmluvu o úvere, na základe ktorej mala byť vystavená zmenka.
Na základe vyššie uvedeného realizovaného dokazovania mal súd za to, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností. Predovšetkým si žalobca nesplnil povinnosť v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p., teda nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých žiadal priznať nároky zo zmenky.
Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známy postup žalobcu aj v iných konaniach týkajúcich sa uplatňovania nároku zo zmeniek. Zákonodarca v súvislosti s ochranou spotrebiteľov majúc za to, že veritelia zneužívajúc svoje postavenie vymáhajú svoje nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach aj využívaním dohôd o vyplňacom práve blankozmenky, reagoval na požiadavky predložené Európskou komisiou a skutočnosti, že súdy nedostatočne reflektovali na zneužívanie
postavenia veriteľov vo vzťahu k spotrebiteľom a prijal zmeny v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 79 ods. 3 a 4. Žalobca pokiaľ mienil preukázať svoj nárok a skutočnosť, že v danom prípade je jeho nárok opodstatnený, mal možnosť túto skutočnosť dokázať predložením relevantných listín vyplývajúcich z ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ tak neurobil, mal súd za to, že svoj nárok dostatočným spôsobom nepreukázal.
V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci poukazuje aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011 zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi), na ktoré v podstate reflektuje úprava v ustanovení § 79 ods. 3,4 O.s.p.. V tomto konaní napriek tomu, že taktiež boli uplatnené práva zo zmenky, súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.
Súd teda zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe hore uvedeného dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že žalovaná nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu, na základe ktorého bola vystavená zmenka ((§ 79 ods. 3, 4 O.s.p.), a preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, keďže ním predložené dôkazy nepreukazujú skutočnosti týkajúce sa uplatňovaného nároku zo zmenky, ktorý mal byť podporený predložením dôkazov v zmysle § 79 ods. 3 O.s.p.. Predmetný titul, resp. popísanie rozhodujúcich skutočností žalobca nevykonal podľa § 79 ods. 3 O.s.p., preto súd ani nemal možnosť posúdiť, či uplatňované nároky, na základe ktorých mala byť vystavená blankozmenka, sú opodstatnené.
Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd uzavrel, že návrh žalobcu je nedôvodný a preto ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol neúspešný a úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im súd trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.