Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-104-2016.pdf
PDF · 96.1 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/104/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudcov JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci navrhovateľa: D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., právne zastúpený: Mgr. Karol Ševec, advokát so sídlom Hlavná 29, Prešov, proti odporcovi: D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Radim Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, Prešov, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/301/2015-44 zo dňa 10.02.2016 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Karola Ševeca, advokáta o sídlom v Prešove trovy odvolacieho konania vo výške 129,75 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 50 eur mesačne od 10.07.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľa. Dlžné výživné za obdobie od 10.07.2015 do 31.01.2016 vo výške 335,48 eur, povolil odporcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zručnosť celého dlhu. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 10.07.2015 navrhoval uložiť odporcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 90 eur mesačne z dôvodu, že odporca, ktorý je jeho otcom, mu od apríla roku 2015 na výživu nič neprispieva, nežije v spoločnej domácnosti s otcom, ale býva s mamou a svojou mladšou sestrou v obci W.. Otec je poberateľom invalidného dôchodku v sumu 332,90 eur a poberá príspevok na ošatenie a benzín v sume 51,48 eur.
Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu jeho nízkeho príjmu.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení zmien a doplnkov zistil, že navrhovateľ je študentom štvrtého ročníka strednej odbornej školy a teda nie je schopný sa samostatne živiť. Z výsluchu navrhovateľa a jeho matky B. O. vypočutej ako svedkyne zistil, aké sú základné štandardné výdavky navrhovateľa, resp. aj jeho mimoriadne účelne vynaložené výdavky. Zistil, že príjem odporcu predstavuje invalidný dôchodok, ktorý je od 01.01.2015 vo výške 332,90 eur.
Súd prvého stupňa poukázal na dokazovanie v rozvodovom konaní rodičov navrhovateľa vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27P/92/2015, v ktorom bolo preukázané, že odporca nadmerne požíval alkoholické nápoje. V rámci predmetného konania odporca tvrdil, že na alkohol minie 1,80 týždenne. K argumentácii odporcu, že príspevok na ošatenie a benzín nemôže poberať z dôvodu, že jeho manželka nepredložila potrebné doklady, z jej výsluchu zistil, že predložila doklady o svojom príjme, ktoré však bolo potrebné preložiť do slovenčiny a nebola ochotná z finančných dôvodov preklad ona zabezpečiť. Povinnosťou odporcu je predložiť všetky potrebné doklady a ak tak urobí, je pravdepodobné, že príspevok, ktorého vyplácanie je pozastavené, mu bude opätovne vyplácaný a jeho príjem bude vyšší minimálne o cca 50 eur mesačne. Rovnako výdavky odporca bude mať nižšie, nakoľko od apríla roku 20015 obýva rodinný dom sám. Prvostupňový súd poukázal aj na to, že žalobca (správne má byť odporca) si sám privodil zranenie, v dôsledku ktorého je invalidný, keďže v rámci protialkoholického liečenia vyskočil z balkóna. Táto okolnosť, že z toho dôvodu nemôže pracovať a mať vyšší príjem nie je zanedbateľnou okolnosťou pri posúdení predmetného nároku. K námietke odporcu, že matka navrhovateľa poberá rodinné prídavky na syna v sume 200 eur a jej príjem je vyšší než príjem odporcu, prvostupňový súd uviedol, že ak by matka navrhovateľa nepracovala, tak by prídavky v Rakúsku ani nedostala a jej povinnosťou je prídavky na deti rozdeľovať na výživu detí. V predmetnom konaní, keď súd rozhoduje o výživnom zo strany otca, vychádza zo schopnosti otca a jeho možností. Poukazujúc na vývojové možnosti otca, ktorý ak by mal reálny záujem na tom, aby naďalej poberal príspevok na ošatenie a benzín, je určenie výživného v prospech navrhovateľa v sume 50 eur, teda spolu na obe deti v sume 100 eur (rozsudkom zo dňa 30.09.2015 bolo určené výživné na dcéru odporcu tiež vo výške 50 eur mesačne) primerané a je v možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľa touto sumou. Navrhovateľ oproti svojej sestre, ktorá je žiačkou základnej školy a tiež dochádza do školy do Prešova, má vyššie výdavky ako študent strednej školy (stužková, vodičské oprávnenie). Preto súd prvého stupňa považoval sumu 50 eur mesačne za úplne primeranú a uviedol, že nemožno argumentovať tým, že pokiaľ má matka vyšší príjem, tak odporca nie je povinný prispievať na výživu navrhovateľa. Matka, ktorá cestuje za prácou do Rakúska, po odpočítaní odvodov má príjem cca 550 eur mesačne, z čoho je možné zabezpečiť životnú úroveň detí a v súčasnosti sa podieľa na výžive svojich detí oveľa vyššou sumou než 100 eur mesačne, keď sa ešte o deti osobne stará.
Prvostupňový súd keďže priznal výživné v sume 50 eur mesačne, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 10.7.2015 do 31.01.2016, ktoré predstavuje sumu 335,48 eur a ktoré umožnil odporcovi splácať po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. so záverom, že úspech a neúspech účastníkov bol v podstate rovnaký, preto im náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku a to okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a návrh odporcu zamietnuť. Súdu prvého stupňa vytýkal neúplne zistený skutkový stav veci, nevykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci.
Uviedol, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, možno považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V zmysle čl. 6 ods. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj nálezu ÚS 1/2002 a § 153 ods. 1, O. s. p. požiadavka ústavne konformného odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý jeho výrok a odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Odôvodnenie musí zodpovedať základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Podľa § 132, O. s. p. súd má povinnosť vzájomne si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať alebo odmietol vôbec sa zaoberať.
Odvolateľ tvrdil, že súd prvého stupňa sa neriadil vyššie uvedeným, vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne jednostranne v prospech navrhovateľa, nad rámec svojich oprávnení zhodnotil zdravotný stav odporcu, ktorý si mal privodiť sám čo nebolo ničím doložené ani preukázané. Jeho zdravotný stav bol daný jeho neopatrnosťou.
V ďalšom namietal, že prvostupňový súd sa nedostatočne vyporiadal a právne posúdil poberanie rodinných prídavkov, určených na jeho výchovu a výživu poskytnutých iným štátom (Rakúskom) z dôvodu, že matka navrhovateľa pracuje v Rakúsku (odvolací súd uvádza, že odvolateľ mal zrejme na mysli to, že rodinné prídavky sú určené navrhovateľovi). Tieto finančné prostriedky sú určené výlučne pre deti a nie pre rodiča. Podľa odporcu matka navrhovateľa má tzv. daňové bonusy na jedno dieťa až vo výške 494 € a na dve deti až 669 €. Nesprávne preto súd vychádzal zo zárobku matky netto 550 €. Neskúmal, či sumu cca 200 €, ktorú odvádza do sociálneho systému, jej nie je zo strany rakúskych rodín hradená. Výška príjmu matky za trojtýždňové turnusy môže byť relatívne aj vyššia. Prvostupňový súd si mal vyžiadať z Rakúska, aké daňové odvody platí, u akých rodín pracuje. Je totiž všeobecne známe, že opatrovateľky, ktoré pracujú v Rakúsku na dvojtýždňové turnusy, zarábajú 740 až 1 000 €, resp. cez 1 000 € a viac, sú im osobitne preplácané pracovné cesty zo Slovenska do miesta výkonu práce a opačne.
Podľa odporcu napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení má formalistický prístup k hodnoteniu dôkazov. K tomu, že v minulosti nadmerne požíval alkoholické nápoje, uviedol, že teraz vypije jedno až dve pivá týždenne, alkohol iný nepožíva. Prvostupňový súd vychádzal z jeho fiktívneho príjmu navýšeného o 50 € mesačne, ak predloží doklady, ktoré matka navrhovateľa nebola ochotná doložiť Súd navyše nevyhodnotil, že navrhovateľ požíva alkoholické nápoje a fajčí marihuanu. Študuje na odbornej škole, kde sú možnosti privyrobenia si. Nemôže sa stotožniť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je v jeho možnostiach prispievať na obe deti sumou 100 € s prihliadnutím na príspevok na ošatenie a benzín vo výške 50 eur, ktorý je fiktívny. Keďže je poberateľom invalidného dôchodku pri takom výraznom zaťažení mu nezostane fakticky ani jedno euro na deň.
Uviedol, že rozhodnutie súdu sa javí byť preto arbitrárne, riadne neodôvodnené, lebo nie je zrejmé, z akého dôvodu súd neodôvodnil tú časť zmeny pomerov, ktorá nastala u navrhovateľa tým, že sa mu zvýšili príjmy, ktoré sú vyplácané navrhovateľovi prostredníctvom matky zo zahraničia. Z toho, že navrhovateľ je požívateľom omamných látok, nevyvodil žiadny právny záver. Naviac, súd mal skúmať finančnú situáciu matky, koľko zarába, aké ma daňové bonusy, aké má výhody, ktoré jej vyplývajú zo slovenského aj z rakúskeho právneho systému. Súd neskúmal ani z akých finančných prostriedkov navrhovateľ žije nad pomery.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ tak, že napadnutý rozsudok považuje za správny, čo do zistenia skutkového stavu veci ako aj jeho právneho posúdenia. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že súčasný zdravotný stav si odporca privodil sám a to nadmerným požívaním alkoholických nápojov. Z rozvodového spisu jeho rodičov je zrejmé, že odporca nadmerne užíva alkoholické nápoje, bol niekoľkokrát hospitalizovaný na psychiatrii pre problémy s alkoholom a počas jednej z hospitalizácii sa rozhodol pre odchod z nemocnice cez vyvýšené okno, resp. balkón a spôsobil si úraz, čo v konaní o rozvode nepoprel. Matka navrhovateľa bola nútená z dôvodu zabezpečenia potreby svojich detí odísť pracovať do zahraničia a to aj z dôvodu, že odporca na jeho a sestrinu výživu neprispieval. Ak odporca poukazuje na tzv. daňový bonus, uviedol, že z aplikačnej praxe je zrejmé, že pri rozhodovaní o výživnom sa neprihliada na výhody, ktoré majú deti z verejných prostriedkov. Rozhodné pre vec samú sú majetkové pomery odporcu ako povinného a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť s poukazom na dávky sociálneho systému, preto považuje tieto jeho námietky za neopodstatnené.
Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v sume 129,75 eur (1 právny úkon po 121,17 eur - vyjadrenie sa k odvolaniu + 1x režijný paušál po 8,58 eur; podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na internete a úradnej tabuli súdu dňa 31.05.2016 a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení zmien a doplnkov).
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom zistil v predmetnej veci skutkový stav, správne vec právne posúdil a vo veci následne aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Správne súd prvého stupňa po zistené, že navrhovateľ vzhľadom na to, že je študentom strednej školy, nie je schopný sa samostatne živiť. Nie je teda schopný z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, ktoré má. Ako okolnosť, odôvodňujúca trvanie vyživovacej povinnosti rodičov (odôvodnená úloha rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebným predpokladom na sebarealizáciu) sa tradične akceptuje štúdium.
V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je študentom strednej školy, preto spĺňa kritériá neschopnosti sám sa živiť. Boli tu jednoznačne splnené predpoklady na to, aby na návrh navrhovateľa súd uložil povinnému otcovi navrhovateľa povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa.
V konaní bolo rovnako preukázané, že odporca je invalidným dôchodcom, poberá invalidný dôchodok vo výške 332 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k sestre navrhovateľa, ktorej mesačne prispieva na základe rozsudku súdu na výživu sumu 50 eur.
Je nepochybné, že navrhovateľ ako študent strednej školy má relevantné náklady, ktoré musia uhrádzať jeho rodičia. Aj odvolací súd je toho názoru, že suma 50 eur mesačne, ktorou zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa zďaleka nie je sumou, ktorá by pokrývala všetky jeho mesačné výdavky. Je však nutné skonštatovať, že možnosti a schopnosti povinného otca sú obmedzené a to najmä vzhľadom na to, že je invalidný dôchodca a poberá iba invalidný dôchodok. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem, napríklad z pracovnej činnosti. Je tiež však nutné podotknúť to, že v zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima. Znamená to, že aj rodič bez akéhokoľvek príjmu má zákonnú povinnosť prispievať svojmu dieťaťu na výživu sumou, ktorá je vo výške 27,13 eur. Ak teda rodič, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu, má zákonnú povinnosť platiť minimálne výživné v rozsahu 27,13 eur, tak odporca, ktorý má príjem, hoci len vo forme invalidného dôchodku v sume 332 eur, môže z uvedeného príjmu platiť navrhovateľovi výživné v rozsahu 50 eur mesačne tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa.
K odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za nedostatočne odôvodnené ani arbitrárne, naopak, zodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je stručne odôvodnené s vyhodnotením všetkých rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie o určení výživného v prospech navrhovateľa zo strany jeho otca - odporcu. Ak súd prvého stupňa vychádzal zo zistení v rozvodom konaní rodičov navrhovateľa a tam preukázaných skutočností, nie je to možné chápať tak, že sa bezdôvodne vyjadril k zdravotnému stavu odporcu a tento vyhodnotil. Faktom však zostáva, že v dôsledku úrazu odporcu tento nie je schopný zabezpečiť si svojou prácou vyšší príjem. Rovnako je potrebné prisvedčiť konštatovaniu súdu prvého stupňa, že matka navrhovateľa svojou prácou v Rakúsku zabezpečuje zo svojho príjmu výživu svojich dvoch detí a to tak navrhovateľa ako aj maloletej dcéry. Ani skutočnosť, že v súvislosti s výkonom práce v Rakúsku má finančné zvýhodnenia či už na daňovom bonuse alebo poberaním rodinných prídavkov na deti, nemôže ovplyvniť prípadný zánik vyživovacej povinnosti zo strany odporcu na navrhovateľa. Ani uvedená skutočnosť totiž nemôže zbaviť odporcu jeho vyživovacej povinnosti. Nie je dôvodný ani tvrdenie odporcu, že súd prvého stupňa nevyhodnotil v odvolaní tvrdené to, že navrhovateľ má možnosť privyrobiť si, že požíva alkoholické nápoje a fajčí marihuanu. Zo spisu bolo jednoznačne zistené, že odporca bol aj na pojednávaní dňa
10.02.2016 súdom prvého stupňa poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a po poučení právny zástupca odporcu mal návrhy na doplnenie dokazovania vyžiadaním daňového priznania podávaného matkou navrhovateľa, potvrdenia o poberaní nemocenských dávok. Dôkazy na preukázanie v odvolaní tvrdených skutočností, týkajúcich sa možností navrhovateľa privyrobiť si, a tiež to, že má požívať alkoholické nápoje a fajčil marihuanu, neboli odporcom navrhované. V odvolacom konaní preto už nie je možné navrhovať dokazovanie novými dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Rovnako odvolací súd poukazuje aj na to, že v konaní bola ako svedkyňa vypočutá matka navrhovateľa Mária Stašíková, ktorá sa podrobne vyjadrovala k výdavkom navrhovateľa ako aj k jej príjmom, zodpovedala na kladené otázky a z jej výpovede súd prvého stupňa aj vychádzal.
K ďalšej odvolacej námietke, že súd prvého stupňa neodôvodnil zmenu pomerov, ktorá nastala u navrhovateľa v dôsledku zvýšeného príjmu jeho matky odvolací súd uvádza, že predmetom tohto konania bolo určenie výživného nie zvýšenie výživného, preto nebolo potrebné zisťovať žiadnu zmenu prípadných pomerov.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd vyhodnotiť, že súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol, preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a to aj spolu aj s výrokom o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 129,75 eur. Odvolací súd preto uložil v odvolacom konaní neúspešnému odporcovi zaplatiť úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a to za 1 úkon právnej pomoci po 121,17 eur, t.j. vyjadrenie k odvolaniu + 1x režijný paušál 8,58 eur, všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a jej §§ 10 ods. 3, 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, celkom vo výške 129,75 eur. Takto priznané trovy konania uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.