Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/105/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. nad I., H. XXX, v rade 2/ L. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. C. B., O. XXXX, v rade 3/ Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., O. Q. XXXX, v rade 4/ maloletej I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., O. Q. XXXX, zastúpenej odporkyňou v rade 3/ Y. J., všetci právne zastúpení JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom Q. I., U. XXXX/XX, proti odporcom v rade 1/ A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, v rade 2/ V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, v rade 3/ X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, v rade 4/ B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., R. XX, všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Žilina, V. Tvrdého 17, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. -990 zo dňa 22. 10. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca určil, že nehnuteľnosť KNC parcela č. 4032/96 - zast. plochy a nádvoria o výmere 154 m2 zapísaná na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Čadca, k.ú. a obec I. nad I. v spoluvlastníckom podiele 1/4-ina patrí do novoobjaveného dedičstva po neb. X. J. rod. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. nad I. - H. XXX. Vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol a zároveň ich zaviazal k náhrade trov konania. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §§ 854, 872 ods. 6 OZ, keď konštatoval, že právna predchodkyňa navrhovateľov (pôvodná navrhovateľka) X. J. nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním. Mal preukázané, že už minimálne v roku 1902 došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti a právny predchodca pôvodnej navrhovateľky - Y. O. mal spornú parcelu 4032/96 o výmere 412 m2 reálne vydelenú na podklade podielu z pozemkovej knihy. Jednu polovicu reálne vydelených nehnuteľností získala dcéra s manželom, aj keď formálne boli vedené ako ideálne spoluvlastnícke podiely. V hmotnoprávnej rovine získala teda právna predchodkyňa navrhovateľov 1-inu spornej nehnuteľnosti, 1-inu jej manžel a 1-icu získal K. O.. V tomto smere súd vychádzal zo znaleckého posudku (ktorý súd v dôvodoch na č.l. 14, 15 nešpecifikoval), z ktorého malo vyplynúť, že podiel v dedičskom konaní bol určený nesprávne. Pokiaľ išlo o dobromyseľnosť X. J., tu súd konštatoval, že pri pôvodne podanom návrhu pochybil právny zástupca vtedajšej navrhovateľky, lebo žiadal určiť len právo prechodu a navrhovateľka nemohla vedieť, že sa môže domáhať priamo určenia vlastníctva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 3 a § 150 O.s.p. a priznal odporcom ako úspešným účastníkom, ktorí mali neúspech len v nepatrnej časti, náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prostredníctvom svojich právnych zástupcov všetci účastníci konania. Odporcovia žiadali napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo vyhovujúcej časti zmeniť, návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Výrok rozhodnutia

vo vyhovujúcej časti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nevyplýva ani z pozemkovej knihy a z listín, na ktoré sa súd odvoláva. Ak by navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním, bola by sa svojho práva domáhala, pričom pôvodným návrhom sa domáhala len práva prechodu. Túto podstatnú skutočnosť nemožno podľa ich názoru odôvodniť ani neznalosťou, resp. pochybením právneho zástupcu, lebo pokiaľ by svojmu zástupcovi deklarovala pocit, že sa cíti vlastníčkou, bol by petit návrhu uplatňovaný už od začiatku konania. Ak by došlo v minulosti k reálnej deľbe, tak by každý držiteľ svoju časť užíval dobromyseľne, a preto by navrhovatelia nemali požadovať podiel aj v časti pozemku, ktorý užívali výlučne právni predchodcovia odporcu. V tejto časti je potom rozhodnutie nezrozumiteľné a aj tvrdenia navrhovateľov si navzájom odporujú. V tomto smere si súd osvojil tvrdenia navrhovateľov bez akýchkoľvek ďalších dôkazov. Otázku vydržania vlastníctva je nevyhnutné posudzovať nielen podľa stavu v pozemkovej knihe, ale aj ku dňu rozhodovania súdu. Pokiaľ by teda X. J. počas svojho života nadobudla výlučné vlastníctvo k pozemkom vydržaním, mal súd skúmať, či potom ako sa stala výlučnou vlastníčkou, nenastali iné okolnosti, ktoré by založili vlastnícke právo inej osobe - v tomto prípade K. O., ktorého dobromyseľnosť potvrdil aj rozsudok OS Čadca -76 z 12. 12. 1995. Naviac, ak sa navrhovatelia domáhajú väčšieho podielu, než bol pôvodne vedený na pozemnoknižného spoluvlastníka, je návrh čo do okruhu účastníkov na strane odporcov neúplný, lebo takýmto rozhodnutím zasahujú aj do práv ostatných spoluvlastníkov. Navrhovatelia žiadali rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol ich návrh vo zvyšku zamietnutý, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, zrušiť a v tejto časti vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súd poukazoval na to, že pôvodná parcela 4032/96 bola reálne vydelená v prospech Y. O. a následne malo dôjsť k ďalšej reálnej deľbe, na základe ktorej mala byť táto parcela rozdelená na dve samostatné parcely, pričom konštatoval, že ani X. J., ani jej právni nástupcovia parcelu 4032/193, ktorá vznikla z pôvodnej parcely 4032/96, nikdy nevlastnili, ani neužívali. V tejto časti dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní nebolo preukázané, že by po nadobudnutí výlučného vlastníctva v prospech Y. O. s manželkou následne došlo k ďalšej reálnej deľbe už len medzi Y. O. a X. J.. V konaní bolo podľa ich názoru preukázané, že dvor využívali spolu ako spoločný dvor Y. O. a X. J.. Z uvedeného dôvodu teda X. J. podľa jej názoru nestratila svoje vlastnícke právo ani k súčasnej parcele KN 4032/193 a ostala ku dňu svojej smrti jej podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-ina.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je potrebné poukázať na to, že držiteľ veci musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, lebo iba vtedy je oprávneným držiteľom a môže splniť zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z tohto pohľadu podľa názoru odvolacieho súdu i po doplnení dokazovania zostalo medzi účastníkmi sporným, či pôvodná navrhovateľka mohla byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľnou v tom, že jej právo patrí. Tak ako to napokon správne konštatujú i odporcovia vo svojom odvolaní, dobromyseľnosť spochybnila i samotným návrhom na začatie konania, kedy sa domáhala výlučne práva prechodu cez spornú nehnuteľnosť. Takéto vyjadrenie (pocitu) nemožno aj podľa názoru odvolacieho súdu zdôvodniť pochybením právneho zástupcu, lebo tento už z titulu svojho povolania pred súdom len prezentuje vyjadrenia svojho klienta. V návrhu na začatie konania jednoznačne uviedla, že dlhoročne využívala svoje právo prechodu cez pozemok, ktorý žalovaný nadobudol dedením do svojho vlastníctva až v roku 1989, a teda vydržala právo prechodu, ktoré zodpovedá vecnému bremenu. Ak by bola presvedčená, že nehnuteľnosti získala na základe osvedčenia Čd 0351/60, tak ako to tvrdí v dôvodoch prvostupňový súd, bola by sa zrejme svojho práva domáhala už pri podaní návrhu. Konštatovanie súdu vychádzajúc zo znaleckého posudku v tom, že v dedičskom konaní boli nesprávne ustálené podiely na nehnuteľnostiach, je pre posúdenie dobromyseľnosti právne irelevantné, lebo

navrhovateľka, resp. jej právni nástupcovia sa nedomáhajú určenia vlastníckeho práva na základe dedičského rozhodnutia, resp. osvedčenia, ale z dôvodu vydržania, a preto musia bezpochyby preukázať, že ich právna predchodkyňa bola dobromyseľnou v tom, že jej vlastnícke právo patrí. Tak ako je už vyššie uvedené, túto, skutočnosť výrazne spochybnila svojím vyjadrením priamo v návrhu na začatie konania, keď uviedla, že nehnuteľnosť využívala len v súvislosti s vykonávaním práva prechodu.

V ďalšom konaní preto bude povinnosťou prvostupňového súdu skúmať, akým spôsobom bola nehnuteľnosť využívaná, t. j. či právna predchodkyňa navrhovateľov sa správala ako vlastníčka nehnuteľnosti alebo túto využívala len v súvislosti s právom prechodu, tak ako to tvrdila (ako sa javí i v zmysle doterajšieho dokazovania), lebo len potom bude môcť ustáliť, či výkon práva zodpovedá vlastníckemu právu. Taktiež sa bude musieť zaoberať i námietkou odporcov, týkajúcou sa okruhu účastníkov konania, ktorý v tomto prípade predstavuje hmotnoprávnu podmienku vzhľadom na zmenený návrh v priebehu konania, týkajúci sa výšky podielov.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.