Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-102-2013.pdf
PDF · 122.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej K. Z., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX P. č. XXX, št. občan SR, zastúpená Centrom právnej pomoci, kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, v zastúpení Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, Centrálna 2/38, 089 01 Svidník, IČO: 50039229, o zaplatenie 249,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavuje.
II. Žalobu zamieta.
III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie: zmenkovej sumy vo výške 249,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 254,- eur od 23.12.2009 do 17.11.2011, zo sumy 249,- eur od 18.11.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 254,- eur od 08.03.2010 do 17.11.2011, zo sumy 249,- eur od 18.11.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,83,- eura, náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 58,34,- eura s DPH a v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50,- eura.
Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 20.05.2009 na zmenkovú sumu 254,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.12.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 20.05.2009 (dátum vystavenia) na sumu 254,- eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 23.12.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná doposiaľ zaplatila na zmenkovú sumu 5,- eur a na úroky uhradila 0,00,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou zo dňa 20.05.2009 na zmenkovú sumu 254,- eur.
Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.
Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.
Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.
V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanej, ktorá túto zásielku prevzala dňa 29.03.2016, ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložila.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015, vzal svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje už len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorého sa zúčastňujú. Zároveň v ospravedlnení právny zástupca žalobcu hodnotil procesný postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie, ako nesprávny, pričom uviedol svoje dôvody. Žalobca však uviedol, že nemá námietky, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti a nežiadal odročiť pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Z písomnej povahy konania podľa Nariadenia č. 861/2007 (viď čl. 5 ods. 1, čl. 8, čl. 9 ods. 1) vyplýva, že by súd mal vo veci rozhodnúť bez ústneho pojednávania. Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná (nutná), alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci pojednávanie. Nutným je nariadiť ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Krajský súd v Prešove v iných veciach, týkajúcich sa tohto žalobcu a plnenia zo zmenky bol toho názoru, že ak v predmetnej veci prvostupňový súd sám bez procesnej iniciatívy účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnených zmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, je povinný poskytnúť pred svojím rozhodnutím priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to úverovou zmluvou č. 8560844, zmenkou zo dňa 20.05.2009, výsluchom žalovanej, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len ,,VPPÚ“), a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.05.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 8560844, ktorou veriteľ - POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytol úver vo výške 200,- eur žalovanej ako fyzickej osobe. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť vo výške 360,- eur v 9 mesačných splátkach po 40,- eur počnúc dňom 18.06.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 160,- eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel.
Žalovaná dňa 20.05.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 254,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 23.12.2009. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.06.2016 uviedla, že pokiaľ ide o predmetnú úverovú zmluvu, tak tú uzavrela z dôvodu, že potrebovala peniaze na výbavu pre dieťa. Preto sa išla opýtať, či jej dajú peniaze. Ako uviedla, požičala si sumu 200,- eur, pričom pôžičku splácala po 40,- eur. Spolu zaplatila sumu 125,- eur. Ďalej uviedla, že podpisovala iba zmluvu. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru sú uvedené viaceré zmluvné pokuty za porušenie povinnosti zo strany dlžníka, ako i viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli za neprijateľné vyhlásené rozhodnutiami súdov SR. Dohoda o zrážkach zo mzdy, uznanie dlhu, rozhodcovská doložka a takisto aj dohoda o vyplnení zmenky. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je možné označiť aj plnomocenstvo, ktorým sa odporkyňa priamo v zmluve o úvere zaviazala, že pre prípad nesplácania dlhu splnomocňuje už určeného právneho zástupcu, advokáta. Táto plná moc je v rozpore § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úver bol zabezpečený zmenkou, pričom zastáva názor, že odporkyni ako spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 63/2013 EHS a chrániť spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, vychádzajúc z tohto princípu, preto pri kolízií zmenkového práva so spotrebiteľskými právami musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Predmetom súdneho konania v súdenej veci je spor zo zmenky. Má za to, že aj keby súdu predložená zmenka spĺňala formálne náležitosti platnej zmenky, súd ju musí podrobiť súdnej kontrole, dohodu o vyplnení zmenky uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru. V čase vzniku zmluvy o úvere bol účinný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ktorý transponoval smernicu Rady 87/102 zo dňa 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom, bývalým veriteľom a odporkyňou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere č. 8560844 je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver, podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu, t. j. dňa 19.5.2009 a aplikovať naň ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., ako i Smernicu Rady č. 93/2013 EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože pri uzatváraní konala odporkyňa fyzická osoba ako nepodnikateľ ako dlžníčka v pozícii spotrebiteľa a veriteľ, právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery v pozícii dodávateľa. Na zdôraznenie prednosti použitia Občianskeho zákonníka pre normály obchodného práva v uvedenej veci poukázal aj na rozsudok NS SR zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3McdO 14/2014, ktorého právna veta znie: ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkmi je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v ustanoveniach § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku úverovej zmluvy, t. j. dňa 19.5.2009 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu. V prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktorá vzťahuje na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platný v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku úverovej zmluvy, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o úvere nie je uvedená ročná úroková sadzba a taktiež absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov z toho dôvodu sa v súlade s citovaným ustanovení považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pohotovosť, s.r.o. poskytla žiadateľke úver v sume 200,- eur. Z dokladov o zaplatení predložených žiadateľkou je zrejmé, že žiadateľka zaplatila na úver sumu 125,- eur. Z uvedeného vyplýva, že pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere je žiadateľka dlžná navrhovateľovi najviac sumu 75,- eur. V predmetnej veci navrhovateľ uplatňuje právo zo zmenky, ktorá má základ v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V zmluve nie je údaj o ročnej úrokovej sadzbe, údaj o RPMN, v zmluve sú obsiahnuté sankcie, poplatky, ktoré boli v aplikačnej praxi súdov vyhodnotené, ako neprijateľné zmluvné podmienky. Má za to, že navrhovateľ indosáciou zmenky sleduje obídenie práva Európskej únie. Navrhovateľ sa totiž snaží od odporkyne vymôcť z neprijateľnej zmluvnej podmienky aj jednak plnenie úrokov a poplatkov v zmluve neuvedených. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Túto dohodu spracoval právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa nemala možnosť ju ovplyvniť. V súlade s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné ju vyhlásiť za neplatnú. Ak je neplatná dohoda o vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Súdny dvor v rozsudku C-618/10 riešil obdobný právny problém a konštatoval rozpor právnej úpravy členského štátu, ktorá neumožňovala súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu o vydanie platobného rozkazu. Zároveň dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 18.2.2010 a návrh na uplatnenie pohľadávky bol doručený Okresnému súdu Svidník dňa 28.3.2013. Premlčacia doba na uplatnenie práva navrhovateľa proti žiadateľke uplynula dňom 18.2.2013 a v tejto dobe si navrhovateľ nevykonal svoje právo, teda neuplatnil si pohľadávku proti odporkyni. Návrh bol doručený okresnému súdu dňa 28.3.2013. Odporkyňa teda môže úspešne vzniesť námietku premlčania,
dovolať sa premlčania a žiadať konajúci súd, aby prihliadol na premlčanie a nepriznal premlčané právo navrhovateľovi a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, čo aj súd o to žiadal.
Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe Všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktoré obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. V nich sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“
Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZŠZ“) a dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona.
Podľa § 75 cit. zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že spĺňa formálne náležitosti platnej zmenky, no aj napriek tejto skutočnosti podrobil súd súdnej kontrole aj dohodu o vypĺňovacom práve zmenky vyplývajúcej zo Všeobecných úverových podmienok remitenta. Ako už bolo konštatované, pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Uver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku nespĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný ničím nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na iný účel, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má iný účel s uzatvorením konkrétnej zmluvy, a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto
dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 2 veta prvá O.s.p. si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t. j. 19.05.2009.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná úroková sadzba; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu a pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu, pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.
Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je vrozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená vo VPPÚ, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.
V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011 zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.
Dohodu o vypĺňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ), a keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.
Podľa § 25 ods. 5 Zák. č. 129/2010 Z. z. na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd uvádza, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky.
Vyššie citované ustanovenie platí od 01.01.2008, teda platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky. Podľa neho pri zabezpečovacej zmenke (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru.
V danom prípade žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur, z čoho 30 % je 60,- eur. Zmenka by mohla byť vystavená len na sumu 60,- eur, vystavená však bola na 254,- eur. Zmenka je preto v rozpore so zákonom, a preto s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom.
Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že nie je možné priznať žalobcovi navrhované plnenie, pričom po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, o ktorom súd rozhodol v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p., ktorý je nižšie citovaný, žalobu zamietol. Vychádzal pritom z nasledujúcich úvah: Súd je povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ho podľa právnych predpisov, upravujúcich spotrebiteľské právo. Zmluva o úvere medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom a prvým majiteľom zmenky a žalovanou, ako dlžníkom, je absolútne neplatná. Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, rovnako ako celá úverová zmluva. Navyše zmenka nemala byť veriteľom prijatá v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v spojení s § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z.. Postup prvého majiteľa zmenky je v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb..
Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzaie na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým učinil čiastočné späťvzatie návrhu, súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.
V časti, v ktorej súd konanie zastavil, rozhodol o trovách konania v súlade s článkom 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 a § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zastavenie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zavinil samotný žalobca, preto by bol povinný uhradiť žalovanej trovy konania, pokiaľ by jej vznikli.
V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, rozhodol o trovách konania v súlade s článkom 16 nariadenia a § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
V predmetnom konaní mala úspech žalovaná, ktorá si však v zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila, preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.