Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10P/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloletú P. A., nar. X. X. XXXX, bytom Č. Č.. XXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťaťa rodičov: matky J. A., nar. XX. X. XXXX, bytom Č. č. XXX a otca M. A., nar. X. X. XXXX, bytom Y. XXX/XX, Č., zastúpeného JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátom so sídlom Palárikova 1449, Čadca o návrhu otca ako navrhovateľa na zníženie výživného na maloleté dieťa P. A., nar. X. X. XXXX takto

rozhodol:

Návrh matky J. A., nar. XX.XX.XXXX, na zvýšenie výživného na P. A., nar. XX.XX.XXXX, voči otcovi M. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

Návrh otca M. A., nar. XX.XX.XXXX, na zníženie výživného na maloletú P. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol okresnému súdu Čadca doručený dňa 10.03.2016, sa matka maloletej P. A., nar. XX.XX.XXXX domáhala voči otcovi zvýšenia výživného zo sumy 150,-€ mesačne na sumu 230,- € mesačne odo dňa podania návrhu, dôvodiac, že na strane maloletej došlo k podstatnej a objektívnej zmene pomerov, nakoľko maloletá začala študovať na strednej škole, pričom sa taktiež zvýšili náklady na zabezpečenie potrieb maloletej následkom neustáleho zvyšovania cien, pričom príjem matky sa úmerne tomu nezvýšil.

Podaním zo dňa 18.05.2016 matka maloletej predložila súdu doklady o výdavkoch na maloletú P. A., nar. XX.XX.XXXX, konkrétne: potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o úhrade internátu, poplatok za odbornú exkurziu vo Francúzsku, čestné prehlásenie matky, náklady na výtvarné potreby, zubná ortodoncia, náklady na lieky, cestovné náklady, oblečenie a obuv, hygienické potreby, zakúpenie šijacieho stroja. Ďalej predložila kópiu PN a predvolanie na kúpeľnú liečbu.

Otec maloletej vo svojom vyjadrení zo dňa 18.05.2016 vyslovil nesúhlas s návrhom matky, poukazujúc, že návrh matky je nedôvodný a neprimeraný. Návrh považuje za pomstu bývalej manželky, ktorá je voči nemu zaujatá a prechováva voči nemu nevraživosť, z dôvodu, že nesplnil všetko, čo od neho požadovala pri vyporiadaní spoločného majetku po rozvode. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala zmenu pomerov na strane maloletej. Jeho príjmy sú vo výške 1.200 až 1.350,-€, výdavky spolu v sume 1.814 - 1.874 € (náklady na bývanie, hypotéka, spotrebné úvery, výživné na dcéry, strava, cestovné náklady do práce, telefón, poistenie). Súčasne vzniesol protinávrh a žiadal, aby súd znížil výživné na maloletú P.Ž. A. na sumu 100,-€ mesačne.

Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov uviedol, že u matky v otázke bývania nedošlo k žiadnym zmenám, matka s deťmi býva v dvojizbovom byte v obci Č.. Maloletá navštevuje Strednú umeleckú školu v C., matka sa vyjadrila, že stúpli náklady na školské potreby, ubytovanie, stravu, vreckové, lieky, lekárske ošetrenia zubnej ortodoncie. Maloletá sa učí veľmi dobre, výchovné problémy s maloletou nie sú. Pokiaľ ide o výšku výživného na maloletú, túto ponecháva na úvahe súdu.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd konal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súčasne žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd bol toho názoru, že uvedená okolnosť na strane kolízneho opatrovníka nie je takou okolnosťou, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako prekážku brániacu vykonaniu pojednávania. Podľa názoru súdu kolízny opatrovník ako úrad mohol zabezpečiť zástup povereného zamestnanca na pojednávaní v danej právnej veci. Rovnako súd konal v neprítomnosti odporcu, ktorého neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila jeho právna zástupkyňa a súhlasila, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Ani u odporcu súd nemal preukázanú žiadnu prekážku, ktorú by bolo potrebné vyhodnotiť ako odôvodnenú prekážku brániacu vykonaniu pojednávania.

Na pojednávaní dňa 23.06.2016 matka maloletej P. zotrvala na podanom návrhu, poukazujúc, že od posledného rozhodnutia súdu, sa jej zvýšili náklady na energie, potraviny. Maloletá nastúpila na strednú školu, s čím sú tiež spojené zvýšené náklady. Maloletá navštevuje strednú školu v C., bola na exkurzii vo H., ktorá stála 285,-€ a tiež na krajinárskom kurze za cenu 61,-€. Za internát uhrádza poplatok 27,- €, stravu si maloletá zabezpečuje sama, zo zdravotných dôvodov, nakoľko z internátnej stravy mala zdravotné

problémy. Maloletá je alergička, astmatička, má problémy s močovými cestami, taktiež navštevuje zubného ortodonta. Za lieky dopláca minimálne 10,-€ mesačne. Maloletá má problémy so zubami, pričom liečba je dosť drahá, naposledy platila 16,50€. Príjem matky je vo výške cca 600,-€ mesačne. Okrem mzdy zo zamestnania poberá prídavky vo výške 24,-€ mesačne, taktiež prídavky zo zahraničia vo výške okolo 1.600,-€ ročne. Otec uhrádza výživné pravidelne. Žije v dvojizbovom byte v Č., ktorý ma v podielovom spoluvlastníctve, pričom je podielovou spoluvlastníčkou v 1, spoluvlastníčkami druhej polovice bytu sú dcéry. Výdavky na domácnosť sú vo výške 80,-€ plyn, elektrina 35,-€, poplatok za správu 420,-€ ročne. Okrem uvedeného platí poistku 33,-€, stavebné sporenie 24,-€. Nad rámec výživného otec prispieva darčekmi k sviatkom, taktiež prispel sumou 100,-€ na kúpu šijacieho stroja. Dcéry boli s otcom na dovolenke v E., taktiež ich zobral na loď.

Súd v konaní vypočul ako svedkyňu manželku odporcu P. A. N., ktorá uviedla, že finančnú situáciu v rodine musia vykrývať rôznymi pôžičkami, ktoré následne musia splácať. Odporca jej posiela mesačne cca 900,-€ až 1.000,-€, z čoho uhrádza splátky a výživné na deti odporcu. V spoločnej domácnosti žijú s jej synom, ktorého má z prvého manželstva. Výživné na syna v sume 120,-€ jej bývalý manžel platí pravidelne.

Matka v záverečnom prednese žiadal zvýšiť výživné na sumu aspoň 200,-€ poukazujúc na skutočnosť, že sú dané dôvody na zvýšenie výživného, Dcéra je šikovná, študuje na strednej škole, pričom náklady sú vysoké. O deti sa stará sama.

Právna zástupkyňa otca v záverečnom prednese žiadal návrh zamietnuť, nakoľko matka uvádza rovnaké dôvody ako v roku 2014, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na maloletú P., pričom nedošlo k podstatne zmene pomerov na strane maloletej. Výživné v sume 150,- € považuje za primerané. Otec sa s maloletou pravidelne stretáva, kupuje jej darčeky, zaujíma sa o ňu. Navrhuje znížiť výživné na maloletú na sumu 120,-€ mesačne.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, najmä lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou obce Č., správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 18.05.2016, úverovými zmluvami, darovacou zmluvou, výplatnými páskami otca, správou Mestského úradu H., správou Daňového úradu Žilina, potvrdením o príjme, výpisom z katastra

nehnuteľností, pripojeným spisom a a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Naposledy bolo o otázke výšky vyživovacej povinnosti otca voči jeho dcéram P. a J. rozhodované v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou , v ktorom konaní súd rozsudkom sp. zn. -58 zo dňa 19.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. -218 zo dňa 15.12.2014, ktorým súd zamietol návrh na zvýšenie výživného a súčasne zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Podľa potvrdenia o príjme zo dňa 23.06.2016 matka pracuje v príspevkovej organizácii TES Čierne s priemerným mesačným príjmom cca 600,-€.

Podľa otcom predložených fotokópii dokladov o úhradách predstavujú náklady na splátky úveru z Consumer Finance Holding, a. s. vo výške 51,04 € mesačne, splátky hypotekárneho úveru vo výške 300,-- € mesačne, splátky úveru vo VÚB, a. s. vo výške 190,-- € mesačne, splátky úveru vo Wustenrot 210,-€ mesačne, náklady na byt vo výške 161,08 € mesačne, zálohové platby na elektrinu vo výške 33,64,-- € mesačne, zdravotné poistenie v zahraničí 12,04, internet 15,-€ mesačne, internet v zahraničí 15,-€ mesačne. Ďalej otec detí predložil súdu fotokópie darovaciu zmluvu, potvrdenie o platbe za zubné ošetrenie, potvrdenie o príjme. Podľa predložených výplatných pások otca otec dosiahol za mesiac január 2016 príjem vo výške vo výške 1.455,25 €, december 2015 vo výške 977,74 €, november 2015 vo výške 1.455,25 €, október 2015 vo výške 884,96 €, september 2015 vo výške 1.444,64 €, august 2015 vo výške 1.444,64 €.

Mladšia dcéra P. bola podľa rozhodnutia Strednej umeleckej školy v C., číslo SUŠ/ 1184/2014/Hr. zo dňa 26. 3. 2014 bola prijatá na denné štvorročné štúdium v študijnom odbore „animovaná tvorba“ za predpokladu úspešného ukončenia deviateho ročníka základnej školy a jej zápisu do 1. ročníka Strednej umeleckej školy v C.. Maloletá P. bola podľa rozhodnutia Strednej odbornej školy v Y. prijatá i na štúdium na uvedenej strednej škole.

Podľa § 26 ods. 1 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 26 ods. 1 Zákona o rodine súd zmení predchádzajúce rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery dieťaťa alebo jeho rodičov. Pritom musí ísť o zmenu podstatnú a zásadnú. Zmeny krátkodobého charakteru na zmenu rozhodnutia nepostačujú. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa otcovi ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd aplikoval vyššie citované ustanovenia § 62 a násl. Zákona o rodine.

Matka maloletej je zamestnaná s čistým mesačným príjmom cca 600,-€ ďalší jej príjem sú prídavky na deti a výživné.

Otec maloletých je t.č. zamestnaný, jeho príjem je vo výške 1.200 až 1.350,-€

Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného je preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v čase vyhlásenie rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu), na základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých účastníkov, tzn. Tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných s prihliadnutím i na všeobecný vývoj životných nákladov. I keď Zákon o rodine takto výslovne v ust. § 78 ods. 1 zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane i z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale naopak musí ísť o takú zmenu, ktorá je závažnejšieho a trvalejšieho rázu a ktorú možno podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov.

Pri takomto komplexnom posúdení pomerov účastníkov, nielen ako súhrnu a súčtov príjmov, ale i osobných a majetkových pomerov v širšom slova zmysle i s prihliadnutím na vývoj životných nákladov súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výške výživného rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline -218 zo dňa 15.12.2014 a v porovnaní s rozhodným skutkovým stavom o pomeroch účastníkov, z ktorého súd vychádzal v citovanom poslednom rozhodnutí o výživnom, podstatná zmena pomerov na strane maloletej P., ktorá by odôvodňovala zmenu tohto posledného rozhodnutia o výživnom nenastala.

Otec maloletej, ktorá je na neho odkázaná svojou výživou, je zamestnaný s príjmom 1.200 až 1.350 € (podľa vlastného vyjadrenia), v súvislosti so životom v zahraničí má zvýšené 10P/16/2016-90-

výdavky na bývanie a stravu, okrem maloletej P. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k plnoletej J..

Súd prejednávajúci túto vec, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania (§132 OSP) a porovnávajúc pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa ako povinných, s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloletú P., v tomto veku dieťaťa stále do značnej miery nahradzujúcej plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej vo finančnej forme (§62 ods. 4 Zákona o rodine) a pomery oprávnenej maloletej P. v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu s pomermi súčasnými, ako ich zistil v tomto konaní, existujúcimi v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku, dospel k záveru, že od posledného cit. rozhodnutia súdu, ktorým bol naposledy upravený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej P., jednoznačne nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov , ktorá odôvodňuje zvýšenie predtým určeného výživného na maloletú dcéru účastníkov.

Podstatnú zmenu pomerov videla matka najmä v skutočnosti, že maloletá P. navštevuje strednú školu, s čím sú zvýšené výdavky na jej výživu, avšak už pri poslednom rozhodovaní súdu o výške výživného maloletá strednú školu navštevovala a teda nie je na mieste tvrdenie že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, naopak v čase rozhodovania krajského súdu už bola študentkou strednej umeleckej školy v C.. Ďalšou zmenou podľa tvrdenia matky sú zvýšené náklady na bývanie a stravu. Ani v tejto časti súd nemôže konštatovať takú zmenu pomerov na strane matky, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, nakoľko porovnaním výdavkov, ktoré matka uvádzala v konaní súd zistil, že výdavky matky sú takmer totožné.

K obrane otca maloletej, že matka detí poberá z A. prídavky na deti mesačne vo výške okolo 1600 €, súd uvádza, že uvedená dávka predstavuje pomoc a podporu zo strany štátu deťom na skvalitnenie ich života, nemôže však v žiadnom prípade nahrádzať vyživovaciu povinnosť otca k deťom.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú P., nakoľko podľa názoru súdu ide o predčasne podaný návrh na zvýšenie výživného. Výdavky, ktorými bol návrh na zvýšenie výživného odôvodňovaný, sú totožné, ako výdavky matky uvádzané v konaní okresného súdu H. sp. zn. . Súd je viazaný skutkovým stavom, aký existuje ku dňu jeho rozhodovania. Z uvedených dôvodov súd pri takomto komplexnom zhodnotení pomerov maloletej P. a matky maloletej - navrhovateľky dospel k záveru, že na strane maloletej, resp. matky maloletej taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu určenej výšky výživného, nestala, a preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

Pokiaľ ide návrh otca na zníženie výživného z dôvodov podstatnej zmeny pomerov otca súd na strane otca nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, majúc za preukázané, že príjmy a výdavky otca sú v rovnakej výške ako boli pri poslednom rozhodovaní súdu vo veci .

Podľa názoru súdu takto určené výživné na maloletú P. vo výške 150,-€ mesačne, zodpovedá požiadavke zabezpečenia opodstatnených potrieb maloletej vzhľadom na jej vek, školskú dochádzku, mimoškolské aktivity a jej zdravotný stav, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako povinných. Ak sú súčasné pomery oboch rodičov

10P/16/2016-91-

maloletých detí a ich objektívne schopnosti a možnosti vo vzťahu k plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti značne rozdielne, takto stanovená výška výživného na maloleté dieťa túto okolnosť podľa názoru súdu v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávajúcej veci dostatočne zohľadňuje. Ako už súd skôr uviedol, výživné ma maloleté deti ako zákonom jednoznačné adresné plnenie pritom nemôže slúžiť súčasne na kompenzáciu prípadnej rozdielnej životnej úrovne oboch rodičov maloletých detí.

Z uvedených dôvodov súd pri takomto komplexnom zhodnotení pomerov otca dospel k záveru, že na strane otca taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu určenej výšky výživného, nestala, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Vo výroku o trovách konania medzi otcom a maloletou AR. a dcérou J. za obdobie jej neplnoletosti súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., nakoľko konanie o výživnom na maloleté dieťa je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu v zmysle § 81 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 27 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.