Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-186-2014.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/186/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ N. Y., F. V., V. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom so sídlom Vojenská 5, Košice, X/ Ľ. Y., F. V., V. Č.. X, proti žalovanému Y.W. M., F. V., Ž. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Jendrekom, advokátom so sídlom Bratislavská 45, Košice, o zaplatenie 3.062,99 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou zo dňa 14.2.2014 opravenou podaním zo dňa 12.4.2014 domáhali zaplatenia sumy vo výške 3.062,99 eura s príslušenstvom. Zároveň požadovali náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný zanechal dlh voči žalobkyni v 1. rade vo výške 2.101,19 eura a voči žalobcovi v 2. rade vo výške 961,19 eura. Príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania požaduje od 23.7.2004 do zaplatenia. Ide o rôzne nedoplatky za roky 1998 až 2005 za užívanie bytu, elektrinu, plyn.
Žalovaný vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedol, že vznáša námietku premlčania žalovanej pohľadávky v plnom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so žalobou a podaniami žalobcov, s vyjadreniami žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede žalovaného vyplynulo, že so žalobkyňou v 1. rade sa zoznámil v roku 1999. Už v tom čase mala dlh na byte. Žili spolu do roku 2006 alebo 2007. Vydala sa v roku 2006. Vtedy ho z bytu vyhodila. Od roku 2006 v byte nebýval a neudržiaval s nimi kontakty.
Podľa ustanovenia § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania nárokov žalobcov vznesenou zo strany žalovaného.
Predmetom konania sú samostatné nároky žalobcov voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške vo výške 3.062,99 eura (žalobkyňa v 1. rade uplatňuje sumu vo výške 2.101,19 eura a žalobca v 2. rade sumu vo výške 961,19 eura), ktoré (nároky) im mali vzniknúť titulom neuhrádzania platieb za byt a za služby mobilného operátora za obdobie rokov 1998 až 2005 (ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov na č.l. 7 až 19) .
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do uplatnenia práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.
Na základe vyššie uvedených tvrdení žalobcov podporených listinnými dôkazmi, ak by aj vzniklo žalobcom vo vzťahu k žalovanému právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (spočívajúceho v nezaplatení ceny za služby a za byt), pričom však dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia začala plynúť najneskôr niekedy v priebehu roka 2005 a uplynula v priebehu roka 2007, pričom však žalobcovia podali žalobu na tunajší súd až dňa 20.2.2014, teda právo žalobcov na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, a to najneskôr v roku 2007.
Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Obč.zák. je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynutiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynutiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K. a kol. : Občanský zákoník - Velký akademický komentář, 1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415). Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), iba sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie dlhu zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá.
Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. To platí u práva (nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody (R29/1983).
Vzhľadom k tomu, že žalobcami uplatnený nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 3.062,99 eura je premlčaný, súd bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva žalobcov, ani nevykonal ďalšie účastníkmi navrhnuté dôkazy, napr. výsluchom žalobcov a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V Košiciach, dňa 23.6.2016
JUDr. Boris Brondoš
s u d c a
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš