Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-59-2020.pdf
PDF · 119.92 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava, IČO: 50 713 477, právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 336,00 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 192,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 192,00 EUR od 25.05.2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,28 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.04.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 336,00 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.04.2018 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky BMW, EČV: BA XXXSX. Nakoľko poškodené vozidlo bolo nepojazdné, poškodený ako nájomca uzavrel so žalobcom ako prenajímateľom dňa 11.04.2018 Zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému motorové vozidlo značky Volkswagen do dočasného užívania a poškodený sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 40,00 EUR bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 04.05.2018 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 1-180038 na sumu 816,00 EUR za nájom náhradného vozidla. Žalovaný listom zo dňa 11.05.2018 žalobcovi oznámil, že dňa 09.05.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil žalobcovi sumu 480,00 EUR a zvyšná časť vo výške 336,00 EUR za zapožičanie motorového vozidla nebola žalobcovi zaplatená z dôvodu krátenia poistného plnenia žalovaným. Žalobca považoval krátenie poistného plnenia žalovaným za nedôvodné. Mal za to, že poškodený si požičal náhradné vozidlo iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Vozidlo, ktoré bolo poškodenému zapožičané bolo z takej istej kategórie ako jeho motorové vozidlo. Žalobca uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z poškodeného p. Roderika Jungu ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Žalobca si tiež uplatnil s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 336,00 EUR od 25.05.2018 do zaplatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Up/836/2020 zo dňa 21.05.2020, proti ktorému žalovaný podal odpor.
4. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 09.06.2020 namietol, že návrh žalobcu nespĺňa kritéria požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“). Žalovaný ďalej sporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s tým, že zo žalobcom uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre . Žalovaný mal za to, že poškodený tak predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v danom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalovaný uviedol, že k úhrade faktúry tak nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v zmluve o postúpení pohľadávky. Žalovaný mal za to, že prejav vôle účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného na žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi poškodeným a žalobcom za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K nároku uplatnenému žalobou žalovaný uviedol, že takýto nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“), ako ani z Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený náhradné vozidlo užívať. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti žalovaným poskytnutého plnenia sa žalovaný odvolal na dôvody uvedené v Oznámení o poistnom plnení, v zmysle ktorého bol žalovaným priznaný nájom náhradného vozidla v rozsahu 10 dní s ohľadom na rozsah opráv vykonaných na motorovom vozidle. Žalovaný tiež namietol dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018.
5. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v replike doručenej súdu dňa 29.06.2020. Žalobca poukázal na to, že voči žalovanému ako dlžníkovi bolo postúpenie spornej pohľadávky účinné doručením oznámenia postupcu o tom, že k postúpeniu došlo. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Žalobca uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.04.2018 uzavretou medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom náhradného vozidla a žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla. Žalobca mal za to, že právna úprava nijako neodporuje danému postupu a poškodený ako právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu nároky na náhradu škody vzniknutej poistnou udalosťou. Žalobca uviedol, že poškodený ako veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi riadne na žalobcu v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím je zmluva o postúpení pohľadávky platným právnym úkonom. Predmet zmluvy bol podľa názoru žalobcu v zmluve o postúpení pohľadávky presne špecifikovaný, čo do výšky a dôvodu vzniku a zároveň bola v zmluve vyjadrená vôľa zmluvných strán postúpiť danú pohľadávku. Žalobca mal ďalej za to, že žalobou uplatnený nárok je v súlade s ustanoveniami zákona o PZP. Žalobca poukázal na to, že žalovaný poskytol žalobcovi čiastočné plnenie, preto mal za to, že nebolo sporné, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, a to za 17 dní nájmu náhradného vozidla poškodeným. K uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti nevyplatil plnenie žalobcovi v celej výške a výšku škody neoprávnene krátil, preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania odo dňa 25.05.2018. Žalobca uviedol, že škoda nebola žalobcovi uhradená žalovaným v celom rozsahu, preto žalobcovi vznikol nárok na úhradu istiny aj úroku z omeškania.
6. Spor bol postúpený na Okresný súd Bratislava I dňa 16.07.2020.
7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 28.06.2022, na ktorom spor prejednal v prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov a na deň 19.08.2022, na ktorom spor prejednal a rozhodol v prítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý cestou právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 18.08.2022 vyslovil súhlas s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného, a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8. Žalobca v rámci svojich prednesov na pojednávaniach zotrval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca mal za to, že nie je rozhodujúce na posúdenie dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného vozidla to, kedy bola dodaná služba a vystavená faktúra za opravu vozidla poškodeného, teda dňa 24.04.2018, ale kedy bolo reálne opravené vozidlo vydané poškodenému, k čomu podľa žalobcu došlo až dňa 27.04.2018. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že žalobcovi patrí nárok na náhradu nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla tak, ako si uplatnil žalobou.
9. Žalovaný na pojednávaní dňa 28.06.2022 zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že nebola sporná výška ceny denného nájmu náhradného vozidla. Namietol však, že oprava poškodeného vozidla si vyžiadala dobu opravy len 10 dní, a teda len počas tejto doby je daný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla od žalovaného. Žalovaný mal za to, že nutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla nebola žalobcom preukázaná. Žalovaný mal tiež za to, že nedošlo k postúpeniu príslušenstva k postupovanej pohľadávke z poškodeného na žalobcu.
10. Súd sa oboznámil so žalobou a s vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: faktúrou č. 1-180038 na sumu 816,00 EUR splatnou dňa 18.05.2018, listom žalobcu zo dňa 27.04.2020 - Predžalobná výzva, listom postupcu zo dňa 27.04.2020 - Oznámenie Postupcu o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2020, záznamom o dopravnej nehode zo dňa 11.04.2018, listom žalovaného zo dňa 11.05.2018 - Oznámenie o poistnom plnení, Zmluvou o prenájme motorových vozidiel č. 201705010 zo dňa 11.04.2018, Preberacím protokolom č. 201705010 zo dňa 11.04.2018, Odovzdávacím protokolom č. 201705010 zo dňa 27.04.2018, faktúrou č. F131/18 vystavenou dňa 24.04.2018 na sumu 1.422,34 EUR, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.
11. Žalobca na pojednávaní dňa 19.08.2022 po poučení podľa § 154 CSP a žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 18.08.2022 uviedli, že vo veci nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
12. Súd spor právne posúdil nasledovne:
13. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
15. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
18. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
19. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
20. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
21. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
23. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b. škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c. účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d. ušlého zisku.
24. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
26. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
27. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
28. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
32. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd zistil nasledovné skutkové a právne závery.
36. Súd konštatuje, že nezistil žalovaným namietané porušenie § 132 CSP, preto aj v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal.
37. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo p. S. D. značky BMW, EČV: BA XXXSX, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporným, že poškodený v postavení nájomcu dňa 11.04.2018 uzavrel so žalobcom v postavení prenajímateľa Zmluvu o prenájme motorových vozidiel č. 201705010, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú odo dňa 11.04.2018 do 11.05.2018. Za prenájom náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 1-180038 na sumu 816,00 EUR, a to za prenájom náhradného vozidla značky Volkswagen Jetta odo dňa 11.04.2018 do 27.04.2018. Dňa 27.04.2020 žalobca ako postupník a Roderik D. ako postupca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky. Nebolo sporné, že postupca listom zo dňa 27.04.2020 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Nebolo sporné, že žalovaný po prešetrení škodovej udalosti priznal žalobcovi plnenie v sume 480,00 EUR, pričom žalobcovi v liste zo dňa 11.05.2018 oznámil, že vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy priznáva náhradu nákladov len za 10 dní nájmu náhradného vozidla poškodeným.
38. Žalobca sa v spore domáhal doplatenia náhrady škody vo výške 336,00 EUR s príslušenstvom, a to nároku na náhradu nákladov vynaložených poškodeným za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie, počas ktorého bolo opravované motorové vozidlo poškodeného, ktoré bolo poškodené v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
39. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný ďalej sporoval unesenie dôkazného bremena na strane žalobcu v súvislosti s preukázaním nutnosti, dôvodnosti a účelnosti prenajatia náhradného vozidla poškodeným. Žalovaný sporoval žalobcom uplatnenú náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla za ďalších 7 dní nájmu náhradného vozidla, pričom sa odvolával na dôvody žalovaným uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 11.05.2018. Žalovaný tiež namietol dôvodnosť žalobcom
uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017.
40. Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. 8Cdo/100/2017, vecne legitimovaný je ten, o právach alebo povinnostiach ktorého v spore ide. Je to stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom sporu. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, ide o vecnú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu alebo vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu ním tvrdenej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2020 s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore na základe listu zo dňa 27.04.2020 - Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, ktorý bol žalovanému doručený dňa 27.04.2020. Súd konštatuje, že oznámenie postupcu dlžníkovi, v danom prípade žalovanému o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, teda pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla, je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Nad rámec uvedeného mal súd zo žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky preukázané, že v zmysle čl. II bod 1 zmluvy touto zmluvou postupca (poškodený Roderik D.) postúpil na postupníka (žalobcu) pohľadávku v celkovej hodnote 336,00 EUR vrátane príslušenstva, práv a zabezpečení s nimi spojenými a postupník sa zaviazal túto pohľadávku prijať a za toto postúpenie zaplatiť postupcovi odplatu dojednanú v čl. III bod 1 zmluvy. Vo vzťahu k „vybieleniu“ zmluvy v časti dojednanej odplaty za postúpenie pohľadávky súd uvádza, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky, ak je zrejmé, že zmluva bola odplatná a odplata za postúpenie pohľadávky bola dojednaná priamo v zmluve (k tomu pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 zo dňa 11.12.2019, R 62/2020). Z predložených listinných dôkazov tak mal súd preukázané, že v Zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom dňa 27.04.2020 bol jednoznačne špecifikovaný predmet zmluvy v čl. II zmluvy a postupovaná pohľadávka v čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného mal súd preukázaný, vychádzajúc aj zo zásady preferencie platnosti právnych úkonov, konkrétny prejav vôle postupcu (poškodeného), smerujúci k postúpeniu v zmluve identifikovanej pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva jednoznačné označenie zmluvných strán, zmluva má písomnú formu a je zmluvnými stranami podpísaná. S poukazom na ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. II bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky považoval súd za zrejmé, že s postúpenou pohľadávkou prešlo na žalobcu aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 27.04.2020 je platným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody na žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesená žalovaným nie je dôvodná.
41. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom v konaní nebolo medzi stranami sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
42. Z ustanovenia § 4 zákona o PZP vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením a stratou veci. V tejto súvislosti za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní nebolo sporným, že v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 11.04.2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného - S., a teda aj ku škode, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáhal. Poškodený v dôsledku poistnej udalosti prišiel bez vlastnej viny o možnosť užívať svoje motorové vozidlo, a teda v konečnom dôsledku bol z dôvodu poistnej udalosti poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil prenajatím náhradného motorového vozidla. Žalobca ako právny nástupca poškodeného si tak v konaní na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnil žalovaným nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedá výdavkom, ktoré poškodenému vznikli, a ktoré by nenastali, ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo a
nebol by povinný platiť nájom za prenajaté motorové vozidlo. Škoda, ktorá poškodenému vznikla teda spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by nedošlo k škodovej udalosti. Jedná sa teda o skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
43. Žalovaný tiež sporoval nutnosť, dôvodnosť a účelnosť prenajatia náhradného vozidla poškodeným a dĺžku nájmu náhradného vozidla poškodeným. Z faktúry č. 1-180038 mal súd preukázané, že žalobca poškodenému účtoval za nájom náhradného vozidla sumu 816,00 EUR, a to za nájom náhradného vozidla od 11.04.2018 do 27.04.2018, za cenu za deň nájmu náhradného vozidla vo výške 40,00 EUR bez DPH (48,00 EUR s DPH). Žalovaný žalobcovi priznal náhradu nákladov za 10 dní nájmu náhradného vozidla, pričom výška ceny za deň nájmu náhradného vozidla nebola medzi stranami sporná. Súd mal z faktúry č. F131/18 vystavenej dodávateľom TAZO, s.r.o. poškodenému za opravu motorového vozidla BMW, EČV: BA XXXSX preukázané, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa 24.04.2018. Vzhľadom na uvedený listinný dôkaz mal súd bez pochybností preukázané, že doba opravy poškodeného vozidla trvala od 11.04.2018 do 24.04.2018. Súd konštatuje, že poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla počas nevyhnutnej doby opravy až do prevzatia si opraveného motorového vozidla, kedy jeho obmedzenie v užívaní vlastného motorového vozidla pominulo. Používanie náhradného vozidla môže predstavovať účelne vynaložený náklad, na náhradu ktorého je žalovaný povinný v zmysle ustanovení zákona o PZP, len počas nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla. V danom prípade s poukazom na faktúru č. F131/18 vystavenú za opravu poškodeného motorového vozidla mal súd preukázané, že nevyhnutná doba opravy poškodeného vozidla trvala do 24.04.2018 a žalovaný tak nepreukázal, že doba opravy trvala kratšie (v rozsahu ním priznaných 10 dní), alebo že doba opravy bola vo vzťahu k rozsahu poškodení vozidla, personálnym a technickým možnostiam autoservisu, neúmerne predlžovaná. Žalobca zároveň v konaní nijako nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že k reálnemu prevzatiu opraveného motorového vozidla poškodeným došlo až dňa 27.04.2018. V zmysle uvedeného súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobca má nárok na náhradu nákladov vynaložených za nájom náhradného vozidla za ďalšie žalovaným nepriznané 4 dni nájmu náhradného vozidla, a to až do 24.04.2018, kedy bola preukázateľne ukončená oprava poškodeného motorového vozidla, a teda nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla vo výške 192,00 EUR (4 x 48,00 EUR). Nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla za ďalšie 3 dni nájmu od 25.04.2018 do 27.04.2018, tak ako si uplatnil žalobca v žalobe súd posúdil ako nepreukázaný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že poškodený si vozidlo reálne prevzal až dňa 27.04.2018, pričom poškodenému patrí nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla len za nevyhnutnú dobu opravy. Preto súd žalobu v zostávajúcej časti istiny vo výške 144,00 EUR ako nepreukázanú zamietol.
44. Pri posudzovaní dôvodnosti a nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným počas doby opravy jeho vlastného poškodeného motorového vozidla značky BMW súd vychádzal zo skutočnosti, že pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať jeho vlastné vozidlo je bez ďalšieho opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo.
45. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia, resp. náhrady škody vo vzťahu k žalobcovi vo výške 192,00 EUR dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaný dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania sporoval s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020 zrušené a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Súd pri posudzovaní žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, pričom základ úrokov z omeškania je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že žalovaný listom zo dňa 11.05.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 09.05.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil odo dňa 25.05.2018, a teda dňom nasledujúcim po dni, keď mal žalovaný žalobcovi v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP poskytnúť poistné plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené úroky z omeškania odo dňa 25.05.2018 žalobcovi možno priznať, tak ako si ich uplatnil v žalobe. Sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd posúdil ako uplatnenú v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. V zmysle uvedeného súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy istiny vo výške 192,00 EUR odo dňa 25.05.2018 do zaplatenia, keďže nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd posúdil ako dôvodný, pričom tento nebol zo strany žalovaného účinne sporovaný.
46. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobca bol v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, keďže si uplatňoval pohľadávku - nárok na náhradu škody, postúpený platnou zmluvou o postúpení pohľadávky pôvodným poškodeným. Žalobca v konaní preukázal, že žalobou uplatnený nárok v časti istiny vo výške 192,00 EUR (za ďalšie 4 dni nájmu náhradného vozidla) predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné a dôvodné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 11.04.2018 na vozidle BMW, EČV: BA XXXSX, z ktorých časť žalovaný neuhradil. V zmysle uvedeného súd vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný a preukázaný v rozsahu ďalších 4 dní nájmu náhradného vozidla (do 24.04.2018) vo výške 192,00 EUR a prislúchajúceho príslušenstva vo výške 5,00 % ročne zo sumy 192,00 EUR od 25.05.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nepreukázanú a nedôvodnú zamietol.
47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny vo výške 192,00 EUR, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 57,14 %. Žalovaný bol v úspešný v zamietnutej časti žalobného návrhu vo výške istiny 144,00 EUR, čo predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 42,86 %. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že čiastočne úspešný žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,28 % (57,14 % - 42,86 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).