Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/91/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti odporcovi: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., v skratke HBP, a.s., so sídlom v Prievidzi, Matice slovenskej 10, IČO: 36 005 622, o zaplatenie 5.960,56 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 5.960,56 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 14.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania 1,95 eur. Návrh zdôvodnil tým, že jeho poistenec B. A., utrpel dňa 25.4.2014 pri plnení pracovnej úlohy pre odporcu v dôsledku rozčúlenia infarkt myokardu a jeho zdravotný stav si vyžiadal lekárske ošetrenie. Navrhovateľ mu ako svojmu poistencovi uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 5.960,56 eur. B. A. je zamestnancom organizačnej zložky odporcu, ktorá má v zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka práce pracovnoprávnu subjektivitu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca ako zamestnávateľ je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla a z tohto titulu mu je povinný podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. zaplatiť úhradu za takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Poukázal na to, že v prípade B. A. je daná príčinná súvislosť infarktu myokardu s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Odporcu vyzval dňa 23.9.2014 na náhradu vynaložených liečebných nákladov v sume 5.960,56 eur a trov konania 1,95 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Odporca výzvu prevzal dňa 26.9.2014, lehota na plnenie mu uplynula dňa 13.10.2014.

V konaní zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ si uplatňuje nárok voči odporcovi podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako náhradu škody, ale aj podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. Zavinené protiprávne konanie odporcu vyplýva zo zodpovednosti zamestnávateľa za konanie svojich zamestnancov. Poukázala na to, že B.Á. A. sa pri kontrole pracoviska rozčúlil v súvislosti s používaním ochranných pracovných prostriedkov na pracovisku a došlo mu nevoľno. Z uvedeného je teda zrejmé, že šlo o pracovný úraz, ktorý vznikol v súvislosti s porušením predpisov ochrany zdravia pri práci zo strany iného zamestnanca odporcu. Odporca preto zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená jeho zamestnancom pri činnosti, ktorého na takúto činnosť použil. Poukázala tiež na ust. § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého je zamestnávateľ povinný dodržiavať ochranné pracovné prostriedky v stave použiteľnom a dbať o ich riadne použitie. V zmysle § 9 ods. 1 písm. c) citovaného zákona je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať dodržiavanie predpisov týkajúcich sa ochrany bezpečnosti zdravia pri práci a tiež kontrolovať riadne používanie ochranných pracovných prostriedkov. V danej veci je podľa názoru navrhovateľa daná objektívna zodpovednosť za konanie jeho zamestnanca.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že jeho zamestnanec T.. B. A. pri plnení pracovných povinností utrpel infarkt myokardu, pričom odporca ako zamestnávateľ titulom svojej objektívnej zodpovednosti uznal toto poškodenie zdravia za pracovný úraz. K úrazovému deju došlo pri kontrole bezpečnosti pracoviska v podzemí odporcu, kedy zamestnanec vykonával kontrolnú činnosť vyplývajúcu mu z pracovnej pozície vedúceho Odboru bezpečnostno-technickej služby. Odporca poukázal na to, že podľa ust. 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Zavinenie tretej osoby musí byť jednoznačne preukázané. Samotný fakt uznania zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nezakladá automaticky jeho povinnosť uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. a navrhovateľ nijako nešpecifikuje zavinené protiprávne konanie odporcu vo vzťahu k poškodeniu zdravia jeho poistenca T.. A.. Podľa názoru odporcu preto nárok navrhovateľa na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť T.. A. nie je daný. V konaní odporca dodal, že zamestnancom ochranné pracovné prostriedky pridelil, ako zamestnávateľ aj kontroloval ich použitie a voči T.. A. teda nekonal protiprávne. To, že tento sa rozčúlil, odporca nemohol ako zamestnávateľ ovplyvniť. Poukázal na to, že ako zamestnávateľ robí priebežne opatrenia k tomu, aby ku škodám na zdraví nedochádzalo, vyžaduje dodržiavanie bezpečnostných predpisov svojimi zamestnancami, ich dodržiavanie pravidelne kontroluje. Odporca uviedol, že podľa jeho názoru nie je na mieste použitie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru žiadne predpisy neporušil a z jeho strany nedošlo k protiprávnemu konaniu voči jeho zamestnancovi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 28.4.2014, vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou, dotazníka navrhovateľa v súvislosti s pracovným úrazom, výzvy na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z 23.9.2014, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 10.10.2014, oznámenia Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 22.1.2015, oznámenia Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 10.2.2015, rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza z 10.4.2015, vyjadrenia odporcu k návrhu navrhovateľa zo dňa 6.6.2016, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 25.4.2014 utrpel zamestnanec odporcu T.. B. A., nar. X.X.XXXX pracovný úraz - infarkt myokardu, ku ktorému došlo tak, že pri kontrole pracoviska mech. rúbania KMP 107074 sa rozčúlil v súvislosti s používaním osobných ochranných pracovných pomôcok na pracovisku, pričom mu došlo nevoľno. Jeho zdravotný stav si vyžiadal lekárske ošetrenie. Navrhovateľ v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou T.. B. A., ktorý je jeho poistencom, uhradil náklady v sume celkom 5.960,56 eur. Odporca uznal uvedený úraz ako pracovný. Z dotazníka navrhovateľa, ktorý vyplnil poškodený zamestnanec odporcu (T.. A.) dňa 24.6.2014 vyplýva, že v čase pracovného úrazu u odporcu pracoval ako vedúci oddelenia bezpečnostno-technickej služby a k pracovnému úrazu došlo počas výkonu kontrolnej činnosti. Z jeho vyjadrenia tiež vyplýva, že úraz nezavinila iná osoba, na pracovisku neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Poškodený uviedol, že zo strany odporcu ako zamestnávateľa mu boli poskytnuté všetky požadované osobné ochranné pracovné pomôcky pre výkon činnosti, odporca podľa neho trval na dodržiavaní bezpečnostných predpisov tak, že vykonával pravidelné kontroly, školenia a dychové skúšky, robil pravidelné kontroly všetkých pracovísk a previerky BOZP a nedá sa určiť, aké opatrenia by bolo potrebné urobiť, aby sa v budúcnosti takýto úraz neopakoval. Poškodený tiež uviedol, že sa nedá určiť vina a príčina jeho úrazu, v zmysle vyhlášky MPSVaR SR č. 500 z 18.8.2006 je určená príčina - osobná indispozícia, resp. okamžité psychofyziologické stavy. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze T.. A. vyplýva, že príčinou úrazu bola osobná indispozícia.

Navrhovateľ listom zo dňa 23.9.2014 vyzval odporcu na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. v sume 5.962,51 eur do 15 dní od doručenia výzvy. Uvedená suma predstavuje náklady na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške 627,25 eur, špecializovanú ambulantnú starostlivosť vo výške 23,22 eur, ústavnú starostlivosť vo výške 4.664,37 eur, lekársku službu prvej pomoci vo výške 191,24 eur, náklady na lekárne, výdajne, optiky, distribútorov vo výške 454,48 eur a náklady konania v sume 1,95 eur. Odporca na výzvu navrhovateľovi oznámil listom zo dňa 10.10.2014, že uplatnený nárok neuznáva pre nepreukázanie jeho zavineného protiprávneho konania.

Na žiadosť navrhovateľa mu Inšpektorát práce Trenčín listom zo dňa 22.1.2015 oznámil, že úraz B. A., ktorý sa stal dňa 25.4.2014 u odporcu, nešetril, pretože nie je v tejto veci príslušným orgánom. Listom zo dňa 10.2.2012 Obvodný banský úrad v Prievidzi navrhovateľovi oznámil, že pracovný úraz T.. A. nevyšetroval, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky závažného pracovného úrazu. Pracovný úraz vyšetroval autorizovaný bezpečnostný technik organizácie.

Sociálna poisťovňa pobočka Prievidza rozhodnutím zo dňa 10.4.2015 odmietla sprístupniť informáciu, či v prípade B. A. bol úraz, ktorému došlo 25.4.2014 refundovaný Sociálnou poisťovňou ako pracovný úraz.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť T.. B. A. v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 25.4.2014 v súlade s ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. ako aj podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru v prípade T.. A. šlo o pracovný úraz, ktorý vznikol v súvislosti s porušením predpisov ochrany zdravia pri práci zo strany iného zamestnanca odporcu a preto odporca zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená jeho zamestnancom pri činnosti, ktorého na takúto činnosť použil. Podľa neho mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s uvedeným pracovným úrazom, pretože práve v súvislosti s ním musel vynaložiť liečebné náklady pre svojho poistenca. Poukázal na povinnosti odporcu vyplývajúce mu z ust. § 6 ods. 2 písm. c) a § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. podľa ktorých je zamestnávateľ povinný udržiavať ochranné pracovné prostriedky v stave použiteľnom a dbať o ich riadne použitie, ako aj sústavne kontrolovať dodržiavanie predpisov týkajúcich sa ochrany bezpečnosti zdravia pri práci a kontrolovať riadne používanie ochranných pracovných prostriedkov.

Odporca nárok navrhovateľa v konaní neuznával z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa dopustil zavineného protiprávneho konania. Poukázal na to, že robí priebežne opatrenia k tomu, aby ku škodám na zdraví nedochádzalo, vyžaduje dodržiavanie bezpečnostných predpisov svojimi zamestnancami, ich dodržiavanie pravidelne kontroluje.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Navrhovateľ je zdravotnou poisťovňou, ktorá v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach uhrádza poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojim poistencom na základe verejného zdravotného poistenia v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z.z. Na základe toho navrhovateľ uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jeho poistencovi T.. B. A. v súvislosti s poškodením zdravia - infarktom myokardu zo dňa 25.4.2014 v celkovej výške 5.960,56 eur. Odporca v rámci svojej objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu uznal toto poškodenie zdravia za pracovný úraz. Tieto skutočnosti v konaní neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Nárok navrhovateľa na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti upravuje ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Citované zákonné ustanovenie takýto nárok navrhovateľovi voči tretej osobe priznáva len v prípade, že k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. V konaní odporca popieral, že by z jeho strany došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu voči T.. A. v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. Zo strany navrhovateľa v konaní nebolo zavinené protiprávne konanie odporcu ničím preukázané. Odporca síce zodpovedá za utrpený pracovný úraz svojho zamestnanca z titulu svojej objektívnej zodpovednosti podľa Zákonníka práce, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Z predložených listinných dokladov však v tejto súvislosti nevyplynulo jeho zavinenie. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze vyplýva, že príčinou úrazu bola osobná indispozícia poškodeného zamestnanca. Z vyjadrenia samotného poškodeného v dotazníku navrhovateľa vyplýva, že jeho úraz nezavinila iná osoba, na pracovisku v čase úrazu žiadne závažné nedostatky neboli zistené, odporca ako zamestnávateľ trval na dodržiavaní bezpečnostných predpisov, vykonával pravidelné kontroly,

školenia, dychové skúšky, poskytol všetky požadované osobné ochranné pracovné pomôcky pre výkon činnosti a pravidelne kontroloval ich používanie, kontroloval dodržiavanie bezpečnostných predpisov pravidelnými kontrolami všetkých pracovísk a previerkami BOZP. Pokiaľ teda v konaní navrhovateľ poukazoval na povinnosti odporcu vyplývajúce z ust. § 6 ods. 2 písm. c) a § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorých je zamestnávateľ povinný udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie a povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä kontrolovať riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, porušovanie týchto povinností zo strany odporcu v konaní nebolo preukázané. Výkon týchto povinností zabezpečoval práve poškodený zamestnanec T.. A., keď vykonával kontrolu používania osobných ochranných pracovných pomôcok. To, že pri takejto kontrole bol zistený nedostatok u iného zamestnanca, v súvislosti s čím sa poškodený rozčúlil a prišlo mu nevoľno, nemožno považovať za zavinené protiprávne konanie odporcu voči poškodenému T.. A..

Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi odvodzoval od nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to s odôvodnením, že odporca zodpovedá za škodu, ktorú svojim protiprávnym konaním spôsobil jeho zamestnanec, nakoľko k pracovnému úrazu T.. A. došlo v súvislosti s tým, že iný zamestnanec odporcu porušil predpisy ochrany zdravia pri práci a T.. A. sa po zistení tejto skutočnosti rozčúlil a prišlo mu nevoľno, súd uvádza, že v danom prípade nemožno na nárok navrhovateľa aplikovať § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ide o regresný nárok, ktorý je upravený osobitným zákonom. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 577/2004 Z.z., ktorý upravuje rozsah uhrádzania zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ako aj nárok zdravotnej poisťovne domáhať sa úhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu za vynaložené prostriedky v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, je potrebné tento nárok posudzovať podľa § 42 ods. 4 písm. a) citovaného zákona a nie podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody.

V konaní teda súd uplatnený nárok navrhovateľa posudzoval podľa ust. 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti preukazujúce zavinené protiprávne konanie odporcu v súvislosti so vznikom poškodenia zdravia T.. A., čo je predpokladom vzniku nároku na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že vo veci nie sú splnené predpoklady pre vznik nároku, ktorý si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol úspešný odporca, ktorý si však v konaní náhradu trov neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami podľa § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).