Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19P-22-2016.pdf
PDF · 71.19 KB
Case nature
Subarea
19P/22/2016
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti o maloletého: K. X. V., J. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XX, Y., t.č. bytom u matky, dieťa rodičov: matka X. V., J. X.X.XXXX, Y. G. E. XX, Y., Y..Č.. X. G. Q. J., D. E. U., M., otec M. V., J. XX.X.XXXX, G. E. XX, Y., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
II. Súd konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému zastavuje.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 1.3.2016 doručeným súdu dňa 10.3.2016 sa navrhovateľ domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému K. X. V..
V návrhu navrhovateľ uviedol, že s matkou maloletého uzatvoril manželstvo dňa 17.12.2005 v Trnave, z ktorého sa im narodil maloletý K. X.Í. V.. Posledné spoločné bydlisko rodičov maloletého do 4.3.2014 bolo v Anglicku na adrese XX U. M., X. D. XLF. Od uvedeného dátumu žil navrhovateľ do konca októbra 2014 u svojej matky takisto v Londýne. Koncom októbra 2014 sa navrhovateľ z osobných a zdravotných dôvodov vrátil späť na Slovensko.
Dňa 20.4.2015 súd vykonal výsluch navrhovateľa, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ sa predmetným návrhom domáha úpravy práv a povinností k maloletému a žiada upraviť styk s maloletým. Navrhovateľ nevie, na akej adrese sa matka a maloletý v Londýne zdržiavajú a preto aj návrhu na začatie konania uviedol iba adresu školského zariadenia maloletého.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Týmto právne záväzným aktom v predmetnej veci je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže aj Slovenská republika aj Anglicko, kde sa matka s maloletým zdržiavala sú členskými štátmi Európskej únie, preto je ho potrebné aplikovať prednostne podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 1 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;
e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je súd toho názoru, že v danej veci nemá právomoc konať. V zmysle článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 platí, že súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre začatie a vedenie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na súde Slovenskej republiky, nakoľko maloleté dieťa nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a nemalo ho ani v čase začatia konania (t.j. 10.3.2016). Ako navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania - posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je XX U. M., X., M.. V Londýne žil navrhovateľ s matkou maloletého a s maloletým dieťaťom od mája 2011 do októbra 2014, kedy navrhovateľ odišiel späť na Slovensko. Z uvedeného je teda zrejmé, že maloleté dieťa sa viac ako 5 rokov na území Slovenska nezdržiava. Základnou zásadou kritérií právomoci nariadenia vo veciach rodičovských práv a povinností je, že najvhodnejším konajúcim súdom je príslušný súd členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Pojem obvyklý pobyt v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 nie je definovaný a preto otázku obvyklého pobytu musí v každej
konkrétnej veci určiť súd na základe skutočností, ktoré sa vzťahujú na situáciu konkrétneho prípadu a dieťaťa. Keďže v danom prípade sa maloleté dieťa spoločne s matkou viac ako 5 rokov zdržiavajú v Anglicku, pričom ako navrhovateľ uviedol - maloleté dieťa tam navštevuje školu, je zrejmé, že jeho prítomnosť v tejto krajine nemá dočasný alebo príležitostný charakter a počas tak dlhej doby sa maloleté dieťa začlenilo do sociálneho či rodinného prostredia v tejto krajine, a preto možno vyvodiť záver, že Anglicko je krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.
Z vyššie uvedených dôvodov súd tak konanie zastavil v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania, keďže nie je daná právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.