Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-322-2014.pdf
PDF · 167.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/322/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti odporcovi T. Z. M., F..M.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Š. X, XXX XX Z., o zaplatenie 3.010,46 eur s príslušenstvom zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 67/2014-19 zo dňa 19.05.2014 sa ponecháva v platnosti.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Boledoviča, náhradu trov konania, vo výške 155,05 eur na účet č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v M. M., F..M.. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 04.02.2014, navrhovateľ žiadal, aby bol odporca zmenkovým platobným rozkazom zaviazaný zaplatiť mu zmenkovú sumu 3.010,46 eur s úrokom 6% ročne z nej od 06.08.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 10,03 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol odporca Š. X. úver, ktorý dlžník riadne a včas nesplácal. Odporca následne svoju pohľadávku postúpil spoločnosti BBF capital, a.s., tá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech odporcu na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke ku dňu 05.08.2013, v ktorý deň právo vykonal. Navrhovateľ vyzval dlžníka, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil, a keďže dlžník povinnosť nesplnil, zaslal dňa 06.08.2013 svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Odporca nevylúčil svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky a ako indosant je jedným zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, preto proti nemu navrhovateľ uplatňuje postih. K návrhu pripojil prvopis zmenky, kópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi na zaplatenie zmenky s dokladom o doručení, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s dokladom o doručení a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy. Odporca podal námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Namietol neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi ním a navrhovateľom. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou z 26.9.2006 spoločnosti BBF capital, a.s., ktorej súčasne indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči navrhovateľovi, ani jeho predchodcom.
V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodol, že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov a v čl. VII. ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mal za to, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok, je potrebné považovať aj ju tým, že na právneho predchodcu navrhovateľa zmenky indosoval, je preto jednoznačné, že navrhovateľ vedel, že on za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok. Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa navrhovateľovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie navrhovateľa hodnotí ako zlomyseľné, prostredníctvom indosovaných zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, aký bol primárny úmysel navrhovateľa, zmenky nadobudol bez toho, aby si uvedomil, že mu tým spôsobí škodu vo výške 74% hodnoty postúpenej pohľadávky a nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky, ku ktorej úverový dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku. Hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo postúpenie úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže navrhovateľ od neho získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca navrhovateľa, tobôž teda navrhovateľ samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od úverového dlžníka. Navrhovateľ uplatnením zmenky voči nemu len zneužíva abstraktný charakter zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosoval bez doložky „sine obligo“, ho nezbavuje práva na ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), právnu ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi zmenky za materiálnu kvalitu predávaného cenného papiera. Zmenku indosoval bezodplatne a len v súvislosti s odplatným postúpením úverovej pohľadávky. Považoval preto za odporujúce elementárnej spravodlivosti a základným princípom civilného práva, ak by mal ručiť za vymožiteľnosť takto indosovanej zmenky. Navrhovateľ podľa neho zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva nemôže požívať právnu ochranu. Právne normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne a striktne, bez prihliadnutia na mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie základných práv. Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, odporca namietol neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Preto navrhovateľ blankozmenku doplnil neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietol, že zmenka ho nezaväzuje, keďže on navrhovateľovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo mohol navrhovateľ využiť len voči vystaviteľovi. Odporca by mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine bol v čase, kedy sa na ňu podpísal. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými právami a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na základe zákona a zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že povinnosť strpieť vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo prechádza aj na indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od toho považoval právo navrhovateľa vyplniť blankozmenku za premlčané.
Odporca len všeobecne v predmetnom prípade poukázal na to, že po prvý raz mohol navrhovateľ vykonať právo na vyplnenie blankozmeky už v čase postúpenia pohľadávky a teda 3-ročná premlčacia doba už uplynula a navrhovateľ zmenku vyplnil až po jej uplynutí dňa 05.08.2013. Právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom práva nie je možné zákon dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým existuje blankozmenka, existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesol námietku premlčania samotného zmenkového nároku proti nemu ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a § 340 ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvýkrát. Odporca mal za to, že ak by právo vyplniť blankozmenku nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych v podstate nepremlčateľných práv, a v prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať od dlžníka prostredníctvom zmenky plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná. Ďalej namietol výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že navrhovateľ nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Mal za to, že dôkazné bremeno ťaží navrhovateľa nie len vzhľadom na to, že on už nie je majiteľom kauzálnej pohľadávky a nie je ani v jeho možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil navrhovateľ a v konaní sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietol zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie, lebo navrhovateľ nepreukázal, že zmenku predložil dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty navrhovateľ podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom. Odporca k námietkam (ku konaniu 3 Cbzm 229/2014), okrem iného pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel 26.9.2006 s postupníkom BBF capital, a.s. a zmluvu o postúpení pohľadávok, uzavretú medzi LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľom dňa 18.12.2008. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier, práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len zmenkovou listinou a existovať môžu len v súvislosti s ňou. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť, toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči odporcovi, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek tvrdenie odporcu o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky považoval len za účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu, nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho dlžníka tak, ako sa toho odporca dovoláva. Zodpovednosť odporcu vyplynula priamo zo zákona a skutočnosť, či sú jeho kauzálne námietky prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Odporca sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručil, a keďže garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom, čo znamená, že ak vystaviteľ ako priamy dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v podobe postihu za neplatenie. Za takýchto okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. On konal v zmysle platných právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v súdnom konaní uplatnil a keď nebol uspokojený, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné vylúčiť mimozmenkovou dohodou a pre zmenkový záväzok odporcu nie je podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Poukázal na to, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nakoľko nejde o majetkové právo, toto súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom odporca vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Lehoty na predloženie zmenky boli dodržané, preto je námietka zmeškania lehôt len
účelová. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto v zmysle § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje odporcu dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné jej tvrdenie nepostačuje. K vyjadreniu k námietkam navrhovateľ pripojil kópiu notárskej zápisnice, osvedčujúcej, že zmenka nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Predložil fotokópiu prevzatej obálky, v ktorej vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-1903 z 12.10.2009, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi kauzálnu pohľadávku. Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 22.12.2015, pojednávanie. V čase rozhodovania súdu o námietkach už bolo s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 438/2015 Z. z. ustanovenie § 175 z OSP vypustené. Zmenkový platobný rozkaz však bol odporcovi doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa doterajších predpisov. Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, zhodne navrhli vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti s tým, že poukázali na všetky svoje písomné a ústne vyjadrenie prednesené v konaní 3CbZm 229/2014, ktorých sa v celom rozsahu pridržiavajú. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže. V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ (majiteľ zmenky) predloží v prvopise zmenku (originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal. Navrhovateľ originálom zmenky vystavenej v Trebišove, dňa 10. mája 2005 preukázal, že O. X. sa zaviazal zaplatiť bez protestu na rad odporcu v Trebišove, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Trebišov, dňa 05. augusta 2013, zmenkovú sumu 3.010,46 eur. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané tri indosamenty, prvý z 26.09.2006 na rad BBF capital, a.s., druhý tiež z 26.09.2006 na rad LICITOR factoring, s.r.o. a tretí z 18.12.2008 na rad navrhovateľa.
Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosamentom. Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí aj pre vlastné zmenky. Navrhovateľ predložením prvopisu zmenky, ktorá bola rubopisom prevedená na jeho rad, preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky. Má preto podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Odporca zmenku indosoval, a keďže zodpovednosť za zaplatenie zmenky nevylúčil príslušnou doložkou, ani ďalšie indosovanie zmenky nezakázal (čl. I. § 15 zmenkového zákona), je podľa čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona spolu s vystaviteľom a s ostatnými indosantmi zaviazaný majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Výber dlžníka, od ktorého bude plnenie žiadať, ponecháva zmenkový zákon v čl. I. § 47 ods. 2 len na vôľu majiteľa zmenky. Pre zachovanie postihových práv zo zmenky s doložkou „bez protestu“ proti nepriamym dlžníkom, ktorými sú aj indosanti, je v zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ povinný dať správu o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu, súd zistil, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 06.08.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom zaplatení zmenky, upovedomenie mu bolo doručené 08.08.2013. Správu o nezaplatení poslal navrhovateľ aj vystaviteľovi zmenky. Podľa názoru súdu tak urobil nadbytočne. V zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí ustanovenie § 45 pre vlastné zmenky len ak to neodporuje povahe vlastnej zmenky. Vystaviteľa vlastnej zmenky nemožno považovať za vystaviteľa v zmysle § 45, nakoľko je zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky (čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona). Vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 1, 3 zmenkového zákona a o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie
listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 66/2014-19 zo dňa 19.05.2014 odporcu na zaplatenie zaviazal. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmeniek. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zápisnicou v konaní sp. zn. 3CbZm 229/2014 a 1CbZm 39/2014 o výsluchu navrhovateľa - konateľa Ing. Mareka Reguliho a o výsluchu svedka V.. B. G., ktorý je štatutárnym zástupcom BBF capital, a.s. a LICITOR factoring s.r.o., a listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise. Odporca tiež navrhol ako svedka vypočuť aj vystaviteľa zmenky na preukázanie, či mu bola výzva na zaplatenie zmenky doručená a na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel a nakoniec k tomu, či sa navrhovateľ alebo jeho predchodcovia pokúsili voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou zabezpečenú pohľadávku vymáhať. Keďže skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad navrhovateľa, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil navrhovateľ na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel s odporcom. Odporca namietol, že navrhovateľ nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nemu, takéto oprávnenie neudelil, vyplnená zmenka ho preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaný len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné náležitosti zmenky, zmenkovým dlžníkom sa nestal. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Odporca bol priamym účastníkom dohody o vyplňovacom práve, preto, aj keď sám oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dôvodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t.j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. Odporca pri indosovaní vedel, že zmenka je neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka, už v tom čase vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musel preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nemu. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke odporca označil za absolútne neplatnú pre neurčitosť v identifikácii blankozmenky, v dôsledku čoho nevedno, v ktorej zmenke bol navrhovateľ oprávnený doplniť chýbajúce údaje. Preto navrhovateľ doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, zákon nepredpisuje. Okrem označenia účastníkov je, vzhľadom na účel dohody, nevyhnutné, aby v nej bol vymedzený kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, aby boli určené podmienky vyplnenia, t.j. bezprostredný dôvod, ktorý majiteľa blankozmenky oprávňuje doplniť chýbajúce údaje, a aby bol dojednaný rozsah vyplnenia a spôsob, akým majú byť doplňované údaje stanovené. Rovnako žiadny právny predpis neurčuje, s akou presnosťou má byť blankozmenka v dohode o jej vyplnení identifikovaná. Nie je preto nevyhnutné vždy popísať všetky údaje, ktoré listina obsahuje, ak iný spôsob jej označenia nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej listine majú byť chýbajúce údaje vyplnené. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke uzavrel odporca ako zmenkový veriteľ s vystaviteľom zmenky ako zmenkovým dlžníkom dňa 11.05.2005. Podľa článku I. ods. 1 vystavil zmenkový dlžník v prospech zmenkového veriteľa zmenku, ktorá neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Napriek tomu, že účastníci dohody v čl. I. ods. 1 dohody neidentifikovali blankozmenku údajmi o dátume a mieste vystavenia, platobným miestom a domicilom, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu, nie je možné považovať popis blankozmenky za neurčitý. Prihliadnuť je potrebné k obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah
je ňou zabezpečený. Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu, najmä ak odporca netvrdil a ani nepreukázal, že by ten istý dlžník v jeho prospech vystavil aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala iný kauzálny vzťah. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že odporca dohodu o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým obsahom používal opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný je preto záver, že dohodu on koncipoval a v tom čase považoval identifikáciu blankozmenky v dohode za dostatočne určitú. Súd námietku premlčania tak zmenkového nároku ako aj námietku premlčania vyplňovacieho oprávnenia posúdil ako nedôvodnú. Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva. Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, iba k nej sa viaže, od nej je závislé a iba k nej je akcesorické. Toto právo nie je možné previesť samostatne, bez listiny, ku ktorej sa viaže, aj vykonať ho môže len vlastník blankozmenky. V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne jeho výkonom, keďže využitím bolo právo konzumované. Ak sa využitím vyplňovacieho oprávnenia stala listina riadnou zmenkou, dlžník sa proti vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Vzhľadom na to, že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá (§ 100 ods. 1 OZ a obdobne aj § 388 ods. 1 ObZ), námietka premlčania musí byť uplatnená len v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo navrhovateľa zaniklo skôr, než sa toto súdne konanie začalo (právo sa skonzumovalo). Možnosť dovolať sa premlčania práva, ktoré zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej, keďže už niet práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať. Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako by nikdy blankozmenkou nebola. Preto sa premlčanie zmenkových práv, vyplývajúcich z takejto listiny, môže posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods. 2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka ani v prípade, ak pôvodne bola listina blankozmenkou. Navrhovateľ bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Ako dátum splatnosti uviedol deň 05.08.2013 a navrhovateľ návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na súd podal dňa 04.02.2014, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že oprávnenie nebolo časovo obmedzené, nič navrhovateľovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili. Skutočnosť, že v tom čase už od splatnosti najstaršej nezaplatenej pohľadávky uplynula doba, v ktorej sa právo premlčiava, nemá na vyplňovacie právo vplyv, premlčaním právo nezaniká a vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nemá prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky na zmenkový záväzok vplyv. Ďalej odporca namietol výšku sumy, ktorú navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale námietku skutkovo vymedzil len tým, že navrhovateľ nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, a vzhľadom na to, že on už nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, označil argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že on musí preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej pohľadávky. Mal za to, že ak blankozmenku vyplnil navrhovateľ, je prirodzené, že on musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Námietku vymedzenú iba tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, keďže podstata námietky nespočíva v tvrdení, že navrhovateľ nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom, že navrhovateľ dodržanie dojednaní nepreukázal.
V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie postihových práv zo zmenky má zmenkový veriteľ povinnosť preukázať, že je riadnym majiteľom zmenky, o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1 OSP). Keďže zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, jej majiteľ nie je v zmysle § 495 OZ povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ani to, ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať, či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu, že zmenka nie je verejná listina, takže pri jej hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z prezumpcie pravdivosti jej obsahu (§ 134 OSP), nie je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. § 10 zmenkového zákona ako predpisu osobitnej povahy, ktoré tým, že dáva dlžníkom z takejto zmenky právo namietať proti jej vyplneniu, zároveň dlžníkov zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce údaje neboli vyplnené podľa dojednania. Zmenkou zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody o vyplňovacom práve k zmenke definovaná ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0008 5010 05 RSU zo dňa 10.05.2005 alebo z odstúpenia od nej. Navrhovateľ bol preto oprávnený doplniť do blankozmenky nie len dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3 OZ úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Navrhovateľ predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1903 zo dňa 12.10.2009, ktorým bol O. X. zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil istinu 967,66 eur s úrokom 161,18 eur, úrok vo výške 17,76 % ročne zo sumy 887,- eur od 27.09.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 80,11 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 887,- eur od 22.04.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania 251,13 eur. Týmto rozsudkom odporca výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže odporca v námietkach správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietal, nemohol by sa súd jej výškou zaoberať ani v prípade, ak by navrhovateľ do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané rozhodcovským rozsudkom prekračuje. Odporca tiež namietal, že navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nemu zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky vystaviteľovi na platenie. Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola zmenka splatná v pobočke OTP Banky Slovensko, a.s., Trebišov (čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona). Podľa notárskej zápisnice, osvedčujúcej inú skutočnosť, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste zaplatil, ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil. Odporca nepovažoval tento dôkaz za dostačujúci, lebo si vystaviteľ výzvu na zaplatenie zmenky na pošte v odbernej lehote neprevzal, t.j. nedozvedel sa, kedy mu bude zmenka na platenie predložená. Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods.1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie. Navrhovateľ preukázal, že lehoty dodržal, preto bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky z vlastnej viny nedozvedel, navrhovateľ zmenkové práva proti odporcovi nestratil. Od navrhovateľa, ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo žiadať, aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie, znovu doručoval alebo ho iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné len to, že navrhovateľ v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Za rozhodujúce považoval odporca kauzálne námietky, vyplývajúce z jeho vlastného vzťahu k prvému indosatárovi BBF capital, a.s., s ktorým 26.9.2006 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok. Namietol, že absentuje kauza zmenky, lebo on podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok nezodpovedá, takže spoločnosť BBF capital, a.s. by dnes nemohla spravodlivo žiadať plnenie z rovnakej zmenky, a ak u BBF capital, a.s. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky platiť aj pre nárok uplatnený navrhovateľom. Podľa č. I. § 17 ods. 1. zmenkového zákona ( účinný od 23.12.2015 ), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Odporca tvrdil, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok on kauzálnu pohľadávku postúpil, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku nadobudol, konal vedome na jeho škodu. Tento záver považoval odporca za preukázaný aj vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami navrhovateľa a svedka V.. B. G.. Vychádzal z presvedčenia, že vzhľadom na personálne prepojenie BBF capital a.s. a LICITOR factoring, s.r.o. v osobe V.. B. G., by boli účel a zlomyseľnosť prevodu zmenky príliš priehľadné, preto bolo potrebné formálne zmeniť majiteľa zmenky. Navrhovateľa považoval len za zdanlivo nezávislého od predchádzajúcich kauzálnych vzťahov, za nastrčeného prostredníka, a tento špekulatívny obchod podľa neho sledoval výlučne len obohatenie sa týchto spoločností na jeho úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od úverových dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek voči nemu záujem, hoci majiteľom zmeniek je už navrhovateľ, vyplýva aj z toho, že sa V.. G. stretol s jej zástupcami ohľadne prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považoval aj výšku odplaty za postúpenie, keďže LICITOR factoring, s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval navrhovateľovi so stratou, napriek tomu V.. G. ako svedok tvrdil, že ponuka bola pre nich zaujímavá, čo podľa odporcu podporuje domnienku, že medzi obomi spoločnosťami existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania, ktoré robia pre LICITOR factoring obchod skutočne zaujímavým. Skutočnosť, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek vedel, že on za vymoženie kauzálnych pohľadávok nezodpovedá, vyplýva podľa odporcu už z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom navrhovateľ opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že navrhovateľ bol oboznámený s obsahom zmluvy o postúpení, ktorú uzavrel s BBF capital, a.s., svedči bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. dňa 18.12.2008 a v ktorom navrhovateľ prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje“. Rovnako táto skutočnosť vyplynula aj z výpovedí navrhovateľa a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že navrhovateľ si dal urobiť pred kúpou pohľadávok a zmeniek právny audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Hlavným predmetom podnikania navrhovateľa aj spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. je vymáhanie pohľadávok, nepochybne si teda pred nadobudnutím zmeniek a úverových pohľadávok dôkladne overili celé ich právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú on uzavrel s BBF capital, a.s. Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si navrhovateľ vymienil, že ak so zmenkami na súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať vrátenie celej zaplatenej odplaty, odporca vyvodil, že hlavným predmetom obchodu boli pre navrhovateľa len zmenky, úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnieval sa, že navrhovateľ nemal dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak by mienil zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, z čoho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky použiť iba voči nemu. Tým, že navrhovateľ sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považoval odporca za preukázané, že za uplatnením zmenky navrhovateľ nevidí formálny garančný účinok indosamentu, ale kauzu spočívajúcu v jeho zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o ktorej od počiatku vedel, že voči nemu neexistuje. Dôkazom o tom, že navrhovateľ od počiatku mienil zmenky uplatniť iba voči nemu, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob, ktorým sa navrhovateľ snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o dátume splatnosti nedozvedel (v skutočnosti dlžník si predmetnú výzvu prevzal dňa 17.07.2013). Odporca týmito skutočnosťami považoval za preukázané, že navrhovateľ v čase nadobúdania zmeniek vedel, že on za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa neho už stačí na záver o vedomom konaní na jeho škodu. Tými istými skutočnosťami zároveň považoval za preukázaný aj úmysel navrhovateľa nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nemu. Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu nadobudnutia zmenky vie, aké sú kauzálne súvislosti zmenky a akú konkrétnu obranu dlžník pri splatnosti uplatní. Len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí pri nadobúdaní zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka, t.j. že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda dlžníka ohrozuje
a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že jej uplatnením voči dlžníkovi mu spôsobí škodu. Súhlasiť treba s odporcom, že nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel škodu dlžníkovi spôsobiť, ale postačí, že vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený. V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou pohľadávkou oboznámil, poznal jej povahu, stav a pôvod, včítane zabezpečenia, ktoré sa na pohľadávku vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008). Navrhovateľ uviedol, že presné podmienky, za akých odporca pohľadávky predával, nepoznal alebo si myslí, že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia odporcu diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva, sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani odporca za vymožiteľnosť kauzálnych pohľadávok nezodpovedá. Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu odporcu nebolo v konaní preukázané. Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľ v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu odporcu a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol. Navrhovateľ (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodným veriteľom bol odporca, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobil. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre indosované a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 zahrnutý bod 4.2. Zmenky len skontroloval, či boli naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať odporca, predpokladal, že ani postupník v tom čase o zodpovednosti odporcu nevedel. Úverové pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že odporca na zmenkách nevylúčil zodpovednosť za zaplatenie a stal sa zmenkovým dlžníkom. Ak by o tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov pohľadávok odporcu, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii, v súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči odporcovi, ktorý je zo všetkých indosantov najbonitnejší dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto nebol potrebný. Z výpovede V.. G. v konaní vedenom na tunajšom súde 1CbZm 39/2014, ani z výpovede navrhovateľa nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že odporca príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytol zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval odporcu za osobu, ktorý poskytol zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ho o postúpení písomne neupovedomil (resp. odporca netvrdil a ani nepreukázal, že by mu oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nielen dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie. Účasť V.. B. G. na rokovaní so zástupcami odporcu o zaplatení zmeniek súd nepovažuje za dôkaz o prepojení obchodných spoločností, ktorých je štatutárnym zástupcom, s navrhovateľom. Z výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosť BBF capital, a.s., resp. LICITOR factoring, s.r.o. skúpili viacero balíkov pohľadávok, ktorých pôvodným veriteľom bol odporca, zabezpečených zmenkami, navrhovateľ od nich odkúpil len jeden balík (cca 300 pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu obchodných spoločností, ktoré vlastnili zmenky indosované odporcom, na rokovaniach s odporcom o mimosúdnom riešení ich zaplatenia, je preto logická napriek tomu, že ani jedna z obchodných spoločností zatiaľ zmenky proti odporcovi neuplatnila. V.. G. výslovne uviedol, že nikdy s odporcom za navrhovateľa nerokoval. Predaj pohľadávok navrhovateľovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok potvrdil, že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím na túto skutočnosť, a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa
bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená, nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj odporca postupoval pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich postúpenia. Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre navrhovateľa boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky, ktoré od počiatku zamýšľal použiť jedine voči odporcovi. Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal navrhovateľ nárok na zľavu vo výške odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú. Navrhovateľ ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok. V zmluve o postúpení, ktorú odporca 26.9.2006 uzavrel s BBF capital, a.s., sa obdobné ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Svedok V.. G. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im odporca postúpil bez zmeniek, mu vracali a o vrátení sa robili protokoly. Odporca toto tvrdenie nerozporoval. Nie je preto vylúčené, že obsah bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov s odporcom. Je pravdou, že navrhovateľ nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel navrhovateľa od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti odporcovi. Navrhovateľ dostatočne vysvetlil, prečo takýto postup zvolil. Treba však uviesť, že ani v prípade, ak by navrhovateľ hneď po nadobudnutí uplatnil zmenky voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od odporcu (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona). Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka. Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú. Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie odporcu pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery. Navrhovateľ tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky odporca svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčil, a keďže ani z ostatných vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu odporcu. Nedbanlivosť navrhovateľa, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že odporca je nepriamym zmenkovým dlžníkom, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné. Z rovnakých dôvodov, ktorými odporca odôvodnil vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na jeho škodu, považoval za preukázané, že sa navrhovateľ pri uplatňovaní zmenky dopúšťa šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky uplatňuje v skutočnosti kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí tiež riziko, že navrhovateľ paralelne získa rovnaké plnenie od úverového dlžníka a od nej, hoci de iure z rôznych právnych úkonov. Takýto stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Navrhovateľ podľa neho len zneužíva abstraktný charakter zmenky, jeho chybu, že pri indosovaní nevylúčil garančný účinok indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa navrhovateľ špekulatívne na jeho úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých vyplýva, že nikdy nemal niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Mal za to, že navrhovateľ sa nekalým spôsobom od počiatku rozhodol zmenky voči nemu zneužiť, spôsobiť mu škodu a sebe privodiť neodôvodnený prospech. Celý spor označil za výsledok špekulatívneho biznisu navrhovateľa a predchádzajúcich majiteľov zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od úverových dlžníkov transformujú na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od neho, bez toho, aby museli vynaložiť väčšiu námahu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 1735/07, v ktorom sa konštatuje, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne
nespravodlivému záveru, znamená porušenie základných práv, mal za to, že ani v tomto prípade by súd nemal právne normy vykladať len prísne formálne. K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník. Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje. Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje mu zmenkový zákon ochranu tým, že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z mimozmenkových vzťahov. Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok, súd neprizná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu, ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné. Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými odporca odôvodnil námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku zaplatiť žiaden vplyv. Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal navrhovateľovi právo zo zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup nasledujúci po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu odporcu, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z čl. I. § 17 zmenkového zákona. Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013 vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, ale v tam riešenom prípade bol zmenkový dlžník spotrebiteľ ako „slabšia“ strana, od ktorej sa nedá očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ. V záverečnom vyjadrení odporca ešte poukázal na rozhodnutie NSSR sp.zn. 2Obdo/19/2014 zo dňa 29.10.2015, ktorý rozhodoval v obdobnej veci a ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu z dôvodu, že odôvodnenie jeho rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že predmetná zmenka sa javí ako „spotrebiteľská“ a súdy sa nezaoberali a nezdôvodnili či je platná. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní nie je ani jeden z účastníkov spotrebiteľom v zmysle zak. č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa, a odporcu nie je možné považovať za slabšiu stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny. Zmenka v predmetnom prípade bola vystavená v roku 2005 a až zákonom č. 129/2010 Z.z., účinným od 01.01.2011 bolo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Nie je preto namieste posúdiť neplatnosť zmenky z pohľadu čl. III., § 3a zmenkového zákona. Z uvedeného vyplýva, že zmenka z formálno-právneho hľadiska je platná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona. Súd tiež poukazuje na to, že v predmetnom prípade zaviazanosť odporcu zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou ( ust. § 17 zmenkového zákona, účinného od 23.12.2015), ale v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. Čo sa týka tejto námietky, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, vznesenej až v záverečnom zhrnutí odporcu, súd poukazuje na ust. § 175 ods. 4 OSP - koncentračnú zásadu námietkového konania, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Navyše odporca sám koncipoval zmluvu o úvere, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, preto ak by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech
spotrebiteľa, mohol ich sám v námietkach označiť a len v takom prípade by sa súd zmluvou ako spotrebiteľskou mohol zaoberať. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si trovy uplatnil, preto mu súd ich náhradu priznal. Súd preto rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal odporcu na úhradu trov konania v celkovej výške 155,05 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 155,05 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto: Tarifná odmena vo výške 121,17 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, a to za úkon: písomné podanie na súd - vyjadrenie k námietkam odporcu dňa 26.08.2014 vo výške 121,17 eur. Náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky prislúcha advokátovi za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2014 vo výške 8,04 eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o DPH, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu, t. j. o sumu 25,84 eur (20 % DPH zo sumy 129,21 eur). Navrhovateľ žiadal priznať náhradu za úkon - porada s klientom ohľadom ďalšieho postupu v konaní v trvaní 1 hod. 10 min. dňa 20.06.2016 vo výške 121,17 eur a 8,58 eur ako režijný paušál (+ 20 % DPH), avšak súd mu tieto trovy nepriznal, nakoľko ich nepovažuje za účelne vynaložené trovy potrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhradu trov 155,05 eur zaplatí odporca v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu, ktorý na tento účel označil účet č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..