Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/44/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v sporovej veci navrhovateľa: W.. P. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, J., proti povinnému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, Prešovská 48, 826 46 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 08. 08. 2022 v spojení s doplnením doručeným súdu dňa 16. 08. 2022 sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinnému uložil povinnosť na vlastné náklady zahájiť výmenu skorodovaného potrubia vodovodnej prípojky do obytného domu J. XXXX/X, XXX XX J. z uličnej časti po vodomer umiestnený v pivničnej časti uvedeného vchodu.

2. Návrh odôvodnil na tým, že v roku 2021 vznikla požiadavka povinného ako prevádzkovateľa vodovodných rozvodov na výmenu fakturačného meradla- hlavného vodomeru situovaného v pivničných priestoroch bytového domu na J. XXXX/X v J., keď potrubie, na ktoré sa vodomer pripájal bolo v tej dobe skorodované z oboch strán merača, t. j. pred aj za ním. Povinný podmienil výmenu fakturačného meradla opravou potrubia, k čomu došlo na náklady majiteľov bytov v januári 2022, kedy bola vymenená časť potrubia od merača smerom do budovy, nakoľko táto časť patrí do majetku spoločných priestorov majiteľov bytov. Povinný aj napriek tomu vodomer nevymenil a s časovým odstupom troch mesiacov začal výzvou zo dňa 20. 04. 2022 požadovať od majiteľov bytov v 90- dňovej lehote výmenu aj tej časti potrubia, ktorá im nepatrí, t. j. spred merača po neznámy bod v hlavnom uličnom rozvode pod hrozbou prerušenia odstávky pitnej vody. V ďalšom poukázal na nedostatočnú komunikáciu s povinným, ktorý neprejavil v tomto smere žiaden záujem a do kancelárie správcu bytového domu, Aureka s.r.o. dňa 17. 06. 2022 zaslal len vyjadrenie, že verejnú časť prípojky M nemá v evidencii majetku s odkazom na neoveriteľnú a nepreukázateľnú minulosť pri delení majetku. Oprávnenie na podanie návrhu vyvodzoval z predloženej zápisnice a splnomocnenia udeleného správcom. V ďalšom nastolil viacero otázok, ktoré je podľa neho potrebné zodpovedať v procese posudzovania týkajúcich sa vlastníctva a hraníc vodovodnej prípojky. K návrhu pripojil výzvu k rekonštrukcii vodovodnej prípojky z 13. 04. 2022 adresovanú správcovi bytového domu, ako aj odpoveď na list zo dňa 19. 05. 2022 vo veci definovania hranice vlastníctva k potrubnej časti, fotografickú dokumentáciu, mailovú komunikáciu medzi navrhovateľom a povinným.

3. Vzhľadom na nedostatky meritórneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zmätočného a nejednoznačného označenia žalobcu, súd postupom podľa uznesením zo dňa 16. 08. 2022, sp. zn. vyzval navrhovateľa na ich odstránenie tak, aby jednoznačne a zrozumiteľne označil, kto má vystupovať ako navrhovateľ neodkladného opatrenia, t. j. či W.. P. D. alebo vlastníci bytov vo vchode J. XXXX/X v J. za súčasného poučenia, že ak majú byť navrhovateľmi vlastníci bytov, títo musia byť špecifikovaní v súlade s

a musia návrh nariadenie neodkladného opatrenia podpísať, príp. za účelom ich zastupovania je potrebné predloženie riadnej a nimi podpísanej plnej moci na ich zastupovanie v danom konaní.

4. Navrhovateľ na výzvu reagoval podaním doručeným súdu dňa 16. 08. 2022, v ktorom uviedol, že navrhovateľom neodkladného opatrenia je W.. P. D. a podľa jeho názoru je predložená zápisnica legitímnym dokladom o opätovnom zvolení zástupcov bytov za jednotlivé vchody a zákon nedefinuje ani inak nevylučuje rozsah zastupovania. Súčasne prehlásil, že predložené splnomocnenie bolo vydané správcom Aureka s.r.o. práve a jedine za účelom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyslovil tiež názor, že uvedenie jeho funkcie neovplyvňuje merito veci a aj v súvislosti s predošlým konaním sp. zn. nehodnotil postup súdu pozitívne. Záverom dodal, že obyvatelia bytového domu veľmi citlivo vnímajú manipuláciu a nerozumejú dôvodu, prečo by mali platiť opravy korporátnej firmy, v dôsledku čoho sa domáhajú spravodlivosti.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

6. Podľa súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalé úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

15. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

16. Podľa spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,

ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

17. Podľa , , , prevádzkou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu. Údržbou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou. Opravou sa na účely tohto zákona rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch.

18. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov a osobitné predpisy. Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

20. Podľa komunikáciu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zástupcom vlastníkov môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach týkajúcich sa správy domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy a prijatými rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa až 14b <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20200201>.

21. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

22. Podľa spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

23. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. a nasl. je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou (za predpokladu, že sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana- napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Je potrebné tiež zdôrazniť, že neodkladným opatrením nedochádza k prejudikovaniu konečného výsledku sporu, ale len k zabezpečeniu toho, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami tohto inštitútu, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo inej ujmy či jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. a nasl. a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Nový procesnoprávny kódex priniesol v právnej úprave neodkladných opatrení významnú zmenu, keď upustil od výlučne provizórneho charakteru neodkladného opatrenia a od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladné opatrenie) na konanie vo veci samej. Zákonodarca po novom pripúšťa, že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania bude zabezpečená trvalá, definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej (viď ust. veta druhá , predovšetkým zdržovacie návrhy).

24. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:

- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,

- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,

- či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,

- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a

- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.

25. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné v danej veci vyhovieť, a to z nižšie uvedených dôvodov.

26. Úvodom súd uvádza, že z úradnej činnosti je mu známe, že navrhovateľ podal na tunajšom súde identický návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vedený pod sp. zn. , o ktorom bolo tunajším súdom rozhodnuté tak, že konanie bolo uznesením zo dňa 28. 07. 2022 pre nedostatok zastúpenia zastavené. Uvedené rozhodnutie však nevytvára procesnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre opätovné podanie návrhu nariadenie neodkladného opatrenia. Súd neviazaný rozhodnutím a procesným postupom vo veci sp. zn. v danej veci vyhodnotil, že formulácia označenia sporovej strany- navrhovateľa nie je určitá a zrozumiteľná a nie je z nej možné jednoznačne ustáliť, či na strane navrhovateľa má vystupovať individuálny subjekt- Ing. P. D. alebo všetci vlastníci

bytov v bytovom dome na J. XXXX/X v J.. Nakoľko sa jedná o meritórny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (vykazujúci znaky trvalej ochrany bez väzby na následné podanie žaloby), postupom podľa navrhovateľa vyzval na odstránenie tohto nedostatku. Z reakcie na výzvu súdu je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podpísaný W.. P. D., podáva tento vo vlastnom mene, majúc za to, že ho k tomu oprávňuje jeho funkcia zvoleného zástupcu vlastníkov bytov za daný vchod. Vyslovene dodal, že uvedenie tejto funkcie podľa neho ani nemá vplyv na merito veci a ako žalobcu označil seba (pozn. súdu nie majiteľov bytov v danom vchode).

27. Zo skutkových okolností opísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov (komunikácia medzi spoločnosťou AUREKA s.r.o. a povinným) je zrejmé, že pri výkone správy spoločných zariadení bytového domu, a to vodovodnej prípojky, podmienil povinný žiadosť správcu bytového domu na výmenu vodomeru č. XXXXXXXX na odbernom mieste M v spoločných priestoroch bytového domu na J. XXXX/X v J., rekonštrukciou potrubia spásajúceho rozvádzaciu vetvu siete verejného vodovodu s vnútorným vodovodom objektu. Neodkladným opatrením sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil povinnému vykonať výmenu skorodovaného potrubia vodovodnej prípojky do daného bytového domu na vlastné náklady. Svoje oprávnenie odvodzuje od uznesenia prijatého na náhradnej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu na J. 2, 4, 6, 8, J. 6, G. 9, J. a zástupcov správcovskej organizácie AUREKA s.r.o. konanej dňa 17. 10. 2018, na ktorej bol zvolený za zástupcu za vchod J. 8. podmieňuje výkon správy jednou z dvoch prípustných foriem, a to spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo inou právnickou osobou, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome uzatvorili zmluvu o výkone správy (správca). Jedine správca a spoločenstvo sú v otázkach správy bytového domu podľa oprávnení konať vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a týchto zastupovať v otázkach správy v konaní pred súdom alebo iným orgánom. Správca tak vystupuje v postavení nepriameho zástupcu. Uvedené nemá vplyv na skutočnosť, že vecne legitimovaní aj v otázkach správy bytového domu zahŕňajúcej rekonštrukciu a opravy spoločných častí a zariadení bytového domu sú aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých podľa zaväzujú právne úkony týkajúce sa domu, jeho spoločných častí a spoločných zariadení, príslušenstva a spoločného pozemku. V danom prípade z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že správu v danom bytovom dome vykonáva spoločnosť AUREKA s.r.o.. V otázkach správy spoločných zariadení daného bytového domu, vrátane výmeny vodovodnej prípojky, resp. jej časti a vodomeru, je tak oprávnený vo vlastnom mene podať žalobu správca alebo priamo všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vytvárajúci tzv. nútené spoločenstvo podmieňujúce účasť všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako nositeľov hmotnoprávnej legitimácie s tým, že neúčasť čo i len jedného z nich má podľa za následok zamietnutie žaloby. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivý vlastník niektorého z bytov alebo nebytových priestorov, prípadne zástupca vchodu nie je aktívne vecne legitimovaný, t. j. nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia pre uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo správy bytového domu a jeho spoločných zariadení. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia navrhovateľa, ktorý svoje oprávnenie odvodzoval od funkcie zástupcu vlastníkov zvoleného na schôdzi v roku 2018. Funkcia zástupcu vlastníkov v zmysle ust. ZoVP slúži výlučne a len na uľahčenie a sprostredkovanie komunikácie medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome a správcom, t. j. informuje vlastníkov o činnosti správcu a správcovi tlmočí požiadavky vlastníkov bytov. Žiadne ďalšie hmotnoprávne ani procesnoprávne oprávnenia zástupcovi vlastníkov nepripisuje a v kogentných ustanoveniach zakladá zastupovanie vlastníkov v otázkach správy spoločných zariadení výlučne správcovi alebo spoločenstvu. Irelevantná je preto navrhovateľom predložená zápisnica zo schôdze a tak, ako súd navrhovateľa upozornil už v uznesení zo dňa 16. 08. 2022 aj splnomocnenie udelené správcovskou spoločnosťou AUREKA s.r.o., ktoré odhliadnuc od toho, že z neho nevyplýva oprávnenie navrhovateľa na zastupovanie v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, je udelené subjektom, ktorý nie je stranou konania, čo navrhovateľ žiadnym spôsobom nereflektuje. Nakoľko navrhovateľ ako stranu v spore neoznačil vlastníkov bytov daného bytového domu, bezpredmetnou sa stala aj požiadavka na predloženie plnomocenstva na ich zastupovanie v spore.

28. Vzhľadom na uvedené, keď súd konštatoval nedostatok núteného spoločenstva, t. j. povinnej účasti všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane navrhovateľa, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol bez potreby posudzovania splnenia ďalších podmienok.

29. Okrajovo súd však dodáva, že za osvedčené by nebolo možné považovať ani zvyšné zákonom obligatórne (povinne) stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Posúdenie dôvodnosti tohto procesného návrhu nie je a ani nemôže byť závislé od subjektívnych pocitov a predstáv navrhovateľa, ale od relevantných skutkových tvrdení dostatočne podložených dôkazmi osvedčujúcimi splnenie všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako prostriedku ultima ratio, t. j. krajného prostriedku použiteľného v zákonom predpokladaných situáciách bezprostredného ohrozenia. Rovnako inštitút neodkladného opatrenia obzvlášť vzhľadom na osobitý charakter rozhodovania o ňom, kedy súd nevykonáva dokazovanie a rozhoduje ex cathedra, t. j. od stola, nemôže byť zneužitý v situáciách, kedy ani samotný navrhovateľ nedisponuje dôkazmi a sám nevie, kto a na základe akého titulu má žalovanú povinnosť plniť, resp. komu svedčí vlastníctvo k časti potrubia vodovodnej prípojky, ktorej výmeny sa domáha. Vo vzťahu k navrhovanému petitu neodkladného opatrenia (nariadenie výmeny vodovodného potrubia na náklady povinného) nemožno za osvedčenú považovať ani existenciu konkrétne bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnenú hypotetickou možnosťou prasknutia vodovodného potrubia. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali vlastnícky vzťah povinného k vodovodnej prípojke č. M resp. povinnosť na jej výmenu, ktorá by mu vyplývala z iného právneho titulu. Už zo samotnej argumentácie navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že bez vykonaného dokazovania nie je možné zodpovedať ním nastolené otázky a nateraz nie je dostatočne spravdepodobnená dôvodnosť uplatneného nároku.

30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Nakoľko súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej, rozhodol v súlade s ust. aj o trovách konania, a to v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ust. , keď v konaní plne úspešnému povinnému vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Nakoľko však povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. ). Rozhodnutím o nepriznaní nároku povinnému na náhradu trov konania zároveň odpadá potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (, , )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(, )

V Bratislave, dňa 19. augusta 2022