Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26C-113-2012.pdf
PDF · 100.57 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/113/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci navrhovateľa I.. U. A., M.. X.X.XXXX, Q. N. X, Q., proti odporcom v 1/ rade L. N., M.. XX.X.XXXX, Q. V. XX, M. Ž., zastúpená JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie 2, v 2/ rade B. J., M.. XX.X.XXXX, Q. T. XXX, v 3/ rade T. Á., M.. XX.X.XXXX, Q. Č. XX, v 4/ rade T. Á., M.. XX.X.XXXX, Q. Č. XX, v 5/ rade Y. P., M.. X.X.XXXX, Q. Č. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako pozemky registra C, k.ú. T., Obec T., parcela č. XXXX/X o výmere 729 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXXX, ako pozemky registra C, k.ú. T., Obec T., parcela č. XXXX/X o výmere 985 m2, druh pozemku - záhrada a parcela č. XXXX/X o výmere 3491 m2, druh pozemku - orná pôda.
Súd prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľa nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako pozemky registra C, k.ú. T., Obec T., parcela č. XXXX/X o výmere 729 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXXX, ako pozemky registra C, k.ú. T., Obec T., parcela č. XXXX/X o výmere 985 m2, druh pozemku - záhrada a parcela č. XXXX/ X o výmere 3491 m2, druh pozemku - orná pôda.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1/ rade sumu 679,- eur, odporcovi v 2/ rade sumu 470,- eur, odporcovi v 3/ rade sumu 226,- eur, odporcovi v 4/ rade sumu 226,- a odporcovi v 5/ rade sumu 226,- eur, všetko do 3 dní.
O náhrade trov konania účastníkov a štátu súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 9.5.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako pozemky registra C, k.ú. T., Obec T., parcela č. XXXX/X o výmere 729 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXXX, ako pozemky registra C, k.ú. T., Obec T., parcela č. XXXX/X o výmere 985 m2, druh pozemku - záhrada a parcela č. XXXX/ X o výmere 3491 m2, druh pozemku - orná pôda, a to tak, že súd ich prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorý odporcov v 1/ až 5/ rade z titulu primeranej náhrady vyplatí sumou podľa znaleckého posudku.
Odporcovia v 1/ až 5/ rade s návrhom nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcov v 1/ až 5/ rade, vyjadrením právnej zástupkyne odporkyne v 1/ rade, LV č. XXXX a č. XXXX, LV č. XXXX, kópiou katastrálnej mapy, návrhom nájomnej zmluvy, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, č. X/XXXX, č. XX/XXXX, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa, ako aj z doložených listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX vyplynulo, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako pozemky registra C, k.ú. T., Obec T., parcela č. XXXX/ X o výmere 729 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXXX, ako pozemky registra C, k.ú. Jelka, Obec Jelka, parcela č. 1375/2 o výmere 985 m2, druh pozemku - záhrada a parcela č. 1375/3 o výmere 3491 m2, druh pozemku - orná pôda, a to tak, že parc. č. 1375/1 (LV č. 2873) je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa o veľkosti podielu 2/3-iny (1/2 + 1/6) v pomere k celku, odporkyňa v 1/ rade nie je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, odporkyňa v 2/ rade je spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/6-ina v pomere k celku, odporcovia v 3/, 4/ a 5/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti o veľkosti podielu každý v 1/18-ine v pomere k celku. Z LV č. 1073 v tejto súvislosti vyplynulo, že odporkyňa v 2/ rade je spoluvlastníčkou stavby postavenej na parc. č. 1375/1 (rodinný dom) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica v pomere k celku (druhým z celkovo dvoch spoluvlastníkov uvedenej stavby je tretia osoba, nezahrnutá do okruhu účastníkov konania, pričom vzhľadom na skutočnosť, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu vedenému na LV č. 1073 nie je predmetom tohto konania, súd uvedenú tretiu osobu ani nemal dôvod do okruhu účastníkov konania zahrnúť). Parcela č. 1375/2 a rovnako aj parcela č. 1375/3 sú v spoluvlastníctve účastníkov konania nasledovne: navrhovateľ 2/3-iny v pomere k celku (1/2 + 1/6), odporkyňa v 1/ rade v 1/6-ine v pomere k celku, odporkyňa v 2/ rade nie je spoluvlastníčkou parcely č. 1375/2 a 1375/3, odporcovia v 3/, 4/ a 5/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených parciel o veľkosti podielov každý v 1/18-ine v pomere k celku. Navrhovateľ sa vyjadril, že z titulu jeho väčšinového podielu, ako aj z dôvodu jeho schopnosti a možnosti bezprostredne vyplatiť zvyšných spoluvlastníkov, má záujem o výlučné vlastníctvo ku všetkým trom parcelám predstavujúcich predmet konania. Nepovažoval za dôvodnú skutočnosť prezentovanú predovšetkým odporkyňou v 1/ rade, a síce, že parcelu č. 1375/3 dlhoročne obhospodaruje ona s manželom, nakoľko z jeho pohľadu išlo o dlhoročné obohacovanie sa odporkyne 1/ na jeho úkor ako väčšinového spoluvlastníka. Na margo stavby postavenej na parcele č. 1375/1 udal, že ide o rodinný dom, ktorého polovičnou spoluvlastníčkou je síce odporkyňa v 2/ rade, avšak ide o dlhoročný stav, ktorý odporkyňa 2/ neriešila a za účelom následného usporiadania vzájomných vlastníckych vzťahov jej už predtým predložil návrh nájomnej zmluvy, ktorý však neprijala. Uviedol, že je schopný bezprostredne vyplatiť podiely ostatných spoluvlastníkov podľa ceny uvedenej v znaleckom posudku.
Odporkyňa v 1/ rade prostredníctvom jej právnej zástupkyne uviedla, že s návrhom nesúhlasí, navrhovateľ sa k svojmu podielu dostal pofidérnym spôsobom, ktorý však právne neriešila, o parcely č. 1375/2 a najmä 1375/3 má záujem ona, nakoľko cca 20 rokov ich spolu s manželom, ktorého zdravotný stav je zlý, obhospodarovala so súhlasom zvyšných odporcov. Na parcele č. 1375/3 pestuje ďatelinu, ktorou kŕmi kone, ktoré chovajú. Nikdy žiaden zo spoluvlastníkov od nej nežiadal finančnú náhradu za užívanie parcely č. 1375/3 a takto to považuje za spravodlivé. Ostatných spoluvlastníkov by vedela vyplatiť podľa ceny určenej znaleckým posudkom Ing. Cebra.
Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že nemá záujem o výlučné vlastníctvo parcely č. 1375/1, nakoľko rodinný dom, ktorý je na nej postavený a ktorého je polovičnou spoluvlastníčkou, nie je obývaný a chátra, chcela by ho len predať.
Odporcovia v 3/, 4/ a 5/ rade zhodne uviedli, že súhlasia s návrhom odporkyne v 1/rade, vo vzťahu k parcelám č. 1375/2 a 1375/3 v plnom rozsahu a o parcelu č. 1375/1 nemajú záujem.
Zo znaleckého posudku č. 34/2012 predloženého navrhovateľom, vypracovaného Ing. Cebrom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov č. 1375/1, 1375/2 a 1375/3 vyplynulo, že jednotková hodnota parcely č. 1375/1 je 3,87 eur/m2, parcely č. 1375/2 je 2,96 eur/m2 a parcely č. 1375/3 je 0,3318 eur/m2.
Zo znaleckého posudku č. 7/2013 vypracovaného v konaní Ing. Binderom za účelom zistenia možnosti reálnej deľby nehnuteľností vyplynulo, že reálne deliteľné sú len parcely č. 1375/1 a 1375/2, pričom by
bolo nutné vytvoriť novú parcelu č. 1375/1 o výmere 572 m2 a tú prikázať do spoluvlastníctva odporcov v 2/ až 5/ rade a parcelu č. 1375/2 a zvyšok parcely č. 1375/1 o výmere 157 m2 prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľa.
Zo znaleckého posudku č. 13/2015 vypracovaného v konaní ako kontrolného k posudku č. 7/2013 na základe návrhu navrhovateľa vyplynulo, že reálna deľba pozemkov je možná za daného predmetu konania a okruhu účastníkov len vo vzťahu k parcelám č. 1375/1 a 1375/2 (nie k parcele č. 1375/3, nakoľko ide o ornú pôdu, ktorej výmera by v rámci deľby bola pod minimálnym zákonným limitom), pričom znalkyňa načrtla varianty deľby tak, že v každom prípade by vo vzťahu k novovytvoreným parcelám bolo založené nové spoluvlastníctvo.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. 2873, ako pozemky registra C, k.ú. Jelka, Obec Jelka, parcela č. 1375/1 o výmere 729 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. 3021, ako pozemky registra C, k.ú. Jelka, Obec Jelka, parcela č. 1375/2 o výmere 985 m2, druh pozemku - záhrada a parcela č. 1375/3 o výmere 3491 m2, druh pozemku - orná pôda, a to tak, že parc. č. 1375/1 (LV č. 2873) je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa o veľkosti podielu 2/3-iny (1/2 + 1/6) v pomere k celku, odporkyňa v 1/ rade nie je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, odporkyňa v 2/ rade je spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/6-ina v pomere k celku, odporcovia v 3/, 4/ a 5/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti o veľkosti podielu každý v 1/18-ine v pomere k celku. Z LV č. 1073 v tejto súvislosti vyplynulo, že odporkyňa v 2/ rade je spoluvlastníčkou stavby postavenej na parc. č. 1375/1 (rodinný dom) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica v pomere k celku (druhým z celkovo dvoch spoluvlastníkov uvedenej stavby je tretia osoba, nezahrnutá do okruhu účastníkov konania, pričom vzhľadom na skutočnosť, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu vedenému na LV č. 1073 nie je predmetom tohto konania, súd uvedenú tretiu osobu ani nemal dôvod do okruhu účastníkov konania zahrnúť). Parcela č. 1375/2 a rovnako aj parcela č. 1375/3 sú v spoluvlastníctve účastníkov konania nasledovne: navrhovateľ 2/3-iny v pomere k celku (1/2 + 1/6), odporkyňa v 1/ rade v 1/6-ine v pomere k celku, odporkyňa v 2/ rade nie je spoluvlastníčkou parcely č. 1375/2 a 1375/3, odporcovia v 3/, 4/ a 5/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených parciel o veľkosti podielov každý v 1/18-ine v pomere k celku. Legitimácia všetkých účastníkov konania je daná (vychádzajúc z LV č. 2873 a 3021), okruh účastníkov konania je úplný.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností . Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Je vylúčené prikázať vec tretej osobe, ktorá k nej nemá žiaden vzťah, hoci by aj bola osobou blízkou niektorému zo spoluvlastníkov (napr. potomkovi alebo manželovi spoluvlastníka). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu.
V danom prípade súd postupujúc v zmysle vyššie opísanej zákonnej postupnosti znaleckými posudkami č. 7/2013 a 13/2015 ako kontrolným zisťoval a prehodnocoval možnosť reálnej deľby pozemkov podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov a dospel k jednoznačnému záveru, že reálna deľba pozemkov parc. č. 1375/1 a 1375/2 je možná len tým spôsobom, že sa vytvoria nové parcely, pričom vzhľadom na mizivú veľkosť podielov predovšetkým odporcov v 3/ až 5/ rade je vytvorenie parcely, ktorej by boli výlučnými vlastníkmi, z hľadiska jej využiteľnosti vylúčené. Zároveň bolo preukázané, že reálna deľba parcely č. 1375/1 a 1375/2 by bola možná len v prípade, ak by sa ňou založilo kvalitatívne nové spoluvlastníctvo účastníkov konania s nutnosťou zriadenia vecného bremena. Reálna deľba pacely č. 1375/3 je vylúčená z dôvodu druhu pozemku - orný pôda - a skutočnosti, že podľa zákona č. 180/1995 Z.z. konkrétne § 23 zákona rozhodnutím súdu nemôže vzniknúť pozemok s výmerou menšou ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodárky pozemok. Súd možnosť reálnej deľby vylúčil predovšetkým z hľadiska komplexného vyriešenia vzťahov účastníkov konania, kde vzhľadom na ich zrejmé nie bezkonfliktné doterajšie vzťahy je založenie ďalšieho spoluvlastníctva z dlhodobého hľadiska neúnosné a je teda len otázkou času, kedy by iniciovali ďalšie konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nadôvažok, reálna deľba vzhľadom na nepomer vo veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov by bola záverov znaleckých posudkov č. 7/2013 a 13/2015 pomerne komplikovaná, bolo by nutné vytvorenie 2 až 4 nových parciel a zároveň zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu, čo je podľa názoru súdu vzhľadom na charakter vzájomných vzťahov účastníkov konania z dlhodobého hľadiska nevhodné s prihliadnutím na účel konania spočívajúci aj v odstránení prípadných sporov a komplexného vyriešenia vzájomných vzťahov účastníkov konania. Ďalším hľadiskom je účelnosť reálnej deľby z pohľadu predovšetkým využitia novovzniknutých pozemkov. Tu súd vyhodnotil skutočnosť, že parcela č. 1375/1 je nevyužívaná, chátrajúca, na ktorej stojí dom, rovnako nevyužívaný, ktorého spoluvlastníčkou v 1/2-ici je z okruhu účastníkov konania len odporkyňa v 2/ rade, ktorá v konečnom dôsledku záujme a prípadné účelné využitie parcely odmietla, zo zvyšných účastníkov konania oň prejavil záujem len navrhovateľ. O parcelu č. 1375/2, doposiaľ rovnako nevyužívanú, prejavil záujem len navrhovateľ a odporkyňa v 1/ rade. Súd teda vzhľadom na absenciu účelného využitia novovzniknutých pozemkov pri reálnej deľbe reálnu deľbu ako prvú z možností vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania vylúčil.
Priklonil sa k druhej možnosti v poradí vyporiadania, a to prikázaniu veci do výlučného vlastníctva jedného z účastníkov konania. Tu prejavili záujem o parcelu č. 1375/1 len navrhovateľ, o parcelu č. 1375/2 a parcelu č. 1375/3 odporkyňa 1/ a navrhovateľ. Navrhovateľ argumentoval tým, že ako výrazne väčšinový podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 2/3-iny v pomere k celku má váčšie právo stať sa výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Odporkyňa v 1/ rade vo vzťahu k parcele č. 1375/3 uviedla, že nie je rozhodujúce, že navrhovateľ je výrazne väčšinovým spoluvlastníkov v pomere k nej (1/6-ina v pomere k celku), lebo podstatné je to, že doteraz v rozpätí 20 rokov parcelu č. 1375/3 o celej jej výmere užívala ona so svojím manželom, a to bez odplaty vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom a užíva ju aj teraz a má v úmysle užívať ju do budúcnosti, lebo na nej pestuje plodiny, ktoré slúžia ako potrava pre kone, ktoré chová spoločne s manželom. Ďalej poukázala na zlý zdravotný stav jej manžela, ktorý po srdcovom infarkte nemôže pracovať a teda pestovanie plodín a chov koní je ich výlučným zdrojom obživy. Zámer s parcelou č. 1375/2, o ktorú tiež prejavila záujem, neuviedla.
V danom prípade kolidovali dva rozhodujúce ukazovatele pre prikázanie nehnuteľností do vlastníctva, a to využitie nehnuteľnosti a veľkosť podielu účastníka konania. Súd v danom prípade prikázal všetky nehnuteľnosti, t.j. parcelu č. 1375/1 (o ktorú len navrhovateľ prejavil záujem), parcelu č. 1375/2 a parcelu č. 1375/3 do výlučného vlastníctva navrhovateľa, a to z dôvodu, že v porovnaní s odporkyňou 1/ je výrazne väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností, na základe čoho z právneho hľadiska disponuje „vačším“ právom na získanie výlučného vlastníctva k nim. Prihliadol tu aj na úmysel prezentovaný navrhovateľom komplexným spôsobom si konečne vyriešiť jeho spory s odporkyňou 1/, s ktorou sa dlhodobo zle komunikuje vzhľadom na jej averziu k nemu, ako aj ničím neodložené obvinenia, že k spoluvlastníctvu predmetných pozemkov sa dostal pofidérnym spôsobom. Súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že odporkyňa 1/ v rozpätí 20 rokov ako spoluvlastníčka v 1/6-ine v pomere k celku výlučne užíva parcelu č. 1375/3 v celej jej výmere, a to bez toho, že by k tomu mala súhlas navrhovateľa a podielového spoluvlastníka v 2/3-inách v pomere k celku, a to bezodplatne, čím v podstate dlhoročne profituje na úkor väčšinového spoluvlastníka - navrhovateľa - ktorý je de facto z možnosti užívania nehnuteľnosti vylúčený. Skutočnosť, že menšinový spoluvlastník dlhoročne bez súhlasu väčšinového spoluvlastníka sa obohacuje zo spoločnej veci na úkor väčšinového spoluvlastníka a vylučuje ho z možnosti užívania predmetnej veci nemožno spravodlivo považovať za dôvod pre prikázanie veci do výlučného vlastníctva menšinového spoluvlastníka, v danom prípade odporkyne 1/. Na predmetnom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že odporkyňa 1/ nehnuteľnosť užívala a užíva s tichým súhlasom odporcov v 3/ až 5/ rade, nakoľko veľkosť spoluvlastníckych podielov odporkyne 1/ a odporcov 3/ až 5/ je v súčte podiel 1/3-iny, ide teda v porovnaní s navrhovateľom (2/3-iny) stále o výrazne menšinový podiel.
V tejto súvislosti súd rozhodol o primeranej náhrade, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť zvyšným účastníkom konania z titulu podielového spoluvlastníctva podľa veľkostí ich spoluvlastníckych podielov, pritom pri jednotlivých parcelách vychádzal z všeobecnej hodnoty parciel určenej znaleckým posudkom č. č. 34/2012 predloženého navrhovateľom, vypracovaného Ing. Cebrom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov č. 1375/1, 1375/2 a 1375/3, z ktorého vyplynulo, že jednotková hodnota parcely č. 1375/1 je 3,87 eur/m2, parcely č. 1375/2 je 2,96 eur/m2 a parcely č. 1375/3 je 0,3318 eur/ m2. So závermi znaleckého posudku súhlasili všetci účastníci konania. Výpočet primeranej náhrady je nasledovný:
- parcela č. 1375/1 (3,87 eur /m2, celková VH - 2821,23 eur) - odporkyňa v 2/ rade (1/6-ina z VH), t.j. 470,205 eur (zaokrúhlene 470,- eur), odporcovia v 3/, 4/ a 5/ rade (každý 1/18-ina z VH), t.j. 156,735 eur, zaokrúhlene 157,- eur,
- parcela č. 1375/2 (2,96 eur /m2, celková VH - 2915,60 eur) - odporkyňa v 1/ rade (1/6-ina z VH), t.j. 485,933 eur, zaokrúhlene 486,- eur, odporcovia v 3/, 4/ a 5/ rade (každý 1/18-ina z VH), t.j. 161,977 eur, zaokrúhlene 162,- eur,
- parcela č. 1375/3 (0,3318 eur/m2, celková VH - 1158,31 eur) - odporkyňa v 1/ rade (1/6-ina z VH), t.j. 193,051 eur, zaokrúhlene 193,- eur, odporcovia v 3/, 4/ a 5/ rade (každý 1/18-ina z VH), t.j. 64,350 eur, zaokrúhlene 64,- eur. V konečnom súčte je tak navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni v 1/ rade sumu primeranej náhrady vo výške 679,- eur, odporkyni v 2/ rade sumu 470,- eur, odporcom v 3/ až 5/ rade každému sumu vo výške 226,- eur.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na väčší počet účastníkov konania a stým spojené množstvo preddavkov zložených aj nezložených na účely trov konania súd mal vhodné rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov a štátu podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.