Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-224-2016.pdf
PDF · 80.84 KB
Case nature
Subarea
6Co/224/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. N. XXXX, W. W., zastúpená: JUDr. Anetta Klestincová, advokátka, Mesačná 5, Bratislava proti odporcovi: RRK s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, Bratislava, IČO: 46 058 885, zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, v konaní o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 15. marca 2016, č.k. 18C/408/2015-53, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 15. marca 2016, č.k. 18C/408/2015-53, p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 138,33 eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd odmietol odpor podaný odporcom zo dňa 27.11.2015 proti platobnému rozkazu č.k. 18C/408/2015-36, zo dňa 10.11.2015 ako neodôvodnený. Zároveň rozhodol, že súd vráti odporcovi súdny poplatok vo výške 173,30 eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz dňa 10.11.2015, pod č.k. 18C/408/2015-36, ktorým uložil odporcovi uhradiť navrhovateľke žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť trovy prvostupňového konania. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že uplatňovaný nárok navrhovateľky neuznáva, čo do dôvodu a čo do výšky a odporuje aj skutkový stav, pretože nevychádza zo skutočností a rovnako aj právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 172 a ust. § 174 ods. 3 O.s.p. a mal za to, že odporca v podanom odpore neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ani vecné, ani právne, neuviedol, na základe ktorých skutočností považuje nárok navrhovateľky za nedôvodný a prečo pohľadávku neuznáva. Uviedol, že v odpore absentuje akékoľvek zdôvodnenie a preukázanie toho, prečo je návrh navrhovateľky nedôvodný. Zároveň poukázal i na rozhodnutie NS SR zo dňa 29.04.2011, pod č.k. 5Obdo/16/2011 a preto podľa § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. odpor ako neodôvodnený odmietol. Zároveň podľa § 11 ods. 3 prvá veta, v spojení s § 11 ods. 4 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení odporcovi súdneho poplatku vo výške 173,30 eur.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a aby vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že uznesenie NS SR zo dňa 29.04.2011, č.k. 5Obdo/16/2011 nemožno aplikovať na túto vec, pretože v nej odporca uviedol aj tú skutočnosť, že poukazoval, napr. na nesplatenie dlhu z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú si sám nespôsobil a preto požadoval možnosť splácať dlh v splátkach. Odporca uznal nárok navrhovateľky, čo však v tomto konaní nie je dané. Zdôraznil, že odporca sa v odpore jednoznačne vyjadril, že nárok navrhovateľky neuznáva a preto odpor navrhovateľky nebol podaný bez odôvodnenia. Zároveň odporca poukázal na rozhodnutie III. ÚS 161/2009 a rozsudok NS SR zo dňa 28.01.1999, sp. zn. 2Cdo/124/1998 a mal za to, že hoci
zákon predpokladá, že odpor má za následok zrušenie platobného rozkazu iba ak je odôvodnený, treba považovať za odôvodnený aj odpor, v ktorom odporca iba uvedie, že samotný návrh na jeho vydanie je bezzákladný, resp. že dôvody uvádzané v návrhu sú nepravdivé (nesprávne), pričom poukázal na komentár 5. vydania Bratislava: Eurounion, 2010, s. 667, Krajčo, J. a kolektív. Uviedol, že súd prvého stupňa odmietol odpor až po vyjadrení navrhovateľky k jeho podaniu, pričom zo spisu vyplýva, že došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa § 174 ods. 2 O.s.p. a tento odpor bol následne zaslaný na vyjadrenie navrhovateľke, pričom mal byť nariadený termín pojednávania v zmysle § 174 ods. 4 O.s.p.. Súd preto nebol oprávnený odpor odmietnuť, nakoľko tým, že zaslal podaný odpor na vyjadrenie navrhovateľke, mal už raz za to, že odpor je kvalifikovaný a teda jeho podaním došlo ex lege k zrušeniu platobného rozkazu. Právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia by paradoxne došlo k dodatočnému obnoveniu platobného rozkazu, ktorý bol zrušený zo zákona, čo Občiansky súdny poriadok nepripúšťa, preto napadnuté uznesenie trpí vadou odôvodňujúcou odvolanie.
K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že rozhodnutie NS SR č.k. 5Obdo/16/2011 rieši presne rovnakú právnu situáciu ako je riešená v prejednávanej veci. Odporca vedome vytrhol z kontextu ním citovanú pasáž z odôvodnenia rozhodnutia NS SR, pričom v uznesení súdu prvého stupňa (Okresný súd Dolný Kubín) je presne uvedené ako odporca odôvodnil, resp. neodôvodnil svoj odpor, pričom podaný odpor odôvodnil len tým, že žalobcove tvrdenia sa nezakladajú na pravde a v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedol pravdivo všetky skutočnosti tak, ako sú mu známe a sú podstatné pre posúdenie veci. Neobstojí preto tvrdenie odporcu, že by sa na danú vec nemohlo vzťahovať rozhodnutie NS SR z 29.04.2011, č.k. 5Obdo/16/2011. I v tomto konaní odporca uvádza len všeobecné a nie konkrétne tvrdenia. Tiež navrhovateľka uviedla, že odporca podal na súd prvého stupňa cyklostylovaný všeobecný a nie konkrétny odpor, v ktorom absentuje odôvodnenie vo veci samej, pričom odpor bol vyhotovený advokátom, u ktorého sa dá predpokladať znalosť zákonných náležitostí odporu. Dôvody odporcu nemajú však náležitosti riadneho odôvodnenia vo veci samej. V konštantnej judikatúre súdy neuznávajú odpory podané bez vecného odôvodnenia. Zároveň navrhovateľka poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Nitre, v Banskej Bystrici. Pokiaľ odporca poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, navrhovateľka uvádza, že česká právna úprava je v smere povinností odôvodnenia odporu úplne odlišná od právnej úpravy v Slovenskej republike, keďže podľa Českého právneho poriadku zákon výslovne zakazuje odmietnuť odpor len pre nedostatok jeho odôvodnenia. Naopak podľa našej právnej úpravy je súd povinný odmietnuť odpor bez odôvodnenia vo veci samej. Preto rozhodnutie ústavného súdu - nález sp. zn. I. ÚS 2733/13 nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. Tiež, pokiaľ sa týka rozhodnutia NS SR č.k. 3Cdo/439/13, na ktorú v odvolaní poukazuje odporca, toto rozhodnutie odlišným spôsobom rieši rovnakú vec ako navrhovateľkou predložený judikát NS SR č.k. 5Obdo/16/2011. Ide o odlišné rozhodnutie najvyššej súdnej autority v rovnakej právnej veci. K tomu navrhovateľ uviedol, že odpor, ktorý bol posudzovaný v rozhodnutí NS SR č.k. 3Cdo/439/2013 bol odporkyňou podávaný dňa 22.04.2013, teda v čase účinnosti OSP pred jeho novelou, prijatou zákonom č. 73/2015 Z.z., účinnou od 01.05.2015 a v čase, keď existovala značná nejednotnosť v rozhodovaní súdov ohľadom odôvodnenia odporu. Práve novela OSP č. 73/2015 zakotvila v ust. § 172 ods. 1 a § 174 ods. 1 O.s.p. povinnosť odpor vecne odôvodniť. Zároveň predložil ako prílohu uznesenie ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR z 10.03.2015, č. 566. Uviedol, že vzhľadom na novelu OSP NS SR v prípade pod č.k. 3Cdo/439/2013 rozhodoval podľa znenia OSP účinného pred uvedenou novelou a tiež bez ohľadu na zmenu prijatú pred vydaním jeho rozhodnutia. Odpor v tejto prejednávanej veci bol podaný odporcom 27.11.2015, teda po účinnosti uvedenej novely a mal teda spĺňať zákonné požiadavky na jeho odôvodnenie, upravené v OSP účinnom v čase podania odporu. Preto rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo/439/2013 nie je možné považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo možné aplikovať na prejednávaný prípad.
K námietke odporcu, že súd nebol oprávnený odpor odmietnuť, nakoľko tým, že zaslal podaný odpor na vyjadrenie navrhovateľke, mal už raz za to, že odpor je kvalifikovaný, navrhovateľ uviedol, že platobný rozkaz sa zo zákona ex lege zrušuje iba vtedy, ak odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Ak odporca kvalifikovaný odpor nepodá, nemôžu nastať účinky zrušenia platobného rozkazu. Súd nemôže pokračovať v konaní, keď neexistujú dôvody, pre ktoré sa zo zákona platobný rozkaz zrušuje. Súdu žiadne ustanovenie zákona nebráni, aby nemohol vydať svoje deklaratórne rozhodnutie o odmietnutí odporu až po tom, čo sa k nemu vyjadril navrhovateľ.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 212 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
Podľa § 174 ods. 1 O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s vecným odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.
V zmysle cit. ust. § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p. len odpor proti platobnému rozkazu, ktorý obsahuje odôvodnenie vo veci samej, má účinky zrušenia platobného rozkazu. Rozsah a obsah odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu Občiansky súdny poriadok nijako bližšie neupravuje. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/88/2011, zo dňa 25.04.2012, podľa ktorého povinnosť odôvodniť odpor znamená uviesť také tvrdenia (skutkové alebo právne), ktoré spochybňujú opodstatnenosť rozhodnutia vydaného v skrátenom konaní. Zo zmyslu tohto opravného prostriedku možno vyvodiť, že má ísť o námietky, týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom navrhovateľovi priznanej peňažnej sumy. Správne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporca v odpore neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie, žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých považuje nárok navrhovateľky za nedôvodný a tiež prečo pohľadávku neuznáva, čo do dôvodu a čo do výšky. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu musí obsahovať uvedenie nových, resp. iných skutkových okolností, oproti skutkovému stavu uvedenému v návrhu na začatie konania, alebo iné právne posúdenie nároku, oproti právnej stránke veci uvedenej alebo vyplývajúcej z návrhu na začatie konania. Odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej, súd uznesením odmietne, avšak len za predpokladu, že účastník bol o týchto následkoch v platobnom rozkaze poučený.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu mal za preukázané, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci platobným rozkazom uložil odporcovi, aby v lehote 15 dní zaplatil žalovanú sumu, vrátane úroku z omeškania a nahradil navrhovateľovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Zároveň súd prvého stupňa v predmetnom platobnom rozkaze odporcu riadne poučil, že súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené znenie odporu proti platobnému rozkazu, tak ako to konštatoval i v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa i odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie odporu odporcu neobsahuje žiadne vecné tvrdenia, ktoré by spochybňovali, resp. vyvracali dôvodnosť alebo výšku navrhovateľom uplatneného a platobným rozkazom mu priznaného nároku, a preto ho nemožno považovať za odpor s odôvodnením vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď odpor odporcu proti platobnému rozkazu s poukazom na ust. § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. odmietol ako neodôvodnený.
V súvislosti s ďalšou námietkou odporcu, že súd prvého stupňa nebol oprávnený odpor odmietnuť, nakoľko tým, že zaslal podaný odpor na vyjadrenie navrhovateľke, mal už raz za to, že odpor je kvalifikovaný a teda jeho podaním došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu, odvolací súd má za to, že takéto odvolacie dôvody odporcu v danom prípade neobstoja. Správne vo svojom vyjadrení navrhovateľ konštatoval, že ak odporca nepodá kvalifikovaný odpor, zo zákona nemôžu nastať účinky zrušenia platobného rozkazu a ani súd následne nemôže pokračovať v konaní, keď absentujú dôvody, pre ktoré sa zo zákona platobný rozkaz zrušuje. Nič nebránilo súdu prvého stupňa, aby súd prvého stupňa zaslal odpor navrhovateľovi a následne aby vydal uznesenie o odmietnutí odporu až po tom, čo sa k nemu vyjadrí navrhovateľ.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 129,75 eur + 8,58 eur režijný paušál k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Trovy odvolacieho konania teda predstavujú sumu 138,33 eur (129,75 + 8,58 = 138,33 eur).
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.