Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12C-43-2015.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/43/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci navrhovateľky: X.. Q. D., D. K. X/A, Bratislava, zastúpená Marko & Overton-Fox s.r.o., advokátska kancelária, Karpatská 18, Bratislava, IČO: 47 246 936, proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 3.100,95 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 3.100,95 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 1.2.2015 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 186,- EUR za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 466,64 EUR k rukám Marko & Overton-Fox s.r.o., advokátska kancelária, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.2.2015, domáhala od odporcu zaplatenia 3.100,956 EUR s príslušenstvom, z titulu odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava IV, katastrálne územie Dúbravka, parcely registra "E" č. XXXX C. C. XXX K.? O. N. Č.. XXXX C. C. X.XXX m?, zapísaných na Q. Č.. XXXX, v podiele 8/210. Odporca je vlastníkom nehnuteľností postavených na týchto nehnuteľnostiach, požiarnej zbrojnice, mestskej polície v Dúbravke a vecí slúžiacich na užívanie spolu s týmito stavbami - parkoviska a príjazdovej komunikácie. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej odporcom, je zrejmé, že odporca užíva z uvedených pozemkov 9.662 m?. Predmetná stavba je v katastri nehnuteľností evidovaná ako jedna stavba s jedným súpisným číslom, ktorej výlučným vlastníkom je odporca. Rovnako bola vypracovaná identifikácia parciel a samotný odporca priznal užívanie parciel vo vlastníctve navrhovateľky v materiáloch predložených na rokovanie jeho orgánov. Užívanie pozemkov odporcom medzi účastníkmi konania sporné nie je. V minulosti nedošlo k vysporiadaniu vzťahu k pozemkom v spoluvlastníctve navrhovateľa. Odporca však vlastní a tak užíva stavby na tomto pozemku. Odporca užíva pozemky navrhovateľa jednak tým, že má na nich postavenú stavbu - požiarnu zbrojnicu a budovu mestskej polície vo svojom vlastníctve, jednak tým, že zvyšnú časť pozemkov užíva v súvislosti s postavenými nehnuteľnosťami ako priestor, na ktorom je príjazd a prístup, ako aj odstavná plocha - parkovisko. Ide pritom o oplotený a uzavretý areál, do ktorého nemá prístup ani navrhovateľ. Odporca sa na podnet navrhovateľa opakovane verbálne vyjadroval o svojej snahe usporiadať vlastnícke vzťahy. V roku 2006 vypracoval podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ktoré mohlo majetkové vzťahy vysporiadať. Navrhovateľ dokonca opakovane ponúkol odporcovi predmetné pozemky v jeho spoluvlastníctve na predaj. Odporca však zostal vo veci nečinný s odôvodnením, že jeho orgány neprijali potrebné rozhodnutie. Poukázala na viacero v minulosti vedených súdnych konaní za iné obdobia s tým, že predmetom toto sporu je nárok na odplatu za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014. Uviedla, že právny vzťah medzi účastníkmi konania upravuje zákon č. 66/2009 Z.z. podľa ktorého, § 4 vznikol odporcovi právny titul na užívanie týchto pozemkov a navrhovateľ zo zákona vzniknuté vecné bremeno trpí. Ani v zmysle tejto právnej úpravy
však vecné bremeno nevzniká bezodplatne, pretože by to bolo v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ktoré vyžaduje pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva právo na primeranú náhradu. Pri odplate za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecného bremena. Zákon č. 66/2009 Z.z. vytvára priestor na komplexné vyriešenie vzťahov k pozemkom do budúcnosti a to v rámci pridelenia náhradného pozemku alebo pozemkových úprav. Zákon predpokladá, že vlastníci pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve miest a obcí získajú náhradné pozemky. Až po uskutočnení týchto úkonov, až keď odporca prestane užívať pozemky navrhovateľky, odpadne vecné bremeno a platba za jeho zriadenie zanikne. Do tohto okamihu je odporca povinný platiť odplatu, pretože neexistuje právny dôvod na bezplatné užívanie. Odplata za vecné bremeno a usporiadanie vlastníctva v rámci pozemkových úprav sú dva samostatné inštitúty. Predmetom zákona č. 66/2009 Z.z. je iba usporiadanie vlastníckych vzťahov, nie riešenie finančných vzťahov a nárokov. Iba v prípade ak vlastníkovi nebude pridelený náhradný pozemok, vykoná sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. V rámci pozemkových úprav môžu byť ich predmetom iba vlastnícke vzťahy k pozemkom a nie finančné vysporiadanie akýchkoľvek pohľadávok, vrátane pohľadávky vo forme odplaty za vecné bremeno. O tejto pohľadávke a spôsobe jej úhrady nie je správny orgán oprávnený v rámci pozemkových úprav ani rozhodnúť. Navrhovateľ do dnešného dňa náhradný pozemok nedostal, odporca mu ho neponúkol, hoci zákon č. 66/2009 Z.z. predpokladá práve aktivitu zo stany vlastníka stavby. Všeobecnú hodnotu vecného bremena za užívanie oboch parciel v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 8/210 - parcela č- XXXX O. XXXX v kat. území Dúbravka za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014 bola určená súdnym znalcom AUDING, s.r.o. - znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností v znaleckom posudku č. 1/2015 vo výške 3.100,95 EUR.
Odporca v písomnom stanovisku zo dňa 25.6.2015 potvrdil, že podľa LV Č.. XXX je vlastníkom budovy požiarnej zbrojnice, ktorej menšiu časť užíva mestská polícia v Dúbravke. Väčšiu časť budovy je podľa nájomnej zmluvy č. 088816480200 prenajatá Ministerstvu vnútra SR za symbolické nájomné. Odporca sa v rámci decentralizácie štátnej správy stal vlastníkom množstva stavieb, medzi nimi aj požiarnych zbrojníc, postavených na neusporiadaných pozemkoch. Štát na neho preniesol zo zákona vlastníctvo k týmto stavbám bez poskytnutia finančných prostriedkov, ktorými by mohol odškodniť vlastníkov takto zabraných pozemkov. V úsilí riešiť túto situáciu prijalo Mestské zastupiteľstvo uznesenie č. 628/2001, na základe ktorého bola žiadateľom o majetkovoprávne usporiadanie takýchto pozemkov ponúknutá kúpna cena 35,- Sk/m2 (dnes 1,16 EUR/m?). Doteraz Mestské zastupiteľstvo neprijalo žiadne nové uznesenie, preto je možné navrhovateľke ponúknuť len uvedenú kúpnu cenu. S výškou odplaty za vecné bremeno nesúhlasil z dôvodu, že uvedené pozemky odporca nevyužíva na podnikanie, ale vo verejnom záujme.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: znaleckým posudkom znaleckej organizácie AUDING s.r.o. č.1/2015 zo dňa 23.1.2015, výpismi z Q. XXXX, XXX kat. územie Dúbravka, informatívnou kópiou mapy, identifikáciou parciel, návrhom na majetkovo právne vysporiadanie pozemkov v Bratislave kat. územie Dúbravka zo dňa 6.7.2006, výzvou na úhradu odplaty za užívanie pozemkov zo dňa 23.1.2015, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 25.6.2015 a zistil nasledovný skutkový stav :
Z výpisu z Q. XXXX kat. územie Dúbravka súd zistil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, pozemkov parcela č. XXXX C. C. XXX m?- trvalé trávne porasty, parcela Č.. XXXX vo výmere X.XXX K.? - orná pôda, v podiele 8/210, titulom dedenia od 22.5.2009.
Z identifikácie parciel Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, zo dňa 30.5.2008 súd zistil stav podľa údajov registra C KN tak, že z parcely č. XXXX V. C. XXX K.?- trvalé trávne porasty, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke Č.. XXX bola vytvorená parcela Č.. XXXX/X - zastavaná plocha , bez uvedenia výmery, zapísaná na LV č. XXX s vlastníkom Hlavné mesto SR Bratislava a parcela č. XXXX/XX- zastavaná plocha , bez uvedenia výmery, s nezaloženým LV, s vlastníkom Hlavné mesto SR Bratislava a z parcely č. XXXX C. C. X.XXX m? - orná pôda bola vytvorená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, zapísaná na Q. Č.. XXX, s vlastníkom Hlavné mesto SR Bratislava, parcela č. XXXX/XX- zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, s nezaloženým LV, s vlastníkom Hlavné mesto SR Bratislava, parcela č. XXXX/XX- zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, s nezaloženým LV, s vlastníkom Hlavné mesto SR Bratislava, parcela č. XXXX/X-
zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, s nezaloženým LV, s vlastníkom Hlavné mesto SR Bratislava, parcela č. XXXX/X- zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, s nezaloženým LV, s vlastníkom Hlavné mesto SR Bratislava, parcela č. XXXX/X- ostatné plochy, bez uvedenia výmery, s nezaloženým LV, s vlastníkom Hlavné mesto SR Bratislava. .
Z návrhu odporcu na majetkovo právne vysporiadanie pozemkov v Bratislave kat. územie Dúbravka zo dňa 6.7.2006, súd zistil, že na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľky sa nachádza požiarna zbrojnica a mestská polícia v Dúbravke, odporca z uvedených nehnuteľností užíva 10.785 m?, ktoré boli znaleckým posudkom č. 65/2006 ocenené sumou cca 22.161.018,- Sk. Starosta Mestskej časti Bratislave - Dúbravka súhlasil s kúpou parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, Č. N. Č.. XXXX/X, XXXX/X za podmienky vypracovania odčleňovacieho geometrického plánu za časť pozemku, ktorý zasahuje do komunikácie O. B., pričom táto časť nebude predmetom predaja. Nesúhlasil s odpredajom časti parcely č. XXXX/X. Materiál bol prerokovaný v mestskej rade dňa 22.6.2006, kde nezískal dostatočný počet hlasov na prijatie uznesenia.
Odporca v konaní potvrdil, že podľa LV č. XXX, katastrálne územie Dúbravka je výlučným vlastníkom stavby- požiarna zbrojnica a mestská polícia, postavenej na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľky, potvrdil užívanie aj rozsah užívania pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateľky. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. č. 1/2015 zo dňa 23.1.2015, súd zistil výšku všeobecnej hodnoty ročnej odplaty vecného bremena na pozemkoch registra "E" evidovaného na mape určeného operátu č. XXXX, XXXX, katastrálne územie Dúbravka, za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2013 vo výške 41.300,- EUR a za obdobie od 26.12.2013 do 26.12.2014 vo výške 40.100,- EUR. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Navrhovateľka sa v predmetnom konaní domáhala od odporcu zaplatenia 3.100,95 EUR z titulu odplaty za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z., za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcela č. XXXX C. C. XXX m?, a parcela č. XXXX C. C. XXXX m?, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Dúbravka, v podiele 8/210, za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014.
Výpisom z LV XXXX kat. územie Dúbravka, mal súd za preukázané, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, pozemkov parcela č. XXXX C. C. XXX m?- trvalé trávne porasty, parcela č. XXXX C. C. XXXX m? - orná pôda, v podiele 8/210 titulom dedenia od 22.5.2009.
Identifikáciou parciel Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 30.5.2008, návrhom odporcu na majetkovo právne vysporiadanie pozemkov v Bratislave kat. územie Dúbravka zo dňa 6.7.2006, znaleckým posudkom znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. č. 1/2015 zo dňa 23.1.2015 a vyjadrením odporcu mal súd za preukázané, že na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľky sa nachádza požiarna zbrojnica, mestská polícia v Dúbravke, priľahlé parkovisko a prístupová komunikácia k stavbe, všetko vo vlastníctve odporcu. Odporca v konaní uznal užívanie, aj rozsah užívaných pozemkov v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v období od 26.12.2012 do 26.12.2014, bez uzatvorenia zmluvy, ktorá by ho k ich užívaniu oprávňovala, a to bezplatne.
Dňa 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadavaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, na základe ktorého vzniklo na pozemkoch parcela č. 1062 a 1063, v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky, na ktorých je postavená stavba požiarnej zbrojnice, parkovisko a príjazdová komunikácia, právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech odporcu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Odporca v konaní nesúhlasil s výškou odplaty za vecné bremeno z dôvodu, že pozemky registra "E" parcela č. 1062 a 1063 kat. územie Dúbravka nevyužíva na podnikanie ale vo verejnom záujme.
Spornou otázkou v predmetom konaní tak zostala otázka výšky odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Pri posudzovaní otázky výšky odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu súd vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. č. 1/2015 zo dňa 23.1.2015, ktorým bola určená výška všeobecnej hodnoty ročnej odplaty vecného bremena na pozemkoch registra "E" evidovaného na mape určeného operátu č. XXXX, XXXX, katastrálne územie Dúbravka, za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2013 vo výške 41.300,- EUR a za obdobie od 26.12.2013 do 26.12.2014 vo výške 40.100,- EUR, t.j. spolu vo výške 81.400,- EUR, z čoho podiel zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky 8/210, predstavuje 3.100, 55 EUR, na ktorý súd odporcu zaviazal. Súd takto znaleckou organizáciou určenú výšku všeobecnej hodnoty ročnej odplaty vecného bremena považoval za primeranú, pretože znalecký posudok pri jej určovaní zohľadnil konkrétnu ekonomickú situáciu v danom období. Súd obranu odporcu, že uplatnená výška odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu je neprimeraná, pretože odporcom užívané pozemky slúžia na verejný záujem, vyhodnotil ako účelovú, pretože vlastnícke právo garantované navrhovateľke Ústavou SR, nemôže byť obmedzované verejným záujmom a interné nariadenie odporcu nemôže určovať výšku nájmu.
Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že navrhovateľka výzvou zo dňa 23.1.2015, doručenou odporcovi dňa 20.1.2015, vyzvala odporcu na zaplatenie žalovanej sumy v lehote do 31.1.2015. Odporca v tejto lehote navrhovateľke odplatu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu neposkytol, preto sa od 1.2.2015 dostal do omeškania. V zmysle §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súd preto zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania od 1.2.,2015 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania súd určil v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov
vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,05 %.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 186,- EUR za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 466,64 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, vyhl. MS SR č. 655/2004 Zb. za 4 úkony právnej služby takto:
- príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa20.1.2015- 121,17 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,39 EUR + 20% DPH vo výške 25,91 EUR t. j. spolu 155,47 EUR,
- písomné podanie návrhu na začatie konania dňa 2.2.2015 - 121,17 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,39 EUR + 20% DPH vo výške 25,91 EUR t. j. spolu 155,47 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 22.6.2016 -121,17 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,58 EUR + 20% DPH vo výške 25,95 EUR t. j. spolu 155,70 EUR, Spolu: 466,64 EUR.
Súd tak z uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.9.2015 z dôvodu ich neúčelnosti, keďže išlo o písomnú reakcie na písomné vyjadrenie odporcu a neobsahovalo žiadne nové skutočnosti neuvedené v žalobe a preto túto reakciu mohla navrhovateľka prezentovať ústne priamo na pojednávaní, za účasť na ktorom jej bola priznaná odmena.
O spôsobe náhrady trov konania k rukám Marko & Overton-Fox s.r.o., advokátska kancelária, právneho zástupcu navrhovateľky, súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.