Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11C-474-2015.pdf
PDF · 80.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/474/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci navrhovateľa: Z. V., J.. X.X.XXXX, G. K., J.Á. X, zastúpený: JUDr. Jozef Krenický, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 29, p r o t i odporkyni: S. V., J.. XX.XX.XXXX, G. K., J. X, o manželské výživné a prísl. takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie o zaplatenie manželského výživného nad 200 Eur mesačne.
Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 1.12.2015 sa domáhal voči odporkyni manželského výživného vo výške 350 Eur mesačne od podania návrhu z dôvodu, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok 202 Eur mesačne a jeho manželka má príjem okolo 1.000 Eur netto mesačne a v súčasnosti žije s iným partnerom. Neskôr, ešte pred začatím konania vo veci samej zobral späť návrh nad 200 Eur mesačne po zohľadnení deklarovaných príjmov odporkyne.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Poukázala na svoju frustráciu v manželstve s navrhovateľom, ktorý sa nikdy nezaujímal o to, aké má starosti. Nemá záujem nájsť si prácu, dni trávi pozeraním televízie, internetu , počúvaním hudby. Počas jej trojtýždňovej kúpeľnej liečby v roku 2015 ju ani raz nenavštívil. Sama mu zaslala pracovnú ponuku na pozíciu operátora služieb zákazníkom v spolupráci so spoločnosťou Orange Slovensko a.s., ktorú odmietol s tým, že nie asertívny a empatický. Poukázala aj na svoj nízky mesačný príjem 691,54 Eur netto a pravidelné výdavky, ktoré vyčíslila na 690 Eur mesačne. Uviedla, že navrhovateľovi nechala všetko bytové zariadenie vrátane spotrebičov. Ostali mu aj peniaze na účte a úspory v ČSOB. Navyše na výdavkoch spojených s užívaním bytu sa podieľajú aj ich plnoleté deti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich sobášnym listom, rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 4.12.2014, platobnými dokladmi SIPO, opisom mzdového listu odporkyne, rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2008, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, výsluchom svedka P. U., čestnými vyhláseniami, pracovnými ponukami a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 13.8.1988 a doposiaľ ich manželstvo právne trvá, aj keď od 1.10.2015 spolu nebývajú a v čase vyhlásenia rozsudku bolo ich manželstvo už rozvedené, ale nie právoplatne. Odporkyňa opustila rodinu a býva so svojím priateľom, s ktorým nadviazala známosť v lete 2015. Toto svoje rozhodnutie vysvetlila tým, že v manželstve nebola šťastná, u manžela nenachádzala pochopenie, hoci v práci bola veľmi vyťažená a v dôsledku toho začala mať aj zdravotné problémy. Preto zmenila zamestnávateľa 1.10.2015 a pracuje ako účtovníčka v spoločnosti PresReal s.r.o., kde zarába 691,54 Eur netto (mzdový list z č.l. 15).
Navrhovateľ v roku 2007 prekonal infarkt a od 9.10.2008 je invalidným dôchodcom so 41% poklesom pracovnej schopnosti ako to vyplýva z rozhodnutia sociálnej poisťovne č. 580 308 7103 zo dňa 10.11.2008. Od 1.1.2015 bol navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok na 202 Eur mesačne rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 4.12.2014 (č.l. 5). Pravidelným výdavkom navrhovateľa je jeho príspevok vo výške 1/3 na úhradu za byt, v ktorom ostal bývať aj s dvoma plnoletými deťmi z manželstva, pričom byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Úhrnne ide o platbu 168,48 Eur, z čoho 1/3 je 56,16 Eur. Prispieva aj sumou 15 Eur na internet a TV. Výdaje na lieky ho stoja 10 Eur mesačne.
Odporkyňa býva v podnájme aj s priateľom, ktorý kvôli zdravotným problémom je bez príjmu. Za podnájom platí len odporkyňa a to sumu 280 Eur mesačne, čo potvrdil ako svedok jej druh František Chovanec. Odporkyňa má výdavky súvisiace aj so psom, navyše trpí astmou a drží bezlepkovú diétu.
Účastníci mali dva spoločné účty, na ktoré vkladala peniaze len odporkyňa. Na jednom účte bola, podľa navrhovateľa, suma 800 Eur, ktorú navrhovateľ minul po odchode odporkyne. Z druhého účtu odporkyňa vybrala 5.000 Eur a navrhovateľ 2.000 Eur, tieto peniaze má uložené. Navrhovateľ síce tvrdil, že mali ešte spoločné peniaze asi 300.000,- Sk, ktoré im obom mali darovať rodičia odporkyne, avšak toto jeho tvrdenie odporkyňa rozhodne poprela s tým, že peniaze (neuviedla akú sumu) darovali rodičia výlučne jej. Doložila pritom aj čestné vyhlásenia svojich súrodencov M. F., H. K., H. S., ktoré to potvrdzujú. V nich sa uvádza aj to, že v roku 2006 suma 100.000 Sk určená odporkyni, bola odovzdaná teraz už nebohým otcom odporkyne, do rúk navrhovateľa. Tieto peniaze sa podľa odporkyne spotrebovali a boli použité na rekonštrukciu bytu účastníkov, ohľadom ktorej odporkyňa doložila faktúry v hodnote 52.494,50 Sk a 4.802 Sk a príjmové pokladničné doklady preukazujúce ich úhradu. V priebehu konania bolo preukázané, že navrhovateľ disponuje aj ďalšou sumou v hotovosti, ktorá vznikla odkladaním príspevkov deti účastníkov na byt, podľa odporkyne ide o sumu okolo 3.000 Eur.
Navrhovateľ má stredoškolské odborné vzdelanie a v minulosti pracoval ako nástrojár. Uviedol, že túto prácu by mohol vykonávať aj vzhľadom na svoj zdravotný stav a mohol by byť aj predavačom. Sám sa bol informovať o zamestnanie len raz, išlo o prácu predavača v predajni elektro, čo však bolo ešte pred 5 rokmi.
V priebehu konania odporkyňa predložila navrhovateľovi pracovnú ponuku medzinárodnej spoločnosti GRAFTON so sídlom v Košiciach na údržbára, podľa ktorej spĺňal kvalifikačné predpoklady. Navrhovateľ však reagoval tak, aby mu už nič neposielala. Bol však (opäť z podnetu odporkyne) vo firme Ľ. Ž., ktorý prevádzkuje záložňu, ale prijatý nebol. Z doloženého potvrdenia však vyplýva len to, že výberové konanie nebolo vyhodnotené.
Súd požiadal o súčinnosť aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Podľa jeho správy navrhovateľ bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie 24.6.2009 na vlastnú žiadosť. Za obdobie od 1.10.2015 (teda ešte pred podaním návrhu) úrad eviduje 3 pracovné ponuky - telefonista, obchodný zástupca a správca parkoviska.
Súd sám si preveril množstvo pracovných ponúk na trhu práce, keď napr. v priebehu asi 3 minút na stránke www.profesia.sk /práca zistil napr. pracovnú ponuku spoločnosti adecco vyslovene pre invalidných alebo čiastočne invalidných dôchodcov, týkajúcu sa výroby a montáže káblových zväzkov a konektorov do svetiel motorových vozidiel s platom 500-600 Eur brutto. Zaujímavú pracovnú ponuku s atraktívnym finančným ohodnotením ponúka aj spoločnosť Honeywell a to vo funkcii montážneho pracovníka. Voľné je aj miesto predavača - pokladníka v CBA Prešov.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Je nepochybné, že navrhovateľ má minimálny príjem, ale nepochybné je aj to, že je to mu tak len preto, že nemá snahu nájsť si zamestnanie. Už niekoľko rokov (po infarkte) navrhovateľ si zvykol na stav, že celú domácnosť a zabezpečenie rodiny financovala len odporkyňa, ktorá mu to tolerovala a to aj v čase, keď zdravotný stav navrhovateľa bol už stabilizovaný. Navrhovateľ má stanovený pokles pracovnej schopnosti od roku 2008 o 41%. Sám uviedol, že mohol by vykonávať aj profesiu nástrojára, ktorým bol pred ochorením, ale mohol by pracovať aj ako predavač a podľa súdu tiež ako telefonista alebo správca parkoviska. Na všetky tieto pozície v období od 1.10.2015 (teda ešte dva mesiace pre podaním návrhu) boli voľné miesta, čo vyplýva, či už zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov alebo pracovných ponúk vyhľadaných odporkyňou, či zistených pracovných príležitostí zo strany súdu.
Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné zohľadniť aj to, aké sú možnosti oprávnenej osoby, ktorá nie je zamestnaná, či je to jej zavinením alebo či tento stav je daný objektívne. Nie je teda rozhodujúci reálny príjem navrhovateľa, ale to, aký príjem by mohol dosahovať. Súd mal pritom za preukázané, že navrhovateľ, ak by mal skutočne záujem zamestnať sa, mohol tak urobiť a keďže sám zamestnanie si nehľadal, hoci podľa zistenia súdu boli v ponuke pracovné miesta, ktoré mohol vykonávať, potom nemá nárok žiadať od manželky platenie výživného. Aj keď navrhovateľ by zarábal len minimálnu mzdu, potom príjem odporkyne by bol vyšší ani nie o 100 Eur. Výdavky má pritom odporkyňa podstatne vyššie ako navrhovateľ. V tomto spore je irelevantné, že odporkyňa opustila navrhovateľa a žije v inom vzťahu, potrebné je tento stav prijať ako skutočnosť a nemožno ho vyhodnotiť tak, že výdavky odporkyne súvisiace s touto zmenou si zavinila sama. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželskom spolužití, v ktorom je dlhodobo nespokojný a má výhrady voči správaniu partnera, čo je aj prípad účastníkov. Súd nezohľadňoval pri pomeroch odporkyne to, že má aj darované finančné prostriedky, tie totiž patria do jej výlučného vlastníctva, ako to vyplýva z čestných prehlásení súrodencov odporkyne, čo je napokon aj logické, keďže išlo o dar jej rodičov. Za týchto okolností a po zohľadnení skutočnosti, že odporkyňa nedosahuje vysoký mesačný zárobok a má pomerne vysoké výdavky súd považoval za právne dôvodné návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Súd len pripomína, že vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom majú aj plnoleté deti účastníkov konania, ako to vyplýva z § 66 zákona o rodine.
O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len navrhovateľ, ten však bol v konaní neúspešný a preto náhrada trov mu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.