Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1460-1999.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1460/1999
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. D., D.. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, U. O., pre vymoženie pohľadávky 1 324,24 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu v Liptovskom Mikuláši, Nešporova 4, pod sp. zn. EX 321/1999, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Povinnému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 50,75 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 21.10.1999 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 321/1999 pre vymoženie pohľadávky vo výške 39 894,- Sk. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozhodnutím číslo: 251-110-6023/97 zo dňa 27.05.1997, vydaným Sociálnou poisťovňou, pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*004937 zo dňa 08.11.1999, ktoré v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 39 894,- Sk (1 324,24 eura) a trovy exekúcie. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 0Er/1460/1999-17 zo dňa 22.09.2015, právoplatným dňa 04.11.2015, pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený (Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš) a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.
Exekučný súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že je tu dôvod na postup podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať, preto vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si v predmetnej veci uplatňuje alebo neuplatňuje trovy exekúcie. Písomným podaním, doručeným dňa 21.12.2015, si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 178,37 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z., rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, č. 251-110-6023/97 zo dňa 27.05.1997, ktorým bolo povinnému podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 274/1994 Z.z. a § 15 písm. a) č. 18 zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v sume 39 894,- Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.1998.
V konkrétnom prípade bolo rozhodnutie vydané podľa zákona č. 274/1994 Z.z., obsahujúceho osobitnú úpravu výkonu rozhodnutia, v zmysle ktorej bolo možné rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vykonať v lehote 10 rokov odo dňa ich právoplatnosti. Uvedená lehota je prekluzívna, preto mohol súdny exekútor exekučným titulom priznanú pohľadávku vymôcť do 26.11.2008. Po tomto dátume už nemožno exekučný titul vykonať a keďže tento sa stal po začatí exekúcie neúčinným, súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie súdneho exekútora povinný, preto ho súd zaviazal na ich zaplatenie JUDr. Jánovi Franekovi, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21.10.1999, preto podľa § 27a vyhlášky patrí exekútorovi odmena v zmysle vyhlášky v znení platnom a účinnom do 30.06.2006.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky priznal odmenu za tri hodiny účelne vynaložené na exekúciu v sume 19,92 eura, a to za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie a založenie v trvaní 30 minút, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a jej osobné doručenie súdu v trvaní 15 minút, upovedomenia o začatí exekúcie a jeho expedovanie účastníkom v trvaní 25 minút, žiadosti o poskytnutie súčinnosti z 14.05.2013 (Obvodnému úradu Liptovský Mikuláš) a jej expedovanie adresátovi v trvaní 10 minút, žiadosti o poskytnutie súčinnosti z 21.05.2013 (Registru obyvateľov Slovenskej republiky) a jej expedovanie adresátovi v trvaní 10 minút a predloženie špecifikácie trov exekúcie a jej osobné doručenie súdu v trvaní 60 minút (spolu 150 minút). Pre priznanie odmeny je rozhodujúci čas potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov a nie ich celkový počet. Súd preto pri rozhodovaní zohľadnil obsah a rozsah vykonaných úkonov a priznal exekútorovi odmenu v rozsahu, ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Do hodinovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nebol zarátaný čas potrebný na vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, keďže táto bola vyhotovená pôvodným oprávneným a tiež čas potrebný na vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, jeho doručenia súdu a ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, a to z dôvodu, že ide o budúce úkony nespĺňajúce požiadavku preukázateľnosti (súd prihliada iba na úkony a výdavky exekútorom skutočne a účelne vynaložené do času rozhodovania o trovách exekúcie).
Súdny exekútor má okrem hodinovej odmeny nárok aj na paušálnu sumu za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, v danom prípade za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (pôvodnému oprávnenému), každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Priznaná odmena podľa uvedeného ustanovenia potom predstavuje 19,92 eura (6 úkonov x 3,32 eura). Exekútorovi nebola priznaná odmena za doručenie exekučného príkazu a doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, nakoľko vypracovanie týchto úkonov z exekútorského spisu ani nevyplynulo.
V súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov, pozostávajúca z poštovného v sume 2,45 eura. Z obsahu exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,55 eura (dve doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk, 0,75 eura + 0,80 eura), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti z 14.05.2013 Obvodnému úradu Liptovský Mikuláš - 0,45 eura (obyčajná listová zásielka) a žiadosti o poskytnutie súčinnosti z 21.05.2013 Registru obyvateľov SR - 0,45 eura (obyčajná listová zásielka). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, z doručeniek a listín založených v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu výdavkov, špecifikovaných ako materiálové náklady, a to obálky a kancelársky papier, ktorá mu nepatrí. Pokiaľ ide o spotrebný materiál, súd aj s prihliadnutím na ustanovenie § 25 vyhlášky zastáva názor, že uvedené náklady sú zahrnuté v odmene exekútora podľa § 14 a 15 vyhlášky. Zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene bezpochyby aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a náležite preukázané. Nie každý hotový výdavok exekútorského úradu je možné považovať za vynaložený v súvislosti s exekučnou činnosťou, aj keď má vzťah k výkonu tejto činnosti. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 ods. 1 vyhlášky, ktorý umožňuje exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za
tieto považovať aj úhrady za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame náklady vznikajúce exekútorskému úradu. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná ani náhrada hotového výdavku, špecifikovaného ako „elektronické súčinnosti banky, ODI“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 34 ods. 11 Exekučného poriadku (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania), do ktorého zákonodarca doplnil, že dotknuté subjekty poskytnú exekútorovi súčinnosť bezodplatne a ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich nároky na plnenie za poskytnutie súčinnosti sa nepoužijú.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 42,29 eura o 20 % DPH, t. j. o 8,46 eura. Exekútorovi priznané trovy exekúcie potom predstavujú 50,75 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.