Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-482-2015.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/482/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., O. XXX/XX, zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti odporcovi: ALAND DAAE, spol. s r.o., Pri starom letisku 12, Bratislava, IČO: 35 852 615, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: ALAND GROUP, a.s., so sídlom Pri starom letisku 12, IČO: 35 967 773, odporca a vedľajší účastník zastúpení Mgr. Adamom Porubským, advokátom so sídlom Bratislava, Svätoplukova 31, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 9. apríla 2015 č. k. 12C/11/2008-473 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 09. 04. 2015 č. k. 12C/11/2008-473 určil, že navrhovateľ - J. G., nar. XX. XX. XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Správou katastra Z. na LV č. XXX pre kat. úz. B. ako pozemok s parc. č. 23/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2, pozemok s parc. č. 23/2, druh pozemku ostatné plochy o výmere 244 m2 a stavba - rodinný dom súp. číslo XXX na pozemku s parc. č. 23/1 a to v celosti. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, vec právne posúdil podľa § 48 ods. 1, 2, § 39, § 3 ods. 1, § 497 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania a opätovnej výpovede navrhovateľa ako aj samotnej Ing. C. P. nebolo preukázané to, že spoločnosť HIPPOS, s.r.o. ako kupujúci zaplatila kúpnu cenu, resp. jej časť dňa 02. 11. 2006. Uvedenú skutočnosť potvrdil samotný dlžník, ktorému vyplývala povinnosť kúpnu cenu, resp. jej nedoplatok uhradiť. Vtedajšia konateľka spoločnosti HIPPOS Ing. P. uviedla, že keď aj dochádzalo k nejakému plneniu, nejednalo sa v žiadnom prípade a zaplatenie ani len časti kúpnej ceny. Z uvedeného je možné potom vyvodiť ten záver, že samotná konateľka dlhujúcej spoločnosti HIPPOS uznala, že ako dlžník táto spoločnosť vo vzťahu k navrhovateľovi ako nadobúdateľovi z titulu úhrady kúpnej ceny neplnila ani len čiastočne. Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 02. 11. 2006 vyplýva, že predávajúci si vymienil právo od tejto zmluvy odstúpiť, ak nebude kúpna cena zaplatená do 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Nakoľko kupujúci dohodnutú kúpnu cenu v lehote 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva nezaplatil, predávajúci na základe jednostranného právneho úkonu od tejto kúpnej zmluvy podľa § 497 Občianskeho zákonníka odstúpil. Z ust. § 497 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že od zmluvy nemôže odstúpiť ten, kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme len čiastočné plnenie. V konaní vôbec nebolo preukázané, že by zo strany kupujúceho došlo čo i len k čiastočnému plneniu, t. j. k čiastočnej úhrade kúpnej ceny. Za predpokladu, že by k takému čiastočnému plneniu vôbec došlo, odstúpenie od zmluvy navrhovateľom ako predávajúcim by zakazoval priamo zákon. Platným odstúpením sa zmluva od začiatku zrušila (§ 48 ods. 2 OZ). V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou HIPPOS ako predávajúcim a
spoločnosťou ALAND DAAE ako kupujúcim, t. j. dňa 18. 10. 2007, predávajúci - spoločnosť HIPPOS, už mala dňa 17. 10. 2007 doručené odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa. Uvedené potom znamená, že predávajúci HIPPOS spol. s.r.o. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 18. 10. 2007 už nebol vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet tejto kúpnej zmluvy, čo znamená, že táto kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo sporných nehnuteľností preto zostalo navrhovateľovi, nakoľko jeho odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 02. 10. 2006 sa táto kúpna zmluva od počiatku zrušila medzi jej účastníkmi. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie (modus) a zodpovedajúci právny titul (titulus). Ak „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. V takomto prípade je za vlastníka považovaný ten, v prospech právo ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon však nemá tie právne následky, ako má platný právny úkon, a preto na jeho základe nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. Aj keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností prevedených na iného nadobúdateľa svedčí v jeho prospech „modus“, chýba mu „titulus“. Ochrana poskytovaná navrhovateľovi však nie je takej intenzity, aby vlastníkovi nehnuteľnosti zabránila účinne uplatňovať svoje vlastnícke právo. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu potom nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníctva, nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa. Takisto ani nie je možné za daného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere, pred platnosťou zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. Odporcom namietaná skutočnosť, že samotný navrhovateľ vystavil čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že všetky záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 02. 11. 2006 sú usporiadané, pričom toto čestné prehlásenie aj navrhovateľ vlastnoručne podpísal, nemohla súd priviesť k tomu záveru, že podaný návrh je potrebné zamietnuť, nakoľko výkon vlastníckeho práva navrhovateľom sa prieči dobrým mravom, resp., že by došlo k zániku vlastníckeho práva navrhovateľa jeho konaním, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. O náhrade trov prvostupňového konania si súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP vymienil právo rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporca a vedľajší účastník na strane odporcu, ktorí zhodne navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že podaný návrh ako nedôvodný zamietne a odporcovi spolu s vedľajším účastníkom na strane odporcu prizná náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože neposkytol ochranu odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho, resp. záložného práva. Odporca a takisto aj vedľajší účastník na jeho strane ani pri zachovaní maximálnej možnej obozretnosti a náležitej starostlivosti nemohli predpokladať, že svoje práva k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe absolútne neplatných právnych úkonov, pretože odlišný právny stav deklarovali v čase uzatvárania zmlúv, ktorými v dobrej viere svoje práva ja nadobudli. Nielen aktuálne údaje v katastri nehnuteľnosti, ale najmä čestné prehlásenie navrhovateľa o vyporiadaní záväzkov z kúpnej zmluvy, z ktorej odvodzovala svoje vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam spoločnosť HIPPOS, spol. s r.o. ich v tejto dobrej viere utvrdzovali. Vzhľadom k uvedenému preto považujú uprednostnenie právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou „Nemo plus iuris“ za legitímne. V tomto kontexte poukázali aj na nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 165/11 zo dňa 11. 05. 2011, ktorým bola prelomená zásada „Nemo plus iuris“. Keďže čestné prehlásenie navrhovateľa zo dňa 03. 08. 2007 je plne porovnateľné s bankovým výpisom preukazujúcim úhradu kúpnej ceny, nemal odporca žiadne pochybnosti vo vzťahu k legitimite vlastníckeho práva spoločnosti HIPPOS, spol. s r.o. k predmetným nehnuteľnostiam. Odporca si riadne splnil všetky záväzky voči spoločnosti HIPPOS z titulu vyplatenia kúpnej ceny a zároveň mal v pláne predmetné nehnuteľnosti ďalej na vlastné náklady zveľadiť, z čoho vyplýva, že konal dobromyseľne. Právne posúdenie otázky, či navrhovateľovo odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02. 11. 2006 nie je vzhľadom na okolnosti výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Navrhovateľ konal vyslovene špekulatívne a principiálne nečestne, keď sa dňa 03. 08. 2007 neštítil vystavil úmyselne nepravdivé čestné prehlásenie o vyporiadaní vzájomných vzťahov (záväzkov) so spoločnosťou HIPOS, spol. s r.o. rezultujúcich z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02. 11. 2006. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nesprávne vyporiadal aj s vykonanými dôkazmi a to najmä v súvislosti s vyhodnotením výpovede svedkyne Ing. C. P. na pojednávaní konanom dňa 14. 05.2014.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane uviedol, že považuje predmetné odvolanie za nedôvodné a neopodstatnené, pričom navrhuje
odvolaciemu súdu, aby tento napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Navrhovateľ žiadne plnenie z kúpnej zmluvy zo dňa 02. 11. 2006 neprijal, a preto mohol od tejto zmluvy odstúpiť, čo aj využil. Aký je tu rozpor s dobrými mravmi, keď odstúpenie od zmluvy bolo medzi účastníkmi zmluvy vopred dohodnuté a navrhovateľ neodstúpil od zmluvy vo vzťahu k odporcovi, ale k spoločnosti HIPPOS, spol. s r.o. Keďže k platnému odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 17. 10. 2007, spoločnosť HIPPOS, spol. s r.o. už nemohla dňa 18. 10. 2007 predmetné nehnuteľnosti odporcovi prevádzať.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP, následne dospejúc k tomu právnemu záveru, že podané odvolanie odporcu ako aj vedľajšieho účastníka na jeho strane nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 211 ods. 3 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
V danom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu navrhovateľa ohľadne určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. B. aj v intenciách zaujatého právneho záveru, ktorý bol obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 02. 2013 č. k. 5Co/129/2012-352 vykonal, resp. doplnil dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP. Takto zistení skutkový stav prvostupňový súd pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 OSP) aj následne posúdil podľa správnych ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 48 ods. 1, 2, § 3, § 39, § 497 a § 517 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolaním odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 29. 04. 2015 napadnutý rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 09. 04. 2015 č. k. 12C/11/2008- 473 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V ďalšom odvolací súd odkazuje na samotný rozsah a obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vyhodnotiť odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02. 11. 2006 za také odstúpenie, ktoré je v právnej rovine relevantné a v súlade s ust. § 497 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. V danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia druhej vety ust. § 497 cit. zákona, pretože z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, najmä z obsahu svedeckej výpovede Ing. C. P. vyplynulo, že navrhovateľ z titulu prevzatia kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti neprevzal žiaden finančný obnos, a bol teda na jeho strane daný právny dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 02. 11. 2006 podľa § 497 veta prvá Občianskeho zákonníka. Predmetné odstúpenie od zmluvy navrhovateľa nadobudlo právne účinky dňom 17. 10. 2007, t. j. jeho doručením spoločnosti HIPPOS s.r.o., pričom ak táto spoločnosť nasledujúci deň, t. j. 18. 10. 2007 uzatvorila kúpnu zmluvu s odporcom, tak zrealizovala absolútne neplatný právny úkon v zmysle 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy spoločnosť HIPPOS s.r.o. už nebola vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a na odporcu vlastne previedla tie vlastnícke práva, s ktorými už v čase prevodu nedisponovala. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade odstúpenia od zmluvy požíva vlastnícke právo ďalšieho nadobúdateľa ochranu iba vtedy, ak nadobúdateľ svoje vlastnícke právo nadobudol v dobrej viere skôr,
než došlo k odstúpeniu od zmluvy (nález pléna ÚS ČR č. 78/2006). Uvedený predpoklad však v danom prípade naplnený nebol, pretože navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňa 17. 10. 2007, čo je o jeden deň skôr ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 18. 10. 2007. Odporcom prezentovaná dobromyseľnosť v tomto konaní ako nadobúdateľa predmetných nehnuteľností bola spochybnená výpoveďou svedkyne Ing. C. P. v tomto konaní, ako aj jej výpoveďou pred políciou v prípravnom konaní, z obsahu ktorých je možné ustáliť, že prevod daných nehnuteľností na odporcu bol iba z dôvodu poskytnutia pôžičky na kúpu týchto nehnuteľností s ich následným zabezpečením formou záložného práva. Po splatení pôžičky malo dôjsť k spätnému prevodu z odporcu na spoločnosť HIPPOS s.r.o. Samotné zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti bolo medzi odporcom a vedľajším účastníkom zrealizované až v čase, kedy obidva tieto subjekty museli vedieť o odstúpení navrhovateľa od kúpnej zmluvy, čo sa javí ako logická snaha o vrátenie a zabezpečenie vynaložených finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o namietaný výkon práva navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, ktorý mal byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy zo dňa 02. 11. 2006 bolo realizované voči spoločnosti HIPPOS s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania a nie voči odporcovi, ktorý je účastníkom tohto konania.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu voči predmetnému rozsudku zo dňa 09. 04. 2015 č. k. 12C/11/2008-473 rozhodol ako o nedôvodnom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania ako aj o náhrade trov prvostupňového konania rozhodne súd prvého stupňa v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím (§ 224 ods. 4 v spojení s § 151 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.