Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-787-2015.pdf
PDF · 72.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/787/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Emílie Zimovej, a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: C., zastúpeného: Q. proti odporcom: 1/ T., 2/ N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Y. zastúpeného: Q., o zaplatenie 1.365 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. februára 2015, č. k. 3C/230/2014-35, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. v zamietavom výroku týkajúcom sa úroku z omeškania z priznanej istiny m e n í tak, že odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 819,10 eur za obdobie od 11.06.2013 do zaplatenia.
II. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že medzi účastníkmi a vedľajším účastníkom n e m á žiadny z účastníkov p r á v o na náhradu trov konania.
III. Odporcovia 1/ a 2/ a vedľajší účastník s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 58,44 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu čiastočne vyhovel a odporcov zaviazal solidárne zaplatiť navrhovateľovi 819,10 eur (výrok I.), samostatným výrokom návrh v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.), konanie o zaplatenie 231 eur zastavil (výrok III.), žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania (výrok IV.) a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 143,64 eur (výroky V.).
Rozhodol tak o návrhu, ktorým navrhovateľ uplatnil dlh z úveru poskytnutého odporcovi zo strany navrhovateľa na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.11.2012. Napadnuté rozhodnutie v zamietavej časti odôvodnil konštatovaním bezodplatnosti a bezúročnosti úverovej zmluvy podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože úverová zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadzbu a RPMN.
O trovách konania medzi účastníkmi, teda bez vzťahu na vedľajšieho účastníka, rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Vedľajšieho účastníka považoval okresný súd za úspešného v konaní, pretože jeho stanovisko k návrhu zodpovedalo výsledku konania, a preto mu priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi.
Proti rozsudku, a to do zamietavého výroku v časti úroku z omeškania a do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Žiadal tiež náhradu trov odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vyčítal nedostatočné vysporiadanie sa s nepriznaním úroku z omeškania, ktorý navrhovateľovi z priznanej istiny patrí zo zákona. Ohľadom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka navrhovateľ namietal, že pokiaľ má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ktorého podporuje, musí byť rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka založené na totožnom princípe ako rozhodnutie o trovách konania podporovaného účastníka. Okresným súdom aplikovaný § 142 ods. 2 O.s.p. v prípade odporcov a § 142 ods. 1 O.s.p. v prípade vedľajšieho účastníka, preto neprichádza do úvahy.
Odporcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na účelnosť ním vynaložených trov konania ako aj na význam jeho postavenia v konaní, keď odporcom poskytol reálnu pomoc v konaní poukazom na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní a námietkou voči uplatnenej zmluvnej pokute.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti zmeniť, a to tak vo výroku o zamietnutí nároku na úrok z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Okresný súd nerozhodol správne, pokiaľ odôvodnil zamietnutie nároku na úrok z omeškania z priznanej istiny ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Sankcia bezúročnosti podľa citovaného ustanovenia sa totiž vzťahuje iba na úrok ako odplatu za poskytnutie peňazí v zmysle ust. § 497 Obch. zák. a nie na úrok z meškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnutý rozsudok čo do zamietavého výroku o úroku z omeškania zmenil a návrhu v tejto časti vyhovel. Popri dlžnej istine totiž navrhovateľovi patrí podľa § 517 ods. 2 OZ aj úrok z omeškania, pretože odporcovia boli v dôsledku nesplnenia dlhu v omeškaní, a to v navrhovateľom uplatnenom období od 11.06.2013. O výške úroku z omeškania rozhodol krajský súd podľa § 3 Nar. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania.
Dôvodné bolo odvolanie navrhovateľa aj do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Keďže vedľajší účastník vystupuje v konaní na strane niektorého z účastníkov, teda spolu s ním na jednej strane sporu, je výsledok sporu pre neho rovnaký ako pre účastníka, ktorého v konaní podporuje. Rozhodnutie o trovách konania založené na výsledku sporu potom musí byť z uvedeného dôvodu čo do základu principiálne totožné. Pokiaľ teda okresný súd rozhodol o trovách konania odporcov podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pre obdobný pomer úspechu vo veci ako mal navrhovateľ (a rozhodol tak správne), neprichádzalo do úvahy rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a považovať ho v konaní za plne úspešného.
Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zmenil v tom zmysle, že rovnako ako účastníci, ani vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pre obdobný pomer úspechu na oboch stranách sporu. Pokiaľ vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu argumentoval účelnosťou vynaložených trov, táto odvolaním spochybnená nebola, a na odlišnom posúdení účelnosti trov vedľajšieho účastníka oproti napadnutému rozhodnutiu nie je založené ani rozhodnutie o odvolaní.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, a to odmenu 26,56 eur za 1 úkon podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (Vyhláška) v spojení s § 10 ods. 3 Vyhlášky (odvolanie vo veci samej smerovalo len do úroku z omeškania za neurčitý
čas, preto bola tarifná hodnota veci určená ako päťnásobok ročného plnenia). Trovy ďalej pozostávajú z režijného paušálu 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, t. j. 41,94 eur na trovách právneho zastúpenia, k čomu patrí tiež náhrada súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eur, teda celkom 58,44 eur.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e je odvolanie p r í p u s t n é .