Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/787/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Emílie Zimovej, a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: C., zastúpeného: Q. proti odporcom: 1/ T., 2/ N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Y. zastúpeného: Q., o zaplatenie 1.365 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. februára 2015, č. k. -35, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. v zamietavom výroku týkajúcom sa úroku z omeškania z priznanej istiny m e n í tak, že odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 819,10 eur za obdobie od 11.06.2013 do zaplatenia.

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že medzi účastníkmi a vedľajším účastníkom n e m á žiadny z účastníkov p r á v o na náhradu trov konania.

III. Odporcovia 1/ a 2/ a vedľajší účastník s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 58,44 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu čiastočne vyhovel a odporcov zaviazal solidárne zaplatiť navrhovateľovi 819,10 eur (výrok I.), samostatným výrokom návrh v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.), konanie o zaplatenie 231 eur zastavil (výrok III.), žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania (výrok IV.) a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 143,64 eur (výroky V.).

Rozhodol tak o návrhu, ktorým navrhovateľ uplatnil dlh z úveru poskytnutého odporcovi zo strany navrhovateľa na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.11.2012. Napadnuté rozhodnutie v zamietavej časti odôvodnil konštatovaním bezodplatnosti a bezúročnosti úverovej zmluvy podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože úverová zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadzbu a RPMN.

O trovách konania medzi účastníkmi, teda bez vzťahu na vedľajšieho účastníka, rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Vedľajšieho účastníka považoval okresný súd za úspešného v konaní, pretože jeho stanovisko k návrhu zodpovedalo výsledku konania, a preto mu priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi.

Proti rozsudku, a to do zamietavého výroku v časti úroku z omeškania a do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Žiadal tiež náhradu trov odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vyčítal nedostatočné vysporiadanie sa s nepriznaním úroku z omeškania, ktorý navrhovateľovi z priznanej istiny patrí zo zákona. Ohľadom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka navrhovateľ namietal, že pokiaľ má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ktorého podporuje, musí byť rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka založené na totožnom princípe ako rozhodnutie o trovách konania podporovaného účastníka. Okresným súdom aplikovaný § 142 ods. 2 O.s.p. v prípade odporcov a § 142 ods. 1 O.s.p. v prípade vedľajšieho účastníka, preto neprichádza do úvahy.

Odporcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na účelnosť ním vynaložených trov konania ako aj na význam jeho postavenia v konaní, keď odporcom poskytol reálnu pomoc v konaní poukazom na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní a námietkou voči uplatnenej zmluvnej pokute.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti zmeniť, a to tak vo výroku o zamietnutí nároku na úrok z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Okresný súd nerozhodol správne, pokiaľ odôvodnil zamietnutie nároku na úrok z omeškania z priznanej istiny ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Sankcia bezúročnosti podľa citovaného ustanovenia sa totiž vzťahuje iba na úrok ako odplatu za poskytnutie peňazí v zmysle ust. § 497 Obch. zák. a nie na úrok z meškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnutý rozsudok čo do zamietavého výroku o úroku z omeškania zmenil a návrhu v tejto časti vyhovel. Popri dlžnej istine totiž navrhovateľovi patrí podľa § 517 ods. 2 aj úrok z omeškania, pretože odporcovia boli v dôsledku nesplnenia dlhu v omeškaní, a to v navrhovateľom uplatnenom období od 11.06.2013. O výške úroku z omeškania rozhodol krajský súd podľa § 3 Nar. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania.

Dôvodné bolo odvolanie navrhovateľa aj do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Keďže vedľajší účastník vystupuje v konaní na strane niektorého z účastníkov, teda spolu s ním na jednej strane sporu, je výsledok sporu pre neho rovnaký ako pre účastníka, ktorého v konaní podporuje. Rozhodnutie o trovách konania založené na výsledku sporu potom musí byť z uvedeného dôvodu čo do základu principiálne totožné. Pokiaľ teda okresný súd rozhodol o trovách konania odporcov podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pre obdobný pomer úspechu vo veci ako mal navrhovateľ (a rozhodol tak správne), neprichádzalo do úvahy rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a považovať ho v konaní za plne úspešného.

Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zmenil v tom zmysle, že rovnako ako účastníci, ani vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pre obdobný pomer úspechu na oboch stranách sporu. Pokiaľ vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu argumentoval účelnosťou vynaložených trov, táto odvolaním spochybnená nebola, a na odlišnom posúdení účelnosti trov vedľajšieho účastníka oproti napadnutému rozhodnutiu nie je založené ani rozhodnutie o odvolaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, a to odmenu 26,56 eur za 1 úkon podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (Vyhláška) v spojení s § 10 ods. 3 Vyhlášky (odvolanie vo veci samej smerovalo len do úroku z omeškania za neurčitý

čas, preto bola tarifná hodnota veci určená ako päťnásobok ročného plnenia). Trovy ďalej pozostávajú z režijného paušálu 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, t. j. 41,94 eur na trovách právneho zastúpenia, k čomu patrí tiež náhrada súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eur, teda celkom 58,44 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e je odvolanie p r í p u s t n é .