Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoPr-5-2016.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdinová a JUDr. Michaela Králová v právnej veci navrhovateľa: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, I., zast. JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátom, Kudlovská 1, Humenné, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o zaplatenie sumy 1 272,38,- eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 19Cpr 1/2013-147 zo dňa 8.10.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 19Cpr 1/2013-147 zo dňa 8.10.2015 zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 1 272,38 eur a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa znovu prejednal vec v rozsahu, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok, teda v časti o zaplatenie 1 272,38 eur a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v tejto časti nie je dôvodný a preto ho zamietol. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 169, § 172 ods. 2 písm. a/ a b/, zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 35 ods. 3 a ods. 5 ods. 5 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na bývanie za obdobie pred účinnosťou zákona č. 548/2010 Z.z., bolo potrebné pri jeho vyplácaní po 1.1.2011 odpočítať daň z príjmov, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. nevyplýva, že by sa zákonom č. 548/2010 Z.z. zavedené zdaňovanie príspevku na bývanie nevzťahovalo aj na tie príspevky, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona, ktorým bol novelizovaný zákon č. 595/2003 Z.z. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na usmernenie Ministerstva financií SR č. MF 01914/2012 zo dňa 24.9.2012 podľa ktorého, príspevok na bývanie vyplatený profesionálnemu vojakovi po 31.decembri 2010 je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti bez ohľadu na obdobie, za ktoré sa vypláca a teda nezdanenie takto vyplateného príspevku na bývanie by nebolo v súlade so zákonom č. 595/2003Z.z. Podľa názoru súdu bola dôvodná námietka odporcu a preto návrh navrhovateľa na zaplatenie 1 272,38 eur zamietol.
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní navrhovateľ poukázal na ustanovenia § 35 ods. 1 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu a § 172 ods. 3 zákona
č 346/2005 Z.z.. V súlade s platnými právnymi predpismi nadobudnuté subjektívne právo navrhovateľa na vyplatenie príspevku na bývanie, bez vykonania zrážok dane z príjmov z tohto príspevku, musí byť v prípade následnej zmeny právnej úpravy posudzované podľa práva účinného v čase vzniku nároku a to z dôvodu zákazu retroaktivity, ktorá je nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Zdanením príspevku na bývanie, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok v čase, keď tento príspevok nepodliehal dani z príjmov, by navrhovateľovi bolo odňaté právo na vyplatenie nezdaneného príspevku, ktoré mu patrilo na základe právneho predpisu účinného do novely vykonanej zákonom č. 548/2010 Z.z. podľa názoru navrhovateľa, je nepochybné, že navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na bývanie za obdobie účinnosti právne úpravy podľa ust. § 5 ods. 5 písm. d/ zákona č. 595/2003 Z.z. podľa ktorej nepodliehal zdaneniu a nebol zdaniteľným príjmom. Výkladom právnej normy nie je možné na daný stav aplikovať novú právnu úpravu tak, že od 1.1.2011 ide o zdaniteľný príjem, bez ohľadu na obdobie, za ktoré sa vypláca. V prípade aplikácie ust. § 35 ods.3 na daný skutkový stav dochádza k nezákonnému stavu, spočívajúcemu v spätnom pôsobení zákona č. 548/2010 Z.z. do minulosti, t.j. pred nadobudnutím jeho účinnosti. Aplikácia ustanovenia § 35 ods. 3 na daný skutkový stav má za následok porušenie čl. 1 Ústavy SR, z dôvodu pripustenia retroaktívneho pôsobenia novej právnej úpravy. Navrhovateľ tvrdil, že má právo na vyplatenie príspevku na bývanie bez vykonanej zrážky dane z príjmov, t.j. na vyplatenie príspevku vo výške 1 272,38 eur.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 8.januára 2016, k odvolaniu navrhovateľa, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 19Cpr 1/2013-147 zo dňa 8.10.2015 zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 1 272,38 eur a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak potom, ako predchádzajúcim rozsudkom č.k. 19Cpr 1/2013-63 zo dňa 20.3.2014 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.272,38 eur, konanie v časti o zaplatenie 542,23 eur zastavil na základe späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa v tejto časti a v časti o zaplatenie 1.138,67 eur návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Okresný súd Bratislava III rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľa o zaplatenie 2.953,28 eur, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť túto sumu ako neoprávnené zdanenie príspevku na bývanie vo výške 7.624,- eur za obdobie od 16.7.2008 do 13.5.2011, ktorý mu bol vyplatený podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ si uplatnil nárok s odôvodnením, že je profesionálnym vojakom ozbrojených síl SR v dočasnej štátnej službe na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 10 444 zo dňa 30. novembra 2009 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. X XXX zo dňa 6.12.2010. Navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na bývanie vo výške 217,09 eur mesačne podľa § 169 zák. č. 346/2005 Z.z. ako profesionálnemu vojakovi odo dňa prijatia do štátnej služby.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom ČVS: ORP-373/OVK-HE-2008 zo dňa 16.7.2008, bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V súvislosti s týmto trestným stíhaním bolo dňom 16.7.2008 zastavené vyplácanie príspevku na bývanie navrhovateľa na základe vnútorného rozkazu veliteľa práporu logistickej podpory 2.mb, č. 36, ročník 2008 zo dňa 31.10.2008, čl. 1. Navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby prokurátora rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov/18/2011-328 zo dňa 25. októbra 2011.
V dôsledku tohto oslobodenia navrhovateľovi opätovne vznikol nárok na výplatu príspevku na bývanie odo dňa 16.7.2008 v zmysle vnútorného rozkazu veliteľa práporu zo dňa 13. mája 2011 vo výške 230,50 eur. Nárok navrhovateľa na doplatenie príspevku na bývanie od dňa zastavenia jeho vyplácania od 16.7.2008 do 13.5.2011 bol vyčíslený v celkovej sume 7.624,- eur a odporca zaplatil navrhovateľovi tento doplatok príspevku na bývanie vo výplatnom termíne za mesiac máj 2011. Odporca listom zo dňa 3.9.2011 informoval navrhovateľa o zmene zdaňovania príspevku na bývanie na základe zákona č.
548/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov spočívajúcej v zdanení tohto príspevku daňou z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011, ktorý do 31.12.2010 nepodliehal zdaneniu. Na základe toho odporca v mesiaci september 2011 navrhovateľovi zrazil z platu nedoplatok dane z príjmov na príspevku na bývanie spätne vo výške 1.998,20 eur a od 1.9.2011 vykonáva navrhovateľovi z príspevku na bývanie pravidelné zrážky dane z príjmu vo výške 53,06 eur mesačne. Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že ako profesionálnemu vojakovi v súlade s ustanovením § 169 zák. č. 346/2005 Z.z. bol vyplácaný príspevok na bývanie, ktorý do 31.12.2010 nepodliehal zdaneniu daňou z príjmov. Zákonom č. 548/2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011 došlo k zmene poznámky pod čiarou, ktorá patrí k ustanoveniu § 5 ods. 5 písm. d) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tak, že bolo vypustené slovo napríklad a poznámka 16/pod čiarou v platnom znení znie: „§ 18 až 33a zák. č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov“. V súvislosti s touto novelou zákona o dani z príjmov, ktorou došlo k zmene poznámky pod čiarou k odkazu 16/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011, finančný príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 346/2005 Z.z. odporca zdaňuje navrhovateľovi daňou z príjmov. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 28 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého služobný pomer profesionálneho vojaka vzniká odo dňa určeného v rozhodnutí vedúceho služobného úradu o prijatí občana do štátnej služby za predpokladu, že občan v určený deň nastúpi na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený a zloží vojenskú prísahu. Počas celej doby trvania služobného pomeru profesionálny vojak je povinný vykonávať štátnu službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb služobného úradu. Z ustanovenia § 169 zák. č. 346/2005 Z.z. vyplýva, že príspevok na bývanie je nárokovateľným právom profesionálneho vojaka, ktoré vzniká odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby. Príspevok na bývanie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré profesionálnemu vojakovi vzniká nárok podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 o daní z príjmov v znení neskorších predpisov, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času. Z uvedeného ustanovenia podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že predmetom dane z príjmov nie je náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov uvedených príkladmo v poznámke 9 pod čiarou, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času. Navrhovateľ preto tvrdil, že príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom v súlade s § 169 zák. č. 346/2005 Z.z. nie je predmetnom dane z príjmov podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení. Poskytovanie tohto príspevku je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré profesionálnemu vojakovi vzniká nárok podľa zák. č. 346/2005 Z.z. Navrhovateľ preto tvrdil, že vykonaním zrážok dane z príjmov z peňažného plnenia z príspevku na bývanie odporca vykonával navrhovateľovi zrážky dane z príjmu bez právneho dôvodu a v rozpore s ustanovením § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení a preto je povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 2.953,28 eur.
Odporca nesúhlasil s uplatneným nárokom navrhovateľa a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nemá právny nárok na vyplatenie uplatnenej sumy a nestotožnil sa s jeho tvrdením, pretože vyplácanie príspevku na bývanie nie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie tak, ako to predpokladá § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z., teda vyplácanie príspevku na bývanie nie je viazané na žiadnu konkrétnu funkciu a zdanenie príspevku na bývanie bolo správne, keďže vyplácanie príspevku na bývanie nie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie tak, ako to predpokladá § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že zo strany odporcu nebol daný žiaden dôvod, aby svojvoľne rozhodol o vykonávaní zrážok dane z príjmu navrhovateľa za vyplatený príspevok na bývanie za obdobie od 16.7.2008 do 31.12.2010 v sume 1.272,38 eur, pretože zákonom č. 346/2003 Z.z. účinným do 31.12.2010 v znení zákona č. 548/2010 Z.z., ktorý bol účinný od 1.1.2011 povinnosť odvodu 19 % DPH z príspevku na bývanie neopravoval a táto povinnosť bola zavedená od 1.1.2011 podľa § 52j ods. 3 zák. č. 595/2003 Z.z. v znení zák. č. 548/2010 Z.z. účinným od 1.1.2011. Nárok na vyplatenie príspevku na bývanie patril navrhovateľovi v súlade s § 169, § 171 ods. 1, § 172 ods. 6 a 9 zák. č. 346/2003 Z.z. mesačne pozadu súd priznal nevyplatený rozdiel 19 % DPH z príspevku na bývanie od 16.7.2008 do 31.12.2010, ktorý bol v tom čase oslobodený od dane a vo zvyšku nároku vo výške 1.138,67 eur za obdobie od 1.1.2011 do 18.2.2013 návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol s tým, že povinnosť odvodu 19 % DPH z príspevku na bývanie bola zavedená až zákonom
účinným od 1.1.2011 a preto tento nárok navrhovateľa nebol dôvodný, pretože odporca dôvodne odrátal z príspevku navrhovateľa na bývanie daň. V časti o zaplatenie 542,23 eur súd konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ zobral návrh v tejto časti späť a preto súd rozhodol podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku a konanie zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože aj navrhovateľ, aj odporca mali vo veci úspech len čiastočný.
Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.272,38 eur podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.). Odporca nesúhlasil so záverom súdu, že zo strany odporcu nebol daný žiadny dôvod, aby svojvoľne rozhodol o vykonaní zrážok dane z platu navrhovateľa za vyplatený príspevok na bývanie za obdobie od 16. júla 2008 do 31. decembra 2010, čo odôvodnil súd s poukazom na ustanovenie § 52j ods. 3 zák. č. 595/2003 Z.z. v znení zák. č. 548/2010 Z.z., ktoré obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2011, pričom podľa odseku 3 tohto ustanovenia sa na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a ods. 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia použijú ustanovenia predpisu účinného do 31.12.2010. Uvedené ustanovenia sa však týkajú nezdaniteľných častí základu dane a podľa názoru odporcu nijako nesúvisia so skutočnosťou, či príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom podľa § 169 a nasl. zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je príjmom, ktorý podlieha dani z príjmov alebo nie, teda či má byť zdaňovaný alebo nie. Odporca preto tvrdil, že okresný súd danú vec nesprávne právne posúdil a na predmetnú vec neaplikoval správne ustanovenie zákona. Navrhovateľovi vznikol nárok na spätné doplatenie príspevku na bývanie až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho oslobodení spod obžaloby dňa 16.4.2011, teda už v čase účinnosti zákona č. 548/2010 Z.z., ktorý zaviedol zdaňovanie príspevku na bývanie. Rozhodným je preto moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o oslobodenie spod obžaloby a preto podľa § 35 ods. 3 prvá veta zák. č. 595/2003 Z.z. sa preddavok na daň zrazí pri výplate alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi bez ohľadu na to, za aké obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Odporca poukázal na vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 24.9.2012 č. MF/01914/2012-721, ktoré predložil k podanému odvolaniu a podľa ktorého je príspevok na bývanie vyplatení profesionálnemu vojakovi po 31.12.2010 zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, bez ohľadu na obdobie, za ktoré sa vyplýva a teda nezdanenie takto vyplateného príspevku na bývanie by nebolo v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov preto odporca žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.
Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd návrh v časti o zaplatenie 1.138,67 eur zamietol, podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.138,67 eur. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že nárok v tejto časti si uplatnil za obdobie od 1.1.2011 do 18.2.2013 a táto suma v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie je predmetom dane z príjmu a preto odporca nemôže navrhovateľovi vykonávať v príspevku na bývanie zrážky dane z príjmov. Navrhovateľ tvrdil, že odporca zrážky dane z príjmu z príspevku na bývanie vykonával v rozpore s platnou právnou úpravou. Navrhovateľ tvrdil, že podľa § 28 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z. je nástup občana na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený podmienkou vzniku služobného pomeru a podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. nie je predmetom dane ani náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov a preto je nepochybné, že príspevok profesionálneho vojaka na bývanie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov a v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. nie je predmetom dane z príjmov. Z dôvodu, že ustanovenie § 5 ods. 5 písm. g) zák. č. 595/2003 Z.z. sa vzťahuje aj na plnenia poskytované profesionálnym vojakom v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa zák. č. 346/2005 Z.z., teda aj na príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom podľa § 169 zák. č. 346/2005 z dôvodu nesprávneho právneho názoru a tiež z dôvodu, že okresný súd rozsudok súdu prvého stupňa neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 O.s.p. a rozhodnutie súdu je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy a článkom 6 ods. 1 Dohovoru, žiadal navrhovateľ rozsudok v napadnutej časti zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.138,67 eur.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 2.953,28 eur z dôvodu, že vykonaním zrážok dane z príjmov z peňažného plnenia, a to z príspevku na bývanie odporca vykonával zrážky dane z príjmov navrhovateľa bez právneho dôvodu a v rozpore s ustanovením § 5 ods. 5 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Podľa ustanovenia § 169 zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálny vojak má odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby nárok na príspevok na bývanie.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
Podľa ustanovenia § 169 zákona č. 346/2005 Z.z. navrhovateľovi ako profesionálnemu vojakovi odo dňa prijatia do štátnej služby vznikol nárok na príspevok na bývanie.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 16.7.2008 bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V súvislosti so začatím trestného stíhania navrhovateľa ako obvineného podľa § 172 ods. 2 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. navrhovateľovi bolo dňom 16.7.2008 zastavené vyplácanie príspevku na bývanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 23Tov/18/2011-328 zo dňa 25. októbra 2011 navrhovateľa ako obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora. Po vydaní oslobodzujúceho rozsudku navrhovateľovi opätovne vznikol nárok na výplatu príspevku na bývanie odo dňa 16.7.2008, v zmysle vnútorného rozkazu veliteľa práporu logistickej podpory zo dňa 13. mája 20011. Nárok navrhovateľa na doplatenie príspevku na bývanie odo dňa zastavenia jeho vyplácania, teda od 16.7.2008 do 13.5.2011 bol vyčíslený v celkovej sume 7.624,- eur. Odporca zaplatil navrhovateľovi tento doplatok príspevku na bývanie vo výplatnom termíne za mesiac máj 2011. Príspevok na bývanie do 31.12.2010 podľa § 5 ods. 5 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov nepodliehal zdaneniu.
Zákonom č. 548/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z prímov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1.1.2011 došlo k zmene poznámky pod čiarou, ktorá patrí k ustanoveniu § 5 ods. 5 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tak, že bolo vypustené slovo „napríklad“ a poznámka 16 pod čiarou v platnom znení znie: „§ 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov“. V súvislosti s touto novelou došlo k zmene poznámky pod čiarou k odkazu 16 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2011 sa finančný príspevok na bývanie poskytovaný profesionálnym vojakom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 346/2005 Z.z. odporca zdaňuje navrhovateľovi daňou z príjmu. Odporca v mesiaci september 2011 navrhovateľovi zrazil z platu nedoplatok dane z príjmov na príspevku na bývanie spätne.
Podľa § 172 ods. 2 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nárok na výplatu príspevku na bývanie zaniká profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe odo dňa vznesenia obvinenia.
Podľa § 172 ods. 3 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. nárok na výplatu príspevku na bývanie vznikne profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe opätovne odo dňa vznesenia obvinenia profesionálneho vojaka, ak nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o jeho oslobodení spod obžaloby, o zastavení trestného stíhania alebo postúpení veci inému orgánu.
Na spätné doplatenie príspevku na bývanie, teda nároku navrhovateľa vznikol navrhovateľovi opätovne nárok v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho oslobodení spod obžaloby, a to od 16. apríla 2011, v danom prípade v čase účinnosti zákona č. 548/2010 Z.z., ktorý zaviedol zdaňovanie príspevku na bývanie.
Podľa § 35 ods. 3 prvá veta zákona č. 595/2003 Z.z. sa preddavok na daň zrazí pri výplate, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca.
Preto pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na bývanie za obdobie pred účinnosťou zákona č. 548/2010 Z.z. bolo potrebné pri jeho vyplácaní po 1. januári 2011 odpočítať daň z príjmov, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. nevypláva, že by sa zákonom č. 548/2010 zavedené zdaňovanie príspevku na bývanie nevzťahovalo aj na tie príspevky, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona, ktorým bol novelizovaný zákon č. 548/2010 Z.z. V spise na č.l. 73 je založené vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF 01914/2012-721 zo dňa 24.9.2012, ktoré sa týka veci zdanenie doplateného príspevku na bývanie a z ktorého vyplýva vyjadrenie ministerstva vo veci zdanenia príspevku na bývanie poskytovaného podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, doplateného za predchádzajúce roky. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa preddavok na daň zrazí pri výplate, alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Zákon o dani z príjmov neobsahuje v súvislosti s príspevkom na bývanie poskytovaného podľa zákona 346/2005 Z.z. špeciálne prechodné ustanovenie o postupe pri jeho doplácaní za minulé roky (zdaňovacie obdobia). Z uvedeného dôvodu je príspevok na bývanie vyplatený profesionálnemu vojakovi po 31.12.2010 zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, bez ohľadu na obdobie, za ktoré sa vypláca (dopláca) a teda nezdanenie príspevku, na ktorý vznikol profesionálnemu vojakovi nárok napríklad v roku 2009 vyplateného v roku 2012, by nebolo v súlade so zákonom o dani z príjmov.
Okresný súd danú vec posúdil podľa ustanovení § 169, § 171 ods. 1, § 172 ods. 2 písm. b), § 172 ods. 3 písm. a) a § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. a podľa § 3 ods. 1 a § 5 ods. 5 písm. d) a g), § 35 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. a ustanovenia § 52j ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení zákona č. 548/2010 Z.z. účinný od 1.1.2011.
V súlade s uvedenými ustanoveniami zákona okresný súd vyslovil názor, že zo strany odporcu nebol daný žiaden dôvod, aby svojvoľne rozhodol o vykonávaní zrážok dane z príjmu navrhovateľa za vyplatený príspevok na bývanie za obdobie od 16.7.2008 do 31.12.2010 vo výške 1.272,38 eur z dôvodu, že zákon č. 346/2005 Z.z. účinný do 31.12.2010 povinnosť odvodu 19 % DPH z príspevku na bývanie neupravoval a táto povinnosť bola zavedená od 1.1.2011. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa a nárok na vyplatenie príspevku na bývanie, ktorý patril navrhovateľovi a bol vyplatený mesačne pozadu, za tento príspevok súd priznal rozdiel 19 % DPH od 16.7.2008 do 31.12.2010, pretože bol v tomto období príspevok oslobodený od dane a vo zvyšnej časti uplatneného nároku za obdobie od 1.1.2011 do 13.2.2013 návrh vo výške 1.138,67 eur ako nedôvodný zamietol.
Na základe podaného odvolania navrhovateľa aj odporcu, odvolací súd rozsudkom sp. zn. 2CoPr 10/2014.115 zo dňa 25.3.2015 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 1 138,67 eur a v časti o 1 272,38 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že s právnym posúdením veci okresným súdom, v časti o zaplatenie 1 272,38 eur nie je možné sa stotožniť a odvolanie odporcu bolo v tejto časti dôvodné. S prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods. 3 prvá veta zákona č. 595/2003 Z.z. sa preddavok na daň zrazí pri výplate alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Je dôvodná námietka odporcu, že pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok na bývanie za obdobie pred účinnosťou zákona č. 548/2010 Z.z., bolo potrebné pri jeho vyplácaní po 1. januári 2011 odpočítať daň z príjmov aj s prihliadnutím na vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 24.9.2012, z ktorého vyplýva, že príspevok na bývanie vyplatený profesionálnemu vojakovi po 31. decembri 2010 je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti bez ohľadu na obdobie, za ktoré sa vypláca a teda nezdanenie takto vyplateného príspevku na bývanie by nebolo v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. Odvolací súd vyslovil názor, že súd prvého stupňa nesprávne právne danú vec posúdil a v dôsledku toho nesprávne vo veci rozhodol, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 272,38 eur. Právny názor okresného súdu nie je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, i keď okresný súd vo svojom rozhodnutí z nich vychádzal, ale nesprávne si tieto zákonné ustanovenia vyložil a tak nesprávne vo veci rozhodol. V časti uplatneného nároku o zaplatenie 1 138,67 eur je správny záver okresného súdu, ktorý vyslovil v odvolaním napadnutom rozsudku, že tento nárok navrhovateľa nie je dôvodný, s prihliadnutím na
zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal aj prvostupňový súd pri rozhodnutí ako je vyššie uvedené. Prvostupňový súd i nesprávne vyložil uvedené zákonné ustanovenia iba v súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa za obdobie do 31.21.2010, v dôsledku čoho bolo rozhodnutie v časti zrušené odvolacím súdom. Správne však súd ustálil, že nárok navrhovateľa v tejto časti nie je dôvodný, pretože v zmysle príslušných zákonných ustanovení, na ktoré poukázal v odôvodnení rozhodnutia, odporcovi vznikla povinnosť odvodu dane z príspevku na bývanie za obdobie od 1.1.2011.
Nebola dôvodná námietka navrhovateľa v podanom odvolaní proti zamietajúcej časti uplatneného nároku o zaplatenie 1 138,67 eur ( za obdobie od 1.1.2011 do 18.2.2013) a jeho tvrdenie, že príspevok profesionálneho vojaka na bývanie je plnením poskytovaným v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré mu vzniká nárok podľa osobitných predpisov podľa § 169 zákona .č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a preto v zmysle § 5 ods. 5 písm. g/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie je predmetom dane z príjmov a preto zrážky dane z príjmov z príspevku na bývanie odporca vykonával v rozpore s platnou právnou úpravou.
Okresný súd znovu vec prejednal a rozhodol tak, že návrh na zaplatenie 1 272,38 eur zamietol. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné.
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.
V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto sa v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a z ktorých vyvodil aj právny záver o dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, stručne a jasne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O.s.p.) skutkový a právny základ rozhodnutia v uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003). Preto týmto postupom súdu prvého stupňa nedošlo na strane odvolateľky, ani k odňatiu jej možnosti konať pred súdom.
Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania, voči navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania a odporcovi v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.