Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-116-2016.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/116/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, so sídlom v Košiciach na Staničnom námestí č. 9, dieťaťa nebohých rodičov A. R., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX a H. L., nar. XX.X.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, za účasti starých rodičov maloletej H. L., nar. XX.X.XXXX a E. L., nar. XX.X.XXXX, oboch bývajúcich v F. na ulici H. č. XX, oboch zastúpených JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, za účasti starej matky maloletej H. R., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v F. na ulici J. č. XX a krstných rodičov maloletej A. Z., nar. XX.X.XXXX a H. Z., rodenej R., nar. X.X.XXXX, oboch bývajúcich vo Y. P. č. XX, všetkých zastúpených JUDr. Jozefom Göblom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Jantárovej ul. č. 30, za účasti okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a o úprave styku, o odvolaní starej matky H. R. a oboch krstných rodičov Z. proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 23P 272/2012-474 zo dňa 08.04.2016 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o trovách štátu od starej matky H. R. a krstných rodičov maloletej H. Z. a A. Z. tak, že každý z nich je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 215,68 Eur, ktoré im povoľuje splácať každému po 40 Eur mesačne s tým, že prvá splátka je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a každá ďalšia vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia na účet Okresného súdu Košice II.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil starým rodičom H. L. a E. L. povinnosť nahradiť štátu trovy konania každému vo výške 161,35 Eur a starej matke H. R. a krstným rodičom H. Z. a A. Z. povinnosť nahradiť štátu trovy konania každému vo výške 431,35 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 03.12.2012 sa stará matka H. R. domáhala úpravy styku s maloletou H., návrhom zo dňa 11.01.2013 sa starí rodičia H. a E. L. domáhali zverenia maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti a návrhom doručeným súdu dňa 22.01.2013 žiadali aj krstní rodičia H. Z. C. A. Z. zverenie maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Uznesením sp.zn 23P 272/2012 zo dňa 03.12.2013 s právoplatnosťou dňa 08.01.2014 bolo nariadené znalecké dokazovanie a súd poveril vypracovaním znaleckého posudku PhDr. Ľ. D., ktorá súdu dňa 17.03.2014 doručila znalecký posudok č. 5/2014. Uznesením sp. zn. 23P 272/2012 zo dňa 21.03.2014 s právoplatnosťou dňa 23.04.2014 bola znalkyni priznaná odmena vo výške 722,14 Eur, ktorá jej bola vyplatená zo záloh zložených starými rodičmi L. spolu v sume 140 Eur a v zvyšnej časti 582,14 Eur predbežne z finančných prostriedkov štátu.
Starí K. L. nesúhlasili so závermi predmetného znaleckého posudku a žiadali nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Stará matka H. R., krstní rodičia Z., okresná prokurátorka ani kolízny opatrovník nemali voči záverom znaleckého posudku výhrady. Uznesením č.k. 23P 272/2012 zo dňa 15.05.2014 v spojení s uznesením sp. zn. 23P 272/2012 zo dňa 20.06.2014 bolo vo veci nariadené kontrolné znalecké
dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku súd poveril znalecký ústav z odboru psychológie- Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s.r.o. Nové Zámky. Za vypracovanie znaleckého posudku č. 13/2014 súd priznal znaleckému ústavu odmenu vo výške 1 230,14 Eur, pričom odmena bola vyplatená zo zálohy zloženej starými rodičmi L. vo výške 400 Eur a v zvyšnej časti v sume 830,14 Eur z finančných prostriedkov štátu. Na výzvu súdu znalecký ústav doručil stanovisko pod poradovým č. 1/2015 k námietkam vzneseným proti záverom znaleckého posudku, za vypracovanie ktorého mu súd priznal odmenu vo výške 204,46 Eur vyplatenú z finančných prostriedkov štátu.
Vo veci samej rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 04.03.2015 sp. zn. 23P/272/2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 23P/272/2012 zo dňa 9.12.2015 tak, že zveril maloletú H. do náhradnej osobnej starostlivosti krstných rodičov - manželov Z. A. a H., ktorí sú oprávnení a povinní sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok, t. j. vklad na termínovanom vklade vo výške 3.455,45 Eur vedený v Poštovej banke, a.s. číslo účtu: 32153415/6500, zostatok na účte stavebného sporenia vo Wüstenrot, stavebnej sporiteľni, a.s., vo výške 1.165,98 Eur, sirotský dôchodok a rodinné prídavky maloletej vyplácané, v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdom, zaviazal manželov Z. A. a H. podávať tunajšiemu súdu vždy do 15.6. a 15.12. toho - ktorého roka správu o maloletej a o správe majetku maloletej. Súčasne upravil styk maloletej H. so starou matkou H. R. a starými rodičmi H. a E. L.. Uložil maloletej H., starým rodičom H. R.F., H. L., E. L., a krstným rodičom H. Z. a A. Z. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v neziskovej organizácii Miesto pod Slnkom, n. o. v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným rozhodnutím a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Následne súd citoval ust. § 151 ods. 6 § 148 ods. 1 O.s.p., a uviedol, že trovy štátu celkom predstavujú sumu 2 156,74 Eur z čoho suma 540 Eur bola preddavkovo vyplatená zo záloh zložených účastníkmi konania a suma 1 616,74 Eur z finančných prostriedkov štátu. Vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletej, predovšetkým z dôvodu odborného posúdenia vzájomných citových väzieb a vhodnosti náhradnej osobnej starostlivosti, pričom súd zastával názor, že ani jeden z účastníkov konania nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd priznal štátu náhradu trov v plnom rozsahu a každého z účastníkov zaviazal tieto trovy nahradiť rovným dielom. Starí rodičia L. zaplatili preddavky na trovy dôkazu každý vo výške 270 Eur, preto ich súd zaviazal len k úhrade zvyšnej časti t.j. sumy 161,35 Eur a ostaných účastníkov v plnej výške po 431,35 Eur.
V zákonom stanovenej lehote podala stará matka H. R. a krstní rodičia H. Z. a A. Z. prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti výrokom uznesenia, ktorým ich súd zaviazal nahradiť štátu trovy konania. Zastávali názor, že by bolo spravodlivé, aby súd nezaviazal žiadneho z účastníkov nahradiť štátu trovy konania a zdôraznili, že práve starí rodičia L. nesúhlasili so znaleckým posudkom a kvôli ich výhradám bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie. Predmetné konanie bolo v záujme všetkých účastníkov a nejednalo sa o svojvoľné iniciovanie konania resp. neúčelné bránenie práva. Poukázali na svoje majetkové pomery a na skutočnosť, že mesačný príjem H. Z. predstavuje sumu 95 Eur, A. Z. je zamestnaný v spoločnosti Spáva mestskej zelene s čistým mesačným príjmom približne vo výške 430 Eur a stará matka H. R. je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 362 Eur mesačne. Zastávali názor, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania neposudzoval okolnosti prípadu a nebral do úvahy ich finančnú neschopnosť zaplatiť trovy štátu v uvedenej výške. Poukázali na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 2/2008 zo dňa 25.02.2009 a sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 a žiadali o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Zdôraznili, že v ich prípade sa nejedná o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhli zmeniť uznesenie v napadnutej časti a štátu od nich nepriznať náhradu trov konania resp. uznesenie v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie starej matky H. R. a krstných rodičov H. Z. a A. Z. je čiastočne dôvodné.
Výroky uznesenia, ktorým súd uložil starým rodičom H. a E. L. povinnosť nahradiť štátu trovy konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 220 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Citované ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. zakotvuje právo štátu na náhradu trov konania proti účastníkovi konania, ktoré štát za neho platil v priebehu konania. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je povinný nahradiť štátu trovy konania je rozhodujúci výsledok konania. Uvedený zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v § 142 ods. 1 alebo v § 143 O.s.p.. Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 až 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, t.j. v nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené.
Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 O.s.p.. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada trov sa proti tomu účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.
Preskúmaním skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie starej matky H. R. a krstných rodičov Z. je čiastočne dôvodné. V danom prípade súd prvého stupňa správne konštatoval, že povinnosť nahradiť štátu vzniknuté trovy konania postihuje všetkých účastníkov v rovnakom rozsahu, pretože znalecké dokazovanie bolo nariadené tak v záujme maloletej H. ako aj všetkých účastníkov konania a jednalo sa o nesporové konanie, kde sa miera zavinenia vzniku trov neskúma. Z tohto dôvodu je bezpredmetná odvolacia námietka odvolateľov, že štátu nemala byť priznaná náhrada trov konania od žiadneho z účastníkov. Z obsahu spisu vyplýva, že štátu vznikli v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním trovy konania celkom vo výške 2 156,74 Eur (ustanovenej znalkyni PhDr. Ľ. D. bola priznaná odmena vo výške 722,14 Eur a znaleckému ústavu
- Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s.r.o. Nové Zámky vo výške 1 230,14 Eur + 204,46 Eur), preto by každého z účastníkov konania mala postihovať povinnosť nahradiť štátu trovy v rovnakom rozsahu t.j. vo výške 431,35 Eur. Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. je predpokladom pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania jednak výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti účastníkovi a tiež skutočnosť, že ten komu má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p., skúmal odvolací súd pomery na strane odvolateľov, ktorých v zmysle vyššie uvedeného postihuje povinnosť nahradiť štátu trovy konania a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa. Po preskúmaní majetkových a osobných pomerov starej matky H. R. a krstných rodičov Z. je odvolací súd toho názoru, že všetci traja odvolatelia čiastočne v rozsahu jednej polovice spĺňajú podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že stará matka H. R. je poberateľkou starobného dôchodku približne vo výške 362 Eur mesačne, čo predstavuje jej jediný príjem. Krstný otec A. Z. je síce zamestnaný v pracovnom pomere s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 450 Eur mesačne, avšak jeho manželka - krstná matka maloletej H. Z.
pracuje len na čiastočný pracovný úväzok s mesačným príjmom cca 100 Eur mesačne, pričom obaja zabezpečujú starostlivosť o plnoletého syna H., ktorý je stále odkázaný na ich výživu. Vzhľadom na to, že sa jedná o fyzické osoby žijúce v spoločnej domácnosti, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, odvolací súd zastáva názor, že zistené pomery oboch krstných rodičov, ktorých mesačný príjem predstavuje spolu približne sumu 550 Eur, taktiež odôvodňujú čiastočné priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o trovách štátu tak, že starú matku H. R. a oboch krstných rodičov A. a H. Z. zaviazal nahradiť štátu trovy konania každého v sume 215,68 Eur (t.j. 1/2 z 431,35 Eur) a v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. im zároveň umožnil splatiť uvedenú sumu v mesačných splátkach po 40 Eur až do úplného zaplatenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.