Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/297/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci navrhovateľky F.. N. E., J.. XX. XX. XXXX, G. Y. XX, XXX XX G. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, proti odporcovi BINEKO plus, s.r.o. so sídlom Nám. Štefana Moysesa 6, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 45 695 369, o zaplatenie 819,41 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 819,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 06. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 58,00 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 287,69 eura za zastúpenie advokátom, zástupcovi navrhovateľky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 21 07. 2015 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 973,66 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnila tým, že ako zamestnanec uzatvorila dňa 01. 03. 2015 s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej pre odporcu vykonávala prácu „manažér“. Pracovný pomer vznikol 01. 03. 2015 s tým, že zmluvné strany sa dohodli na skúšobnej dobe v trvaní 3 mesiacov, výška mzdy bola dohodnutá vo výške 800,00 eur mesačne brutto. Listom zo dňa 30. 04. 2015 odporca navrhovateľke oznámil, že pracovný pomer sa končí v skúšobnej dobe, ku dňu 30. 04. 2015. Odporca neuhradil navrhovateľke zostávajúcu časť mzdy za mesiac marec 2015 vo výške 101,00 eur brutto a celú mzdu za mesiac apríl 2015 vo výške 800,00 eur brutto, zároveň si navrhovateľka uplatňuje aj nárok na zaplatenie sumy vo výške 72,66 eura, ktorá predstavuje finančný príspevok na stravovanie, na ktoré mala v mesiacoch marec 2015 a apríl 2015 nárok podľa zákonníka práce. Listom zo dňa 01. 06. 2015 vyzval zástupca navrhovateľky odporcu na úhradu uvedených záväzkov, na čo odporca listom zo dňa 04. 06. 2015 reagoval tak, že omeškaná časť mzdy bude vyplatená v priebehu mesiaca jún 2015, k čomu nedošlo. Na základe uvedeného sa navrhovateľka podaným návrhom, zmeneným po výzve súdu podaním doručeným súdu dňa 11. 11. 2015 domáhala zaviazania odporcu zaplatiť jej 819,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 06. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -19 zo dňa 20. 11. 2015, voči ktorému podal odporca včas odôvodnený odpor vo veci samej čím podľa § 174 ods. 2 OSP došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu. V podanom odpore uviedol, že v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy bola navrhovateľka jediným spoločníkom a konateľom a pracovnú zmluvu uzatvorila sama so sebou. Ďalej uviedol, že uviedla do omylu vtedajšieho záujemcu o kúpu jej spoločnosti, pretože mu oznámila, že po prevode spoločnosti bude vykonávať zodpovedné úkony, ktoré úmyselne alebo neúmyselne nevykonala. Spôsobila tým aj značnú škodu budúcemu spoločníkovi spoločnosti, ktorá aj je pričinením musela ustúpiť z realizovania podnikateľského projektu. Uviedol, že navrhovateľka nedokázala, alebo nechcela vykonať nič, nemala žiadne pracovné výsledky, nijako sa nepričinila k vykonávaniu svojich pracovných úloh, na

podklade ktorých požaduje úhradu mzdy. Odporca uviedol, že akceptuje len úhradu minimálnej mzdy a to za mesiace marec a apríl 2015 brutto 380,00 eur, netto 339,09 eura, nakoľko navrhovateľke bolo uhradených 550,00 eur, nedoplatok je 128,18 eura, ktorý odporca doplatí.

K podanému odporu navrhovateľka uviedla, že v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy dňa 01. 03. 2015 bola štatutárnym zástupcom odporcu v kompetencii ktorého bolo uzavretie pracovnej zmluvy, funkcia konateľa jej zanikla ku dňu 31. 03. 2015, terajšiemu konateľovi odporcu vznikla funkcia až dňa 01. 04. 2015. Nakoľko dojednaný druh práce bol odlišný od výkonu funkcie konateľa, nebolo dňa 01. 03. 2015 ani možné inak založiť pracovný pomer na funkciu manažér ako pracovnou zmluvou. Odporca nepreukázal žiadnu škodu, ktorá mu mala konaním navrhovateľky vzniknúť. Odporca uznáva časť nedoplatku za mesiac apríl 2015, ani túto časť však navrhovateľke neuhradil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21. 06. 2016, ktorého sa odporca nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom predvolanie na termín pojednávania mu bolo doručené podľa § 48 ods. 2 OSP dňa 17. 06. 2016 na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri, z ktorej sa zásielka s predvolaním vrátila súdu späť s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“. Po vykonanom dokazovaní listinami a z prednesov navrhovateľky a jej zástupcu zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľka ako zamestnanec uzatvorila s odporcom ako zamestnávateľom dňa 01. 03. 2015 pracovnú zmluvu na druh práce: manažér, miesto výkonu práce: Banská Bystrica, Slovensko, podľa potrieb zamestnávateľa, deň nástupu do práce: 01. 03. 2015 s dohodnutou mzdou 800,00 eur mesačne brutto. Odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľkou v skúšobnej dobe ku dňu 30. 04. 2015. Odporca neuhradil navrhovateľke časť mzdy za mesiac marec 2015 vo výške 101,00 eur, za mesiac apríl 2015 vo výške 800,00 eur a príspevok na stravovanie v mesiacoch marec 2015 a apríl 2015 vo výške 72,66 eura. Na úhradu uvedených nárokov vyzvala navrhovateľka odporcu listom zo dňa 01. 06. 2015, ktorý prevzal odporca dňa 03. 06. 2015, pričom navrhovateľke uviedol, že omeškaná časť mzdy bude uhradená v priebehu mesiaca jún 2015, v súčasnosti zvažuje právne podanie na navrhovateľku, kde bude ozrejmený dôvod meškania úhrady mzdy aj s výzvou na úhradu spôsobenej škody odporcovi. Navrhovateľka vykonávala funkciu konateľa odporcu do 31. 03. 2015.

Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľka ako zamestnanec uzatvorila s odporcom ako zamestnávateľom dňa 01. 03. 2015 platne pracovnú zmluvu podľa § 42 a nasledujúcich Zákonníka práce, na základe ktorej vznikol medzi navrhovateľkou a odporcom pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe dňa 30. 04. 2015. Počas trvania pracovného pomeru nevyplatil odporca navrhovateľke časť mzdy za mesiac marec 2015 vo výške 101,00 eur a mzdu za mesiac apríl 2015 vo výške 621,39 eura (suma 800,00 eur po odpočítaní povinných odvodov a daňových povinností) a ani príspevok na stravné v mesiacoch marec

2015 a apríl 2015 vo výške 97,02 eura (42 pracovných dní x 2,31 eura (55 % z 4,20 eura)). Nevyplatenie uvedených mzdových nárokov mal súd preukázané vyjadrením odporcu na predžalobnú výzvu zo dňa 04. 06. 2015 podľa ktorého omeškaná časť mzdy bude uhradená v priebehu mesiaca jún 2015, tiež z podaného odporcu, v ktorom odporca čiastočne dlh na mzdových nárokoch navrhovateľky uznal.

K skutočnostiam uvedeným v odpore súd uvádza, že pracovná zmluva bola uzatvorená platne, keď v čase jej uzatvorenia bola navrhovateľka jedinou konateľkou odporcu a teda jedinou oprávnenou osobou konať v mene odporcu aj v pracovnoprávnych vzťahoch. Pokiaľ vykonávala navrhovateľka aj inú činnosť, ako výkon funkcie konateľa, čomu zodpovedá aj dohodnutý druh práce, je na mieste túto činnosť vykonávať podľa Zákonníka práce na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Odporca nenamietal platnosť pracovnej zmluvy, keď s navrhovateľkou ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 30. 04. 2015, teda mesiac po tom, ako odporkyňa prestala vykonávať funkciu konateľa odporcu. Tvrdenia o nevykonávaní práce odporca nijakým spôsobom nepreukázal, keď aj skončenie pracovného pomeru bolo v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu a nie z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh, či porušenia pracovnej disciplíny. Tvrdenia o spôsobenej škode navrhovateľ nepreukázal, pokiaľ má za to, že mu navrhovateľka spôsobila škodu, môže sa jej náhrady domáhať prostredníctvom samostatného súdneho konania.

Z dôvodu, že odporca neuhradil navrhovateľke časť dohodnutej mzdy za mesiac marec 2015 vo výške 101,00 eur, dohodnutú mzdu za mesiac apríl 2015 vo výške 621,39 eura a príspevok na stravovanie v mesiacoch marec a apríl 2015 vo výške 97,02 eura, súd podanému návrhu vyhovel a podľa § 118 ods. 1 a § 152 ods. 3 Zákonníka práce zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke 819,41 eura.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľke podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 819,41 eura od 01. 06. 2015 (deň nasledujúci po dni splatnosti mzdy za mesiac apríl 2015 podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Nakoľko navrhovateľka mala vo veci plný úspech, vznikol jej podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu trov konania, ktorú si uplatnila vo výške 58,00 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 359,51 eura za zastúpenie advokátom.

Súd nepriznal navrhovateľke uplatnenú náhradu trov konania za zastúpenie advokátom pri úkone „písomné podanie protistrane - výzva na plnenie zo dňa 01. 06. 2015“, nakoľko tento nebol vykonaný v súdnom konaní a nebol potrebný na účelné uplatňovanie práva, keď návrh mohol byť súdu podaný aj bez uvedenej výzvy.

Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 205,80 eura (4 x 51,45 eura) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za štyri vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 26. 05. 2015, podľa písm. c) vyhlášky, písomné podanie návrhu na súd dňa 21. 07. 2015, podľa písm. c) vyhlášky, písomné vyjadrenie k podanému odporu dňa 13. 05. 2016 a podľa písm. d) vyhlášky účasť na pojednávaní dňa 21. 06. 2016, náhrada hotových výdavkov predstavuje 33,94 eura (2 x 8,39 eura (za úkony vykonané v roku 2015) + 2 x 8,58 eura (za úkony vykonané v roku 2016)) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty predstavuje 47,95 eura (základ dane 239,74 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Súd preto podľa § 142 ods. 1 OSP zaviazal v konaní neúspešného odporcu k náhrade trov konania v konaní úspešnej navrhovateľke vo výške 58,00 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 287,69 eura za trovy zastúpenia advokátom, zástupcovi navrhovateľky podľa § 149 ods. 1 OSP v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.