Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24T/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v trestnej veci obžalovanej D. S., pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „"), na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 21.06.2016, takto

rozhodol:

Obžalovaná:

D. S., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K., A. č. XXX/XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

napriek tomu, že si dňa 11.06.2015 v mieste bydliska v K., na ul. K. č. XXXX/XX, prevzala výzvu Okresného súdu Piešťany č.k. , ktorou jej bola uložená povinnosť nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody v lehote do 8 dní od prevzatia výzvy na nástup trestu, túto výzvu nerešpektovala a bez vážneho dôvodu do výkonu trestu nenastúpila až do dňa 13.08.2015, kedy bola na základe príkazu Okresného súdu Piešťany na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody zatknutá a dodaná do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov

t e d a

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á ch a l a

prečin marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) J. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvinenú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa súčasne zrušuje výrok o treste uloženom obvinenej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.08.2015 a právoplatného dňa 13.08.2015, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajšom súde dňa 23.02.2016 obžalobu č. -8 zo dňa 22.02.2016 na obvinenú D. S., pre spáchanie prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby Okresný súd Trnava vydal v predmetnej trestnej veci dňa 01.03.2016 trestný rozkaz, ktorým uznal obvinenú D. S. vinnou, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, čím spáchala prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd jej trestným rozkazom uložil súhrný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne zrušil výrok o treste uloženom obvinenej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.08.2015 a právoplatného dňa 13.08.2015, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti predmetnému trestnému rozkazu podala obžalovaná v zákonnej lehote odpor, preto súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, bez prítomnosti obžalovanej D. S., ktorá žiadala aby sa konalo v jej neprítomnosti (za splnenia zákonných podmienok podľa § 252 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku), ďalej bol vypočutý svedok Z. I. a oboznámil listinné dôkazy.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd na návrh prokurátorky prečítal zápisnicu o výpovedi obžalovanej D. S. z prípravného konania zo dňa 21.01.2016 z ktorej vyplýva, že obžalovaná je si vedomá toho, že dňa 11.06.2015 prevzala poštovú zásielku z Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. a to výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, v ktorej bolo uvedené, že v lehote 8 dní odo dňa prevzatia doručenky má nastúpiť do výkonu trestu do ÚVTOS Leopoldov. Nastúpiť do výkonu trestu v Leopoldove mala do 19.06.2015, čo neurobila, a to z dôvodu, že chodila na chemoterapie, mala už 35 ožiarov, ktoré dokončila, užila 12 chemoterapií a 3 nemá dobraté a ešte nemá dobratú sekvenčnú liečbu liekom Herceptin, kde dobrala 7 injekcií. Operáciu prsníka jej robili v Bratislave a potom je povedali, aby chodila na onkológiu do Nitry, kde chodila k onkológovi Milanovi D. do FN Nitra. Doktor jej naordinoval aj ožiare, aj chemoterapiu aj užívanie lieku Heceptin. K tomu lekárovi chodila do týždňa trikrát, dochádzala zo K.. Kvôli prebiehajúcej onkologickej liečbe nenastúpila do výkonu trestu v termíne stanovenom vo výzve. Chce uviesť, že v priebehu tejto liečby sa cítila veľmi zle, často vracala, ležala v kuse, 4 dni po chemoterapii spala, nič nejedla, len pila vodu, vracala, chcela zomrieť. V danom stave si neuvedomovala, že čo tá výzva pre ňu znamená a nepovažovala ju za dôležitú v porovnaní s jej zdravotným stavom. Uvedomuje si, že spravila chybu, keď súd nepožiadala o odklad výkonu trestu, ale neurobila to pre jej zlý zdravotný stav. Do výkonu trestu chcela nastúpiť po ukončení naplánovanej liečby v roku 2016, chcela nastúpiť sama a dobrovoľne.

Z výpovede svedka Petra I. vyplynulo, že je zamestnaný ako poverený príslušník PZ, ktorý uviedol, že nevie určiť presnú hodinu a čas, bolo to asi poobede, bol vyrozumený stálou službou OO PZ Hlohovec, o tom, že bola D. S. obmedzená na osobnej slobode pracovníkom SBS predajne Kaufland Hlohovec, kde bola týmito pracovníkmi prichytená pri páchaní krádeže. Následne táto osoba bola eskortovaná hliadkou na OO PZ, kde mu bola odovzdaná na dokumentovanie trestnej činnosti. Spísal zápisnicu o zadržaní a obmedzení jej osobnej slobody, bola overená aj totožnosť zadržanej, o zadržaní bola vyrozumená prokurátorka OP Trnava a následne bola vypočutá ako zadržaná, boli zabezpečené rôzne lustrácie k osobe, RT, lustrácie v Avíze, v Registri obyvateľov, Ústrednej evidencie priestupkov, bola zabezpečená fotokópia bloku nezaplatenú na mieste za uloženú predchádzajúcu pokutu za majetkový priestupok.

Následne bol vypočutý ako svedok pracovník SBS, ktorý ju obmedzil na osobnej slobode a následne po zadovážení listinných dôkazov bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. Po vznesení obvinenia ju vypočul ako obvinenú a následne celý spisový materiál odovzdal kolegovi, ktorý ho striedal, lebo o 19.00 hod. večer končila služba, aj druhí kolegovia, ktorí prevzali spis podávali návrh na konečné opatrenie, dokončili daný spis. Obžalovaná spomínala, že má nejaké zdravotné problémy, predkladala aj nejaké rozhodnutie, ktoré bolo založené do spisu, taktiež aj doklad, ktorý sa týkal odkladu nástupu ale v čase výsluchu už nebol platný. Počas vykonania všetkých lustrácií bolo zistené, že na obžalovanú bol vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu, ktorý bol následne doložený do spisu. Z listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní oboznámil príkaz na dodanie do výkonu trestu zo dňa 30.06.2015, výzvu na nástup do výkonu trestu zo dňa 02.06.2015 s doručenkou, výzvu vyrozumenie a výzvu zo dňa 02.06.2015, správu ÚVTOS Leopoldov zo dňa 09.06.2016, uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. zo dňa 30.04.2014, rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.06.2011 sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , pripojený spis Okresného súdu Trnava, sp. zn. , lustráciu v systéme Avízo, správu Mesta Hlohovec zo dňa 10.06.2016, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, správu Ústrednej evidencie väzňov GR ZVJS, odpis registra trestov na odsúdenú a lustráciu v Registri priestupkov.

Z oboznámeného rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.06.2011 sp. zn. , právoplatného dňa 13.12.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 13.12.2011, je zrejmé, že obžalovaná bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.04.2014 č. k. vyplýva, že výkon súhrnného trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.06.2011 sp. zn. , právoplatného dňa 13.12.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 13.12.2011 bol odsúdenej D. S. odložený na dobu 9 mesiacov. Ďalej z výzvy na nástup do výkonu trestu zo dňa 02.06.2015, súd zistil, že D. S. bola vyzvaná na nástup trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.06.2011 sp. zn. , a to v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu na nástup trestu obžalovaná osobne prevzala dňa 11.06.2015 ako to vyplýva z doručenky z poštovej prepravy, avšak na výkon trestu v stanovenej lehote nenastúpila. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď obžalovanej v prípravnom konaní, ktorá uviedla, že výzvu Okresného súdu Piešťany na nástup do výkonu trestu odňatia slobody prevzala, avšak zo zdravotných dôvodov nenastúpila do výkonu trestu odňatia slobody. Z vyrozumenia a výzvy Okresného súdu Piešťany zo dňa 02.06.2015 (č.l. 21 spisu) vyplýva, že súd zistil, že obžalovaná je schopná výkonu trestu odňatia slobody a v prípade potreby jej bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, resp. hospitalizácia poukazujúc na znalecký posudok a stanovisko Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - odbor zdravotnej starostlivosti. Predmetné vyrozumenie obžalovaná prevzala spolu s výzvou na nastúpenie do výkonu trestu.

V správe Mesta Hlohovec je obžalovaná hodnotený formálne. Z lustrácie v Registri priestupkov vyplýva, že obžalovaná bola 3-krát priestupkovo riešená, a to dňa 05.12.2014 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, dňa 28.07.2015 za priestupok proti majetku a dňa 28.07.2015 za priestupok proti verejnému poriadku. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola 12-krát súdne trestaná. Z vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že obžalovanú možno hodnotiť ako osobu, ktorá je dlhodobo kriminálne orientovaná, u ktorej predchádzajúce odsúdenia evidentne neviedli k náprave osoby páchateľky, obžalovaná úmyselné ignoruje povinnosti ukladané štátom prostredníctvom súdnych orgánov, nakoľko sa opakovane dopúšťa trestných činov.

Z hodnotenia riaditeľky Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Nitra - Chrenová zo dňa 09.06.2016 vyplýva, že obžalovaná sa nachádzala od 13.08.2015 vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, kde jej správanie bolo na požadovanej úrovni, disciplinárne riešená nebola. Dňa 18.11.2015 bola premiestnená do ÚVTOS Levoča, správanie bolo bezproblémové bez nedostatkov. Do ÚVTOS Nitra - Chrenová bola premiestnená dňa 15.12.2015 z dôvodu kontaktov s rodinou. Správanie a vystupovanie odsúdenej počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava, časový rozvrh dňa rešpektuje. V kolektíve spoluodsúdených žien konflikty nevyvoláva ani nevyhľadáva. Plní príkazy príslušníkov. Odsúdená je zaradená na pracovisku priemyselného charakteru v ústave špecializujúcom sa na ručné šitie obuvi. Odsúdená je hodnotená ako veľmi snaživá pracovníčka, správanie na pracovisku je na požadovanej úrovni. Voľný čas trávi sledovaním televízie, rozhovormi so spoluodsúdenými ženami, využíva možnosti knižnice. Odsúdená prejavila záujem o pomocné práce

vo vývarovni odsúdených pri hrubom spracovaní zeleniny. Odsúdená udržiava pravidelný písomný a osobný kontakt prostredníctvom návštev i telefonovania najmä s deťmi a druhom. Resocializačná prognóza sa u odsúdenej javí ako menej priaznivá, riziko sociálneho zlyhania je v strednom stupni.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.

Po vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu, v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru o vine obžalovanej. Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v tejto trestnej veci vo vzájomných súvislostiach má súd za nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.06.2011 sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.12.2011 sp. zn. bol obžalovanej právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Následne uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.04.2014 č. k. , bol výkon súhrnného trestu odložený na dobu 9 mesiacov. Dňa 11.06.2015 bola obžalovanej doručená výzva na nastúpenie do výkonu trestu do 8 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu na nástup trestu obžalovaná osobne prevzala dňa 11.06.2015, čo potvrdila aj samotná obžalovaná vo svojej výpovedi z prípravného konania, avšak na výkon trestu v stanovenej lehote nenastúpila. Tvrdenie obžalovanej, že chcela nastúpiť do výkonu trestu, no nemohla z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, považuje súd za účelové, v snahe vyhnúť sa výkonu trestu, aj keď raz už jej bolo vyhovené pri odklade od výkonu trestu na 9 mesiacov. Navyše z vyrozumenia a výzvy Okresného súdu Piešťany zo dňa 02.06.2015 (č.l. 21 spisu), ktoré obžalovaná prevzala spolu s výzvou na nastúpenie do výkonu trestu vyplýva, že obžalovaná bola poučená, že je schopná výkonu trestu odňatia slobody a v prípade potreby jej bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, resp. hospitalizácia, nakoľko znalecký posudok bol zaslaný Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne, ako aj Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže - odbor zdravotnej starostlivosti v Bratislave a zo stanoviska Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - odbor zdravotnej starostlivosti vyplýva, že sú schopní poskytnúť obžalovanej adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

Bolo teda nepochybne preukázané, že obžalovaná spáchala skutok, kladený jej za vinu. Konanie obžalovanej naplnilo všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, po stránke objektívnej v tom, že marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom a po stránke subjektívnej v tom, že predmetného konania sa dopustila v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaná bez akýchkoľvek pochybností vedela, že má nastúpiť výkon trestu v lehote uvedenej vo výzve a napriek tomu bez vážneho dôvodu výkon trestu nenastúpila, a až do jeho zadržania sa zdržiavala v meste Hlohovec a na iných miestach.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 <aspi:// module='ASPI'&link='XXX/XXXX Z.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>.

Súd ukladal obžalovanej súhrnný trest odňatia slobody, pretože tento trestný čin spáchala skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 13.08.2015 sp. zn. doručený obžalovanej dňa 13.08.2015) za iný jej trestný čin. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a taktiež aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom spáchaného trestného činu, a teda musí úmerný k tomuto trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obvinenej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.08.2015 a právoplatného 13.08.2015 pod sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu súd vychádzal z ustanovení § 34, § 36, § 37 a § 38 Trestného zákona. U obžalovanej zistil súd priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná bola už za trestný čin odsúdená a spáchala viac trestných činov. V danom prípade poľahčujúca okolnosť absentuje. Pri ukladaní trestu v tomto prípade dochádzalo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností. Preto súd podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 4 Trestného zákona uložil obžalovanej súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 16 mesiacov, t.j. na zvýšenej dolnej hranici zákonnom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na osobu obžalovanej, ako i následok jej konania, s poukazom na požiadavku individuálnej a generálnej prevencie považoval súd túto výmeru trestu za zákonnú, dôvodnú, primeranú a spravodlivú. Pre výkon tohto trestu súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bola v období posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin. Uvedený nepodmienečný trest súd považuje za postačujúci pre dosiahnutie účelu trestu, aj vzhľadom na osobu obžalovanej, jej pestrú kriminálnu minulosť (pričom predchádzajúce odsúdenia obžalovanej evidentne neviedli k jej náprave) a je zároveň nevyhnutný na ochranu spoločnosti, napĺňa zámer individuálnej a generálnej prevencie a vytvára aj dostatočné podmienky na prevýchovu obžalovanej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.