Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-241-2015.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/241/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti odporcovi: H. B., A.. XX. XX. XXXX, S. W. F. XXXX/XX, XXX XX W. W., adresa na doručovanie: T. F. W., Y. X., E. X, XXX XX W., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 217,83 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti návrhu navrhovateľa čo do zaplatenia sumy 39,57 Eur s príslušenstvom zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 106,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11. 01. 2013 do zaplatenia, na účet navrhovateľa X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Q.: XXXXXXXX, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa cestou právneho zástupcu podaným návrhom, ktorý došiel dňa 11. 12. 2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 217,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11. 01. 2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Dodatočne podaním zo dňa 24. 05. 2016 vzal čiastočne späť žalobný návrh čo do zaplatenia sumy 39,57 Eur s príslušenstvom. Zároveň upravil petit žalobného návrhu tak, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 178,26 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 178,26 Eur od 11. 01. 2013 do zaplatenia.
Súd vykonal potrebné opatrenia za účelom zistenia súčasného pobytu odporcu. Podľa registra obyvateľov má menovaný nahlásený trvalý pobyt na adrese F. XX, W. W.. Žalobný návrh vrátane príloh si prevzal na adrese zamestnávateľa. Napriek uvedenému sa k tomuto písomne nevyjadril. V konaní pred súdom zostal odporca pasívny.
V danej veci ide o drobný spor (ust. § 200ea O.s.p.). Preto podľa § 115a ods. 2 O.s.p. súd nenariadil vo veci pojednávanie a rozhodol na základe pripojených listinných dôkazov. Inak právny zástupca navrhovateľa vyjadril súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: žalobný návrh vrátane príloh - zmluva o pôžičke zo dňa 23. 03. 2012, Podmienky k tejto zmluve, predžalobná upomienka z 29. 12. 2012 adresovaná odporcovi
vrátane neprevzatej zásielky, prehľad splátok a úhrad, podanie právneho zástupcu navrhovateľa ohľadom čiastočného späťvzatia žalobného návrhu a úpravu jeho petitu, opatrenia vykonané súdom za účelom zistenia súčasného pobytu odporcu a obsahom spisu v danej veci. Po oboznámení sa s týmito listinnými dôkazmi okresný súd zistil tento skutkový stav veci:
Pôvodne predmetom konania bolo uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 217,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11. 01. 2013 do zaplatenia. Dodatočným podaním jeho právny zástupca uviedol, že výška žalovanej sumy predstavuje rozdiel medzi predpísanými splátkami v celkovej výške 369,25 Eur, vrátane zmluvných pokút vo výške 39,57 Eur a celkovými úhradami zo strany žalovaného vo výške 190,99 Eur. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že odporcovi poskytol celkovú sumu pôžičky 360,85 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru označeného v zmluve ako biela technika - kombinovaná chladnička. Táto suma pozostáva zo sumy 304,- Eur (kúpna cena) a sumy 56,85 Eur (celkové náklady spotrebiteľa). Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca túto splácať v pravidelných 10. mesačných splátkach po 29,71 Eur. V predmetnej zmluve sa uvádza, že celková suma pôžičky zodpovedá 297,10 Eur. Potom právny zástupca navrhovateľa pri výške pôvodne žalovanej pohľadávky vychádzal zo sumy 369,25 Eur + 39,57 Eur -190,99 Eur. V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu preto súd konanie v časti návrhu navrhovateľa čo do zaplatenia sumy 39,57 Eur s príslušenstvom zastavil (navrhovateľ netrval na zmluvných pokutách v celkovej sume 39,57 Eur), a to podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. V dôsledku uvedeného predmetom konania bolo uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 178,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 178,26 Eur od 11. 01. 2013 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Neoddeliteľnou súčasťou písomnej zmluvy boli Všeobecné podmienky k zmluve o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 23. 03. 2012.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ mal pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 O. z.) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 O. z.). Zmluva bola navrhovateľom pripravovaná vopred na formulári (vrátane znenia Obchodných podmienok) bez možnosti odporcu meniť obsah a text zmluvy). Z charakteru zmluvy, ako aj jej účastníkov je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Preto súd aplikoval na daný prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. O. z.) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Následne skúmal jednotlivé náležitosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (vrátane obchodných podmienok), či táto obsahuje obligatórne náležitosti predpísané v § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z., a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§53 O. z).
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona č. 129/2010 Z. z. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti. V konkrétnej veci spotrebiteľ mal byť už pri podpise zmluvy informovaný o tom, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu z tejto spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa vyžaduje uvedenie konkrétnej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a časová (dátumová) špecifikácia termínu konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (ako dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012, zo dňa 19. 09. 2012). Táto náležitosť v zmluve absentuje (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z. z.). Zároveň súd má za to, že priamo v spotrebiteľskej zmluve musí byť každá jednotlivá splátka rozpísaná tak, aby z nej bolo zrejmé, koľko z nej pripadá osobitne na istinu, koľko na úroky a iné poplatky z dôvodu, aby mohol spotrebiteľ už pri vstupe do právneho vzťahu a výbere dodávateľa zohľadniť rozloženie jednotlivých splátok poskytnutých finančných prostriedkov, koľko z nej pripadne na úhradu istiny úveru a koľko na úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z.). Súd postráda uvedenú náležitosť v tejto zmluve.
Ďalej zo zmluvy vyplýva, že ročná úroková sadzba vo výške 63,83 % sa rovná výške ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že zmluva musí obsahovať nielen percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale treba uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré však zo zmluvy nevyplývajú.
Súd má za to, že ide o také podstatné náležitosti písomnej zmluvy, ktoré nemožno v zmysle zákona opomenúť z hľadiska právnej istoty žalovaného účastníka v postavení spotrebiteľa. V prípade, že zmluva neobsahuje vopred uvedené obligatórne náležitosti (čo len jednu z predpísaných náležitostí), je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže úver v danej veci súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, preto priznal navrhovateľovi zo žalovanej sumy 178,26 Eur sumu 106,11 Eur. Ku tejto dospel tak, že od poskytnutej pôžičky 297,10 Eur odpočítal sumu 190,99 Eur, ktorú odporca doposiaľ uhradil, suma úhrady ktorá nebola medzi účastníkmi sporná.
Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Odporca bol vyzvaný na úhradu celkového dlhu jednorázovo do troch dní od doručenia predžalobnej upomienky zo dňa 29. 12. 2012. Preto navrhovateľ požaduje aj zákonný úrok z omeškania po uplynutí tejto lehoty, t. j. od 11. 01. 2013. Výšku zákonného úroku súd akceptoval. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy istiny pohľadávky aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11. 01. 2013 (po uplynutí dodatočnej lehoty určenej navrhovateľom na dobrovoľné plnenie) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Odporca má možnosť dohodnúť sa s navrhovateľom na splátkovom kalendári aj dodatočne za predpokladu, že navrhovateľ na takúto dohodu pristúpi. Preto súd druhým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu zaplatiť navrhovateľovi sumu 106,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11. 01. 2013 do zaplatenia, na účet navrhovateľa X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Q.: XXXXXXXX, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z vopred uvedených dôvodov preto súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, teda podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania. Z tohto vyplýva, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Trovy konania, ktoré si navrhovateľ uplatnil, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur, ako aj trov jeho právneho zastúpenia vo výške 67,94 Eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Tieto trovy konania právneho zastúpenia predstavujú 2 úkony právnej služby po 19,92 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žalobného návrhu na súd), 2-krát režijný paušál po 8,39 Eur a 20 % DPH. Nový právny zástupca navrhovateľa žiadal priznať trovy právneho zastúpenia predchádzajúceho právneho zástupcu k jeho rukám tak, ako boli vyčíslené v žalobe na jeho účet. Je nesporné, že predmetom konania pôvodne bola žalovaná suma 217,83 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ bol v spore úspešný v rozsahu 49 %, keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby súd tomuto priznal sumu 106,11 Eur s príslušenstvom. Teda odporca bol v spore úspešný v rozsahu 51 %. Keďže obaja účastníci boli v spore čiastočne úspešní, preto súd štvrtým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov tohto konania. Odporcovi žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho písomného doručenia, vo vyhotovení dvojmo, na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z.