Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. júna 2016, v trestnej veci obžalovaného W. Y. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 3. marca 2016 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému W. Y., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom E. B., L. K. XX/XX, okr. T., nezamestnaný, t. č. v Z. G.,

u k l a d á :

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 7 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 3. marca 2016 uznal obžalovaného W. Y. vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i/ Tr. zák., ktoré spáchal tak, že

1. Dňa 8.6.2014 v čase od 19.30 hod. do 20.00 hod. bez povolenia a súhlasu oprávnených osôb M. G. a S. G., vošiel cez privreté neuzamknuté drevené dvere vo E. B., okres T., do rodinného domu na ul. L. K. č. XX/XX, kde stál S. G. otočený chrbtom k dverám, ktorý sa po príchode obžalovaného otočil k dverám, z domu neodišiel napriek výzve majiteľov, aby odišiel preč a dreveným hranolom o dĺžke najmenej 1 m sponad hlavy sa zahnal na hlavu S. G., ktorý na svoju obranu zdvihol obe ruky nad hlavu, poškodeného

S. G. s hranolom udrel do pravej ruky, následkom čoho spadol na zem, pričom počas útoku mu W. Y. povedal, že ho zabije a z domu odišiel, čím týmto konaním spôsobil S. G. zranenia a to tržno-zmliaždenú ranu pravého predlaktia v hornej tretine, opuch v oblasti lakťa s dobou liečenia do 6-7 dní,

2. Dňa 10.6.2014 v čase okolo 20.45 hod. s kuchynským nožom v ruke s dĺžkou čepele 20 cm prišiel v obci E. B., L. K. XX/XX, pred rodinný dom S. G., okres T. a vykrikoval, že ak nestiahne trestné oznámenie, tak ho aj jeho rodinu prepichne nožom, že mu je to jedno, že on už jednu osobu s nožom prepichol, zaháňal sa s nožom a ukazoval, ako to urobí, načo osoby v rodinnom dome č. XX/XX rýchlo zamkli všetky dvere, pozatvárali okná, vyšli do podkrovia a S. G. cez otvorené okno povedal obžalovanému, aby odišiel, čo on neurobil, pred domom zotrval ešte 5 minút a vykrikoval, aby vyšiel von, že ho zabije a ak zavolá políciu, tak mu nič neurobia, lebo on je pomocník polície, čím týmto konaním vyvolal u S. G. dôvodnú obavu o život a zdravie a pod hrozbou zabitia ho nútil, aby stiahol trestné oznámenie, ktoré na neho podal na Obvodnom oddelení PZ Kežmarok dňa 8.6.2014 ako podozrenie z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné, ktoré bolo predmetom vyšetrovania na Obvodnom oddelení PZ v Kežmarku pod č. k.: ORP-365/ KK-KK-2014.

Za to mu súd uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. a/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému nahradiť poškodenej strane K. - zdravotná poisťovňa, a.s., R. XX, XXX XX J., W.: XXXXXXXX, škodu vo výške XX,XX €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodených S. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. B., L. K. č. XX/XX a M. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. B., L. K. č. XX/XX, s ich nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie obžalovaného odôvodnil obhajca podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.4.2016. Obhajca namieta hodnotenie výpovede svedkov, ktorí usviedčajú obžalovaného za vinného. Na druhej strane zdôrazňuje, že svedkovia, ktorí preukazujú nevinu, ich výpovede súd hodnotil ako nedôveryhodné, účelové, v snahe pomôcť vyhnúť sa u obžalovaného trestnému stíhaniu. Súd prvého stupňa pritom poukazoval na rozpory v týchto výpovediach. Ako jediné a nepochybne dokázané podľa názoru obhajcu je to, že dňa 8.6.2014 v čase od 19.30 do 20.00 hod. došlo pred domom poškodených M. G. a S. G. v obci E. B. k incidentu - roztržke medzi viacerými osobami

- obyvateľmi rómskej osady. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa nedopustil skutkov, ktoré sú uvedené v bode 1 rozsudku, pretože obžalovaný nevstúpil ani na pozemok, ani do domu M. a S. G. a neudrel S. G. dreveným hranolom. Následne hodnotí výpoveď poškodeného S. G., ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že videl ako prichádza na pozemok jeho rodičov, v tom čase stál chrbtom k dverám, a následne mal obžalovaný kopnúť do dverí na dome jednou nohou, vstúpiť do domu, dvihnúť obe ruky nad hlavu, zahnať sa sponad svojej hlavy, pričom on sa bránil tak, že zdvihol obe ruky nad hlavu a následne obžalovaný ho udrel do pravej ruky hranolom. Takýto priebeh skutkového deja, podľa názoru obhajcu, je v rozpore s výpoveďou ďalšieho poškodeného M. G., ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že sledoval televízor, cez okno videl obžalovaného, tak vyšiel vonku, povedal mu, aby odišiel, no on si nedal povedať, kopol do dverí, vošiel skoro do izby a udrel jeho syna S.. Zároveň svedok uviedol, že keď za ním vyšiel vonku, nechal za sebou dvere do domu otvorené a rovnako uviedol, že keď ho požiadal, aby odišiel, tak pred domom obžalovaný kričal, že ich pozabíja. Ostatní prítomní svedkovia túto skutočnosť neuviedli a tvrdili, že M. G. počas incidentu bol v dome. Teda M. G. vypovedal v rozpore s výpoveďou manželky S. G., ktorá uviedla, že v ten deň do dverí domu nekopol, otvoril ich ľavou rukou.

Následne rozobral svedeckú výpoveď poškodenej S. G., ktorá v prípravnom konaní uvádzala, že bola počas skutku prítomná v dome aj manželka S. G. X. G.. Tá naopak uviedla, že bola vonku a aj iní svedkovia nevideli jej prítomnosť v dome. Svedkyňa konštatovala, že videla obžalovaného, ako prichádza k ich domu, kopol do vonkajšej bráničky na pozemku a následne vošiel cez pootvorené dvere do domu, pričom neskôr na hlavnom pojednávaní uviedla, že ľavou rukou otvoril dvere na dome a v pravej držal hranol. Svedkyňa zároveň konštatovala, že dvere do ich domu sa otvárajú do vonku.

Svedkyňa X. G. v čase incidentu mala stáť pred domom, videla ako vkročil do domu s hranolom a udrel manžela S., S. spadol, následne prišla za ním. Prítomnosť tejto svedkyne po napadnutí poškodeného v dome nepotvrdil žiaden iný svedok.

Svedok P. G. v prípravnom konaní uvádzal, že obžalovaný pri vstupe do domu, kopol do dverí, tie sa otvorili. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal jednou rukou otvoriť dvere a potom uchopiť hranol do oboch rúk a udrieť S. G.. V prípravnom konaní tento svedok uviedol, že počas incidentu nepočul žiadne vyhrážky.

Svedok C. G. v prípravnom konaní uvádzal, že keď vstúpil do domu S. G., on v tom čase sedel chrbtom ku dverám vo vzdialenosti 1,5 m, potom sa pootočil smerom ku dverám a keď sa otvoril, rýchlo sa postavil. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že dvere mal obžalovaný otvoriť jednou rukou, v druhej držal hranol. Všetci ostatní svedkovia vrátane poškodeného S. G. rozporne uvádzali, že S. G. v čase, keď vstúpil na pozemok a do domu, stál, nie sedel na stoličke otočený chrbtom k dverám.

D. C. G. uvádzal, že obžalovaný kopol do dverí, následne vošiel dnu do izby a následne udrel S. G.. C. G. v prípravnom konaní uvádzal, že si nepamätá, aby sa niekomu vyhrážal. Vzhľadom na tieto rozpory vo výpovediach svedkov obhajca konštatuje, že tieto výpovede sú nevieryhodné, ich výpovede sú zmätočné, nelogické, pretože svedkovia rozporne vypovedali o tom, ako obžalovaný vstúpil do domu poškodených. Niektorí uvádzali, že do dverí kopol, iní uvádzali, že ich otvoril jednou rukou, iní zasa, že dvere boli otvorené. Títo svedkovia rozhodne rozdielne vypovedali o tom, ako stál poškodený S. G. v čase útoku. Svedkovia rozdielne vypovedali aj o samotnom napadnutí hranolom, pričom niektorí uvádzali, že vstúpil do domu jednou nohou, iní, že vošiel dnu úplne. Títo svedkovia nepotvrdili, že po napadnutí S. G. a jeho páde na zem prišla na miesto X. G., pričom táto to sama potvrdila. Rovnako svedkovia neuviedli, že po tom, čo ho videli prichádzať k domu G., vyšiel M. G. pred dom a povedal obžalovanému, aby nešiel dnu, pričom svedok M. G. vypovedal inak.

Samotný priebeh skutku a to vstup do domu a napadnutie S. G. sa javí nelogický a rozporný, nakoľko, ak by ho videlo viacero svedkov prichádzať domu s hranolom, následne vstúpiť do domu, určite by neboli pasívni, bránili by sa. Všetci žijú v rómske osade a neexistuje a nikdy sa nestalo, ak by jednotlivec vyvolal útok tým, že sám vstúpi do obydlia iného, kde sa nachádza veľa osôb, bez toho, aby sa tieto osoby začali brániť, najmä ak ide o znepriatelené rodiny. Považuje za nereálne, aby napadol S. G., tak ako to uvádzajú svedkovia, teda, aby stál jednou nohou v dome G., zdvihol hranol o dĺžke najmenej 1 m nad hlavu a udrel zhora S. G.. Nie je totiž možné, aby taký dlhý hranol zdvihol nad hlavu, pretože by mu v tom bránil strop v dome. Obhajca konštatuje, že ani odborné vyjadrenie vypracované znalcom nepreukazuje súvislosť medzi vznikom poranení a osobou obžalovaného. Počas výsluchu S. G. ukázal svoje poranenie, bola zadokumentovaná jazva, ktorá sa nachádza na jeho predlaktí pravej ruky v hornej časti ruky. Zdôrazňuje, že pri spôsobe obrany, ako to popísal poškodený a svedkovia, hranol by dopadol na spodnú časť jeho predlaktia, ktorú mal v čase úderu nad hlavou a nie na hornú časť predlaktia, kde sa nachádza jazva. Podľa názoru obhajcu, odborné vyjadrenie vypracované znalcom nemožno použiť ako dôkaz podporujúci to, že zranenie S. G. spôsobil spôsobom uvedeným v rozsudku. Konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že vykonané dôkazy tvoria logickú sústavu a svedčia o jeho vine, považuje v celom rozsahu za nesprávne.

Ku skutku v bode 2 rozsudku konštatoval, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o výpovede poškodených S. G. a X. G.. Vyhodnotil ich ako pravdivé. Konštatoval, že súd prvého stupňa ich hodnotil ako zhodné v podstatných okolnostiach spáchania skutku. Zhodnotil výpovede poškodeného S. G. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní. V tejto súvislosti poukázal, že poškodený S. G. vôbec neuvádzal svoju manželku ako svedka tejto udalosti, ani to, že manželka mala ísť na WC a uvidieť obžalovaného s nožom v ruke. S. G. uvádzal iba, že videl obžalovaného prichádzať k ich rodinnému domu. Následne S. G. zmenil svoju výpoveď tak, že zakomponoval do deja ako kľúčového svedka manželku X., a seba postavil do pozície ďalšieho svedka.

Obhajca hodnotí výpovede S. G. ako nevieryhodné. Zdôraznil, že obžalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že S. G. a X. G. podali na neho trestné oznámenie, teda absentuje motív jeho konania. Zhodnotil výpoveď X. G. a konštatuje, že považuje túto svedeckú výpoveď za nevieryhodnú. Zdôraznil, že obžalovaný skutok v bode 2 rozsudku nemohol spáchať, pretože v tom čase nebol na mieste činu pred

domom S. G., čo potvrdili viacerí svedkovia. Má za to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy okolnosti svedčiace v jeho prospech. Nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Vychádzajúc zo základnej zásady prezumpcie neviny, jeho vina dokázaná nebola. V dôsledku pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v rozsudku, pochybnosti o správnom preskúmaní a vyhodnotení dôkazov súdu prvého stupňa, má za to, že vina súdom prvého stupňa nebola legitímne preukázaná, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 3.3.2016 podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. v celom rozsahu zrušil v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por., vo veci sám rozhodol a oslobodil obžalovaného spod obžaloby a to z dôvodov, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je stíhaný alebo z dôvodu, že nebolo dokázané, že tieto skutky spáchal. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného W. Y. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa postupoval na hlavných pojednávaniach tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie, čím došlo k naplneniu základnej zásady uvedenej v § 2 ods. 10 Tr. por.

Súd prvého stupňa dôkazy získané zákonným spôsobom hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Týmto postupom súdu došlo k naplneniu zákonnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. Y., výsluchom poškodených S. G., X. G., M. G., S. G., výsluchom svedkov P. G., C. G., K. Y., I. K., C. V., K. G., B. G., Blanky K., W. Y., S. G., I. V., E. G., K. E., P. Y., I. Y., C.. G. D., odborným vyjadrením C.. B., ako aj listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania. Vo vzťahu ku skutku v bode 2 rozsudku vypočul obžalovaného, poškodených, svedkov K. Y., I. K., R. G., I. G., I. V..

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z dôkazných prostriedkoch. Je potrebné súhlasiť s tým, že medzi výpoveďami sú rozpory, tak ako na nich poukazuje odvolateľ, no súd prvého stupňa v priebehu hlavných pojednávaní sa zaoberal týmito rozpormi, postupoval v súlade s Trestným poriadkom a odstraňoval rozpory a súd prvého stupňa vo svojom rozsudku logickým spôsobom vysvetlil, ako odstránil jednotlivé rozpory vo výpovediach tak samotného obžalovaného ako aj svedkov.

Úvahy súdu pri hodnotení dôkazov sú správne. V rámci odvolania odvolateľ poukazuje iba na skutočnosti, ktoré majú svedčiť v prospech obžalovaného a nedáva ich do vzájomnej súvislosti, ako to urobil súd vo svojom rozsudku. Práve vzájomné súvislosti, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, robia tento rozsudok presvedčivým v týchto záveroch.

K samotnej odvolacej námietke, že obžalovaný vo vzťahu ku skutku v bode 2 rozsudku nevedel o tom, že bolo podané naňho trestné oznámenie, krajský súd konštatuje, že o tejto skutočnosti musel vedieť, pretože bol predvedený na oddelenie, bol podrobený dychovej skúške, o čom svedčia záznamy o dychových skúškach, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, teda nemožno sa stotožniť s tvrdením odvolateľa v rámci odvolania, že chýba motív konania obžalovaného. Práve časová súvislosť poukazuje na to, že tento motív tu existoval. Rovnako je potrebné konštatovať, že trestné oznámenie vo vzťahu ku skutku, ktorý sa stal dňa 10.6.2014, obsahuje konštatáciu, že dostavil sa poškodený, že chce zobrať trestné oznámenie späť, pretože bojí sa obžalovaného, ktorý sa mu vyhráža. Až následne je popis, akým spôsobom malo dôjsť k vyhrážaniu.

Krajský súd po tom, čo sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa týkajúceho sa skutkových zistení, dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnej kvalifikácii skutkov, keď konanie v bode 1 rozsudku, vzhľadom na vykonané dokazovanie, právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný v bode 2 rozsudku hrozbou násilia nútil poškodeného, aby stiahol svoje trestné oznámenie a tento čin spáchal závažnejším spôsobom - nožom v ruke, teda so zbraňou a jeho útok smeroval vo vzťahu k chránenej osobe, svedkovi, čím došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i/ Tr. zák.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zhodnotil osobu obžalovaného, ktorý z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne. Rovnako je hodnotený aj Ústavom na výkon väzby v Prešove, kde vykonáva väzbu. Súd prvého stupňa poukázal na doterajšie priestupkové postihnutia, rovnako na odsúdenia odsúdeného, ktoré sú zaznamenané v odpise z registra trestov. Ustálil okruh priťažujúcich okolností. Správne poukázal na to, že v tomto prípade poľahčujúca okolnosť nebola zistená. Krajský súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné pri ukladaní trestu aplikovať ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest odňatia slobody, teda zvýšený úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a dospel k záveru, že vzhľadom na obžalovaného, vzhľadom na charakter skutku, kedy došlo k útoku v rámci rómskej komunity, by použitie ustanovení podľa § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd upravil trestnú sadzbu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu sa dosiahne nad dolnou hranicou zákonnom stanovenej upravenej trestnej sadzby, teda trestom odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Obžalovaný W. Y. v dobe posledných 10-tich rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.