Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/630/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu: A. G., občana SR, bytom J. J., B. č. XXXX, práv. zast. JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 18/23 proti žalovaným : 1/ S. G., občianke SR, bytom J. J., B. č. XXXX, a 2/ W. F., občianke SR, bytom P. road, R., R., T K. I., obe práv. zast. JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova č. 9, o zaplatenie 14.937,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2015, č.k. -256, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti odporkyne 2/ zaplatiť navrhovateľovi 14.937,26 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne za obdobie od 14.6.2012 do zaplatenia potvrdzuje.

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti odporkyne 2/ zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1,407.93 eur potvrdzuje.

III. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania potvrdzuje.

IV. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, okresný súd zaviazal odporkyňu 2/ k vydaniu bezdôvodného obohatenia 14.937,26 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania a k náhrade trov v prospech navrhovateľa vo výške 1.407,93 eur. Vo zvyšku, t.j. v celom rozsahu voči odporkyni 1/ a v časti úroku z omeškania voči odporkyni 2/ návrh zamietol. Ďalším samostatným výrokom zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania odporkyni 1/ vo výške 2.756,05 eur.

Rozhodol tak o návrhu, ktorý navrhovateľ odôvodnil tvrdením, že v čase trvania manželstva s odporkyňou 1/ tejto požičal žalovanú sumu na účely vyplatenia jej sestry ( odporkyne 2/ ) z rodičovského domu, a žalovanú sumu s vedomím uvedeného účelu odporkyni 2/ aj poukázal. Viazaný názorom krajského súdu vysloveným v rozhodnutí o zrušení predchádzajúceho rozsudku okresný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplýva vôľa navrhovateľa uzavrieť s odporkyňou 1/zmluvu o pôžičke, a preto voči nej návrh zamietol. Čo sa však týka návrhu voči odporkyni 2/, tento považoval okresný súd za dôvodný, pretože navrhovateľ poukázal odporkyni 2/ žalovanú sumu s vedomím plnenia na dohodu s jej sestrou (odporkyňou 1/), pričom táto dohoda však reálne neexistovala, a preto bolo plnenie navrhovateľa v prospech odporkyne 2/ plnením bez právneho dôvodu, teda bezdôvodným obohatením (§ 451 ods. 1 a

2 . K vráteniu bezdôvodného obohatenia je odporkyňa 2/ povinná podľa § 456 OZ. K tejto povinnosti bola odporkyňa 2/ aj zaviazaná, pretože sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie a premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 a 2 v čase podania návrhu neuplynula.

O trovách konania odporkyne 1/ rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a považujúc ju za plne úspešnú, zavial navrhovateľa k náhrade jej trov.

O trovách konania navrhovateľa voči odporkyni 2/ rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľa považoval iba za čiastočne úspešného, pretože ním požadovaný úrok z omeškania 14,25 % p.a. od 1.8.2008 do zaplatenia bol v rozsahu nad 9 % p.a. od 14.6.2012 do zaplatenia zamietnutý, a takto zamietnutá časť návrhu zakladá ku dňu vyhlásenia rozsudku úspech navrhovateľa 64 % k úspechu odporkyne 2/ v rozsahu 36 % (žiadaných ku dňu vyhlásenia rozhodnutia celkom 28.769,98 eur / priznaných 18.469,41 eur), a navrhovateľovi tak podľa okresného súdu patrí 28 % z jeho celkových trov konania 5.028,33 eur, t.j. 1.407,93 eur.

Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa 2/, a to do výroku, ktorým bola zaviazaná k zaplateniu istiny s príslušenstvom. Napadnuté rozhodnutie žiadala zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, a priznať náhradu trov konania. Za nesprávne považovala posúdenie otázky premlčania práva voči odporkyni 2/, a to konkrétne v zistení okamžiku, kedy sa mal navrhovateľ dozvedieť o bezdôvodnosti platby v prospech odporkyne 2/. V tomto považovala odporkyňa 2/ za nesprávny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu a mala za to, že navrhovateľ vedel o bezdôvodnosti svojej platby v jej prospech už od jej poukázania, keď túto vykonal iba v očakávaní, že vykonaním platby prijme odporkyňu 1/ k prevodu spoluvlastníckeho podielu na rodičovskom dome na neho. Uvedené vylučovalo tiež úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne 2/, pretože navrhovateľ poslal peniaze odporkyni 2/ dobrovoľne, bez vysvetlenia, z vlastnej iniciatívy s pohnútkou získania spoluvlastníckeho podielu, teda bez akéhokoľvek nátlaku alebo žiadosti zo strany odporkýň.

Za nesprávne považovala odporkyňa 2/ aj závery napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia ohľadom čestného prehlásenia. Správa notárskeho úradu totiž iba konštatuje, že odporkyňa 1/ vyplatila odporkyňu 2/, pričom vôbec nespomína žiaden záväzok, či vôľu navrhovateľa. Odporkyňa 2/ tak mala vedomosť navrhovateľa o bezdôvodnom obohatení za danú už od poukázania platby dňa 7.7.2008 a právo uplatnené voči nej až po 4,5 roku za premlčané uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ.

V ďalšom obsahu odvolania namieta odporkyňa 2/ správnosť zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu z 13.5.2013, čo malo za následok aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z neho vychádzalo. Odporkyňa 2/ namietala tiež odňatie možnosti konať pred súdom, pretože nebola v konaní vypočutá ako účastník a napokon považovala za nesprávne zamietnutie jej návrhu na doplnenie dokazovania oboznámením účtov a výberov zo strany navrhovateľa.

Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ, a to do výroku, ktorým bol zaviazaný k náhrade trov konania odporkyni 1/ a do výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada trov konania zo strany odporkyne 2/. Ohľadom svojej povinnosti voči odporkyni 1/ považoval za dôvodnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa videl v skutočnosti, že vzhľadom k dôkazom, ktoré mal navrhovateľ k dispozícii pred podaním návrhu uplatnil svoj návrh dôvodne, a pre vec podstatné okolnosti vyšli najavo až v priebehu konania. Tiež z dôvodu opatrnosti uplatnil návrh voči obom odporkyniam. Poukázal aj a to, že odporkyňa 1/ neuviedla viaceré skutočnosti pri prvom úkone, ktorý jej patril.

Odvolanie do výroku o povinnosti odporkyne 2/ zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi odôvodnil nesprávnou aplikáciou právneho predpisu, pretože správne bolo rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a neúspech navrhovateľa považovať za nepatrný. Spôsob výpočtu pomeru úspechu realizovaný okresným súdom nemá oporu v zákone a limitácia úroku z omeškania dňom vyhlásenia rozhodnutia nie je dôvodná, pretože istina nebola zaplatená ani po vyhlásení rozhodnutia.

Vyjadrenia k odvolaniam neboli podané.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti veci samej o povinnosti

odporkyne 2/ ako aj vo výroku o trovách konania odporkyne 1/. Vo výroku o náhrade trov konania navrhovateľa bolo potrebné rozsudok zmeniť podľa § 220 O.s.p. Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Čo sa týka odvolania odporkyne 2/, jeho podstatná časť je založená na namietaní tých záverov okresného súdu, ktoré okresný súd prijal riadiac sa názorom krajského súdu vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Uvedené námietky pritom nie sú založené na žiadnych nových skutočnostiach, ale sú len opätovnou argumentáciou k skutočnostiam známym už v čase zrušujúceho rozhodnutia. Za tejto situácie nie je možné zo strany krajského súdu opätovne prehodnocovať svoje predchádzajúce závery a následne prípadne konštatovať nesprávnosť záverov okresného súdu prijatých z dôvodu dodržania viazanosti názorom odvolacieho súdu. Takýto prístup je principiálne vylúčený z dôvodu záväznosti právoplatného rozhodnutia, akým sa zrušujúce rozhodnutie krajského súdu stalo jeho doručením. Preto akékoľvek odvolacie dôvody spochybňujúce názor vyjadrený odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí nie sú odvolacím dôvodom spôsobilým privodiť v tomto prípade rozhodnutie v prospech odvolateľa.

Čo sa týka priamych námietok voči zrušujúcemu rozhodnutiu, ktoré odporkyňa 2/ uplatňuje v ďalšej časti svojho odvolania, tieto mohli byť uplatnené iba v prípadnom opravnom prostriedku voči danému rozhodnutiu, a preto tiež nie sú spôsobilým odvolacím dôvodom proti následne vydanému rozhodnutiu okresného súdu.

Ostáva teda posúdiť namietané odňatie možnosti konať pred súdom, spočívajúce podľa odporkyne 2/ v nevykonaní jej účastníckeho výsluchu a namietané nevykonanie dôkazu oboznámením bankových operácií navrhovateľa.

Čo sa týka výsluchu odporkyne 2/ ako účastníka, tento nebol vykonaný pre jej neprítomnosť na pojednávaní, pričom však danosť možnosti jej účasti na pojednávaní nie je spochybnená. Z hľadiska odňatia možnosti konať pred súdom však nie je významné, či účastník túto možnosť skutočne aj využil, ale práve to, že mu bola daná. Nariadením pojednávania a riadnym oboznámením účastníka s jeho konaním tak okresný súd naplnil svoju povinnosť umožniť odporkyni 2/ vypovedať pred súdom, a preto jej neúčasť na pojednávaní a s tým spojené nevykonanie dôkazu jej účastníckou výpoveďou nie je odňatím možnosti konať pred súdom.

Napokon nie je dôvodne namietané ani nevykonanie dôkazu oboznámením bankových operácií navrhovateľa ako odvolací dôvod podľa § 205 ods. písm. c) O.s.p., pretože ten je daný iba v prípade nevykonania dôkazu potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odporkyňa 2/ v odvolaní uvádza, že tento dôkaz by mal byť potrebný pre zistenie času, kedy sa navrhovateľ dozvedel o bezdôvodnosti platby. Aká je však súvislosť medzi bankovými operáciami navrhovateľa a vznikom jeho vedomia o tom, že peniaze poukazuje odporkyni 2/ bez právneho dôvodu, odporkyňa v odvolaní neuvádza a žiadnu takúto logickú súvislosť nenachádza ani krajský súd, a preto tento navrhovaný dôkaz nepovažuje za potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho nevykonanie za pochybenie zakladajúce naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. písm. c) O.s.p.

Vzhľadom na neopodstatnenosť odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní odporkyne 2/ voči vyhovujúcemu výroku o veci samej, krajský súd rozhodnutie v tejto časti potvrdil ako vecne správne.

Dôvodné nebolo ani odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách konania odporkyne 1/, ktoré žiadal nepriznať pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. odvolávajúc sa na obmedzený okruh jemu známych skutočností v čase začatia sporu a procesný postup odporkyne 1/. Ani jedna z uvedených skutočností nepresiahla v danom prípade rámec bežného východiska sporu a bežného postupu účastníka v spore, preto v týchto okolnostiach nespočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú dané len v prípade výnimočných okolností. Rozhodnutie v časti o trovách konania odporkyne 1/ preto krajský súd potvrdil.

Rovnako tak potvrdil rozhodnutie o trovách konania navrhovateľa. Niet dôvod nezohľadňovať úspech účastníka aj v časti uplatneného práva pripadajúcej na úrok z omeškania. Neraz predstavuje táto časť uplatneného nároku nezanedbateľnú peňažnú povinnosť a z ekonomického hľadiska je hodnota peňazí rovnaká pri istine ako aj pri úroku z omeškania. Pokiaľ teda nepredstavuje pomer úspechu účastníka

v úroku z omeškania skutočne nezanedbateľnú časť, je potrebné úspech v tejto časti sporu zohľadniť rovnako ako pri istine. Vzhľadom na nevyhnutnosť kvantifikácie úroku z omeškania uplatneného na neurčitý čas pre potreby porovnania pomeru úspechu v konaní, je potom správne jeho kapitalizovanie ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, čo zodpovedá ust. § 154 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni 1/ trovy odvolacieho konania nevnikli a odporkyňa 2/ ani navrhovateľ so svojimi odvolaniami úspešní neboli, preto krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.