Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Cpr/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľa: F. U., bytom Y. X, Q., zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: M-SECURITY SERVICE, s. r. o., so sídlom Pri Hrádzi 9, Bratislava, IČO: 35 808 934, zast. Aequitas s. r. o., so sídlom Na troskách 26, Banská Bystrica, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 727,32 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy:

- 154,70 Eur brutto od 1.4.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.5.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.6.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.7.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy:

- 373,74 Eur brutto od 1.8.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.9.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.10.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.11.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.12.2012 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.1.2013 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.2.2013 do zaplatenia,

- 373,74 Eur brutto od 1.3.2013 do zaplatenia,

- 219,04 Eur brutto od 1.4.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.5.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.6.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.7.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.8.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.9.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.10.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.11.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.12.2013 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.1.2014 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.2.2014 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.3.2014 do zaplatenia,

- 186,87 Eur brutto od 1.4.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 902,91 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 503,- Eur Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a. s. vedený v Poštovej banke, a. s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14. 03. 2012 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 25. 01. 2012 je neplatné a tiež náhrady mzdy s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06. 08. 2014, č. k. - 210, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 09. 2014 v časti určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 25. 01. 2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné a zamietol vzájomný návrh odporcu. Rozhodnutie v časti určenia neplatnosti okamžitého skočenia pracovného pomeru nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 09. 2014 a dňa 15. 01. 2016 v časti v ktorej vzájomný návrh odporcu zamietol.

O uplatnených mzdových nárokoch a o náhrade trov konania mal súd rozhodnúť v konečnom rozsudku.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške celom 11 441,68 Eur s príslušenstvom (v znení petitu, ktorého zmenu súd pripustil na pojednávaní uznesením dňa 10. 06. 2016) za obdobie od 17. 02. 2012 do 06. 09. 2014. Navrhovateľ na nárok na náhradu mzdy v uplatnenej výške odôvodnil tým, že písomne oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a preto má nárok na náhradu mzdy za obdobie od 17. 02. 2012 do 06. 09. 2014, tj. do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k. -210, ktorým bola určená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom.

K žiadosti odporcu, aby súd nepriznal navrhovateľovi náhradu mzdy vôbec, alebo náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky na zamestnanie u odporcu, poukázal na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu v predmetnej veci zo 06. 08. 2014 z odôvodnenia z ktorého vyplýva, že súd neakceptoval námietky odporcu týkajúcich sa údajných porušení pracovných povinností zo strany navrhovateľa, navrhovateľ sa nedopustil žiadneho konania voči odporcovi, ktoré by zakladalo porušenie pracovnej disciplíny. Naopak bolo súdom ustálené, že odporca si mal byť vedomý svojich povinností voči štátnym orgánom a tieto mal plniť. Skutočnosť, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil neplatne a aj skutočnosť, že neporušil žiadne pracovné povinnosti voči odporcovi je nepochybná a nesporná. Zároveň uviedol, že rozhodnutiami súdov v predmetnom konaní bol právoplatne zamietnutý vzájomný návrh odporcu na určenie, že nie je možné od odporcu požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával. S poukazom na uvedené považuje tvrdenia odporcu o nespĺňaní základných podmienok na zamestnanie na strane navrhovateľa za absolútne účelové a tendenčné, neexistuje žiadny dôvod pre ktorú by nemala navrhovateľovi prináležať náhrada mzdy. Taktiež poukázal nato, že právny názor, že v prípade aj keby nedošlo k skočeniu pracovného pomeru okamžitým skončením by nemohol navrhovateľovi prideľovať prácu v zmysle zmluvy a teda dosiahnutá mzda navrhovateľa by bola nulová, považuje za absolútne nesprávny a nemajúci oporu v zákone. Poukázal na presnú zákonnú úpravu výpočtu na náhradu mzdy a v tomto kontexte na irelevantnosť názoru odporcu. Priemerný mesačný zárobok zistený v rozhodným období posledného štvrťroku 2011 je 373,74 Eur z ktorého je potrebné vychádzať v nároku na náhradu mzdy a nie z tzv. nulovej mzdy uvádzanej odporcom. Ďalej nesúhlasil so žiadosťou odporcu, aby súd v prípade, že sa nestotožní s názorom odporcu na nepriznanie mzdy vôbec, nepriznal navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Uviedol, že k zníženiu prípadne nepriznaniu náhrady mzdy za obdobie nad 12 mesiacov môže súd pristúpiť v zmysle príslušnej judikatúry len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo sa mohol zapojiť a bez vážnych dôvodov sa nezapojil do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších než aké mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu. Uviedol, že navrhovateľ sa po neplatnom skončení pracovného pomeru síce zapojil do práce u iných zamestnávateľov, avšak nie za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve s odporcom. Najdôležitejšia je tá skutočnosť, že navrhovateľ sa nemohol zamestnať na trvalý pracovný pomer, pracoval len na základe dohôd o vykonaní pracovnej činnosti, čím sa zásadne zmenilo postavenie navrhovateľa ako zamestnanca so všetkými právami a povinnosťami podľa Zákonníka práce vrátane získania možnosti prípadnej podpory v nezamestnanosti na postavenie tzv. dohodára, čím sa jeho pracovné postavenie stalo neistým. Navrhovateľ po neplatnom skončení pracovného pomeru nemal možnosť vykonávať a nevykonával rovnaký druh práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve u odporcu, nemal možnosť vykonávať ani rovnocennú prácu. Navrhovateľ pracoval na dohody, pričom vykonával prevažne pomocné, vedľajšie práce ako prepisovanie údajov a dát, triedenie a spracovanie dokumentov, pomocné práce v tlačiarni, manipulačné práce so zásielkami, operátor call centra a pod. Z predložených dokladov je pritom evidentné, že navrhovateľ nedosahoval u iných zamestnávateľov za výkon práce na dohodu takú mzdu, akú dosahoval, resp. akú by dosahoval u odporcu v prípade, žeby mu tento prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Výška príjmu navrhovateľa bola dohodnutá od 2.80 Eur/hod/brutto do 3,50 Eur/hod/brutto čo nedosahuje ani výšku priemerného mesačného zárobku dosahovaného u odporcu pred neplatným skončením pracovného pomeru. Navrhovateľ za dané obdobie nemal trvalý pracovný pomer, nevykonával takú druh pracovnej činnosti ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve, dosahoval nižší príjem, než aký by dosahoval v pracovnej zmluve, nemal za dané obdobie výhodnejšie zamestnanie. Navrhovateľ si týmto pracovným zapojením zabezpečil finančné prostriedky iba na účely uspokojovania základných životných potrieb, keď po neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany odporcu zostal bez zamestnania, bez príjmu a bol nútený si náhle a rýchlo hľadať iný spôsob ako si zabezpečiť živobytie. Zdôraznil, že práve v dôsledku konania odporcu sa navrhovateľ dostal na pokraj chudoby. Navrhovateľ sa zapojil do pracovného pomeru za nevýhodnejších podmienok u odporcu, čo nemôže viesť k záveru, že požadovaná mzda nemôže byť znížená alebo nepriznaná. Nebolo preukázané tiež žiadne konanie navrhovateľa, ktoré by predstavovalo výkon jeho práva na náhradu mzdy, ktorý by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Dĺžku obdobia za ktoré navrhovateľ požaduje náhradu mzdy si svojim nedôvodnými odvolaniami spôsobil sám odporca. Preto nie je daný žiadny dôvod na nepriznanie alebo zníženie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Suma náhrady mzdy vo výške 11 441,68 Eur pozostáva zo sumy 373,74 Eur mesačne za 10 mesiacov a 12 dní roku 2012 (3 892,12 Eur), za 12 mesiacov roku 2013 (4 484,88 Eur) a 8 mesiacov a 6 dní roku 2014 (3 064,68 Eur). Zároveň žiadal priznať aj úroky z omeškania v zákonnej výške mesačne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy podľa pracovnej zmluvy, ktorým je posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí mzda až do zaplatenia.

Právny zástupca odporcu k nároku na náhradu mzdy uviedol, že žiada, aby ho súd nepriznal lebo navrhovateľ nespĺňal zákonné podmienky na prácu u odporcu, preto by bol aj nárok na mzdu nedôvodný, keďže tam nemohol pracovať. Uviedol, že navrhovateľ ako zamestnanec bezpečnostnej služby je povinný predložiť príslušné doklady, ktoré preukazujú jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť. Výkonom práce bez predložených príslušných dokladov by porušoval zákon, tak navrhovateľ ako zamestnanec ako aj odporca ako zamestnávateľ, začo by mu mohla byť uložená pokuta, resp. odňatie licencie. Uviedol, že navrhovateľa opakovane vyzýval na predloženie príslušných dokladov, pričom zákonnú povinnosť si navrhovateľ doposiaľ nesplnil. Opakovane uvádzal, že navrhovateľ ako zamestnanec nepreukázal, že je spôsobilý na výkon práce podľa pracovnej zmluvy a teda schopný práce podľa osobitných predpisov prácu vykonávať. Preto nemohlo dôjsť na strate jeho zárobku následkom nesplnenia povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľ sa po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu nedostavil na pracovisko, neprejavil záujem o zamestnanie a predovšetkým si nezabezpečil doklady preukazujúce, že je schopný prácu podľa zákona o súkromnej bezpečnostnej službe vykonávať. Preto mu nie je možné priznať náhradu mzdy. V prípade, že súd rozhodne o nároku na priznanie náhrady mzdy, žiada, aby ho nepriznal nad obdobie 12 mesiacov. Pokiaľ ide o výšku priznania náhrady mzdy tak za obdobie prvých troch mesiacov roku 2012 je správny mesačný zárobok navrhovateľa vo výške 373,74 Eur. Následne počnúc mesiacom apríl 2012 až jún 2012 je rozhodným obdobím jún až marec 2012, preto je potrebné použiť pravdepodobný zárobok, pričom suma, ktorú by zrejme navrhovateľ dosiahol by bola nulová. Zároveň uviedol, že namieta uplatnené úroky z omeškania, ktorý nárok nemá oporu v zákone, nakoľko pracovno-právne predpisy neupravujú nárok na úrok z omeškania.

Z výplatnej pásky za mesiac 10/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 19 dní a čerpal 2 dni dovolenky za čo mu bola poskytnutá hrubá mzda vo výške 501,99 Eur.

Z výplatnej pásky za mesiac 11/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 14 dní a čerpal 3 dni dovolenky za čo mu bola poskytnutá hrubá mzda vo výške 213,70 Eur.

Z výplatnej pásky za mesiac 12/2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 18 dní a 3 dni bol práceneschopný a bola mu poskytnutá hrubá mzda vo výške 367,92 Eur.

Z potvrdení o výške príjmov od spoločnosti P. U. P., P.. D.. G.. vyplývajú, príjmy navrhovateľa za rok 2012, 2013, 2014.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely /ďalej len "priemerný zárobok"/ zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 139 citovaného zákona priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 252i ods. 1 citovaného zákona sa týmto zákonom spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pre 1. januárom 2013.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania) ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd sa nestotožnil s názorom odporcu, ktorým žiadal navrhovateľovi náhradu mzdy za 12 mesiacov nepriznať vôbec z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa požiadavky potrebné pre výkon práce v súkromnej bezpečnostnej službe, tj. u odporcu. Tieto tvrdenia odporcu súd považuje vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy za irelevantné, nakoľko tieto nároky navrhovateľa vyplývajú priamo zo zákona a viažu sa na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľovi. Neplatnosť okamžitého skončenia bola určená právoplatným rozhodnutím súdu. Preto nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončeným pracovného pomeru je čo do základu daný právoplatným rozhodnutím súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. Nárok na náhrada mzdy za obdobie 12 mesiacov vyplýva zo zákona a súd ho v konaní nemôže žiadnym spôsobom obmedziť alebo nepriznať. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za 12 mesiacov tj. od 17. 02. 2012 do 17. 02. 2013 vo výške 4 484,88 Eur ( 12 x 373,74 Eur).

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za dobu presahujúcu 12 mesiacov súd konštatuje, že pri nepriznaní alebo znižovaní náhrady mzdy za predmetné obdobie musí súd vziať do úvahy v zmysle ustálenej judikatúry, či sa zamestnanec po neplatnom skončení pracovného pomeru zapojil do práce, aký príjem v nej dosiahol, poprípade z akých dôvodov tak neurobil, či sa aktívne i sám podieľal na hľadaní si zamestnania, alebo či riadne spolupracoval s príslušným Úradom práce. V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ si po neplatnom skončení pracovného pomeru aktívne hľadal prácu, zapojil sa do pracovného procesu, avšak nedosahoval čo do ich výšky až také príjmy, aké by mohol dosiahnuť u odporcu, pričom tieto príjmy neboli celkom stabilné.

V posudzovanom období nad 12 mesiacov tj. v období od 18. 02. 2013 bol navrhovateľ zamestnaný podľa potvrdení, ktoré predložil v konaní u zamestnávateľa P. U. P., P.. D.. G.. na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce a pracovnej činnosti. Dosahoval tam nasledovné príjmy: za mesiac 4/2013 289,79 Eur, za mesiac 5/2013 356,47 Eur, 6/2013 267,23 Eur, 7/2013 454,53 Eur, 8/2013 453,86 Eur, 9/2013 331,16 Eur, 10/2013 476,43 Eur, 11/2013 444,39 Eur, 12/2012 335,79 Eur, 1/2014 370,43 Eur, 2/2014 317,19 Eur, 3/2014 251,48 Eur. Z uvedených potvrdení o príjmoch vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ nemal žiadny príjem v mesiacoch 2/2013 a 3/2013. V zmysle predmetných dohôd vykonával práce ako prepisovanie údajov a dát, triedenie a spracovanie dokumentov a pod. Od 11. 04. 2014 sa navrhovateľ zamestnal na základe pracovnej zmluvy v riadnom pracovnom pomere ako operátor na PC a jeho základná mesačná mzda bola vo výške 800,- Eur.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi aj náhradu mzdy za obdobie ďalších 12 mesiacov, tj. od 18. 02. 2013 do 18. 02. 2014 , pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy navrhovateľa 373,74 Eur zníženej o 50% mesačne, t.j. zo sumy 186,87 Eur mesačne brutto. Celkom súd za uvedené obdobie priznal navrhovateľovi sumu náhrady mzdy vo výške 2 242,44 Eur.

Súd pri rozhodnutí o znížení náhrady mzdy o 50% za uvedené obdobie vzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ v uvedenom období dosiahol podľa potvrdení, ktoré predložil príjem z dohôd o vykonaní práce v celkovej výške 4 097,27 Eur a teda si dokázal čiastočne zabezpečiť svoje základné životné potreby sám. Priznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov už nemá sankčný charakter, ale plní predovšetkým tzv. sociálnu funkciu. Preto súd vzal do úvahy aj primeranosť priznanej náhrady mzdy voči potrebe navrhovateľa ohľadom zabezpečenia si základných životných potrieb. Preto súd priznal náhradu mzdy za uvedené obdobie primerane zníženú o 50% mesačne, nakoľko túto sumu vzhľadom na dosiahnuté príjmy navrhovateľa v predmetnom období považuje súd za primeranú tomu, aké príjmy by mohol dosiahnuť u odporcu, keby ho riadne zamestnával a zároveň aj za primeranú potrebe navrhovateľa na zabezpečenie si svojich životných potrieb, tj. na zabezpečenie svojho sociálneho statusu.

Súd nevzhliadol žiadne dôvody pre úplné nepriznanie mzdy za uvedené obdobie presahujúce 12 mesiacov navrhovateľovi, tak ako to žiadal odporca. Samotná skutočnosť, že sa navrhovateľ len nečinne nespoliehal, že mu bude odporcom vyplatená náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a že si aktívne našiel prácu a dosahoval príjem, nemôže byť ešte sama osebe splnením kritéria pre nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov vôbec. Tieto skutočnosti môže súd iba zobrať do úvahy pri posudzovaní výšky primeranej náhrady mzdy, tak ako to urobil v tomto prípade s poukazom na vyššie uvedené.

Už ako úplne irelevantné posúdil vo vzťahoch k nároku navrhovateľa na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru tvrdenia odporcu, že navrhovateľ nakoľko nespĺňal kritéria pre výkon súkromnej bezpečnostnej služby u neho nemohol pracovať a teda by dosiahol nulový príjem. V tejto súvislosti súd uvádza, že tieto skutočnosti boli predmetom konania vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a dôvodov tam odporcom uvedených.

Taktiež tvrdenie odporcu, že navrhovateľ po tom čo bolo právoplatné rozhodnutie súdu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 sa o prácu nezaujímal, u odporcu sa nehlásil, do práce nenastúpil, nepredložil doklady, ktoré sú potrebné a preto by mu nemohol prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, nie sú vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru relevantné. Predovšetkým súd uvádza, že zamestnanec takúto povinnosť nemá, vyzvať na nástup do práce po tom čo zamestnávateľ neplatne skončí pracovný pomer so zamestnancom je povinnosťou zamestnávateľa. Navyše navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu mzdy do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, tj. do 06. 09. 2014 a nie za čas po ňom, kedy by prichádzal do úvahy nárok na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci a to či už na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Súd pri určovaní výšky náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa zisteného zo mzdy za rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci štvrtý štvrťrok 2011, teda zo mzdy navrhovateľa za mesiace október, november a december 2011.

Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 10/2011 vo výške 501,99 Eur a navrhovateľ odpracoval 192 hodín. Z uvedenej hrubej mzdy suma 37,35 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 11/2011 vo výške 213,70 Eur a navrhovateľ odpracoval 72 hodín. Z uvedenej hrubej mzdy suma 56,02 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 12/2011 vo výške 367,92 Eur a navrhovateľ odpracoval 168 hodín. V rozhodnom období teda mzda navrhovateľa za odpracovaných 432 hodín predstavovala bez náhrad sumu vo výške 990,24 Eur. Priemerný hodinový zárobok navrhovateľa bol teda v sume 2,2922 Eur (990,24 Eur : 432 hodín). Nakoľko bol týždenný pracovný čas navrhovateľa v pracovnej zmluve dohodnutý v trvaní 37,5 hodín, na jeden mesiac pripadá priemerný počet hodín 163,05 hodín/mesiac. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa potom predstavuje sumu vo výške 373,74 Eur (163,05 Eur x 2,2922 Eur).

Takto zistený priemerný mesačný zárobok vo výške 373,74 Eur brutto súd v zmysle ustálenej súdnej praxe používal za celé obdobie, za ktoré si uplatnil navrhovateľ nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru.

Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy v celkovej výške 6 727,32 Eur brutto, pričom uvedená suma pozostáva z priznanej náhrady mzdy za obdobie 12 mesiacov tj. od 17. 02. 2012 do 17. 02. 2013 v sume 4 484,88 Eur (12 x 373,74 Eur) a za obdobie za ďalších 12 mesiacov, tj. za obdobie od 18. 02. 2013 do 18. 02. 2014 v sume 2 242,44 Eur (12 x 186,87 Eur). Súd je toho názoru, že takto primerane znížená a priznaná náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 18. 02. 2013 do 18.02.2014vo výške 2 242,44 Eur brutto si plní svoju sociálnu funkciu a zároveň zodpovedá zásadám poskytovania ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti a neumožňuje tak zamestnávateľovi, aby sa mu vyplatilo konať vo vzťahu k zamestnancovi protiprávne. Preto odporca, ktorý v rozpore so zákonom tj. neplatne okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom je povinný znášať dôsledky tohto svojho protiprávneho konania.

Vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa na náhradu mzdy zamietol, nakoľko navrhovateľ v tomto období dosiahol primeraný príjem a od apríla 2014 sa zamestnal na základe pracovnej zmluvy v riadnom pracovnom pomere na pracovnej pozícií operátor na PC, kde výška jeho príjmov dosahovala sumu 800,- Eur mesačne a od 01. 07. 2014 sumu 950,- Eur mesačne. Preto bolo podľa názoru súdu splnené výnimočné kritérium pre nepriznanie náhrady mzdy, nakoľko navrhovateľ v tomto období dosahoval výhodnejšie príjmy, ako by mu súd priznal z titulu náhrady mzdy a zároveň pracoval na zodpovedajúcej pracovnej pozícii vzhľadom na prácu, ktorú by vykonával u odporcu.

Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal v zákonnej výške platnej odo dňa nasledujúceho od splatnosti jednotlivých čiastok náhrad mzdy t.j. odo dňa vzniku omeškania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na námietku odporcu, že v súvislosti s nárokom na náhradu mzdy podľa Zákonníka práce nie je možné priznať úroky z omeškania, súd uvádza, že tento názor odporcu neobstojí a je nesprávny, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. , s ktorým sa tunajší súd v celom rozsahu stotožňuje. Pre náhradu mzdy je stanovená mesačná splatnosť rovnako ako u mzdy, súd preto splatnosť nároku na náhradu mzdy neurčuje, nakoľko splatnosť vyplýva zo zákona a mzda alebo náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 129 ods. 1 Zákonníka práce). Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občiansko-právne vzťahy. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru je preto výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal vo veci čiastočný úspech, ale aj napriek tomu mu súd voči odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhovateľovi náleží plná náhrada trov konania, ktoré pozostávajú z:

a) Trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyne navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú zo: ROK 2012 1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 78,25 Eur (bez DPH) (§ 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 13. 03. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 14. 03. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 16,06 Eur (bez DPH) - 1 odmeny vychádzajúc z hodnoty veci 154,70 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 09. 05. 2012 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 70,31 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 528,44 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 22. 06. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 130,77 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 2 770,88 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní 05. 12. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

5/ Režijný paušál - 5 x 7,63 Eur t. j. spolu 38,15 Eur.

Trovy právneho zastúpenia, t.j. 373,64 Eur (úkony právnej služby) + 38,15 Eur (režijný paušál), predstavujú spolu 411,79 Eur.

ROK 2013

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 151,15 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 3 518,36 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 27. 02. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 80,56 Eur (bez DPH) - 1 odmeny vychádzajúc z hodnoty veci 3 892,10 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia dňa 20. 03. 2013 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 171,07 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 4 265,84 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):

- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu dňa 24. 04. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),

4/ Režijný paušál - 4 x 7,81 Eur t. j. spolu 31,24 Eur.

Trovy právneho zastúpenia, t.j. 553,93 Eur (úkony právnej služby) + 31,24 Eur (režijný paušál), predstavujú spolu 585,17 Eur.

ROK 2014

1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 237,34 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 6 727,32 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

- vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcu dňa 19. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 23. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 59,34 Eur (bez DPH) - 1 odmeny vychádzajúc z hodnoty veci 6 727,32 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 25. 06. 2014 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 118,67 Eur (bez DPH) - 1 odmeny vychádzajúc z hodnoty veci 6 727,32 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia dňa 06. 08. 2014 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

4/ Režijný paušál - 5 x 8,04 Eur t. j. spolu 40,20 Eur.

Trovy právneho zastúpenia, t.j. 890,03 Eur (úkony právnej služby) + 40,20 Eur (režijný paušál), predstavujú spolu 930,23 Eur.

ROK 2016

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 237,34 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 6 727,32 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

- vyjadrenie navrhovateľa a úprava petitu dňa 23. 05. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 22. 06. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

2/ Režijný paušál - 2 x 8,58 Eur t. j. spolu 17,16 Eur.

Trovy právneho zastúpenia, t.j. 474,68 Eur (úkony právnej služby) + 17,16 Eur (režijný paušál), predstavujú spolu 491,84 Eur.

Spolu za roky 2012 až 2016 predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu: tarifná odmena za úkony právnej služby 2 292,34 Eur + režijný paušál 126,75 Eur, spolu 2 419,09 Eur, ale nakoľko právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH, zvyšuje sa odmena právneho zástupcu navrhovateľa o DPH 20 % na sumu vo výške 2 902,91 Eur.

b) Iné trovy konania - súdny poplatok 503,- Eur.

Navrhovateľ bol oslobodený od súdneho poplatku na základe § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Neúspešný odporca je ale povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 503,- Eur na základe § 2 ods. 2 citovaného zákona.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 26. 06. 2016. Súd trovy upravil tak, že hodnotu úkonu právnej služby určil v zmysle vyhlášky tak, že v časti konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde nie je možné vyčísliť hodnotu veci, postupoval podľa § 11 ods. 1 vyhlášky a v časti konania o zaplatenie náhrady mzdy hodnotu úkonu právnej služby vypočítal podľa hodnoty navrhovateľovi priznaného plnenia v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky.

Súd pritom zohľadnil, že jednotlivé mesačné náhrady mzdy sa stávali splatnými postupne v priebehu konania, preto pri určovaní tarifnej hodnoty veci vychádzal pri každom úkone z úhrnnej sumy aktuálne splatných náhrad mzdy. Pri úkonoch vykonaných skôr než sa stala splatná prvá náhrada mzdy, t.j. pred 30. 04. 2012, súd určil odmenu aj v časti náhrady mzdy za tieto úkony podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pri týchto úkonoch nebolo možné vyčísliť hodnotu veci v časti náhrady mzdy.

Keďže išlo o spojenie dvoch konaní, súd základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvýšil o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila vo veci s nižšou hodnotou.

O povinnosti odporcu zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave, súdny poplatok 503,- Eur (99,50 Eur za návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a 403,50 Eur z návrhu na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru), bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. d), § 5 ods. 1 písm. e) a § 18 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.