Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/805/1998

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX H., o vymoženie sumy 339,77 eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava pod sp. zn. Ex 384/98, takto

rozhodol:

I. Exekúcia sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

II. Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi náhradu trov exekúcie vo výške 16,45 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočky v Topoľčanoch číslo 200-131-97 zo dňa 22.4.1997, pre vymoženie sumy 339,77 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 23.9.1998. Výkon funkcie súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, ktorý zomrel, zanikol a jeho náhradníkom je JUDr. Pavol Holík, ktorý pokračuje vo vykonávaní exekúcie.

Súdny exekútor dal (podaním zo dňa 24.2.2016) podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že vykonal rozsiahle šetrenie majetkových pomerov povinného a bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, dopravný inšpektorát neeviduje povinného ako vlastníka vozidiel, banky neevidujú účty povinnému s peňažnými prostriedkami, kataster nehnuteľností povinného neeviduje ako vlastníka žiadnych nehnuteľností, povinný nepracuje, dôchodok nepoberá, a exekúciu nie je možné vykonať žiadnym zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku - teda povinný je dlhodobo nemajetný, a teda jeho majetok nepostačuje na úhradu trov exekúcie. Súčasne si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 54,40 eur, na zaplatenie ktorej navrhol zaviazať oprávneného.

Z exekučného spisu bolo zistené, že súdny exekútor RNDr. Podmanický po tom, ako mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie (3.10.1998), vydal dňa 12.10.1998 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené oprávnenému 20.1.1998 a povinnému dňa 19.10.1998. Potom exekútor zisťoval platiteľa poistného povinného (žiadosťou z 8.6.1999) prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, ktorá mu podaním z 11.6.1999 oznámila, že povinný je do poistenia prihlásený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Vykonanie iných úkonov exekučnej činnosti (RNDr. Podmanickým, resp. JUDr. Holíkom) z exekučného spisu nevyplýva až do októbra 2015, kedy súdny exekútor JUDr. Holík vyhotovil výpis zo živnostenského registra povinného (z internetu) a vykonal lustráciu účtov povinného (účet zistený nebol), lustráciu motorových vozidiel povinného (neboli zistené), lustráciu

nehnuteľností povinného prostredníctvom katasterportálu (neboli zistené), lustráciu bydliska povinného, lustráciu zamestnávateľa povinného (vyplýva z nej, že povinný bol evidovaný od 2.7.2015 do 31.8.2015 na základe dohody o pracovnej činnosti - pravidelný príjem) a predvolal povinného na 4.11.2015.

Z exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočky v Topoľčanoch číslo 200-131-97 zo dňa 22.4.1997 bolo zistené, že ním bola povinnému predpísaná na úhradu suma 339,77 eur (10236,- Sk) predstavujúca poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, a to podľa ustanovení zákona č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 19.5.1997.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného od 1.2.2002 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 81) Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Predmetom konania je vymáhanie poistného predpísaného povinnému rozhodnutím podľa zákona o Sociálnej poisťovni. Tento zákon účinný do 31.6.2001 stanovoval pre vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (ďalej len poistné), ako aj sankcií (poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, pokuty, penále), premlčaciu lehotu troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým boli predpísané (§ 24 ods. 2, § 30). Zákon o Sociálnej poisťovni bol novelizovaný. S účinnosťou od 1.7.2001 bola okrem iného predĺžená premlčacia lehota pre vymáhanie poistného a sankcií (na šesť rokov), ale súčasne bola stanovená aj prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo poistné a sankcie predpísané (§ 25 ods. 2, § 30) - takéto rozhodnutie je možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia o správnom konaní (§ 71 ods. 3) sa nepoužijú. Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený, a to zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon upravuje v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 1, 2) aj postup pri platení a vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31.12.2003

nebola splnená, a to tak, že po 31.12.2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred 1.1.2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1.1.2004, keďže povinnosť platiť poistné vznikla pred 31.12.2003 a do 31.12.2003 nebola splnená. Súčasne však súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni upravuje 10 ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).

Zo znenia citovaných ustanovení teda vyplýva, že na výkon rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pretože zákon o Sociálnej poisťovni, pokiaľ ide o výkon týchto rozhodnutí, ustanovuje odlišnú úpravu. Podľa nej rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Táto desaťročná lehota je prekluzívna, preto v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty sa stáva rozhodnutie (exekučný titul) neúčinným.

Rozhodnutie, ktorým bolo povinnému predpísané vymáhané poistné nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.1997. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 19.5.2007.

Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným, súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil (I. výrok uznesenia). Pokiaľ súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, vzhľadom na to, že sa exekučné konanie začalo v roku 1998, t. j. pred 1.2.2002, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemožno v tejto veci aplikovať, pretože je účinné až od 1.2.2002, pričom podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1.2.2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. predpisov účinných do 31.1.2002. Keďže z podnetu exekútora a exekučného spisu vyplýva, že nebol zistený majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného alebo aspoň trovy exekúcie, pričom nemajetnosť povinného spôsobuje, že exekúciu nie je možné vykonať, bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená aj podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 a § 235 ods. 2 EP Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (ďalej len vyhláška) účinnej do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky účinnej do 30.4.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 EP, § 235 ods. 2 EP a § 197 ods. 1 EP tak, že povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 16,45 eur. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny v sume 9,96 eur (3 úkony exekučnej činnosti po 3,32 eur, § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky), náhrady hotových výdavkov v sume 3,75 eur (poštovné 2,10 eur, kolky 1,65 eur, § 22 vyhlášky) a dane z pridanej hodnoty v sume 2,74 eur (20% zo sumy 13,71 eur, § 196 EP). Trovy exekúcie boli exekútorovi priznané podľa Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Povinný bol zaviazaný zaplatiť náhradu trov exekúcie (vrátane trov, ktoré vznikli činnosťou RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického) súdnemu exekútorovi JUDr. Holíkovi, pretože výkon funkcie pôvodného exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického zanikol a jeho náhradník pokračuje vo vykonávaní exekúcie a súčasne je účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie, namiesto pôvodného súdneho exekútora. Takto súd rozhodol podľa § 16a ods. 3, 5 a 6 a § 16 ods. 7 Exekučného poriadku.

Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu vo výške 33,20 eur (10 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur, § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky), priznaná mu však bola iba za tri účelne vykonané úkony exekučnej činnosti - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie platiteľa mzdy povinného. Za ďalšie úkony exekučnej činnosti odmena exekútorovi priznaná nebola, pretože bola uplatnená za činnosť, za ktorú mu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky nepatrí, keďže nejde o činnosť účelne vykonanú za účelom vymoženia pohľadávky (žiadosť o zastavenie), resp. ide o administratívnu činnosť, za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene (archivácia). Odmena nebola exekútorovi priznaná ani za ďalšie úkony exekučnej činnosti, ktorými síce zisťoval majetok a bydlisko povinného (2x zisťovanie bydliska, 2x zisťovanie platiteľa mzdy, zisťovanie účtu a 2x zisťovanie majetku

- motorových vozidiel a nehnuteľností), ale 8 rokov po tom, ako sa stal exekučný titul neúčinným a nebolo tak možné na základe neho vykonávať exekúciu.

V rámci náhrady hotových výdavkov si exekútor uplatnil náhradu poštovného vo výške 5,60 eur. Z exekučného a súdneho spisu má súd za preukázané, že exekútorovi v súvislosti s doručovaním písomnosti vzniklo (resp. vznikne pri skončení exekučného konania) poštovné vo výške 2,10 eur - predloženie podnetu na zastavenie exekúcie spolu s exekučným spisom (1,40 eur : 2 = 0,70 eur) a vrátenie poverenia 1,40 eur. Podnet na zastavenie exekúcie spolu so spisom bol súdu predložený jednou zásielkou spolu s písomnosťami z ďalšieho spisu, preto bola náhrada poštovného exekútorovi v tejto veci priznaná iba vo výške pripadajúcej na toto exekučného konanie (vo výške jednej polovice). V exekučnom spise súdneho exekútora sa nachádzajú aj doklady o doručení upovedomenia o začatí exekúcie účastníkom - poštové doručenky, z ktorých však nevyplýva, že by ich doručovanie bolo vykonané prostredníctvom pošty, preto exekútorovi náhrada poštovného za ich doručovanie priznaná nebola. Náhrada kolku v sume 1,65 eur bola exekútorovi priznaná, pretože z exekučného spisu mal súd za preukázané, že náklady na kolok v uvedenej hodnote (50,- Sk = 1,65 eur) mu vznikli v súvislosti so zabezpečením výpisu zo živnostenského registra povinného.

Daň z pridanej hodnoty bola exekútorovi priznaná podľa § 196 Exekučného poriadku z priznanej odmeny a náhrad, t. j. zo sumy 13,71 eur (odmena 13,71 eur + hotové výdavky 3,75 eur).

Exekúcia bola zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu a nemajetnosti povinného. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nemožno považovať za zastavenie zavinením oprávneného. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, pričom nemohol nijako

ovplyvniť postup súdneho exekútora, prípadne postup exekučného súdu, v exekučnom konaní ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie bol preto zaviazaný povinný, ktorý nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný pred uplynutím prekluzívnej lehoty.

Súdny exekútor navrhol, aby súd na zaplatenie náhrady trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.2.2002. Novela exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorou bolo zavedené ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v prechodných ustanoveniach (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) upravila, že exekučné konania začaté do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo v roku 1998, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora nemohol aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného od 1.2.2002.

Exekučný poriadok v znení účinnom k 31.1.2002 bol založený na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný a iba vo výnimočných prípadoch uvedených v § 203 bolo možné na úhradu trov zaviazať oprávneného. Iný výklad - rozporný s ustanovením § 203 Exekučného poriadku účinného k 31.1.2002, nie je akceptovateľný. Takú interpretáciu a aplikáciu právneho predpisu, ktorá je v zrejmom rozpore s jeho znením, nemožno považovať za legitímny výklad (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.10.2008). Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 vyplývalo, že oprávneného je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v prípade, ak mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tejto veci oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil (ani nemohol predvídať), súd má preto zato, že na to, aby mohol byť oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.1.2002 súdnemu exekútorovi nie sú splnené zákonné podmienky.

Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie aplikoval ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal povinného.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.