Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Cpr-6-2015.pdf
PDF · 138.92 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cpr/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľa: F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, X., zast. JUDr. Marek Morochovič, advokát so sídlom Krížna 56, Bratislava, proti odporcovi: 2B Trans, k. s., IČO: 44 898 363, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, zast. JUDr. Pavol Siváček, Timravina 9, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo dňa 15. 06. 2015 je n e p l a t n é.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 1 676,16 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 840,37 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 200,- Eur Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a. s. vedený v Poštovej banke, a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 08. 2015 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi zo dňa 15. 06. 2015 je neplatné. Zároveň žiadal priznať náhradu mzdy celkom vo výške 1 676,16 Eur odo dňa 30. 07. 2015 až do 10. 11. 2015 (uznesením zo 06. 04. 2016 pripustená zmena petitu v časti nároku na náhradu mzdy) a náhradu trov konania.
Uviedol, že dňa 07. 11. 2014 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na dobu určitú 1 rok a je u neho v pracovnom pomere. Navrhovateľ na základe predmetnej pracovnej zmluvy vykonával prácu na pracovnej pozícií vodiča nákladného motorového vozidla.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15. 06. 2015 prevzal odporcom zaslané okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15. 06. 2015 podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu, že navrhovateľ mal nerešpektovať príkazy nadriadeného čo malo byť preukázané z komunikácie, ďalej dňa 05. 06. 2015 mal svojvoľne opustiť stanovenú trasu a porušiť príkaz nariadeného o priebehu dopravy, ďalej si mal neoprávnene prisvojiť finančné prostriedky, nakoľko ich nevrátil do pokladne alebo na účet spoločnosti a tiež napriek dohodnutému termínu sa dňa 15. 06. 2015 nedostavil do práce. Navrhovateľ zaslal odporcovi oznámenie, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca si toto oznámenie neprevzal a zásielka sa dňa 29. 07. 2015 vrátila ako neprebratá v odbernej lehote. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcom uvádzané dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru popiera a má zato, že tieto sa nestali tak, ako ich opisuje odporca. Navrhovateľ popiera, žeby nerešpektoval príkazy odporcu, pričom odporca svoje tvrdenia nedoložil dokladmi - dôkazmi na ktoré sa v okamžitom skončení pracovného pomeru odvoláva. Navrhovateľ sa dohodol s dispečerom odporcu, že sa dostaví do zamestnania v pondelok alebo utorok, tj. 15. 06. 2015 alebo 16. 06. 2015 za účelom dohodnutia dovolenky a odovzdania peňazí, pričom už v pondelok mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Má zato, že dôvody uvedené odporcom v okamžitom skončení pracovného pomeru sú nedostatočné. Taktiež poukázal nato, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané P.. G. X., ktorý nie je štatutárny zástupca odporcu, ani nie je preukázané jeho oprávnenie konať za odporcu. Nakoľko odporcovi oznámil, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný, uplatňuje si aj nárok na zaplatenie náhradu mzdy od 30. 07. 2015, teda od nasledujúceho dňa po dni fikcie doručenia oznámenia odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do uplynutia dojednanej doby trvania pracovného pomeru, teda do 10. 11. 2015.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že P.. G. X., ktorý okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal, bol odporcom splnomocnený na všetky právne úkony a to písomne dňa 09. 04. 2015. Okrem toho bol aj bol vedúcim zamestnancom zamestnávateľa vo vzťahu k navrhovateľovi, preto bol nepochybne v súlade s § 9 Zákonníka práce oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa v pracovno-právnych vzťahoch. K dôvodom okamžitého skončenia pracovné pomeru uviedol, že ich vie zdokladovať a to písomne aj výpoveďami svedkov, preto ich naďalej považuje za dôvodné v celom rozsahu. K závažnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo opakovane ignorovaním príkazov nariadeného (článok 8 ods. 1 písm. b) pracovného poriadku, neospravedlnenou neprítomnosťou v práci a nevyúčtovaním finančných prostriedkov zamestnávateľa (článok 8 ods. 1 písm. a) pracovného poriadku. S pracovným poriadkom sa navrhovateľ ako zamestnanec riadne oboznámil, čo potvrdil aj svojím podpisom. Žiadal návrh voči nemu ako nedôvodný zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pán X. nemal oprávnenie konať v pracovnoprávnych vzťahoch, mal iba všeobecné splnomocnenie podľa Občianskeho zákonníka. Nemal splnomocnenie, kde by bolo uvedené, že je oprávnený zastupovať odporcu v pracovnoprávnych vzťahoch. Uviedol, že pracovný poriadok je navrhovateľovi známy a aj ho podpísal, z neho však vyplýva iba oprávnenie vedúceho zamestnanca uzatvárať pracovným pomer a nie ho skončiť.
Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že si nie je vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Po dohode so špeditérom mal prísť do firmy v utorok a už v pondelok ho doma čakalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Nevie kto je jeho priamy nadriadený, šéfom firmy je pán W.. Vždy jednal s dispečerom pánom X., on podpísal aj okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho oprávnenie spochybňuje. V piatok predtým než dostal okamžité skončenie pracovného pomeru bol v H., kde mal ísť na jednu zákazku - vykládku o ktorej však nemal od dispečera žiadne informácie, a preto šiel až na druhú zákazku. Tieto okolnosti vysvetlil pánovi W. s tým, že mu ukázal SMS na služobnom mobile, ktorým už nedisponuje a ktorá bola práve od špeditéra pána X., že nebolo určené kde má ísť a že to nie je jeho chyba. Pán W. si tie SMS pozrel a povedal, že si to vydiskutuje s pánom X.. Bol vždy v tom, že mal jednať s konateľom W.. Aj predtým, keď mu telefonoval čo je vo veci, bol prekvapený, nevedel čo sa deje, nevedel, že dostal výpoveď. Keď rokovali o mimosúdnom riešení, prišiel na firmu, kde sa mu nový špeditér ospravedlnil za firmu. Povedal mu, že mu doplatia škodu čo mu vznikla a že bude môcť tam pracovať. Povedal, že chce rokovať s pánom W., bolo dohodnuté, že tam príde a bude sa s ním rokovať telefonicky s tým, že nový špeditér to bude prekladať. Prišiel tam na druhý deň a už s ním tento špeditér nechcel hovoriť o ničom s tým, že nemá o čom hovoriť, hoci deň predtým sa vyjadril tak ako už uviedol. Dňa 05. 06. 2015 absolvoval iba jednu trasu s tromi stanoviskami vykládky a nakládky. Tie sa nemenili, nemal dôvod ich meniť. Išlo len o rozdielnosť postupu na týchto stanoviskách pri nakladaní a vykladaní tovaru. Keďže nemal informácie, ktorý tovar bude vykladať ako prvý, tak ho nenakladal ako posledný. Keby to bol vedel, bol by tovar, ktorý mal vykladať ako prvý, nakladal ako posledný. Keďže to nevedel, tento tovar bol naložený ako prvý a založený ďalšími tovarmi. Nebolo ho možné potom vyložiť ako prvý. Informácie, kedy má nakladať a vykladať došli SMS. Štandardne, keď nebola žiadna zmena, zostávalo to v poradí, tak ako to nakladal, tak to aj vykladal. Keď došlo k nejakej zmene, tak mu bolo oznámené, čo bude vykladať prvé a on si to potom zorganizoval. V ten deň nedostal informáciu o tom, čo bude vykladať ako prvé, ani SMS, ani telefonicky, ani ústne, ani nijako a preto si organizoval nakladanie a vykladanie štandardným postupom. Problém nastal pri tretej nakládke a prvej vykládke, kde mu disponent volal, že prečo nevyložil prvú nakládku. Povedal mu, že a o ničom nevie, že stojí na prvej vykládke a má vyložiť tretiu nakládku, teda podľa štandardnej postupnosti. Dostal informáciu okolo
9-tej, že kde je, že má byť v A., že ho čakajú na vykládke. Povedal, že o ničom nevie, že ich čaká na tretej nakládke a že celý tovar má založený. Nato mu pán X. povedal, lebo celý telefonát bol s ním, že aby teda išiel do Nemecka vyložiť ten tovar, ktorý mal založený a že za aký čas. Povedal mu, že celý tovar už nemá zabezpečený, musí to znovu zabezpečiť a že to bude trvať cca. 1 - 1,30 hodiny, či ho budú čakať v Nemecku na vykládke. Nato dostal informáciu, že ho tam čakali do 9 - 10 hod. Potom pán X. komunikoval s konateľom a dal mu informáciu, že ho má vyložiť a že si ho prídu zobrať. Ďalej pokračoval štandardne na ďalšej vykládke. Potom išiel do X. na sídlo firmy, nakoľko mu končil cyklus, odovzdať papiere. Tam na pumpe pán konateľ, ktorý prišiel za ním, mu povedal, čo sa stalo. Ukazoval mu, že žiadnu SMS nedostal. Rozlúčili sa, povedal mu, aby si natankoval a šiel do svojej kancelárie. Pán X. mu povedal telefonicky, že bude pre firmu za to pokuta.
Právny zástupca odporcu v priebehu konania uviedol, že pokiaľ ide o mimosúdne riešenie, nie je pravda, žeby odporca ponúkal pokračovanie pracovného pomeru navrhovateľovi, Odporca ponúkal uzatvorenie nového pracovného pomeru, nakoľko kamionista firma potrebuje. Čo sa týka oprávnenia pána X. konať za odporcu, má zato, že všeobecné plnomocenstvo zahŕňa aj jeho oprávnenie konať v pracovno-právnych vzťahoch v zmysle § 9 Zákonníka práce, nie je potrebné žiadne špeciálne. Pokiaľ ide o skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru má zato, že sú presne dané a preukázateľné. Uviedol, že pán X. výpovede dával aj iným zamestnancom, neboli tam žiadne pochybnosti o jeho oprávnení. Vedúcim 2B Trans, k. s. je disponent. Pokiaľ ide o SMS výpisy, podľa jeho názoru boli doručené spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľovi. Boli to SMS na služobnom telefóne, ktoré sú navrhovateľovi známe, nakoľko tento služobný mobil mal k dispozícii. Uviedol, že stanovenú trasu zadáva ústne alebo prostredníctvom SMS komunikácie vodičovi disponent.
Konateľ odporcu v priebehu konania k veci uviedol, že pán X. bol splnomocnený na najímanie a prepúšťanie šoférov na základe splnomocnenia, ktoré doložili súdu. S pán W. nekomunikoval, lebo bol nato splnomocnený pán X.. Vždy to tak fungovalo, nakoľko on im nerozumie, nevedel by sa s nimi dohovoriť. V tejto veci nekomunikoval s navrhovateľom. Pracovné zmluvy podpisoval pán X.. Pán X. bol osobou poverenou, aby robila úkony za zamestnávateľa pri pracovno-právnych vzťahoch, bol poverený prijať a prepúšťať. Poverenia pána X. v pracovno-právnych vzťahoch vyplývali predtým z ústneho poverenia a potom z písomného poverenia, ktoré mu dal. Pán X. bol u odporcu v pracovnej pozícii disponent. Ďalej uviedol, že sa nikdy so žiadnym so šoférom okrem pozdravu „dobrý deň a dovidenia“ nerozprával. To čo uvádza navrhovateľ, že sa ho pýtal, čo sa stalo, to vylučuje. Na doplnenie uviedol, že pán X. mu raz povedal (hoci to nesúvisí s prejednávanou vecou), že budú platiť veľkú pokutu, nakoľko sa pán W. nedostavil na kontrolne miesto, ktorým musí prejsť a potom musel cúvať po diaľnici.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právny zástupcov účastníkov, výsluchom účastníkov konania, pracovnou zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru z 15. 06. 2015, vyjadrením odporcu k návrhu, splnomocnením z 09. 04. 2015, Pracovným poriadkom odporcu, výsluchom svedka, ako aj s ostatými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 07. 11. 2014 vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu v pracovnom pomere na dobu určitú jedného roka od 10. 11. 2014 v pracovnej pozícii vodič nákladného motorového vozidla.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15. 06. 2015, ktoré navrhovateľ prevzal dňa 15. 06. 2015, vyplýva, že odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 15. 06. 2015, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Konania, v ktorých odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny, boli uvedené nasledovne: Navrhovateľ mal opakovane porušovať povinnosti zamestnanca v zmysle ustanovenia § 81 Zákonníka práce a pracovného poriadku ako aj článku III ods. 5 pracovnej zmluvy a to tým, že ignoroval príkazy nadriadeného (pravidelne sa hlásiť a informovať nariadeného), čo je preukázateľné z komunikácie so zamestnancom. Napriek opakovaným výzvam na plnenie si jeho povinností uvedenú skutočnosť ignoroval (ako dôkaz priložený SMS výpis komunikácie ). Dňa 05. 06. 2015 svojvoľne opustil stanovenú trasu a porušil príkaz nadriadeného v priebehu prepravy. Na otázku majiteľa spoločnosti reagoval vysvetlením, že dispečing mu neposlal presné inštrukcie. Jeho interpretácia bola vyhýbavá a majiteľovi podal skreslené informácie priamo do očí, čo je neakceptovateľné, vie dokázať, že interpretované skutočnosti nie sú pravdivé (SMS výpis je priložený ako príloha). Ďalším závažným porušením pracovnej zmluvy je neoprávnené prisvojenie si finančných prostriedkov (Sky Tool), ktoré navrhovateľ nevrátil do
pokladne alebo na účet spoločnosti 2B Trans, k. s. Dňa 15. 06. 2015 napriek dohodnutému termínu na podanie vysvetlenia (termín bol navrhnutý z jeho strany), sa navrhovateľ bez udania dôvodu nedostavil do práce. Na základe vyššie uvedených dôvodov s navrhovateľom odporca okamžite skončil pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Pracovný pomer sa mal skončiť dňom prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zo splnomocnenia zo dňa 09. 04. 2015 vyplýva, že odporca splnomocnil P.. G. X. na všetky právne úkony spojené so spoločnosťou odporcu, najmä na prihlasovanie a odhlasovanie motorových vozidiel, preberanie poštových zásielok určených aj do vlastných rúk, na zastupovanie pred telekomunikačnými operátormi, pred poisťovňami a poisťovacími maklérskymi spoločnosťami a iným i neuvedenými spoločnosťami a štátnymi inštitúciami.
Z výzvy navrhovateľa zo dňa 06. 07. 2015 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 15. 06. 2015 považuje za neplatné, nakoľko dôvody v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde. Zároveň mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Uvedená výzva bola odporcom neprevzatá a vrátená dňa 29. 07. 2015 právnemu zástupcovi navrhovateľa
Z výpovede svedka P.. G. X. vyplýva, že pokiaľ ide okamžité skončenie pracovného pomeru, tie skutočnosti, čo sú tam uvedené boli v danej situácií a v danom čase pravdivé. Pán W.Í. mal v pondelok prísť do práce, že sa dohodnú čo a ako, to bolo na jeho návrh, dátum si nepamätá, ale určite to bolo v pondelok, lebo v pondelok bol doma a mal si vybavovať nejaké osobné veci. V pondelok mu mailoval, volal a nebola žiadna odpoveď. V pondelok alebo v utorok sa mu dovolal, zdá sa mu, že v pondelok poobede, to si už nepamätá, s tým, že dôjde do roboty v pondelok o týždeň, že si vybaví nejaké veci. Za tú prvú neúčasť mu nedali absenciu, ale dovolenku, asi týždeň dovolenky tam bolo čerpané. Potom neprišiel v pondelok do práce, tak volal majiteľovi a ten mu povedal, že hneď treba dať okamžité skončenie pracovného pomeru. Majiteľ to navrhoval už skôr, ale pán W. urobil škodu vo firme, tak si to chcel s ním vyjasniť, lebo štandardne sa to robí tak, že urobia škodu a už viac neprídu. Škodu spôsobil pán W. cez 800,- Eur a 100,- Eur zato, že tovar nevyložil tam kde ho mal vyložiť. Majiteľ povedal, že aby ho už tam neposielal naspäť, že tých 100,- Eur zaplatíme. Uviedol, že končil pracovný pomer aj s inými zamestnancami už predtým na základe plnej moci od majiteľa spoločnosti
Z článku 1. bod 2 Pracovného poriadku odporcu označeného ako vznik pracovného pomeru vyplýva, že pracovnú zmluvu za zamestnávateľa podpisuje vedúci 2B Trans, k. s.
Z článku 4. bod 1 Pracovného poriadku odporcu označeného ako vedúci zamestnanec vyplýva, že vedúcimi zamestnancami sú tí, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia a sú oprávnení určovať a ukladať poriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať prácu a dávať im za týmto účelom mzdu.
Z článku 7 Pracovného poriadku odporcu označeného ako základné povinnosti vedúcich zamestnancov vyplýva, že vedúci zamestnanec je povinný okrem povinností uvedených v § 82 Zákonníka práce a v článku VI. tohto pracovného poriadku: a) dbať, aby jeho pokyny boli v súlade s internými smernicami zamestnávateľa a všeobecne záväznými právnymi predpismi, b) oboznamovať nových zamestnancov s právami a povinnosťami, ktoré im vyplývajú z pracovného zaradenia, c) venovať v rámci svojej právomoci pozornosť správnemu výberu a rozmiestňovaniu zamestnancov, d) viesť zamestnancov k pracovnej disciplíny a riešiť porušenia pracovnej disciplíny.
Z článku 8 bod 1. Pracovného poriadku odporcu vyplýva, za závažné nedodržanie povinnosti uvedený v čl. VI. a v čl. VII. Pracovného poriadku vrátané základných povinností podľa § 81 a § 82 Zákonníka prace sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. Podľa bodu 2 predmetného článku sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä: a) neospravedlnená neprítomnosť v práci, majetkové a morálne priestupky na pracovisku, b) nerešpektovanie príkazu vedúceho pracovníka, pokiaľ nejde o príkaz, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi.
Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce (platného a účinného k 15.06.2015), v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 71 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20150401.html>.
Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 81 Zákonníka práce Zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa ustanovenia § 79 odsek 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov
Podľa ustanovenia § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom zo dňa 15.06.2015 je neplatné, nakoľko neboli splnené všetky hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon pre platnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07. 11. 2014 na pracovnej pozícií vodiča nákladného motorového vozidla, ďalej nebolo sporné, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú (1rok), ako aj to, že dňa 15. 06. 2015 dal odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Medzi účastníkmi bolo sporné, či okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti platného právneho úkonu a to tak z hľadiska či právny úkon urobila osoba oprávnená konať za odporcu ako zamestnávateľa vo veci skončenia pracovného pomeru, ako aj z hľadiska vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru a ďalej či sa navrhovateľ dopustil konaní, ktoré odporca navrhovateľovi vytýka a či bol naplnený zákonný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu ako zamestnávateľa voči navrhovateľovi ako zamestnancovi pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce ). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol ( § 68 ods.2 Zákonníka práce).
Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru.
Základnou charakteristikou pracovnoprávneho vzťahu je podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi. Zamestnanec je povinný plniť a rešpektovať pokyny zamestnávateľa, je teda slabšou stranou pracovnoprávneho vzťahu a zákon mu preto poskytuje väčšiu mieru ochrany.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca ako zamestnávateľ písomným spôsobom okamžite skončil pracovný pomer so svojím zamestnancom, t. j. navrhovateľom dňa 15. 06. 2015. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené v ten istý deň. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom. Navrhovateľ sa v zákonnej dvojmesačnej lehote obrátil s návrhom na súd, aby určil neplatnosť predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedené skutočnosti v konaní medzi účastníkmi neboli sporné. Navrhovateľ v prejednávanej veci namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že ho neurobila osoba oprávnená konať v mene zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj skutočnosť, že neboli dané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko sa nedopustil závažných porušení pracovnej disciplíny, ktoré sú mu vytýkané v okamžitom skončení pracovného pomeru.
Súd najskôr skúmal, či formálne náležitosti a vymedzenie dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnené odporcom voči navrhovateľovi v okamžitom skončení prac. pomeru zo dňa 15. 06. 2015 boli v súlade so zákonom.
Súd v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru za odporcu urobila osoba, ktorá nebola oprávnená konať za odporcu v pracovnoprávnych vzťahoch uvádza, že Zákonník práce priznáva komplexnú spôsobilosť konať za zamestnávateľa - právnickú osobu, len štatutárnym orgánom. Konanie štatutárnych orgánov sa považuje za osobné konanie právnických osôb a v tomto prípade nejde o zastupovanie. Namiesto štatutárneho orgánu môžu robiť za zamestnávateľa (právnickú osobu) právne úkony v zmysle § 9 Zákonníka práce aj ďalšie dve kategórie zamestnancov. Predovšetkým sú to vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorým oprávnenie konať za zamestnávateľa vyplýva priamo z organizačných predpisov. Takýmito sú vedúci zamestnanci, ale len v rozsahu a za podmienok stanovených v organizačných predpisoch zamestnávateľa pre funkciu, ktorú podľa organizačných predpisov vykonávajú. Súd uvádza, že pokiaľ ide o oprávnenie pána X., ktorý bol vedúcim zamestnancom odporcu a ktorý okamžité skončenie pracovného pomeru za odporcu podpísal, takého oprávnenie konať za zamestnávateľa vo veciach skončenia pracovného pomeru mu podľa organizačných predpisov odporcu (pracovný poriadok) ako vedúcemu zamestnancovi nevyplýva. Z Pracovného poriadku odporcu konkrétne z článku 1. bod 2 Pracovného poriadku odporcu označeného ako vznik pracovného pomeru vyplýva len oprávnenie vedúceho zamestnanca odporcu podpisovať pracovnú zmluvu za zamestnávateľa pri vzniku pracovného pomeru. Preto pokiaľ podpísal pán X. okamžité skončenie pracovného pomeru za odporcu ako zamestnávateľa, nekonal tak v súlade s organizačnými predpismi odporcu, ktoré mu toto oprávnenie ako vedúcemu zamestnancovi nepriznávajú pri skončení pracovného pomeru.
Súd ďalej uvádza, že druhou kategóriu zamestnancov, ktorí môžu robiť právne úkony v mene zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch môžu byť aj ďalší zamestnanci, ktorí sú nato zamestnávateľom písomne poverení. Títo zamestnanci musia mať na vykonávanie právnych úkonov v mene zamestnávateľa písomné poverenie s určením rozsahu tohto poverenia. Pokiaľ teda odporca
uvádza, že jeho zamestnanec pán X. bol v zmysle splnomocnenia od štatutárneho zástupcu odporcu zo dňa 09. 04. 2015 oprávnený konať v pracovno-právnych vzťahoch toto tvrdenie odporcu nezodpovedá skutočnosti. Z predmetného splnomocnenia iba vyplýva, že odporca splnomocnil P.. G. X. na všetky právne úkony spojené so spoločnosťou odporcu, najmä na prihlasovanie a odhlasovanie motorových vozidiel, preberanie poštových zásielok určených aj do vlastných rúk, na zastupovanie pred telekomunikačnými operátormi, pred poisťovňami a poisťovacími maklérskymi spoločnosťami a iným i neuvedenými spoločnosťami a štátnymi inštitúciami. Nevyplýva z neho žiadne oprávnenie menovaného zamestnanca konať za odporcu v pracovnoprávnych vzťahoch, ani určenie rozsahu tohto poverenia , tak ako to vyžaduje Zákonník práce.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je oprávnená námietka navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15. 06. 2015 urobila za zamestnávateľa osoba, ktorá nebola oprávnená konať v mene zamestnávateľa vo veciach skončenia pracovného pomeru, tj. nebola oprávnená urobiť predmetný právny úkon. Z uvedeného dôvodu je preto okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15. 06. 2015 neplatných právnym úkonom, nakoľko ho urobila za odporcu osoba, ktorá nebola za neho s poukazom na ustanovenia § 9 Zákonníka práce oprávnená konať. Už samotná táto skutočnosť je dôvodom pre ktoré je potrebné určiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15. 06. 2015, nakoľko nebola splnená základná hmotno-právna podmienka jeho platnosti a to, že tento právny úkon urobila osoba nato oprávnená.
Aj napriek vyššie uvedenému konštatovaniu súd pre úplnosť uvádza, že sa zaoberal aj splnením ďalších zákonných hmotno-právnych podmienok potrebných k platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce urobené písomne a dôvody, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru musia byť skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi, pričom nie je možné dodatočne ich meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré neobsahuje uvedené náležitosti je neplatné.
Súd dospel k záveru, že konania, ktorými sa mal navrhovateľ dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny označené odporcom v okamžitom skončení pracovného pomeru nespĺňajú zákonné náležitosti vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. To znamená, že nie je bez pochybností zrejmé kedy a akým spôsobom mal navrhovateľ závažne porušiť pracovnú disciplínu. Taktiež dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli dostatočne určité, tak aby nemohli byť zamenené s inými dôvodmi.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedenie závažného porušenia pracovnej disciplíny všeobecnými tvrdeniami, že navrhovateľ ignoroval príkazy nadriadeného, napriek opakovaným výzvam na plnenie si povinností, uvedenú skutočnosť ignoroval, že svojvoľne opustil stanovenú trasu a porušil príkaz nariadeného v priebehu prepravy, ďalej, že si neoprávnene prisvojil finančné prostriedky, ktoré nevrátil do pokladne alebo na účet odporcu, sú neurčité, nevyplýva z nich kedy konkrétne, akým konkrétnym spôsobom a aké konkrétne príkazy nadriadeného zamestnanca mal porušiť, akú konkrétnu sumu finančných prostriedkov a konkrétne kedy mal navrhovateľ nevrátiť odporcovi a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že takto vymedzené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi, pričom skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť. Z takto neurčito vymedzených skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné ani zistiť kedy konkrétne sa mali stať, kedy konkrétne sa o nich odporca ako zamestnávateľ dozvedel, tj. nie je možné ani posúdiť či predmetné dôvody boli uplatnené odporcom ako zamestnávateľom voči navrhovateľovi ako zamestnancovi v zákonom stanovenej lehote na ich uplatnenie.
Pokiaľ ide o dôvod skončenia okamžitého pomeru závažným porušením pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustil navrhovateľ tým, že dňa 15. 06. 2015 sa napriek dohodnutého termínu na podanie vysvetlenia nedostavil do práce, pričom termín bol navrhnutý z jeho strany, tento v konaní nebol preukázaný, keď nebolo jednoznačne preukázané aká bola dohoda medzi navrhovateľom a pánom X. o konkrétnom termíne (dni), v ktorom sa mal navrhovateľ dostaviť do práce. Súd uvádza, že ak to malo byť dňa 15. 06. 2015, tak okamžité skončenie pracovného pomeru je práve z tohto dátumu, pričom odporca ako zamestnávateľ ani nevyčkal či prípadne navrhovateľ ako zamestnanec svoju neprítomnosť v práci neospravedlní alebo nezdôvodní zákonnými dôvodmi napr. práceneschopnosťou a podobne. Preto nie
je možné dospieť k záveru, žeby sa navrhovateľ svojim konaním dopustil uvádzaného závažného porušenia pracovnej disciplíny
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi písomne odporcom zo dňa 15. 06. 2015 je neplatné. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľ má v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy, a to odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia navrhovateľa odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu mzdy odo dňa 30. 07. 2015, tj. odo dňa nasledujúceho potom čo mu bola vrátená neprevzatá zásielka odporcu v ktorej mu túto skutočnosť oznámil až do 10. 11. 2015, tj. do dňa kedy mal pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú skončiť, celkom vo výške 1 676,16 Eur.
Súd konštatuje, že pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu mzdy odporca jeho výšku, ani obdobie za ktoré žiadal navrhovateľ náhradu mzdy priznať ničím nespochybnil.
V časti nároku navrhovateľa na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru súd pri určovaní výšky náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa zisteného zo mzdy za rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci prvý kalendárny štvrťrok roku 2015, teda zo mzdy za mesiace január, február, marec 2015. Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 1/2015 vo výške 501,91 Eur a navrhovateľ odpracoval 160 hodín. Z uvedenej hrubej mzdy suma 46,36 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 2/2015 vo výške 494,53 Eur a navrhovateľ odpracoval 136 hodín. Z uvedenej hrubej mzdy suma 69,53 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 3/2015 vo výške 500,45 Eur a navrhovateľ odpracoval 168 hodín. Z uvedenej hrubej mzdy suma 23,18 Eur predstavuje náhradu mzdy za dovolenku. V rozhodnom období teda mzda navrhovateľa za odpracovaných 464 hodín predstavovala bez náhrad sumu vo výške 1 356,82 Eur. Priemerný hodinový zárobok navrhovateľa bol teda v sume 2,9241 Eur (1356,85 Eur / 454 hodín). Týždenný pracovný čas navrhovateľa v pracovnej zmluve bol dohodnutý v trvaní 40 hodín. Priemerný týždenný zárobok tak predstavuje sumu 116,96 Eur (40 x 2,9241). Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa potom predstavuje sumu vo výške 508,57 Eur (116,96 Eur x 4,348 koeficient). Náhrada mzdy za mesiac júl 2015 predstavuje sumu 44,22 Eur za 2 pracovné dni (508,57 Eur /23 pracovných dní x 2), za mesiac august 2015 sumu 508,57 Eur, za mesiac september 2015 sumu 508,57 Eur, za mesiac október 2015 sumu 508,57 Eur a za mesiac november sumu 161,81 (508,57 Eur /22 pracovných dní x 7). Spolu potom náhrada mzdy za obdobie od 30. 07. 2015 do 10. 11. 2015 predstavuje sumu 1 731,74 Eur. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil náhradu mzdy vo výške 1 676,16 Eur, súd mu priznal uplatnenú náhradu mzdy v uvedenej výške.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal vo veci úplný úspech, preto mu súd voči neúspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a) Trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyne navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú zo:
1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 86,04 Eur (bez DPH) (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30. 06. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- vypracovanie a podanie žaloby dňa 12. 08. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 76,70 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 552,79 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 07. 10. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
3/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 92,88 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 1 569,93 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- vyjadrenie k vyjadreniu a dôkazom predložených odporcom dňa 18. 11. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 27. 11. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
4/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 103,33 Eur (bez DPH) vychádzajúc z hodnoty veci 1 676,16 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 06. 04. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 22. 06. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
5/ Režijný paušál - 5 x 8,39 Eur + 2 x 8,58 Eur t. j. spolu 59,11 Eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu: tarifná odmena za úkony právnej služby 641,20 Eur + režijný paušál 59,11 Eur, spolu 700,31 Eur, ale nakoľko právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH, zvyšuje sa odmena právneho zástupcu navrhovateľa o DPH 20 % na 840,37 Eur.
b) Iné trovy konania - súdny poplatok 200 Eur.
Navrhovateľ bol oslobodený od súdneho poplatku na základe § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a vo veci bol úspešný. O povinnosti odporcu zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave, súdny poplatok 200,-Eur (99,50,-E za návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a 100,50,- Eur z návrhu na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru), bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona.
Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom zo dňa 22. 06. 2016. Súd trovy upravil tak, že hodnotu úkonu právnej služby určil v zmysle vyhlášky tak, že v časti konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde nie je možné vyčísliť hodnotu veci, postupoval podľa § 11 ods. 1 vyhlášky a v časti konania o zaplatenie náhrady mzdy hodnotu úkonu právnej služby vypočítal podľa hodnoty navrhovateľovi priznaného plnenia v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky.
Súd pritom zohľadnil, že jednotlivé mesačné náhrady mzdy sa stávali splatnými postupne v priebehu konania, preto pri určovaní tarifnej hodnoty veci vychádzal pri každom úkone z úhrnnej sumy aktuálne splatných náhrad mzdy. Pri úkonoch vykonaných skôr než sa stala splatná prvá náhrada mzdy, t.j. pred 15. 08. 2015, súd určil odmenu aj v časti náhrady mzdy za tieto úkony podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pri týchto úkonoch nebolo možné vyčísliť hodnotu veci v časti náhrady mzdy.
Keďže išlo o spojenie dvoch konaní, súd základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvýšil o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila vo veci s nižšou hodnotou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).