Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/357/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XXA, V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného splnomocnencom: HKP Legal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 392,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 26. februára 2015, č.k. -69, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka mení tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 260,98 eur s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 13.03.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol, odporkyni určil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania v sume 9,12 eur a navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa domáhal určenia povinnosti odporkyni zaplatiť mu 392,90 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.07.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 82,74 eur z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy a trovy konania. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou 02.11.2010 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 320 eur, ktorý sa zaviazala splácať vo výške 4 % z dlžnej čiastky mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 26,88 %, 11,88 %, priemernej hodnote úrokovej miery pre kreditné karty 20,93 %. Z karty klienta mal súd preukázané, že odporkyňa reálne vyčerpala úver v sume 338,45 eur a doposiaľ z neho zaplatila celkovo sumu 77,47 eur. Keďže bola so splácaním v omeškaní, navrhovateľ ju vyzval listom z 27.02.2012 na splatenie dlhu 406,12 eur. Žalovaná suma podľa navrhovateľa 392,90 eur pozostáva z istiny 319,13 eur, z úroku 55,97 eur, poplatku za výpis z účtu 4,89 eur, opravných úrokov 0,06 eur, úroku za hotovostné transakcie 12,85 eur. S úhradou uvedenej sumy sa dostala do omeškania 13.03.2012, keď pätnásty deň od poslania výzvy na zaplatenie uplynul v uvedený deň. Navrhovateľ si osobitne vyčíslil úrok z omeškania z dlžnej sumy 82,74 eur za obdobie od 13.03.2012 do 15.07.2014, kedy bol vypracovaný návrh na súd. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne. Splnomocnenec vedľajšieho účastníka vo vyjadrení k návrhu poukázal na to, že nepopiera zaplatenie istiny, ktorú odporkyňa reálne čerpala a

v tej časti ani nevystupuje na strane odporkyne. V danej veci sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah pred uzatvorením nemala odporkyňa možnosť ovplyvniť. Zmluva je spotrebiteľská, obsahuje len výšku splátok v neurčitom percentuálnom vyjadrení bez vymedzenia splatnosti prvej splátky, nie je uvedená ani konečná splatnosť úveru, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V časti o zaplatenie 131,92 eur považuje návrh za neopodstatnený a žiada ho zamietnuť. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. 02.11.2010, podľa § 1, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa § 53, § 54 účinného k 02.11.2010, podľa § 497, § 499 Obchodného zákonníka a podľa § 563 Občianskeho zákonníka, a podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 02.11.2010, ktorej predmetom bol bezúčelový revolvingový úver, súd posudzoval podľa zákona č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač i úverové podmienky mal navrhovateľ pripravené, dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporkyne, pričom obsah nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. V danom prípade zákon č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou Obchodným zákonníkom a je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ preukázal, že odporkyňa vyčerpala úver v sume 338,45 eur, z ktorej sumy uhradila 77,47 eur. So splácaním úveru sa dostala do omeškania. Navrhovateľ ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou, a to vo forme 4 % z dlžnej čiastky bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 126/2010 Z.z.. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 126/2010 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia, a to aj predčasného. Je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok, resp. súčtu splátok. Keďže v zmluve nebola splnená náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné úver považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný. Odporkyňa preukázateľne neuhradila z poskytnutého úveru sumu 260,98 eur, preto súd uložil odporkyni uvedenú sumu navrhovateľovi zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 13.03.2012. Ďalej súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu občianskeho práva musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti vo svetle princípu proporcionality a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že návrh je podaný sčasti nedôvodne, a preto vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 2, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 O.s.p.. Ku vzťahu k odporkyni aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ bol úspešný v časti 66 %, odporkyňa bola úspešná vo výške 34 %, z toho vyplýva, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 32 % (66-34). Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 28,50 eur, z toho mu súd priznal 32 % vo výške 9,12 eur. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, tento nevstúpil na stranu odporkyne v časti rozdielu úveru, ktorý reálne vyčerpala a doposiaľ navrhovateľovi nesplatila, t.j. 260,98 eur, vstúpil do konania na stranu odporkyne len v časti o zaplatenie sumy 131,92 eur, ktorú považoval za žalovanú bez právneho dôvodu. Vedľajší účastník vstúpil do konania, pričom odporkyňu neoznačil, v oznámení označil len spisovú značku, výšku žalovanej sumy a žiadal zaslať návrh s prílohami. Súd má z obsahu spisu preukázané, že vedľajší účastník dobrovoľne vstúpil do konania, pričom odporkyňu nekontaktoval. Následne sa vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník nepreukázal a neodôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Takýto paušálny vstup do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov. Súd posudzoval i samotný obsah vyjadrenia, argumentácie právneho zástupcu. V rámci vyjadrenia ide o hutný text, ktorý je naformulovaný v podobe používanej v ďalších jeho vyjadreniach. Jedine mení číslo a dátum zmluvy, výšku žalovanej sumy, výšku odporcom zaplatenej sumy zistenej z listín zaslaných mu súdom na jeho žiadosť. Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru,

že vedľajším účastníkom uplatňované trovy konania sú účelne a hospodárne len v časti. Preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,60 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka správne vyčíslil odmenu za jeden úkon 16,60 eur počítajúc ju z tarifnej hodnoty 131,92 eur, v ktorej žiadal návrh zamietnuť a teda v tejto časti bol v konaní úspešný. Uvedená suma pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a jeden režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH. Ako hlavný dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to vyjadrenie k návrhu, súd vidí v tom, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov sú v prípade ako je tento konkrétny prípad už po dobu dvoch rokov rozhodované, rozhodnutia sú právoplatné a zverejňované na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Právny zástupca neuviedol vo vyjadrení žiadne nové skutočnosti na obranu odporkyne okrem tých, ktoré sú už známe zo zaužívanej súdnej praxe.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v časti, v ktorej bol návrh vo zvyšku zamietnutý a navrhovateľovi určená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,60 eur. Uviedol, že výrok rozsudku svojim obsahom navrhovateľovi spôsobuje materiálnu ujmu. Odporkyňa riadne neuhrádzala poskytnutý úver, preto navrhovateľ ukončil úverovú zmluvu a výzvou zo dňa 27.02.2012 vyzval odporkyňu k zaplateniu celého zostatku. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si navrhovateľ uplatňuje 9 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu + 8 percentuálnych bodov. Súd prvého stupňa pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad, a to konkrétne ustanovenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, kde poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. h). Navrhovateľ uviedol do predmetnej zmluvy v súlade s ustanovením uvedenej Smernice výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa pri poskytovaní revolvingových úverov na trhu, sa tieto poskytujú obdobným spôsobom mesačnej splátky v percentuálnom vyjadrení. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 28.01.2010, sp. zn. C-406/08 bod 45. Súd prvého stupňa uviedol, že je potrebné zmluvu o úvere, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok, považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Takýto právny záver pokladá navrhovateľ za nesprávne právne posúdenie veci. Logickým výkladom právnej normy možno dospieť k záveru, že pre to, aby súd mohol považovať zmluvu za bezodplatnú, musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“ , a to zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 ... Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie bezodplatnosti. Navyše odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti tak, ako sú uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Dal súdu prvého stupňa do pozornosti stanovisko NS SR sp. zn. a to v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré považoval za trovy nevynaložené nevyhnutne, účelne a vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania, alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil právne zastúpenie, je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Bez právneho posúdenia veci a bez argumentácie zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní bol vo veci neúspešný odporca, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal nezákonné nároky. Je dôvodné vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy konania. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v zamietajúcej časti nedôvodné a v časti náhrady trov vedľajšieho účastníka dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 392,90 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy zo dňa 02.11.2010.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 131,92 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietnutý a navrhovateľovi určená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia v sume 29,60 eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ sa týka zamietnutia návrhu, a pretože zdieľa jeho právny záver, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v tejto časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu ohľadne zamietnutia návrhu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti. Súd prvého stupňa tak správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú a následne ako zmluvu, ktorá neobsahuje zákonom určené náležitosti, v dôsledku čoho ju správne posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.

Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd dospel k záveru, že tu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Vedľajší účastník vystupuje na strane hlavného účastníka, v danom prípade odporkyne, ktorá bola v konaní neúspešnejšou účastníčkou. Vedľajší účastník nevstupoval len do časti konania o zaplatenie sumy 131,92 eur, vstúpil do celého konania, takže kopíruje postavenie strany, na ktorej vystupuje, a to v danom prípade postavenie odporkyne. Keďže táto bola v konaní stranou neúspešnejšou, nevznikol jej nárok na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi. Navyše, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval všetky trovy vedľajšieho účastníka vzniknuté právnym zastúpením za vynaložené neúčelne, a to aj z dôvodu, že nie je možné prehliadnuť, že všetky skutočnosti, na ktoré poukazoval vedľajší účastník vo vyjadrení, je súd oprávnený a povinný skúmať ex offo, t.j. skúma ex offo, či zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa účinného právneho predpisu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Nie je potom potrebné ani účelné, aby na uvedené vo svojich podaniach poukazoval vedľajší účastník a uplatňoval si náhradu trov právneho zastúpenia. Takže odvolací súd trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade považuje za neúčelne vynaložené, takže ak by aj bol vedľajší účastník na strane úspešného účastníka v spore, nevzniklo by mu právo na ich náhradu.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko si túto neuplatnila, keďže vedľajší účastník je na strane úspešného účastníka v odvolacom konaní, vznikol mu nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k uvedenému vyššie tieto odvolací súd považoval za vynaložené neúčelne, preto mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.