Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-27-2016.pdf
PDF · 99.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/27/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa Y. Y., W. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov Y. Y., W. XX.XX.XXXX, M. F. S., T. XXXX/XX, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou AK so sídlom Lučenec, Adyho 34 a M. Y., W. XX.XX.XXXX M. F. S., S. N. XX, v súčasnosti Y. Z. X F. F. XLS O. P., U. F., štátneho občana SR, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/475/2009-26 zo dňa 26.08.2009 vo výroku o výživnom na maloletého Y. Y., W. XX.XX.XXXX tak, že otcovi M. Y., W. XX.XX.XXXX z v y š u j e výživné zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne od 01. apríla 2016.
Takto určené výživné je otec povinný platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zročné výživné za dobu od 01.04.2016 do 30.06.2016 v sume 240 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi platiť v mesačných splátkach po 30 Eur, ktoré sú splatné k 15.dňu v mesiaci; prvú splátku zaplatí do 15.dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom rozsudok vo veci samej nadobudne právoplatnosť a pod stratou výhody mesačných splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného od 01.09.2016 v sume 180 Eur mesačne, ktorý súdu doručila 06.04.2016 a odôvodnila ho tým, že výživné bolo naposledy otcovi určené rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 11P/475/2009 dňa 26.08.2009 v sume 70 Eur mesačne. Poukázala na zmenu pomerov, ktoré nastali u maloletého dieťaťa, ktoré je žiakom 1.triedy ZŠ Š. V. K. s vyučovacím jazykom maďarským vo S., navštevuje školskú družinu, stravuje sa v školskej jedálni, pri nástupe do školy vznikli odôvodnené výdavky v súvislosti s nákupom školských pomôcok, ošatenia, obuvi, platí príspevok 10 Eur ročne združeniu rady školy, mesačne poistné dieťaťu 21,79 Eur, škola v prírode 100 Eur, poistenie za krádež 1 Eur ročne. Dieťa má zdravotné problémy, je v liečbe ortopéda, 2 hodiny denne nosí korzet, celodenne vložky do topánok, podrobuje sa rehabilitácii vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou, n.o., N., kvôli správnemu držaniu tela mu kúpila bicykel za 200 Eur. Dieťaťu kupuje vitamíny a probiotiká. Matka tvrdila, že v súčasnosti pracuje v Domove dôchodcov W., žije s maloletým synom a partnerom v spoločnej domácnosti. V priebehu konania porodila dňa 16.06.2016 maloletú H. L., ktorej otcom je p. T. L., ktorý je zamestnaný. Právna zástupkyňa matky v konaní tvrdila, že nad rámec výživného otec ničím dieťaťu neprispieva, nekupuje mu darčeky na jeho sviatky ani Vianoce, od ostatného rozhodnutia súdu uplynula dlhá doba, zmenili sa odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj rodičov.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 21.06.2016 žiadal návrh zamietnuť a nesúhlasil so zvýšením výživného. Pracuje a žije v zahraničí, ale má vyššie výdavky. Dosahuje príjem asi 1300 Eur z ktorého platí nájomné asi 640 Eur, daň pre mesto asi 135 Eur mesačne, vodné a stočné 70 Eur mesačne, za elektrinu a plyn 130 Eur mesačne o čom doručil súdu písomné dôkazy. Tvrdil, že na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 12C/212/2009 mesačne platí príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 80 Eur. Jeho pomery sa zmenili v tom, že po rozvode manželstva žije s družkou a jej dvomi deťmi, družka začala len teraz pracovať, nevie aký príjem bude dosahovať. Jeho výdavky predstavujú aj účty za mobilný telefón, ale aj na stravu oblečenie a kozmetiku. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky v dňoch 15.06. a 17.06.2016 a podal písomnú správu dňa 17.06.2016. Zistil, že matka býva v 3-izbovom vlastnom byte s partnerom p. T. L., v ktorom sa nachádza kuchyňa, jedálenský kút, obývacia miestnosť, spálňa a detská izba mal. Y. v ktorej má vytvorený vlastný priestor s hračkami, detskou posteľou, televízorom, počítačovým kútikom. Všetky miestnosti sú zariadené vkusným účelovým nábytkom, hygiena v domácnosti je na výbornej úrovni. Matka dieťaťa okrem bytu vlastní osobný automobil zn. ŠKODA FABIA, r.v. 2003. Pracuje ako zdravotná sestra, od mája 2016 je na rodičovskej dovolenke, poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Do nástupu na rodičovskú dovolenku jej príjem činil asi 500 Eur a príjem jej partnera asi 600-650 Eur. Náklady na bývanie sú v sume 200 Eur mesačne, elektrina činí 55 Eur, zemný plyn štvrťročne 14 Eur, obedy dieťaťu asi 20 Eur mesačne, ošatenie, obuv, strava, školské potreby, pričom v júni 2016 matka dieťaťu zaplatila 80 Eur za účasť v škole v prírode. Dieťa dosahuje výborný prospech, nemá neospravedlnené vyučovacie hodiny, má zdravotné problémy s chrbticou, nosí korzet a musí cvičiť rehabilitačné cviky. Matka nie je s otcom dieťaťa v kontakte, dieťa videl naposledy minulý rok, keď skončilo materskú školu. Rodina z otcovej strany dieťaťu posiela darčeky, otec výživné plní nepravidelne a ničím nad rámec výživného neprispieva. Kolízny opatrovník tvrdil, že u dieťaťa nastala závažná zmena pomerov od 9/2015, keď začalo plniť povinnú školskú dochádzku, zúčastňuje sa rôznych spoločenských aktivít, zvýšili sa jeho odôvodnené náklady, má zdravotné problémy, ktoré tiež zvyšujú náklady matky. Navrhol výživné na maloleté dieťa zvýšiť podľa reálneho príjmu otca.
Pojednávania dňa 22.06.2016 sa otec nezúčastnil, predvolanie prevzal, neúčasť ospravedlnil. Podľa § 101 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal v neprítomnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, správy zo školy s výdavkami, potvrdenia o príjme matky, písomného vyjadrenia otca, listinných dôkazov o výdavkoch rodičov, poistnej zmluvy dieťaťa, rodného listu maloletej H., správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, potvrdenie o príjme partnera matky, rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 12C/212/2009 a 11P/475/2009, výsluchom právnej zástupkyne matky, kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
Ostatná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Y. bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/475/2009-26 dňa 26.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2009. Ním súd zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti matke od 01.09.2009 a otcovi určené výživné v sume 70 Eur mesačne. V tej dobe malo dieťa 4 mesiace, rodičia vyživovaciu povinnosť len k nemu, otec žil s rodičmi a mal príjem 330 Eur v čistom, matka poberala len prídavok v sume 21,25 Eur.
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/212/2009-35 dňa 29.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2010, súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa (otca dieťaťa) na odporkyňu (matku dieťaťa) zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 10 Eur mesačne od 18.11.2009.
Súd dokazovaním zistil, že otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletému Matejovi, ktorý v súčasnosti navštevoval 1. triedu základnej školy, dosiahol výborné vyučovacie výsledky, správanie v škole je dobré, povinnosti plní bez chyby, včas, vymeškal 60 hodín, ktoré sú ospravedlnené. V kolektíve je obľúbený, vzťah k učiteľom a spolužiakom je výborný, rodičia sa o dieťa starajú vzorne, pravidelne sa zaujímajú o
jeho prospech, chodia na rodičovské združenia. V školskom roku 2015/2016 boli predpokladané výdavky tieto: poplatok za ŠKD 4 Eur mesačne, úhrada za obed do 31.03.2016 0,95 Eur denne, od 01.04.2016 1,05 Eur denne; ročne: príspevok ZMRŠ 10 Eur, škola v prírode 100 Eur, postenie za krádež 1 Eur, divadelné predstavenia 4 Eur, učebné pomôcky 10 Eur, hygienické potreby 5 Eur, školský výlet 10 Eur, iné 5 Eur (správa zo školy z 24.05.2016).
Matka mala za dobu od 2/2015 do 1/2016 priemernú čistú mesačnú mzdu 591,88 Eur, za dobu od 5/2015 do 4/2016 522,07 Eur, za dobu od 01.03.2016 do 10.03.2016 náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 109,07 Eur, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, dňa 16.06.2016 porodila maloletú H., čím jej pribudla vyživovacia povinnosť.
Matka v konaní preukázala, že maloletému Y. platí poistné v sume 21,79 Eur mesačne, žije s partnerom (otcom maloletej H.), ktorý je zamestnaný a v období od 01.01.2016 do 30.04.2016 dočasne práceneschopný, práceneschopnosť trvá doteraz. Jeho zamestnávateľ mu vyplatil náhradu príjmu za prvých 10 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 119,54 Eur a poukázal mzdu vo výške 471,15 Eur.
Otec v konaní preukázal, že žije a pracuje v zahraničí s družkou (je vdovou) a jej dvomi maloletými deťmi. Za mesiac 2/2016 mal mzdu 1037,97 libier v čistom (1351,65 Eur ku dňu 22.06.2016), 3/2016 1027,27 libier (1337,71 Eur) a 4/2016 1069,07 libier (1392,15 Eur) t.j. v priemere 1360 Eur. Preukázal výdavky: nájomné 495 libier (644,59 Eur) mesačne, vodné, stočné za 8 mesiacov 478,08 libier (622,56 Eur), elektrina ročne 226,35 libier (294,75 Eur), plyn ročne 451,28 libier (587,66 Eur), daň z nehnuteľností, príspevok miestnej polícii, príspevok požiarnemu zboru spolu ročne 1201,43 libier (1564,5 Eur). Výdavky mu vznikajú aj na uspokojenie jeho odôvodnených potrieb, stravu, ošatenie, obuv, hygienu, kultúrne vyžitie atď.
V súčasnosti matke pribudla vyživovacia povinnosť, vlastní staršie osobné motorové vozidlo, byt, žije s partnerom, ktorý sa podieľa na úhrade nákladov na domácnosť a nájomné v polovici. Aj otec žije s partnerkou, hoci mu nepribudla vyživovacia povinnosť, je jeho partnerka povinná podieľať sa na úhrade nákladov ktoré vznikajú s vedením domácnosti (nájomné, voda, elektrina, plyn atď.), čo súd musel pri rozhodovaní o výške výživného vziať u oboch rodičov do úvahy.
Súd konštatuje, že od ostatného rozhodnutia o výživnom v roku 2009 uplynula doba skoro 7 rokov a už jej uplynutie je dostatočným dôvodom k záveru, že nastala taká podstatná zmena pomerov u dieťaťa a jej rodičov, ktorá odôvodňuje rozhodnúť o priznaní vyššieho výživného maloletému dieťaťu v súlade s § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa
článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.
Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.
Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné.
Súd dokazovaním zistil, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, hoci ide o konanie podľa § 81 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O.s.p.). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nebol viazaný pri rozhodovaní návrhom matky, ani tým, na akú sumu žiadala zvýšiť výživné, lebo pri rozhodovaní vychádzal z toho, či nastala taká podstatná zmena pomerov od doby, keď bolo naposledy rozhodované o výške výživného, ktorá odôvodňuje výšku výživného zmeniť, t.j. zvýšiť alebo znížiť. Preto súd nezvýšil výživné až od 01.09.2016 (podľa návrhu matky), ale už od 01.04.2016 t.j. od doby, kedy nastala podstatná zmena pomerov u rodičov aj dieťaťa, ktoré si už od 01.09.2015 plní povinnú školskú dochádzku. Matka je na rodičovskej dovolenke (došlo k poklesu jej príjmu oproti roku 2009), pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej H., k maloletému Y. si už podľa § 62 Zákona o rodine neplní vyživovaciu povinnosť len osobnou starostlivosťou, ale aj sumou zákonného výživného t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, t.j. 27,13 Eur, ktorú sumu dieťaťu mesačne poskytuje na výživu. Súd vzal do úvahy, že matka, nad rámec výživného, platí maloletému dieťaťu poistné v sume 21,79 Eur mesačne. Otec žije a pracuje v cudzine, od roku 2009 sa jeho príjem zvýšil (v roku 2009 330 Eur, v súčasnosti okolo 1300 Eur), nepribudla mu vyživovacia povinnosť. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ustanovení § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine podľa ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur.
Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd po vykonanom dokazovaní, keď zistil, že otec od roku 2009 okrem výživného určeného súdom (aj to neplatí pravidelne) ničím neprispieva na výživu dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, nekupuje mu darčeky na jeho sviatky a Vianoce a netvorí mu ani úspory. Preto súd po skonštatovanej podstatnej zmene pomerov u rodičov a dieťaťa dospel k záveru, že zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne je nielen v záujme maloletého dieťaťa, ale aj v možnostiach a schopnostiach otca. Spolu s výživným od matky a prídavkom na dieťa, ktorý matka poberá, budú v súčasnosti všetky odôvodnené potreby dieťaťa uspokojené. Výživné zostáva splatné 15.deň toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).
Zročné výživné za dobu od 01.04.2016 do 30.06.2016 v sume 240 Eur (150 - 70 = 80 Eur x 4, 5, 6/2016) súd povolil otcovi platiť v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným a za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Pri určení výšky splátok súd vychádzal z toho, že ide o výživné, ktoré slúži zvýšeným a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je naň odkázané, čo najskôr.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade (R V/1968).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.