Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-17-2016.pdf
PDF · 153.62 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. júna 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
W. A., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom A., S. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný, od 18.09.2015 v ÚVV a ÚVTOS Košice,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 18.09.2015 v čase okolo 22:00 hod. pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa P. A. a to slovami : „Boha ci, Krista, ty, kurvo jedna rozjebaná, zabijem ce, zaduším ce, že by si už zdechla, že by som už od tebe mal pokoj,“ pričom do poškodenej sotil, ktorá spadla a udrela si hlavu a chrbát, chytil ju za ruky a následne ju rukami škrtil a keď poškodená chrčala, tak ju prestal škrtiť a poškodená v obave o svoj život a zdravie vyšla bosá von z domu, pričom svojím konaním jej obžalovaný spôsobil zranenie a to ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie krku, pravej hornej plochy hrudníka a pomliaždenie dolných oblastí oboch predlaktí s dobou liečenia 7-10 dní a taktiež konanie obžalovaného pôsobilo na poškodenú P. A. stresujúco, pričom trpí adaptívnou poruchou.
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - blízkej osobe
t ý m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 ( desiatich ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č.17, IČO: 35 937 874, sumu 95,13 Eur ( deväťdesiatpäť eur a trinásť eurocentov ),
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému W. A. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného W. A., poškodenej P. A., svedkov Ľ. A.T., V. A., znalkyne V.. V. T.K., prečítaným svedeckých výpovedí splnomocnenca poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. ako aj svedkov Z. V. ako aj Q. A. z prípravného konania, oboznámením znaleckého posudku z odboru psychológie na poškodenú A., znaleckých posudkov MUDr. T. aj MUDr. H. z odvetvia psychiatrie ako na obžalovaného tak aj na poškodenú A., ako aj znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie na poranenia poškodenej A., prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.
Obžalovaný W. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na deň 18.09.2015 si vôbec nepamätá, keďže má výpadky pamäte. Obžalovaný ďalej uviedol, že povolanie šoféra kamiónovej dopravy prestal vykonávať v roku 2011. Spolu s matkou, poškodenou A. D.ačal opätovne bývať po rozvode svojho manželstva v roku 1981, pričom býval aj so svojim bratom, svedkom Ľ. A.. Jeho spolužitie s poškodenou A. bolo podľa jeho názoru dobré, len niekedy medzi nimi došlo k hádke, keďže poškodená niekedy nesúhlasila s jeho názormi na vedenie domácnosti. Vyjadril sa aj k svojmu príjmu s tým, že v čase spáchania skutku poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,20 Eur, pričom keď pracoval v rámci verejnoprospešných prác, tak mu bola vyplácaná táto dávka vo výške 124,- Eur. Keď poberal dávku v hmotnej núdzi len v sume 60,- Eur, tak poškodenej A. neposkytoval žiadne peniaze. Od poškodenej si pritom požičiaval peniaze na cigarety a po vyplatení dávky v hmotnej núdzi požičanú sumu poškodenej ihneď vrátil, pričom jej väčšinou vrátil sumu približne 20,- či 30,- Eur za mesiac. Potvrdil, že poškodenej niekedy nadával, že je „stará striga.“ Voči poškodenej však nepoužil vulgárny výraz uvedený v obžalobe, že je „kurva rozjebaná.“ Poprel takisto, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím, zadusením alebo „aby zdochla.“ Poškodenú A. ani nikdy nebil. Uviedol, že na deň 18.09.2015 si nepamätá. Spomenul si akurát na to, že vtedy mu bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi a poškodenej vrátil sumu 30,- Eur. Potom si išiel ľahnúť do svojej izby a na viac si už nepamätal. Uviedol, že on má svoju izbu na poschodí a v druhej izbe býva jeho brat, svedok Ľ. A.. Matka, poškodená A., sa zdržiava na prízemí a užíva kuchyňu, v ktorej má aj posteľ a v ktorej sa nachádza aj televízor. Zdôraznil, že na poschodie rodinného domu sa dá dostať po schodisku, ktoré je umiestnené zvonku a z prízemia sa nedá dostať priamo na poschodie. Ich rodinný dom má teda dva vchody a to jeden na prízemí a druhý na poschodí rodinného domu. Vyjadril sa, že v ten deň vypil 2 pivá, ale potvrdil aj svoju výpoveď pri výsluchu k väzbe, že vypil 6 pív a 2 poldeci vodky. Spomenul si pritom akurát na to, že v uvedený deň vykonával verejnoprospešné práce, že po ich ukončení odišiel do pohostinstva, kde požil alkohol a na viac si už nepamätal. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kedy presne po neho prišli policajti a zobrali ho preč, pričom matka sa v tom čase zdržiavala na prízemí a on sedel na lavičke pred domom. Nepamätal si ani to, že by sa podrobil dychovej skúške. V súvislosti s vyjadreniami poškodenej A., že ju v uvedený deň fyzicky napadol, pripustil možnosť, že do poškodenej sotil, ale nebolo to naschvál a on poškodenú nechcel udrieť. Pripustil možnosť, že sa to stalo tak, ako to vypovedala poškodená. Nevedel sa však vyjadriť k ďalším tvrdeniam poškodenej, že by ju v uvedený deň škrtil a udrel, keďže si to nepamätal. Potvrdil však tvrdenie poškodenej, že do nej sotil, v dôsledku čoho poškodená spadla na diván a mohla si pritom podľa jeho názoru aj udrieť hlavu. Vyjadril sa, že nepovažuje za potrebné uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme, keďže je vo výkone väzby už 8 mesiacov a teda je podľa svojho názoru už vyliečený. Súhlasil však s prípadným uložením ústavného či ambulantného protialkoholického liečenia, pričom konkrétnu formu tohto ochranného liečenia ponechal na zvážení znalcov. Obžalovaný sa vyjadril aj k svojim predchádzajúcim trestným stíhaniam a priestupkom, ako aj k požívaniu alkoholických nápojov. Vypovedal, že od poškodenej A. si požičiaval peniaze na cigarety a
v prípade vyplatenia mu dávky v hmotnej núdzi jej tieto požičané peniaze vrátil. Vyjadril sa, že vo väzbe opakovane dostal epileptické záchvaty.
Poškodená P. A. uviedla na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný sa opätovne vrátil do jej domácnosti v roku 1981. Obžalovaný začal požívať alkoholické nápoje už v čase, keď pracoval ako šofér kamiónovej dopravy a z tohto dôvodu ho prosila, aby prestal požívať alkoholické nápoje. Vyjadrila sa, že obžalovaný prestal vykonávať zamestnanie šoféra kamiónovej dopravy asi 5-6 rokov dozadu pred konaním hlavného pojednávania. Obžalovaný sa vzápätí na to zaevidoval na príslušnom štátnom orgáne, začal poberať dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,- Eur, pričom keď sa zamestnal v rámci verejnoprospešných prác, tak mu boli vyplácané tieto dávky vo výške 126,- Eur. Vyjadrila sa ďalej, že keď sa obžalovaný opil, tak jej začal nadávať a hrešiť a to aj na svojho brata, svedka Ľ. A., aj v jeho neprítomnosti. Obžalovaný jej pritom väčšinou nadával vulgárne a keď mu to nasledujúceho dňa ráno pripomenula, tak obžalovaný tvrdil, že si to nepamätá, pričom nevedela uviesť, či si to obžalovaný nepamätal alebo si to nechcel pamätať. Obžalovaný sa jej pritom do inkriminovaného dňa 18.09.2015 nikdy nevyhrážal. Uviedla, že raz, keď sa s obžalovaným zdržiavala v tej istej miestnosti, obžalovaný hodil nožom do múra, avšak podľa jej názoru obžalovaný nechcel hodiť nôž do nej, lebo ináč by ju zasiahol. Obžalovaný takisto niekedy rozbil tanier. Obžalovaný ju však do toho dňa 18.09.2015 nikdy nenapadol a len jej nadával. Dňa 18.09.2015 v čase približne o 19:00 hod. obžalovaný prišiel domov opitý, opýtal sa jej, čo môže zjesť, na čo mu odpovedala, že nevarila teplé jedlo, keďže bolo vonku veľmi horúco a že si má zobrať nejaké jedlo z chladničky. Keď sa obžalovaný najedol, tak si ku nej prisadol, pričom ona pozerala televízny program. Obžalovaný však chcel pozerať iný televízny program. Obžalovaný potom vstal, zodvihol zo stoličky televízny prijímač a hodil ho o zem, v dôsledku čoho sa televízna obrazovka rozbila. Obžalovaný počas toho hrešil a nadával jej „ Krista, Boha ci, ty stará kurva, keby si zdochla, aby som od teba mal pokoj.“ Iné vyhrážky obžalovaného si už poškodená nepamätala. Na to televízny prijímač zodvihla na stolík a odpojila ho od elektrickej energie. Obžalovanému takisto povedala, že televízor nebude pozerať nielen ona, ale ani on. Obžalovaný na to začal nadávať, sotil do nej a ona spadla na váľandu pod oknom, pričom si hlavu udrela o múr. Obžalovaný jej na to začal rukami škrtiť krk, pričom ona kričala a plakala a rukami si takisto chránila tvár. Keď však už začala aj chrčať, tak ju obžalovaný prestal škrtiť. Uvedené škrtenie obžalovaným dlho netrvalo, lebo v opačnom prípade by ju obžalovaný podľa jej názoru uškrtil. Na to vybehla von z domu a sadla si na lavičku pod čerešňu, aby ju obžalovaný nevidel. Obžalovaný ešte chvíľu zostal na prízemí rodinného domu, potom vyšiel vonku a schodiskom vyšiel na poschodie rodinného domu, kde má svoju izbu on ako aj jej ďalší syn, svedok Ľ. A.. Ona sa potom vrátila naspäť do kuchyne, zavolala políciu a zamkla vchodové dvere na prízemí, keďže schodište vedúce na poschodie je zvonku. Privolanej hliadke PZ ukázala poranenú pravú ruku, na čo príslušníci PZ privolali záchrannú lekársku pomoc a to aj z dôvodu, že mala poranenú hlavu. Svedok Ľ. A. pritom policajtom otvoril vchodové dvere vedúce na poschodie, na čo príslušníci PZ zobrali obžalovaného do svojho služobného vozidla a odviezli ho do Hanušoviec nad Topľou. Vyjadrila sa, že asi týždeň navštevovala Vranovskú nemocnicu, v ktorej jej aplikovali injekcie, keďže mala poranenú pravú ruku, pričom do nemocnice chodila približne dva či tri dni za týždeň. Mala pritom doškriabaný krk, na ktorom mala aj modriny, doškriabanú pravú ruku a mala aj problémy s chrbticou, pričom problémami krčnej chrbtice trpela aj predtým a podrobila sa aj plastickej operácii chrbtice v roku 2001. Obžalovaného sa v uvedený deň bála, keďže predtým ju nikdy takto nenapadol. Obžalovanému pritom požičiavala peniaze na cigarety a keď bola obžalovanému vyplatená dávka v hmotnej núdzi, tak jej požičané peniaze vrátil. V uvedený deň 18.09.2015 bola pritom obžalovanému vyplatená dávka v hmotnej núdzi. V súvislosti s ďalšími vyhrážkami obžalovaného, ktoré uviedla v prípravnom konaní, sa poškodená vyjadrila, že už má 86 rokov a že je už zábudlivá. Zdôraznila však, že obžalovaný predtým na ňu nadával, preklínal ju, hrešil, ale nikdy ju dovtedy fyzicky nenapadol. Bližšie opísala predmetný incident tak, že keď zodvihla televízor naspäť na stolík, tak sa otočila, na čo ju obžalovaný spredu rukami sotil, z toho dôvodu spadla na diván a hlavu si udrela o stenu. Podľa jej vyjadrenia bolo pritom v lekárskych správach uvedené, že mala aj prasknuté rebro, ale nevedela sa vyjadriť k spôsobu vzniku tohto poranenia a teda, či ju obžalovaný do tohto miesta buchol rukou či kolenom. Poškodená bola pritom prekvapená, že obžalovaný ju takýmto spôsobom zbil. V uvedený deň ráno jej pritom obžalovaný vrátil sumu asi 22,- Eur a potom sa opätovne vrátil do práce. Pri ďalšom svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní táto poškodená uviedla, že na presný obsah vyhrážok obžalovaného v uvedený deň si nepamätá, ale mala pocit, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zadusí a aby „zdochla.“ Dovtedy z obžalovaného nikdy nemala strach a až toho dňa 18.09.2015 sa obžalovaného bála. Opakovane zdôrazňovala, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu. V dôsledku útoku obžalovaného trpela bolesťami asi dva týždne, avšak jej obvyklý spôsob života nebol výrazne obmedzený, pričom sa domnievala, že by dokázala žiť riadnym spôsobom životom aj v tom prípade,
pokiaľ by sa nepodrobila liečbe injekciami. Poškodená nebola obmedzená, podľa svojho vyjadrenia, ani v stravovaní, v obliekaní a ani pri hygienických úkonoch.
Z výpovede splnomocnenkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne JUDr. A. z prípravného konania súd zistil, že táto zdravotná poisťovňa v súvislosti s liečením poškodenej P. A., ako ich poistenca, vynaložila náklady vo výške 95,13 Eur, pričom v prípravnom konaní predložila aj vyčíslenie týchto liečebných nákladov.
Z výpovede svedka Ľ. A. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 18.09.2015 bol vo svojej izbe na poschodí ich rodinného domu, na ktoré sa pritom dá dostať len schodiskom umiestneným vonku, pred rodinným domom. Obžalovaný A. mal pritom takisto vlastnú izbu na poschodí a ich matka, poškodená P. A., bývala na prízemí, v kuchyni, v ktorej mala váľandu ako aj televízny prijímač. Keď dňa 18.09.2015 prišli príslušníci polície, tak mu zabúchali na zavreté vchodové dvere na poschodí rodinného domu. Keď zišiel dole na prízemie rodinného domu, tak uvidel, že jeho matku zobrala záchranná služba. Všimol si, že televízny prijímač bol rozbitý a takisto bola posunutá piecka. Poškodenú na to zobrala sanitka a obžalovaného A., sediaceho na lavičke pred domom, zobrali preč príslušníci polície. Nemal vedomosť, čo sa v uvedený deň odohralo na prízemí rodinného domu, keďže pozeral televízor vo svojej izbe. Keď sa poškodená A. vrátila domov, tak mu oznámila, že má zlomené rebro a poškriabanú ruku. Poškodená mu povedala, že obžalovaný do nej skočil, že ju udrel a nadával na ňu. Poškodená mu však nepovedala, ako presne na ňu obžalovaný nadával a ani to, ako presne ju obžalovaný zbil. Vyjadril sa, že obžalovaný W. A. býval v predmetnom rodinnom dome od narodenia a len asi rok býval so svojou manželkou. Uvedený svedok sa vyjadril, že obžalovaný mu nadával, že je „skrivený a schrastavený.“ S obžalovaným sa pritom aj raz pobil kvôli vetrovke. Obžalovaný sa mu takisto vyhrážal, že podpáli rodinný dom a že podpáli motorové vozidlo, čo však nepovedal priamo jemu, ale jeho druhému bratovi, svedkovi V. A.. Nemal vedomosť o tom, že by sa obžalovaný W. A. vyhrážal ich matke, poškodenej A. a že by túto poškodenú niekedy zbil. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný rozbíjal taniere v ich domácnosti. Potvrdil, že poškodená mu vtedy povedala, že obžalovaný ju aj dusil. Uviedol ďalej, že obžalovaný po vyplatení mu dávok v hmotnej núdzi stále požíval alkoholické nápoje. Obžalovaný bol pritom aj umiestnený v Psychiatrickej nemocnici a to asi 5-krát či 6-krát z toho dôvodu, že požíval alkoholické nápoje. Potvrdil svoje vyjadrenie z prípravného konania, že poškodená mu raz povedala, že obžalovaný po nej hodil nožík. Poškodená pritom asi dvakrát či trikrát zavolala policajnú hliadku a to vtedy, keď obžalovaný rozbíjal taniere. Poškodená mu takisto povedala, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ich pozabíja. Vyjadril sa, že obžalovaný sa takto neprimerane správal k poškodenej v období posledných 10 rokov dozadu a to približne odvtedy, keď prestal vykonávať povolanie šoféra kamiónovej dopravy.
Svedok V. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v domácnosti s poškodenou a oboma svojim bratmi nebýva už asi 28 rokov a túto navštevuje raz či dvakrát do mesiaca na dve či tri hodiny. Dňa 18.09.2015 sa nenachádzal v domácnosti poškodenej a nič nevidel. Poškodená mu na druhý deň telefonicky oznámila, že s obžalovaným mala nejaký problém ohľadom televízneho prijímača, že obžalovaný do nej strčil a zvalil televízny prijímač na zem. Poškodená mu takisto povedala, že ju obžalovaný škrtil a že z tohto dôvodu bola na lekárskom ošetrení. Podľa jeho názoru vzájomné spolužitie obžalovaného s poškodenou, pokiaľ nemal obžalovaný požité alkoholické nápoje, bolo normálne. Keď si však obžalovaný vypil, tak bol zrejme agresívny, čo však nevedel posúdiť, keďže tam vtedy nebol. Nemal vedomosť o tom, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodenej či jeho bratovi, svedkovi Ľ. A.. Takisto nemal vedomosť, že by obžalovaný vulgárne nadával poškodenej ako aj svedkovi Ľ. A.. Poškodená A. sa mu však sťažovala, že obžalovaný jej nadával a že jej nedovolil pozerať televízny program. Poškodená sa mu však predtým nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný fyzicky napadol. Udalosť zo dňa 18.09.2015 mu pritom opísala poškodená tak, že obžalovaný jej povedal, že pokiaľ on nebude pozerať televízny program, tak ani ona nebude pozerať televízor a na to obžalovaný zhodil televízor na zem. Keď poškodená zodvihla televízor zo zeme, tak obžalovaný do nej strčil, v dôsledku čoho poškodená spadla na posteľ a udrela si hlavu o stenu. Obžalovaný potom začal poškodenú škrtiť. Vyjadril sa, že to bola len jeho domnienka ako aj domnienka jeho brata, svedka Ľ. A., že pokiaľ by bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu, tak by podpálil garáž ako aj rodinný dom. Vzájomný vzťah obžalovaného so svedkom Ľ. A. považoval tento svedok za nie veľmi pozitívny.
Znalkyňa MUDr. T., ktorá vypracovala znalecký posudok z odvetvia psychiatrie na obžalovaného, ako aj poškodenú v prípravnom konaní, spolu so znalkyňou MUDr. H., na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch týchto znaleckých posudkov. Uviedla, že obžalovaný v inkriminovanej dobe netrpel žiadnou
duševnou chorobou v zmysle psychózy, pričom bola u neho zistená závislosť od alkoholu, ktorou trpel aj v čase spáchania skutku a išlo u neho o prostú alkoholovú opitosť ťažkého stupňa. Obžalovaný však netrpel žiadnou poruchou osobnosti. U obžalovaného išlo pritom o primerane diferencovanú osobnosť, avšak dlhoročným nadmerným konzumom alkoholu degradovanú v zmysle oploštenia emotívnych prejavov v sociálnom kontakte, avšak ide o osobnosť afektívne instabilnú, t. j. tieto osobnostné rysy a charakteristiky pod vplyvom alkoholu sa môžu zvýrazniť, ale nejedná sa o poruchu osobnosti. Vyjadrila sa, že s ohľadom na dychovú skúšku, ktorej sa obžalovaným podrobil dňa 19.09.2015 o 03:30 hod., kedy mu bolo nameraných 1,38 promile alkoholu v dychu a skutok sa mal stať 18.09.2015 o 22:00 hod., možno hladinu alkoholu v dychu obžalovaného v čase spáchania skutku ustáliť na 2,04 - 2,48 promile, čo predstavuje ťažký stupeň opitosti. Schopnosť obžalovaného rozpoznať nebezpečenstvo trestného činu a schopnosť ovládať svoje konanie bola podľa záveru týchto znalkýň znížená vplyvom alkoholu, ale nepodstatne. U obžalovaného zistili závislosť na alkohole na rozhraní III. až IV. štádia, teda terminálneho štádia podľa Jellinekovej klasifikácie. Obžalovanému navrhli uložiť ochranné ústavné protialkoholické liečenie, pričom zdôraznila, že výkon väzby v žiadnom prípade nenahrádza protialkoholické liečenie, keďže obžalovaný sa nikdy nepodrobil protialkoholickému liečeniu v špecializovanom zariadení. Z tohto dôvodu táto znalkyňa aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojom návrhu uvedenom v znaleckom posudku, že obžalovanému je potrebné uložiť ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme a neodporúčala mu uložiť ani ambulantnú formu tohto liečenia. Zdôraznila, že ústavná protialkoholická liečba pozostáva nielen z detoxikácie, ale aj z podpornej liečby a psychoterapie, ktorej sa obžalovaný nikdy nepodrobil, keďže bol prepustený z Psychiatrickej nemocnice V. na reverz a neakceptoval odporúčania podrobiť sa ďalšej špeciálnej liečbe na W. S. alebo v K.. Zdôraznila, že u obžalovaného by nedošlo k epileptickým záchvatom, keby obžalovaný nepil alkohol, keďže ide o sekundárne epileptické záchvaty.
U poškodenej A. v čase vyšetrenia vyššie uvedené znalkyne zistili adaptačnú poruchu, ktorá vznikla ako reakcia na dlhodobú stresovú situáciu a ktorá sa u nej prejavovala stavmi úzkosti, obavami, smutnými náladami s poruchami spánku, nechutenstvom, ktoré však neboli v takej intezite a hĺbke, aby ich mohli vyhodnotiť ako depresívne a úzkostné poruchy. Táto adaptačná porucha spravidla po vymiznutí stresu alebo okolností, ktoré ju spôsobili, odznieva spontánne, spravidla bez liečby. Znalkyňa sa na hlavnom pojednávaní ďalej vyjadrila, že adaptačná porucha vo všeobecnosti vymizne, keď vymizne stresová situácia a následne dôjde k úprave psychického stavu aj bez liečby. U poškodenej nediagnostikovali posttraumatickú stresovú poruchu a nezistili u nej ani zníženú schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, ako ani tendenciu klamať, vymýšľať si, či účelovo vypovedať.
Svedkyňa Z. V., vypočutá v prípravnom konaní, uviedla, že býva v susedstve rodinného domu obývaného poškodenou ako aj obžalovaným, avšak nikdy nebola v kontakte s poškodenou, iba sa s ňou náhodne stretla pri návštevách kostola. Nemala vedomosť ani o tom, že by obžalovaný A. požíval alkoholické nápoje a ako často.
Svedok Q. A., ako strýko obžalovaného, v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
V znaleckom posudku z odvetvia psychiatrie na obžalovaného znalkyne MUDr. T. a MUDr. H. okrem iného uviedli, že u obžalovaného zistili poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím ( užívaním ) alkoholu : syndróm závislosti ako aj tempore criminis - jednoduchú, prostú opitosť ťažkého stupňa. Uviedli, že obžalovanému nie je potrebné uložiť ochranné psychiatrické liečenie, keďže jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, pretože nie je duševne chorý. Tak ako uviedla znalkyňa MUDr. T. na hlavnom pojednávaní odporúčali obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, keďže bez dodržiavania abstinencie sa môže v budúcnosti dopúšťať obdobnej trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu. U obžalovaného takisto nezistili ani poruchy vnímania, poruchy pamäťových schopností a teda podľa ich záveru bol obžalovaný schopný reálne vnímať, uložiť do pamäte a následne aj identické, reálne zopakovať. U obžalovaného pritom nešlo o patologickú opitosť.
Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. R. Š. sa vo svojom znaleckom posudku vo vzťahu k poškodenej P. A. vyjadrila, že psychický stav tejto poškodenej nie je dobrý a trpí rôznymi následkami dlhodobého chronického stresu, ktorý je sprevádzaný poruchami spánku, obavami z budúcnosti, neustálym strachom, pocitmi nebezpečenstva a ohrozenia, úzkosťou a ťažkým stupňom depresie, desivými snami. Poškodená má rôzne somatické ochorenia, avšak na psychiatrii sa nikdy neliečila. Psychický ako aj
somatický stav poškodenej bol výrazne negatívne ovplyvňovaný násilným a agresívnym správaním obžalovaného W. A.. Poškodená trpí podľa jej záveru posttraumatickou stresovou poruchou. Poškodená totiž trpí ťažkou depresiou, poruchami spánku, desivými snami, pretrvávajúcimi obavami o život, úzkosťou, chronickým strachom, precitlivenosťou, pocitmi hanby, nechutenstvom, výrazným váhovým úbytkom, skľúčenosťou, problémami s búšením srdca, neustálym smútkom, sklamaním, pocitmi poníženia a sklamania, pocitmi ohrozenia a pretrvávajúceho nebezpečenstva, ako aj fyzickou únavou a vyčerpanosťou. Osobnosť poškodenej vo všeobecnosti možno považovať za úprimnú a dostatočne vierohodnú, keďže má dostatočnú úroveň kognitívnych schopností. U poškodenej znalkyňa nezistila vlastnosť skresľovať jednotlivé skutočnosti, či už vo svoj prospech alebo v prospech obžalovaného a ani tendenciu skutočnosti zatajovať, či účelovo vypovedať alebo klamať. Poškodená teda podľa jej názoru trpí syndrómom týranej osoby, keďže trpí vyššie uvedenými príznakmi. Vzťah poškodenej k obžalovanému je podľa vlastných slov poškodenej v čase jej vyšetrenia negatívny, keďže ju podceňoval, vulgárne nadával, agresívne sa voči nej správal, ponižoval ju a bil ju.
Znalkyne MUDr. T. a MUDr. H.Í. z odvetvia psychiatrie sa v súvislosti s poškodenou A. vo svojom znaleckom posudku ďalej vyjadrili aj v tom smere, že záťažová situácia u poškodenej iniciovala výskyt a prejavy subjektívnej tiesne s emočnými prejavmi úzkosti, obáv, smutnej nálady, s poruchami spánku, nechutenstvom, avšak tieto prejavy neboli takej intenzity a hĺbky, aby ich posúdili ako depresívnu poruchu, keďže tieto príznaky po vymiznutí stresu alebo okolností, ktoré ho sprevádzali, spravidla v krátkej dobe odznejú spontánne, i bez liečby. U poškodenej nezistili rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy, avšak zistili u nej adaptačnú poruchu s prejavmi smutnej nálady, s obavnými emocionálnymi reakciami, ktorá sa rozvinula v dôsledku konania a správania sa obžalovaného. U poškodenej pritom nezistili poruchy vnímania a ani výraznejšie poruchy pamäťových funkcií, pričom poškodená bola schopná správne vnímať prežité udalosti, uložiť si ich do pamäte a následne podstatné a dôležité skutočnosti zopakovať. Poškodená bola v minulosti počas manželstva raz hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení v W. za účelom observácie po suicidálnom ( samovražednom ) pokuse po zistenej opakovanej nevere zo strany manžela. Poškodená nebola nikdy ambulantne psychiatricky liečená.
Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. W. M. poškodená utrpela ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie krku, pomliaždenie pravej hornej plochy hrudníka a pomliaždenie dolných oblastí oboch predlaktí, čo tento znalec vyhodnotil ako ľahké poranenia, ktoré si vyžiadali jednoduchú liečbu, pričom poškodenú len mierne obmedzili v bežnom spôsobe života, zhojili sa primerane rýchlo a nezanechali trvalé následky. Pomliaždenie krku, pravej prednej hornej plochy hrudníka a oboch predlaktí vzniklo priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na tieto oblasti násilím nanajvýš stredne silnej intenzity. Pri krku a predlaktiach sa mohlo jednať o stlačenie, pri hrudníku skôr o úder. Podvrtnutie krčnej chrbtice vzniklo jej nekoordinovaným prudkým pohybom, teda nepriamym mechanizmom, najskôr pri pôsobení násilia na hrudník alebo na krk. Poranenia poškodenej mohli teda podľa názoru tohto znalca vzniknúť spôsobom ako uviedla poškodená vo svojej výpovedi a teda škrtením poranenie krku, nárazom hlavy o posteľ a o stenu podvrtnutie krčnej chrbtice, úderom do hrudníka jeho pomliaždenie a pomliaždenie oboch predlaktí ich chytením - stlačením rukami. Zo strany páchateľa bolo pritom na poškodenú pôsobené násilím nanajvýš stredne silnej intenzity. Priemerná doba liečenia každého z predmetných poranení sa v konkrétnom prípade pohybovala v rozmedzí 7-10 dní, poškodená sa na poranenia liečila od 19.09.2015 do 29.09.2015, práceneschopná nebola, keďže je dôchodkyňa, ale dobu jej práceneschopnosti je možné stotožniť s dobou liečby. Poškodená mohla približne 10 dní trpieť slabými bolesťami v mieste poranení, čo ju mohlo mierne obmedziť v samoobsluhe a v starostlivosti o hygienu, počas liečby však poškodená bola sebestačná a nevyžadovala pomoc druhej osoby.
Podľa lekárskej správy zabezpečenej v prípravnom konaní poškodená v uvedený deň utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu III. rebra vpravo, odreninu a hematómy krku, predlaktí bilaterálne a tržnú povrchovú ranu na pravom predlaktí, čo predbežne lekár vyhodnotil ako stredne ťažký úraz.
Podľa zápisu o dychovej skúške obžalovaný mal dňa 19.09.2015 v čase o 03:30 hod. hodnotu alkoholu v dychu 0,66 mg/l.
V prípravnom konaní bola zabezpečená aj správa Obce A. o povesti obžalovaného a správa Obvodného oddelenia PZ Hanušovce nad Topľou o priestupkoch obžalovaného.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný W. A. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaného W. A. zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým svedecká výpoveď poškodenej P. A., v zhode s ktorou potom vyznievajú aj svedecké výpovede svedkov Ľ. A. či V. A., aj keď títo neboli osobne prítomní pri žalovanom výhražnom konaní ako aj pri fyzickom napadnutí poškodenej P. A. obžalovaným W. A., pričom v kontexte s týmito dôkazmi potom vyznievajú aj závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie na obžalovaného ako aj na poškodenú či závery znaleckého vyšetrenia z odboru zdravotníctva a farmácie na poranenia poškodenej A., podporované aj znaleckým dokazovaním z odboru psychológie na poškodenú A..
Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že vzájomné spolužitie obžalovaného W. A. s jeho matkou, poškodenou P. A., pričom obaja spoločnú domácnosť obývali približne od roku 1981, bolo konfliktné a to predovšetkým, podľa vyjadrenia svedka Ľ. A. žijúceho s nimi takisto v tom istom rodinnom dome, v období posledných 10 rokov a to po ukončení výkonu povolania šoféra kamiónovej dopravy obžalovaným A.. Obžalovanému W. A. sa pritom pôvodne podanou obžalobou kládlo za vinu, že jeho konanie opísané v podanom obžalobnom návrhu v období trvajúcom približne 15 rokov naplňuje znaky skutkovej podstaty týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, pričom už na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby bola predmetná trestná vec postúpená na prejedanie samosudcovi, keďže súd po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ako aj podanej obžaloby ustálil, že žalované konanie obžalovaného by bolo potrebné právne posúdiť ako prečin, na prejednanie ktorého je príslušný samosudca. Z výpovede poškodenej P.Ž. A. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný W. A. počas ich vzájomného spolužitia prichádzal do ich spoločnej domácnosti často pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov a v dôsledku ich užitia jej vulgárne nadával. Obžalovaný A. pritom vulgárne nadával poškodenej A. aj napriek jej prosbám, aby sa takto o nej vulgárne nevyjadroval aj vzhľadom na jej vek a táto poškodená takisto uviedla, že keď obžalovanému nasledujúceho dňa ráno oznámila, že jej takto vulgárne nadával, tak to obžalovaný poprel, pričom sama nevedela posúdiť, či si obžalovaný takéto svoje vulgárne osočovanie nepamätal alebo nechcel pamätať. Poškodená ďalej vypovedala, že raz obžalovaný, keď sa spolu nachádzali v tej istej miestnosti, hodil nožom do múra steny tejto izby, avšak podľa vyjadrenia tejto poškodenej nemieril nožom na ňu, keďže sa domnievala, že pokiaľ by obžalovaný mal záujem ju trafiť nožom, tak by ju aj tým nožom zasiahol. O udalosti, keď mal obžalovaný W. A. hodiť nôž v momente, keď sa v tej istej miestnosti nachádzala aj ich matka, poškodená A., mal mať vedomosť aj svedok Ľ. A., ktorý sa to však mal dozvedieť priamo od poškodenej A. a teda nebolo svedkom tejto udalosti. Totožne už ako poškodená A. tak aj svedok Ľ. A. vypovedali, že obžalovaný W. A. niekoľkokrát aj porozbíjal v ich domácnosti taniere. Obžalovaný sa pritom podľa vyjadrenia ako poškodenej tak aj svedka Ľ. A. žijúceho v spoločnej domácnosti s poškodenou ako aj s obžalovaným takéhoto neprimeraného správania sa a konania dopúšťal pod vplyvom alkoholických nápojov. Svedok V. A., ktorý podľa svojej výpovede rodičovský dom neobýval už viac ako 28 rokov, sa pritom vyjadril, že uvedenú domácnosť navštevoval asi raz či dvakrát do mesiaca a nemal pritom vedomosť, že by sa obžalovaný W. A. vulgárne vyjadroval alebo sa nejakým spôsobom vyhrážal poškodenej P. A. či ďalšiemu jeho bratovi, svedkovi Ľ. A.. Poškodená P. A. však opakovane na hlavnom pojednávaní zdôrazňovala, oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní, že až do dňa 18.09.2015 ju obžalovaný W. A. ani raz fyzicky nenapadol. Poškodená A. síce na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby uviedla, že opakovane telefonicky privolávala do ich domácnosti hliadku polície, ale uviedla, že to bolo z toho dôvodu, že okoloidúci našli obžalovaného W. A. opitého a ležiaceho na zemi a z toho dôvodu privolala hliadku polície. Poškodená však zároveň poukázala aj na skutočnosť, že príslušníkov polície nikdy neprivolala kvôli jej fyzickému napadnutiu obžalovaným W. A..
Z uvedeného dôvodu takéto vulgárne vyjadrenia či iné neprimerané správanie sa obžalovaného W. A. voči poškodenej P. A. sprevádzané občasným rozbitím tanierov či hodením kuchynského noža do steny bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom bola zasiahnutá samotná poškodená A., teda podľa názoru súdu nemôže vykazovať znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, ako bolo pôvodne konanie obžalovaného posudzované v podanej obžalobe.
Z výpovede poškodenej A. na hlavnom pojednávaní pritom súd zistil, že k prvému závažnému fyzickému napadnutiu jej osoby obžalovaným A. došlo až dňa 18.09.2015. Poškodená A. ešte v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanému W. A. požičiavala peniaze na cigarety a keď obžalovanému bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi, tak jej obžalovaný požičané peniaze vrátil.
Poškodená sa pritom ešte v prípravnom konaní vyjadrila, že obžalovaný jej v uvedený deň, keďže mu bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi, vrátil dlžnú sumu vo výške 30,00 eur. Podľa tvrdenia poškodenej A. v uvedený deň 18.09.2015 vo večerných hodinách obžalovaný W. A. prišiel domov a to na prízemie rodinného domu, ktoré užívala táto poškodená, pričom obžalovaný spolu so svedkom Ľ. A. zas obývali poschodie predmetného rodinného domu, ku ktorému viedlo aj vonkajšie schodisko a malo zároveň aj samostatný vchod. Poškodená A. sa vyjadrila, že obžalovaný W. A. ju požiadal, aby mu poskytla nejaké jedlo, na čo mu poškodená odpovedala, že vzhľadom na vysoké vonkajšie teploty neuvarila žiadne teplé jedlo a oznámila ma, aby si zobral nejaké jedlo z chladničky. Keď sa obžalovaný najedol, tak si ku nej prisadol na pohovku, z ktorej pozerali televízny program. Obžalovaný W. A. pritom od poškodenej požadoval, aby prepla zo sledovaného televízneho kanálu na iný televízny program, čo poškodená neurobila. Obžalovaný sa na to postavil z miesta, zodvihol zo stoličky televízny prijímač a tento hodil o zem, v dôsledku čoho sa obrazovka tohto televízora rozbila. Obžalovaný A. sa pri tomto konaní na adresu poškodenej A. vulgárne vyjadroval a poškodenej sa aj vyhrážal slovami „ aby zdochla, aby už mal od nej pokoj „. Poškodená na to zo zeme zodvihla televízny prijímač a odpojila ho od elektrickej siete. Obžalovaný pritom naďalej na poškodenú nadával, sotil do nej, v dôsledku čoho poškodená spadla na posteľ, ktorú mala umiestnenú v kuchyni pod oknom. V dôsledku takéhoto jej fyzického napadnutia obžalovaným si poškodená udrela hlavu o stenu a vzápätí na to ju obžalovaný začal svojimi rukami škrtiť. Poškodená A. v dôsledku takéhoto konania obžalovaného začala kričať, plakať, chránila si rukami svoju tvár a neskôr začala aj chrčať, pričom z dôvodu takéhoto chrčania, podľa domnienky poškodenej, ju obžalovaný aj prestal hrdúsiť rukami. Keď obžalovaný ustúpil od škrtenia poškodenej, tak táto poškodená vzápätí na to utiekla z kuchyne von pred rodinný dom, kde si sadla na lavičku v záhrade, aby ju obžalovaný nevidel. Obžalovaný A. ešte po jej úteku z domácnosti istú chvíľu zotrval na prízemí rodinného domu, potom z neho odišiel a schodiskom vystúpil na poschodie predmetného rodinného domu do svojej izby. Poškodená A. sa pritom po svojom opätovnom návrate do domácnosti rozhodla privolať hliadku polície. Poškodená podľa svojich vlastných slov v dôsledku takéhoto konania obžalovaného mala poranenú pravú ruku, mala poškriabaný krk ako aj poranenú chrbticu, avšak vyjadrila sa zároveň, že zdravotnými ťažkosťami s chrbticou trpela už aj pred samotným týmto fyzickým napadnutím obžalovaným. Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie poškodená v dôsledku konania obžalovaného utrpela ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie krku, pomliaždenie pravej hornej plochy hrudníka a pomliaždenie dolných oblastí oboch predlaktí. Podľa zistení príslušného znalca pomliaždenie krku, pravej prednej hornej plochy hrudníka a oboch predlaktí vzniklo priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na uvedené oblasti násilím nanajvýš stredne silnej intenzity, v prípade poranení krku a predlaktí išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o stlačenie, pričom v prípade hrudníka išlo skôr o úder. Podvrhnutie krčnej chrbtice podľa názoru znalca vzniklo jej nekoordinovaným prudkým pohybom, teda nepriamym mechanizmom, najskôr pri pôsobení násilia na hrudník či krk. Z charakteru týchto poranení poškodenej bolo možné podľa názoru tohto znalca usúdiť, že tieto vznikli spôsobom tak ako ich opísala poškodená A. vo svojej výpovedi, teda, že škrtením vzniklo poranenie krku, úderom hlavy o posteľ a o stenu podvrtnutie krčnej chrbtice, úderom do hrudníka jeho pomliaždenie a pomliaždenie predlaktí ich chytením či stlačením rukami, pričom zo zdravotnej dokumentácie znalec nezistil, že by sa na niektoré z týchto poranení poškodená už predtým liečila.
Obžalovaný A. si však na rozdiel od veľmi detailnej výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, na udalosti predmetného dňa vôbec nepamätal. Obžalovaný pritom tvrdil, že v uvedený deň požíval alkoholické nápoje, pričom pokiaľ ide o jeho množstvo udával rôzne hodnoty, keďže pri svojom výsluchu o ďalšom trvaní väzby uviedol, že v uvedený deň požil 6 pív 10 % a 2 poldeci vodky a na hlavnom pojednávaní zas už uviedol, že vypil dve pivá, ale nakoniec pripustil také množstvo a druh požitých alkoholických nápojov ako uviedol pri svojom výsluchu k väzbe. Obrana obžalovaného spočívala pritom len v jeho tvrdení, že svojej matke, poškodenej A. by vulgárne nenadával a takisto, že by jej fyzicky neublížil. Obžalovaný takisto poprel, že by sa poškodenej A. v inkriminovaný deň vyhrážal zabitím, zadusením či tým, aby „ zdochla „. Obžalovaný A. však pripustil pravdivosť tvrdení poškodenej A., že túto v uvedený deň 18.09.2015 sotil, v dôsledku čoho táto poškodená spadla a že v dôsledku takéhoto pádu sa mohla poškodená aj udrieť, zdôraznil však, že to z jeho strany nebolo úmyselné, avšak vôbec si nepamätal na to, že by túto poškodenú aj udrel alebo ju zámerne fyzicky napadol.
Vykonaným dokazovaním tak bolo pritom preukázané, že obžalovaný sa v inkriminovaný deň 18.09.2015 dopustil výhražného konania vo vzťahu k poškodenej Bednárovej, ktorej sa pred jej fyzickým napadnutím ako aj v jeho priebehu opakovane vyhrážal, že ju zadusí a „ aby zdochla, aby od nej mal pokoj „ , pričom takýto obsah vyhrážok uvádzala poškodená ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní
a čo nepochybne možno považovať za vyhrážanie sa zabitím. V súvislosti s ďalšími konkrétnymi vyhrážkami na jej adresu a to konkrétne zabitím sa pritom poškodená pri opakovanom svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že vzhľadom na svoj vek 86 rokov ako aj na odstup času od spáchania samotného skutku do konania hlavného pojednávania si už na konkrétne vyhrážky obžalovaného na svoju adresu nepamätala, pričom poukazovala na svoju výpoveď z prípravného konania. Poškodená pritom ešte aj v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný A. sa jej okrem zabitia vyhrážal aj tým, „„ aby zdochla, aby mal už od nej pokoj“ a takisto, že ju zadusí a to počas toho, ako ju po sotení na posteľ silno držal rukami, tlačil jej na brucho a škrtil jej krk. Poškodená A. pritom na hlavnom pojednávaní potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania, že obžalovaný A. sa jej vyhrážal zabitím. Poškodená A., pochopiteľne s ohľadom na svoj blízky príbuzenský pomer k obžalovanému A. s odstupom istého času na hlavnom pojednávaní v súvislosti so snahou súdu zistiť konkrétny obsah vyhrážok obžalovaného A. na jej adresu, potvrdila pritom svoju výpoveď z prípravného konania, avšak neustále zdôrazňovala, že obžalovanému všetko odpúšťa. Poškodená A. však totožne ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že z vyššie opísaného výhražného konania ako aj fyzického zaútočenia obžalovaného pociťovala strach a obavu o svoj život, keďže obžalovaný sa voči nej doposiaľ nedopustil žiadneho fyzického násilia a z tohto dôvodu ihneď po tom, ako ju obžalovaný prestal škrtiť, keďže začala chrčať, aj utiekla z domu na záhradu svojho rodinného domu a posadila sa na lavičku tak, aby ju obžalovaný nevidel.
V súvislosti s poraneniami poškodenej, ktoré táto utrpela v dôsledku fyzického útoku obžalovaného v inkriminovaný deň je potrebné poznamenať, že tieto poranenia si podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie vyžiadali liečenie v rozmedzí od 7 dní do 10 dní, s čím by bola totožná aj doba práceneschopnosti, pričom poškodená A. sa konkrétne liečila v období od 19.09.2015 do 29.09.2015, práceneschopná však nebola, keďže je dôchodkyňa. Znalec z príslušného odvetvia sa pritom vyjadril, že poškodená A. mohla približne 10 dní trpieť slabými bolesťami v mieste poranení, čo ju výrazným spôsobom neobmedzilo v samoobsluhe a v starostlivosti o hygienu. Počas liečby však podľa záverov znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie bola poškodená sebestačná a nevyžadovala pomoc druhej osoby. Totožne pritom aj samotná poškodená A. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že asi týždeň jej boli aplikované injekcie, pričom príslušné zdravotnícke zariadenie navštevovala asi dva či tri krát do týždňa. Poškodená A. sa pritom vyjadrila, že mala síce poranený krk ako aj pravú ruku a že trpela aj bolesťami chrbtice, avšak zdôraznila, že už pred samotným skutkom trpela bolesťami krčnej chrbtice, v dôsledku čoho sa aj podrobila operačnej liečbe ešte v roku 2001. Poškodená A. však zdôraznila, že napriek týmto zraneniam nijakým zásadným spôsobom nebol obmedzený jej obvyklý spôsob života ani pokiaľ išlo o stravovanie, obliekanie sa či o jednotlivé hygienické úkony. Poškodená A. takisto poukázala na to, že podľa jej názoru by žila obvyklým spôsobom života aj v tom prípade, pokiaľ by sa nepodrobila injekčnej liečbe. V prípade ublíženia na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 2 Trestného zákona sa pritom vyžaduje, aby poškodená osoba utrpela také poranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého by bol iba na nie krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej súdnej praxe za takýto „ nie krátky čas liečenia „ sa považuje doba 7 dní. Na podriadenie nejakého zranenia pod kategóriu „ ublíženia na zdraví „ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Trestného zákona je však potrebné kumulatívne splnenie oboch týchto podmienok, teda istý čas trvajúce lekárske vyšetrenie, ošetrenie či liečenie a zároveň aj obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodenej osoby trvajúce isté obdobie. Z vykonaného znaleckého dokazovania z príslušného odboru je pritom zrejmé, že poranenia poškodenej si vo svojom súhrne vyžiadali liečbu v rozmedzí od 7 do 10 dní, zároveň však nielen z vykonaného znaleckého dokazovania, ale aj z vyjadrenia samotnej poškodenej mal súd za preukázané, že utrpené poranenia poškodenej nijakým závažným spôsobom neobmedzili poškodenú v jej obvyklom spôsobe života, keďže táto bola naďalej plne sebestačná pri vykonávaní jednotlivých úkonov potrebných na život. Zhodnotiac takéto výsledky dokazovania preto súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného, aj keď bolo nepochybné, že obžalovaný v uvedený deň aj fyzicky napadol poškodenú A. a spôsobil jej poranenia opísané v skutkovej vete tohto rozsudku, po objektívnej stránke nenaplnil aj skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, keďže poranenia poškodenej A. nemožno charakterizovať ako „ ublíženie na zdraví „ podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konanie obžalovaného W. A. spočívajúce v tom, že dňa 18.09.2015 sa poškodenej A. vyhrážal zabitím a zadusením takým spôsobom, že to u tejto poškodenej aj vyvolalo dôvodnú obavu z možného uskutočnenia týchto vyhrážok, pričom obžalovaný zároveň túto poškodenú aj fyzicky napadol tak, že do nej sotil a po páde poškodenej na posteľ, túto poškodenú aj škrtil, avšak
poranenia poškodenej si nevyžiadali liečenie v trvaní viac ako 7 dní, počas ktorého by bol aj výrazným spôsobom obmedzený jej obvyklý spôsob života, po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona. Keďže obžalovaný sa takéhoto konania dopustil násilím, teda závažnejším spôsobom konania a zároveň voči svojej matke, teda blízkej osobe, teda chránenej osobe, jeho konanie bolo potrebné právne posúdiť aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a), písm. b ) Tr. zákona.
Subjektívna stránka jeho konania je daná vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že vyhrážanie sa poškodenej A. zabitím u tejto poškodenej môže vyvolať dôvodnú obavu z ich uskutočnenia a pre prípad, že takúto obavu aj vyvolá, bol s tým uzrozumený.
Objektom tohto trestného činu je ochrana jednotlivca pred niektorými závažnejšími vyhrážkami.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený pozitívne s tým, že doposiaľ žiadne oznámenia zo strany poškodenej, t.j. matky P. A. na správanie sa obžalovaného neriešili, keďže im žiadne oznámenia ani neboli podané.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov sa pritom obžalovaný dopustil troch priestupkov a to jedného dňa 10.08.2011 proti majetku, ktorý spočíval v tom, že poškodenej A. odcudzil sumu 5,00 eur z peňaženky a v minulosti jej aj vulgárne nadával, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ako aj priestupku spočívajúcom v nepožiadaní o vydanie občianskeho preukazu v lehote určenej zákonom.
Podľa odpisu z registra trestov bol tento obžalovaný v minulosti už 5 krát súdne trestaný, naposledy ešte v roku 2001, a to rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 1 T 227/2001 zo dňa 19.09.2001 za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Uvedené odsúdenie ako aj všetky ďalšie predchádzajúce súdne postihnutia obžalovaného sú už však pritom zahladené.
U obžalovaného W. A. teda súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, keďže vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia v počte piatich ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku od počiatku trestného stíhania nepriznával a súd nezistil ani žiadnu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. Keďže však ako bolo vyššie uvedené predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sú už zahladené, na strane obžalovaného teda nebola zistená ani žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné obžalovanému ukladať trest v rámci základnej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona.
Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Pri určovaní konkrétnej výmery trestu tomuto obžalovanému súd zohľadnil, že tento sa voči poškodenej dopustil aj fyzického násilia, v dôsledku ktorého poškodená aj utrpela poranenia, avšak tieto poranenia neboli natoľko závažné, aby ich bolo možné právne posúdiť aj ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zákona, s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa už v minulosti správal voči poškodenej A. vulgárne či rozbíjal zariadenie domácnosti, zohľadniac aj fakt, že takéto jeho konanie voči poškodenej A. až na jedno priestupkové postihnutie ešte v roku 2011 doposiaľ nebolo predmetom ani priestupkových konaní či trestného konania, s ohľadom na skutočnosť, že aj z vyjadrenia poškodenej mal súd za preukázané, že až do uvedeného dňa sa voči nej obžalovaný nedopustil žiadneho takéhoto závažného konania, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je potrebné mu uložiť trest odňatia slobody tresne nad spodnou hranicou trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu za primeraný a adekvátny zásadám ukladania trestu súd pritom považoval trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Zároveň však vzhľadom aj na závažnosť konania obžalovaného ako aj skutočnosť, že svojím konaním obžalovaný spôsobil poškodenej aj nejaké poranenia, súd dospel k názoru, že na jeho nápravu je potrebný výkon tohto trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Pri určovaní konkrétnej výšky trestu odňatia slobody súd pritom zohľadnil aj celkovú dobu vykonanej väzby obžalovaným a to v trvaní tesne nad dobu 9 mesiacov.
Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku nebol ešte vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ).
Rešpektujúc záver znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie na obžalovaného A. súd považoval za potrebné obžalovanému uložiť aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný A. pred súdom namietal skutočnosť, že vzhľadom na svoj niekoľkomesačný pobyt vo výkone väzby, počas ktorého abstinoval od alkoholických nápojov, je podľa jeho názoru protialkoholické liečenie neúčelné, ale na túto okolnosť bola vypočutá znalkyňa MUDr. T., ktorá jednoznačne uviedla, že samotná abstinencia od alkoholických nápojov v podmienkach výkonu väzby nemôže nahradiť protialkoholické liečenie, keďže obžalovaný sa doposiaľ nepodrobil žiadnej protialkoholickej liečbe v špecializovanom zariadení. Príslušná znalkyňa sa pritom vyjadrila, že v prípade obžalovaného je nepostačujúce aj uloženie tohto ochranného liečenia v ambulantnej forme, ale je nevyhnutné mu uložiť ústavnú formu tohto ochranného liečenia. U obžalovaného pritom obe znalkyne, ktoré vypracovali znalecký posudok z odvetvia psychiatrie, zistili závislosť na alkohole na rozhraní III. až IV., teda terminálneho štádia podľa Jellinekovej klasifikácie, pričom v čase spáchania skutku sa obžalovaný nachádzal v ťažkom stupni opilosti a to vzhľadom na opisované príznaky.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúcej z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poškodenej P. A. bol priznaný tento nárok v nej uplatnenej výške 95,13 eur, na náhradu ktorej bol zaviazaný obžalovaný A..
Samotná poškodená P. A. si ako v prípravnom konaní tak ani na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody neuplatnila a z tohto dôvodu súd preto o tomto jej nároku na náhradu škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.