Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sd-33-2016.pdf
PDF · 99.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky C. M., bytom Q., Ul. W. č. XXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.marca 2016 č. XXX XXX XXXX 0.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V predmetnej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave (v ďalšom texte iba „odporkyňa“) rozhodnutím, ktoré vydala pod č. XXX XXX XXXX 0 dňa 14.03.2016 rozhodla tak, že navrhovateľke od 23.10.2015 priznala invalidný dôchodok v sume 147,90 eur mesačne a to za použitia § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V ďalšej časti výroku uviedla, že navrhovateľke od 01.01.2016 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 148,90 eur mesačne a to podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty § 1.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa citovala ustanovenie § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že navrhovateľka za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorého výsledok je uvedený v lekárskej správe v odbornom posudku o invalidite zo dňa 25.01.2016. Odporkyňa konštatovala, že záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznaní invalidného dôchodku s tým, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, navrhovateľka má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity navrhovateľky a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa poukázala na obdobie dôchodkového poistenia a spôsob výpočtu výšky invalidného dôchodku. Súd toto časť odôvodnenia rozhodnutia nebude citovať vzhľadom na to, že opravný prostriedok navrhovateľky sa vzťahuje iba k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky, konkrétne jej nesúhlasu so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Navrhovateľka podala včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, z ktorého vyplýva, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že dôvodom na podanie opravného prostriedku je tá skutočnosť, že jej nebola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 % za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav jej organizmu. Ide o ochorenia a to arteriálnu hypertenziu III. stupňa, bronchiálnu astmu perzistujúcu stredne ťažkého stupňa. Tieto diagnózy jej v bežnom živote spôsobujú časté bolesti hlavy, závraty až kolapsové stavy, zadýchavanie sa (ponámahovú dýchavicu), pri zmene prostredia záchvatový kašeľ. V priebehu ústneho pojednávania č. 25.01.2016 o posúdení jej zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku posudkovým lekárom nebola schopná reagovať na priebeh a výsledok pojednávania.
Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 27.05.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť z dôvodu, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad a to 22.04.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia dňa 19.05.2016. Odporkyňa uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je naďalej od 23.10.2015 invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatovala, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľky je zhoršený na úroveň invalidity a to od 23.10.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Pretože sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, podľa názoru odporkyne o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal rozhodnutie odporkyne, vypočul zástupcu odporkyne, pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa na pojednávanie nedostavila a to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 21.06.2016 jej bolo doručené dňa 27.05.2016, neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Nevyužila teda možnosť zúčastniť sa pojednávania.
Z predloženého spisu vyplýva, že rozhodnutie odporkyne na základe navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov, bolo vydané na základe posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade zo dňa 25.01.2016, z ktorého je nepochybné, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení od 23.10.2015 s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%.
V posudku sa konštatuje, že navrhovateľka trpí chorobami depresívna porucha stredne ťažká, astma, dorzalgia a hypertenzia.
Posudková lekárka mala k dispozícii psychiatrické vyšetrenia od 08.12.2014 až po dátum 03.09.2015, z ktorých vyplýva, že u navrhovateľky ide o depresívnu poruchu stredne ťažkú, pri anxiete, tenzii, subdepresívnej nálade, bez porúch myslenia a vnímania, s obavnými obsahmi v myslení, s únavovým syndrómom pri navodenom spánku, pozornosť a pamäť sú tangované.
Podľa správy z psychiatrického oddelenia Nemocnice v Levoči zo dňa 27.05.2015 u navrhovateľky išlo o prvú hospitalizáciu diagnostikovanú ako depresívna porucha stredne ťažká, v klinickom obraze tenzná, anxiózna, hypothýmna, odkloniteľná, hypobúlia, mikromanické obsahy v myslení, pri zvýšených dávkach psychofarmak, s prejasnením nálady a do domáceho liečenia bola prepustená v lepšom stave.
Psychologické vyšetrenie z 26.10.2015 konštatuje, že je zistená depresívna symptomatológia s prejavmi impl. emotivity, sociálnou izoláciou, osobnosť nevyrovnaného a melancholického tempa, intelekt nadpriemerný, mnestický výkon deteriorovaný, MQ 108.
Ďalšie psychiatrické vyšetrenia z 08.12.2015, 19.01.2016 uvádzajú rovnaký stav ako v predchádzajúcich nálezoch.
Z neurologického vyšetrenia z 08.09.2015 a 18.11.2015 vyplýva záver, že reflexy sú výbavné, pyramídové javy nie sú prítomné, stoj päta špička je schopná navrhovateľka urobiť, Thomayer pri doťahovaní +, stoj, chôdza v norme.
Podľa správy z Nemocnice Poprad zo 14.10.2015 je konštatovaný identický záver.
EMG vyšetrenie horných končatín zo 04.07.2012 konštatuje stav po operácii syndrómu canalis carpi utq 2011 s reziduálnou dist. neuropathiou nervu medianus, s porovnaním stavu pred operáciou je nález podstatne zlepšený. EMG vyšetrenie dolných končatín zo 07.01.2016 uvádza, že ide o periférnu neurogénnu léziu koreňa S1 vpravo stredného stupňa.
Rehabilitačné vyšetrenie z 11.01.2016 uvádza redukovanú anteflexiu v L oblasti, hypertonus paravertebrálneho svalstva.
Podľa pneumologického vyšetrenia z 13.08.2015 vyplýva, že navrhovateľka je sledovaná od roku 2010 ako AB stredne ťažká, spirometria je v norme.
Podľa správy z interného oddelenia z 05.11.2012 bol zistený kolapsový stav a únava, s hypertenziou, astmatička so subklinickou hyperthyreózou, t.č. authyreózou, so záverom hypokorticizmus, podané kortikoidy.
Z kardiologického vyšetrenia z 18:06:2015 je konštatovaná sínusová tachykardia, s tlakom krvi 135/80, 160/100. Podľa ECHOKG je ejekčná frakcia ľavej komory 60%, podľa SKG 2011 ide o normálny nález, hypertenzia.
Vyšetrenie zo Spánkového laboratória Košice z 20.05.2013 - polysonografické vyšetrenie vylúčilo spánkové apnoe, je doporučená hospitalizácia.
Z EEG vyšetrenia z 13.11.2012 je uvádzané, že ide nízkovoltážovú beta aktivitu s nepravidelnou základnou aktivitou nad zadnými kvadrantami a MRI hypofýzy z 16.11.2012 uvádza nález v norme.
Posudková lekárka na základe uvedeného za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila poruchy nálad stredne ťažké podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení so zaradením do kapitoly V., položka 3a/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%.
Za iné zdravotné postihnutia nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudková lekárka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnila tým, že navrhovateľka je viac ako rok v sledovaní a liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu hodnotenú ako stredne ťažkú, aj s potrebou hospitalizácie v máji 2015. Posledné psychiatrické vyšetrenie z decembra 2015 a januára 2016 potvrdili recidívu ochorenia, preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Ostatné ochorenia a to dorzalgia je v liečbe len krátkodobo od septembra 2015 a astma je liečbou dobre kontrolovaná a tieto ochorenia sú posudkovo nezávažné.
V pracovnej rekomandácii je uvádzané, že navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez nočným zmien, prácu na skrátený pracovný úväzok.
Po podaní opravného prostriedku bol posudok vypracovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Poprade a to dňa 19.05.2016 za osobnej účasti navrhovateľky.
Z posudku vyplýva, že okrem nálezov, ktoré mala k dispozícii posudková lekárka sociálnej poisťovne pobočky, bolo posúdené kardiologické vyšetrenie z 10.05.2016, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľka je sledovaná v kardiologickej ambulancii pre pocit búšenia srdca. Podľa EKG je zistený sínusový rytmus, frekvencia 73, prevodové doby sú v norme, prechodná zóna vo V1, V2, plocho negatívne T vo V+- V3. ECHOKG uvádza ejekčnú frakciu 60%, hrúbky srdcových stien zachované, bez patológie, mierne porušená diastolická funkcia - E/A 0,8 a perikard je bez výpotku.
Z pľúcneho vyšetrenia z apríla 2016 vyplýva, že bola vykonaní spirometria, ktorá je počítačovým prenosom zo dňa 26.01.2016, so záverom stav v norme a tohto času v pľúcnej ambulancii bola ošetrená pre subakútnu bronchitídu, s doporučením ATB liečby.
Podľa správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelenie v dobe 27.01.2016 do 16.02.2016 vyplýva, že k hospitalizácii došlo na doporučenie ambulantného psychiatra pre zhoršenie zdravotného stavu, ktoré bolo vystupňované po dlhodobých problémoch v práci. Úpravou liečby sa psychický stav postupne zlepšil, nálada sa prejasňovala, tenzia a anxieta boli redukované, spánok bol navodený. V rámci psychoterapeutického oddelenia bola navrhovateľka dobre adaptovaná, sociabilná, zapájala sa do činnostnej terapie, hedónia je zlepšená, s pretrvávaním únavového syndrómu s hypersomniou chronického charakteru a uskutočnené laboratórne vyšetrenie krvného obrazu dokumentuje, že základný skríning je bez patológie, so záverom depresívna porucha stredne ťažkého stupňa.
Podľa ďalších psychiatrických vyšetrení z 22.03.2016 a 21.04.2016 je uvádzané, že navrhovateľka je orientovaná správne, psychomotorické tempo je mierne inhibované, pri subdepresívnej nálade, bez suicidálnych ideácií, reaktívne zhoršená, bez anxiety a tenzie, afektivita labilná, vyššie emócie diferencované, bez kvalitatívnych porúch vnímania a myslenia, pri zníženej frustračnej tolerancii, únavovom syndróme, prosexia (pozornosť) a pamäť je sekundárne tangované, intelekt je v pásme priemeru, pri osobnosti akcentovanej, s uvedením záveru, že u navrhovateľky ide o depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa, pretože vyšetrenia v oboch prípadoch sú tak v objektívnom náleze ako aj v diagnostickom závere identické.
Podľa neurologických vyšetrení zo 04.03.2016, 04.04.2016, 11.05.2016 posudková lekárka konštatuje z nich, že po aplikácii ozónoterapie sa navrhovateľka cíti lepšie, bolesti v krížoch a pravej dolnej končatine boli menej výrazné. Podľa objektívneho nálezu je nález na mnestických nervoch v norme, diadochokinéza je bez patologického nálezu, stoj I.-II. je bez úchylky, chôdza je rovná, úsek LS chrbtice je vyrovnaný, lumbálna lordóza, tlaková bolesť v oblasti paravertebrálneho svalstva v LS oblasti, s Thomayerom pri doťahovaní, Lasseque negatívny, manévre na koxy sú obojstranne bolestivé, stoj na pätách a špičkách je schopná navrhovateľka urobiť, s bolestivým výstupom n. ischiadiku vpravo s tým, že objektívny nález a diagnostické závery sú totožné.
Podľa ozónovej periradikulárnej terapii z 14.03. a 18.04.2016 ide o liečbu v segmente L5/S1, výkon bol bez komplikácií.
K zmene výroku posudku ani rozhodujúceho zdravotného postihnutia u navrhovateľky nedošlo, teda navrhovateľka je naďalej invalidná od 23.10.2015 s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%.
V súvislosti s námietkami navrhovateľky posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia uviedla, že navrhovateľka je viac ako rok v sledovaní a liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu, ktorá je hodnotená ako stredne ťažká s nutnosťou hospitalizácie v máji 2015 a posledné psychiatrické vyšetrenie z decembra 2015 a januára 2016 potvrdili recidívu ochorenia. V súvislosti s týmto ochorením miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40%, čo je horná hranica v príslušnej kapitole a položke v danom percentuálnom rozpätí. Ďalej poukázala na to, že ostatné ochorenia, ktoré navrhovateľka uvádza v opravnom prostriedku s poznámkou, že mali byť tiež hodnotené, sú z posudkového hľadiska nezávažné, pretože kardiologické vyšetrenie, v ktorom je popísaná arteriálna hypertenzia, dokumentuje primerané hodnoty tlaku krvi pri liečbe. ECHO vyšetrenie je bez prejavov hypertrofie ľavej komory s tým, že hypertrofia je typická pri arteriálnej hypertenzii a je prvým príznakom dekompenzovanej choroby vysokého tlaku krvi. Ďalej uviedla, že nie sú dokumentované ani iné orgánové komplikácie, ktoré by poukazovali na závažnosť tejto choroby a z tohto dôvodu posudková lekárka nenavýšila percentuálnu hodnotu v súvislosti s chorobou vysokého krvného tlaku. V súvislosti s námietkou navrhovateľky, že
nebola posúdená ani bronchiálna astma, posudková lekárka uviedla, že hodnotila zdravotný stav tohto ochorenia na základe predložených odborných vyšetrení, kde sa v prvom rade hodnotí spirometrické vyšetrenie, ktoré poukazuje na funkčný stav dýchacieho aparátu, opakovane sú spirometrické hodnoty vyšetrení v norme a aj toto ochorenie je teda dobre kompenzované liečbou a nie je dôvod na jeho percentuálne hodnotenie, keďže z posudkového hľadiska je nezávažné.
Posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia celkový posudok uzavrela tak, že aktuálne doložené viaceré odborné vyšetrenia psychiatrické, neurologické, kardiologické, ktoré sú v záveroch totožné ako vyšetrenia hodnotené v posudku a ani novodoložené lekárske správy neodôvodňujú zmenu percentuálneho hodnotenia. Posudková lekárka nezistila zmenu v zdravotnom stave navrhovateľky od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, a preto považovala predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a neexistuje dôvod na jeho zmenu.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje v ustanovení § 70 ods. 1 tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje § 71 ods. 1 až 10 tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Príloha č. 4 Zákona o sociálnom poistení v kapitole V. upravuje duševné choroby a poruchy správania a súčasne uvádza všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
Pod položkou 3 sú uvedené poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), pod písm. a/ stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 - 45%, pod písm. b/ ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 80%.
Z navrhovateľkou predložených nálezov je nesporné, že zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia je správne.
Ak navrhovateľka uvádza, že postupom podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení za iné zdravotné postihnutia a to bronchiálnu astmu a hypertenziu malo dôjsť k zvýšeniu o 10 %, je nesporné, že navrhovateľka trpí týmito ochoreniami, avšak v konaní nebolo preukázané, žeby ochorenia boli tak závažné, žeby ovplyvňovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom je nesporné, že podľa spirometrického vyšetrenia je funkčný nález v norme a arteriálna hypertenzia pri liečbe je v takom stave, že nie sú vykázané iné orgánové zmeny.
Podľa názoru súdu sa posudkoví lekári so zdravotnými postihnutiami navrhovateľky dostatočne a presvedčivo vyporiadali, v konaní bol objektívne zistený zdravotný stav navrhovateľky na základe ňou predložených lekárskych nálezov a posudky sú vypracované v súlade s kritériami upravenými v § 71 ods. 1 až 8 Zákona o sociálnom poistení.
Po preskúmaní rozhodnutia a postupu odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne sú v súlade so zákonom, preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania tak, ako to upravuje § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.