Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/134/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: REAL, s.r.o., Kukučínova 4, Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 643 493, zastúpený advokátkou: JUDr. P. T., C. XX, X., proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, Hlavná 2, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného - Protokolu č. IZA-17-12-2.2/P-J2-15 zo dňa 02.06.2015 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 16.07.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

- Protokolu č. IZA-17-12-2.2/P-J2-15 zo dňa 02.06.2015 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 16.07.2015. Žalobca poukázal na to, že v dňoch 13.03., 26.03., 27.03., 08.04., 14.04., 13.05. a 02.06.2015 bola u žalobcu uskutočnená inšpekcia práce za účelom prešetrenia okolnosti vzniku pracovného úrazu zamestnanca žalobcu C. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa stal dňa 12.03.2015, o ktorom žalovaný vypracoval protokol zo dňa 02.06.2015. V časti G protokolu žalovaný uviedol nedostatky len na strane žalobcu, ktoré mali byť v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného, na základe skutočností uvedených v protokole určil príčinu vzniku pracovného úrazu ako „Nesprávna organizácia práce“, štatistická značka 6 a nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia protokolu a zároveň uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušených predpisov a ich príčin a odstrániť nedostatky v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že vyjadrenie k protokolu doručil žalovanému dňa 25.06.2015. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval tak, že vypracoval Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý žalobcovi bol doručený dňa 17.07.2015. Dňa 24.07.2015 doručil žalobcu žalovanému vyjadrenie k Dodatku č. 1 k Protokolu, na ktoré žalovaný reagoval listom zo dňa 10.08.2015 tak, že šetrenie pracovného úrazu je ukončené vydaním Protokolu a Dodatku č. 1 k Protokolu. Žalobca v žalobe tvrdil, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v žalobe ďalej namietal, že protokol zo dňa 02.06.2015 neobsahuje podpis štatutárneho zástupcu žalobcu alebo ním povereného zamestnanca, a to napriek tomu, že žalovaný v ňom uvádza, že protokol bol prerokovaný dňa 02.06.2015 so štatutárnymi zástupcami žalobcu. V protokole pritom nie je uvedená skutočnosť, či a prečo žalobca odmietol protokol podpísať. Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať povinnosť žalovaného prerokovať protokol podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce za splnenú. Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 16.07.2015 po obsahovej stránke taktiež nezodpovedá ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce, nakoľko neobsahuje vyjadrenie žalobcu, ku ktorému zaujímal žalovaný stanovisko. Dodatok č. 1 k protokolu obsahuje len stanovisko žalovaného, a to rozdelené podľa jednotlivých bodov vyjadrenia žalobcu, pričom žalovaný nezaujal stanovisko ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, dôkazom, ani návrhu žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Bez opory vo vykonanom dokazovaní dospel k ďalším záverom, ktoré dával na ťarchu žalobcu, a to bez uvedenia logického dôvodu. Žalovaný v protokole v znení Dodatku zaujíma subjektívne stanoviská, hodnotí psychického stavy poškodeného, či obsluhovateľa žeriava vo vzťahu k ich konaniu, a to bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalobca zastáva názor, že žalovaný mal pred vyhotovením Dodatku č. 1 k Protokolu vykonať ďalšie dokazovanie, aby bolo možné zistený skutkový stav považovať za nesporný a to i bez návrhu žalobcu. Žalovaný nesporne nepreukázal, že by konanie žalobcu bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Skutočnosti, ktoré žalovaný vymedzil ako porušenia predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie je možné považovať za príčiny vzniku pracovného úrazu a to z dôvodov, ktoré žalovaný uviedol vo svojich vyjadreniach. Žalovaný nepodporil presvedčivosť záverov vyslovených v protokole svojim stanoviskom v Dodatku č. 1 k protokolu, práve naopak potvrdil spornosť svojich záverov svojim rozporuplným a nesprávnym hodnotením dôkazov. Nezákonnosť protokolu v znení dodatku spočíva i v nevykonaní ďalšieho dokazovania na riadne objasnenie príčin vzniku pracovného úrazu poškodeného. Z protokolu v znení Dodatku č. 1 nevyplýva, že by zaškolenie poškodeného na prevádzku a údržbu tryskacieho stroja, na ktorom sa pracovný úraz stal, bolo nesprávne alebo nedostatočné, pričom žalovaný nebral žiaden zreteľ na skutočnosť, že poškodený bol účastný samotného procesu montáže a inštalácie tryskacieho stroja do pracovných priestorov žalobcu, aby sa oboznámil so všetkými rizikami. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že si poškodený bol vedomý správneho postupu pri mazaní tryskacieho stroja, tento postup však chtiac alebo nechtiac porušil, pričom na jeho rozhodnutie nemal žalobca možnosť akéhokoľvek vplyvu. Žalovaný tiež bez opory vo vykonanom dokazovaní v podstate konštatoval správnosť postupu obsluhovateľa žeriava a to napriek tomu, že tento preukázateľne porušil prevádzkový priestor zdvíhacieho zariadenia. Žalovaný predmetnú skutočnosť v podstate odignoroval a nezaujal k nej ani k Dodatku č. 1 k protokolu žiadne stanovisko. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno považovať porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci za dostatočne preukázané a to spôsobom, ktorý by nevzbudzoval akékoľvek pochybnosti o tom, že to boli práve porušenia predpisov konaním žalobcu, ktoré boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkaz predložený žalobcom, a to prehlásenie spoločnosti OTECO CZ, spol. s r.o., Bučovice. Z predmetného prehlásenia vyplývajú skutočnosti ohľadne vykonaného školenia zamestnancov žalobcu a nie novoudelený zákaz. Podľa prehlásenia boli zamestnanci zaškolení, že nemajú vstupovať na miesta, kde sa nachádzajú čiastočky abrazív a takýmto miestom bolo aj miesto, na ktorom sa stal pracovný úraz poškodenému. K mazacím miestam sa mohli zamestnanci dostať pomocou iných prostriedkov, ale nie výstupom na tryskací stroj. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že z protokolu v znení dodatku však nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil, keď výpoveď svedka J. nepovažoval za pravdivú. Z Dodatku č. 1 k protokolu taktiež nevyplýva, že by sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s návrhom žalobcu vo vyjadrení k protokolu, kde bolo preverené upozornenie obsluhovateľa žeriavu poškodeným o vykonávaní údržbárskych prác. Preverenie skutočnosti, akým spôsobom a kedy poškodený upozornil obsluhovateľa žeriava o tom, že vykonáva alebo ide vykonávať údržbu tryskacieho stroja malo rozhodujúci význam pre posúdenie okolností, ktoré boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v Dodatku č. 1 k protokolu vyslovil nesúhlas s tvrdením žalobcu o povinnosti obsluhovateľa žeriava vykonávať po obedňajšej prestávke také činnosti ako pred zahájením prevádzky žeriava, či kontrolovať celý prejazdný profil a pod.. Uvedený nesúhlas vyslovil bez toho, že by sa nejakým spôsobom vysporiadal, resp. aby vyhodnotil žalobcom predložený prevádzkový predpis zdvíhacieho zariadenia spracovaný a vydaný dodávateľom žeriavu z ktorého vyplýva, že obsluha musí zaistiť pred každým používaním žeriava, aby v prevádzke nebol nikto ohrozený. ďalej sa zaoberal len čl. 54 STN 27 0143:1968, v ktorej sa podľa jeho názoru neuvádza, že rovnakým spôsobom obsluha zdvíhacieho zariadenia postupovať aj po obedňajšej prestávke. Z uvedeného je zrejmé, že na strane žalobcu neboli nedostatky priamo súvisiace s pracovným úrazom a zároveň, že nedostatky neboli na strane poškodeného, ani na strane tretej osoby. Príčinou úrazu poškodeného boli práve skutočnosti mimo vôle žalobcu a možnosti jeho vplyvu. Žalobca v závere žaloby uviedol, že podľa jeho názoru z jeho strany nedošlo ku konaniu alebo opomenutie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Žalovaný v rámci svojho vyšetrovania určil nesprávnu príčinu vzniku pracovného úrazu. Z vyššie popísaných skutočností je zrejmé, že zo strany žalobcu nedošlo k nesprávnej organizácií práce, štatistická značka 6, preto táto ani nemohla byť príčinou pracovného úrazu. Príčinu vzniku pracovného úrazu možno vzhľadom na konanie poškodeného obsluhy žeriava považovať: 1. Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore, štatistická značka 8. 2. Ohrozenie inými osobami (nesprávne a nebezpečné konanie), štatistická značka 11. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie - Protokol inšpektorátu práce č. IZA-17-12-2.2/P-J2-15 zo dňa 02.06.2015 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 16.07.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca poukazuje na skutočnosť, že inšpektorát práce vypracoval protokol z vyšetrovania závažného pracovného úrazu poškodeného C. T. č. IZA-17-12-2.2/P-J2-15 zo dňa 02.06.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.07.2015, v ktorom určil ako príčinu vzniku pracovného úrazu štatistickú značku 6 - Nesprávna organizácia práce a nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky. Žalobca sa vyjadril predmetnému protokolu. Na základe tohto vyjadrenia inšpektor práce vypracoval k protokolu Dodatok č. 1 zo dňa 16.07.2015, v závere v ktorom inšpektor práce trval na zisteniach uvedených v protokole zo šetrenia závažného pracovného úrazu poškodeného. Nie je však pravdou, že inšpektor práce len trval na zisteniach uvedených v protokole, ale v skutočnosti v tomto protokole trvanie na nedostatkoch v dodržiavaní právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli príčinou predmetného pracovného úrazu v tomto dodatku aj dôkladne odôvodnil s prihliadnutím na všetky námietky a skutočnosti uvádzané žalobcom v predmetnom vyjadrení k obsahu protokolu. Z dôvodu, že protokol bol po doručení listu, ktorý bol reakciou žalobcu na predmetný dodatok k protokolu už uzavretý dodatkom k protokolu, a v ktorom žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli zohľadnené v napadnutom protokole v znení jeho dodatku, inšpektor práce oznámil žalobcovi, že protokol zo šetrenia závažného pracovného úrazu bol ukončený dodatkom. Žalobca ďalej poukázal na formálne náležitostí protokolu v znení dodatku, ktoré podľa jeho názoru zakladajú rozpor protokolu so zákonom. Inšpektor práce trvá na tom, že protokol zo dňa 02.06.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.07.2015 je vyhotovený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z. z.. Žalobca svojim výkladom príslušných ustanovení tohto zákona predovšetkým § 14 chce uprednostniť formálny výklad práva pred vecným a logickým výkladom práva, čím chce dosiahnuť zbavenie sa zodpovednosti za vznik závažného pracovného úrazu, ktorý vznikol v dôsledku neplnenia povinnosti žalobcu vyplývajúcich zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že inšpektori práce vypracovali protokol a dostavili sa na jeho prerokovanie zo zamestnávateľom - štatutárnymi zástupcami spoločnosti v zmysle výpisu z obchodného registra Ľubomírom Andelom a Štefanom Mečiakom dňa 02.06.2015. Po oboznámení štatutárnych zástupcov žalobcu a ďalšie osoby prizvané žalobcom s obsahom protokolu vyzvali konateľov spoločnosti, aby si protokol dôkladne prečítali, čo aj urobili a následne po prerokovaní protokolu uviedli, že so závermi protokolu nesúhlasia, ale tento nesúhlas nevedeli dostatočne odôvodniť, preto požiadali inšpektorov práce o viac času na písomné vyjadrenia k obsahu protokolu, keďže sa potrebujú poradiť aj s právnikom ako sa k protokolu vyjadriť, aby sa nedopustili nejakej chyby. Z uvedeného dôvodu si vyžiadali lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, čomu inšpektori práce vyhoveli. Zároveň požiadali o doručenie protokolu poštou. K námietke žalobcu, že nezaujali stanovisko ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, dôkazom, ani návrhom žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania, ani to, že by si vybrali len niektoré skutočnosti žalovaný uviedol, že pri vypracovaní protokolu a dodatku k protokolu prihliadal na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené zamestnávateľom, to však neznamená, že sa stotožnil so všetkými dokladmi. Inšpektori práce preukázali, že konanie žalobcu pred vznikom pracovného úrazu bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu C. T.. Skutočnosti, ktoré inšpektori práce vymedzili ako porušenia právnych predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je možné považovať za príčiny vzniku predmetného pracovného úrazu a to z dôvodu, ktorý inšpektori v dostatočnej miere uviedli v napadnutom protokole a v jeho dodatku. Nie je pravda, že by inšpektori práce odmietli ďalšie dokazovanie. Vo vyjadrení k protokolu žalobca žiadne dokazovanie nenavrhol, okrem skutočností ohľadom preverenia informácie o tom, že poškodený upozornil obsluhu žeriava o skutočnosti, že bude vykonávať a vykonával údržbu tryskacieho stroja. Toto však obsluhovateľ žeriava B. E. vo svojej výpovedi uviedol, nepoprel túto skutočnosť. Vzhľadom na uvedené, inšpektori práce nepovažovali za dôvodné dokazovať túto zrejmú skutočnosť a podklady k spísaniu považovali k protokolu za dostačujúce. Žalobca sa bez predloženia objektívnych dôkazov snaží obviňovanie z nesprávneho subjektívneho zhodnotenia dôkazov a hľadanie možných formálnych chýb zbaviť zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, ktorý jednoznačne spôsobili svojou nesprávnou a zlou organizáciou práce. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že na strane žalobcu boli zistené nedostatky priamo súvisiace so vznikom pracovného úrazu, a ak by dodržal všetky zákonné ustanovenia uvedené v predmetnom protokole v zmysle dodatku protokolu a v tomto stanovisku, k úrazu poškodeného zasiahnutím mosta žeriavu by nedošlo. Následne konanie poškodeného a obsluhovateľa žeriava nepovažoval za príčinu vzniku pracovného úrazu. Mal za to, že inšpektori práce vyhodnotili komplexne všetky relevantné dôkazy bez logických rozporov a skutkový stav zo strany inšpektorov práce bol zistený dostatočne, preto inšpektori práce dospeli k správnemu rozhodnutiu, že príčinou pracovného úrazu poškodeného je práve porušenie povinnosti žalobcom.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že boli splnené procesné podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.06.2016.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z. z., tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"), c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi,

f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený

a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,

b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce

a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Podľa § 3 písm. k) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na účely tohto zákona bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z., všeobecné zásady prevencie sú a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,

e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, i) určovať bezpečné pracovné postupy, j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že u žalobcu ako zamestnávateľa bola vykonaná inšpekcia práce v dňoch 13.03., 26.03., 27.03., 08.04., 13.04., 14.04., 13.05. a 02.06.2015 inšpektormi práce Ing. E. C. a Ing. V. Q. z dôvodu vyšetrenia vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 a zákona č. 82/2005 Z. z.. Vyšetrovaná bola udalosť - závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. vo vzťahu poškodeného C. T., dátum úrazu dňa 12.03.2015 o 11:45 hod., pričom miesto úrazu bola výrobná hala žalobcu. Ohliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 13.03.2014 o 09:30 hod. inšpektormi práce Ing. E. C. a Ing. V. Q.. Miesto úrazu v čase vykonania ohliadky inšpektormi bolo ponechané v pôvodnom stave, za zamestnávateľa sa ohliadky zúčastnil Štefan Mečiak - konateľ, Ľubomír Andel - konateľ, S. J. - majster dielne. K pracovnému úrazu došlo pri mazaní tryskacieho stroja, vo výške pod mostovým žeriavom, ktoré vykonával poškodený, došlo k zachyteniu poškodeného mostom žeriava, ktorý ho pritlačil o konštrukciu tryskacieho stroja, v dôsledku čoho došlo u poškodeného k viacerým vnútorným poraneniam v oblasti brušnej dutiny. Pri určovaní vzniku pracovného úrazu vychádzali inšpektori práce z výpovede poškodeného, obsluhy žeriava, svedkov úrazu (nepriamych), jeho nadriadeného, ohliadky miesta udalosti ako i dokumentácie BOZP predloženej zamestnávateľom. Po ukončení školenia, po vyčistení priestoru okolo stroja C. T. išiel za vedúcim - majstrom dielne S. J., aby mu zadelil ďalšiu prácu. Ďalšia práca spočívala v premazaní tryskacieho stroja, ložísk a premazaním strojových nožníc. Doniesol mu nástroje - dve tlakové ručné náradia na natlačenie vazelíny, jedno menšie, druhé väčšie, ukázal mu, ktoré skrutky - otvory na stroji slúžia na natlačenie mazacieho tuku, a že do všetkých miest treba doplniť mazací tuk. Tieto miesta sa nachádzajú na tryskacom stroji v dolnej časti, ale i v hornej časti na stroji. Okrem toho bolo treba doplniť mazací tuk aj do ložísk valčekového dopravníka, ktorý sa nachádzal pred a za tryskacím strojom. Majster mu však nepovedal, akým spôsobom sa má dostať do výšky na tryskací stroj. Zobral si jednoramenný hliníkový rebrík, ktorý stál opretý pri dverách. Najprv namazal spodné časti stroja, vrátane ložísk valčekového dopravníka. Potom z opretého rebríka namazal prístupnejšie časti, ktoré sa mu dali namazať, čo bolo do cca 11:00 hod., kedy začala obedňajšia prestávka. Všetky tieto mazacie miesta boli vo výške, kde ho nemohol zasiahnuť most žeriava. Po obede pokračoval v práci na údržbe stroja - jeho mazaní. Na vrchnej časti tryskacieho stroja, časť s elevátorom je z jednej strany motor a z druhej strany ložisko. Na to, aby sa mu lepšie mazalo, aby nestál na rebríku, vystúpil na konštrukciu stroja. Z tejto strany namazal najprv ložisko, ku ktorému mal priamy prístup a potom sa rozhodol, že sa nahne ponad najvyššiu časť konštrukcie stroja, ktorá je vo výške 104 cm nad plochou konštrukcie, na ktorej stál a začal mazať prevodovku pri motore na druhej odvrátenej strane konštrukcie stroja, pričom bol otočený chrbtom k mostu žeriava. Keď vykonával činnosť zrazu zacítil náraz do chrbta, tento náraz spôsobil most žeriava, ktorý sa v tom čase pohyboval vo výrobnej hale. Vplyvom nárazu mosta žeriava došlo k stlačeniu tela poškodeného v oblasti brušnej dutiny, medzi most žeriava a konštrukciu stroja, vplyvom k čomu došlo k viacerým vnútorným poraneniam. Vzdialenosť medzi najvyššou plocho tryskacieho stroja a spodnou hranou mosta žeriava, ktorou narazil do poškodeného je cca 10 cm. Za to, že pohyb mosta žeriava nespôsobil ešte vážnejšie poranenia môže skutočnosť, že obsluhovateľ žeriava obchádzal pásovú pílu, ktorá sa nachádza v strede haly, pár krokov pred úrovňou tryskacieho stroja, a preto v tomto mieste obsluhovateľ žeriava vypol pojazd mosta, takže jeho rýchlosť sa spomalila, most žeriava sa preto pohyboval len svojou zotrvačnosťou. S. J. - majster vo svojej výpovedi uviedol, že poškodenému kázal, aby premazanie tryskacieho stroja vykonal podľa návodu, ako bol zaškolený pracovníkmi firmy OTECO CZ, a aby si o stroj oprel rebrík a vrchné mazacie miesta nech premaže z rebríka. Toto tvrdenie majstra však poškodený vo svojej výpovedi odmietol s tým, že majster mu nepovedal, aby mazanie vykonal z rebríka, a ani na školení firmy OTECO CZ im neurčili spôsob prístupu k mazacím miestam. Rebrík k stroju si podľa svojho vlastného rozhodnutia pristavil sám poškodený. Vo výpovedi ďalej uviedol, že nepredpokladal, že poškodený výjde na konštrukciu stroja, preto ani ostatných zamestnancov neupozornil, že poškodený bude vykonávať údržbu na tryskacom stroji aj vo výške úrovne mostu žeriava. Poškodeného neupozornil, že mu pri práci z rebríka, prípadne plochy stroja, ak by ju položil na mazanie hrozí nejaké nebezpečenstvo, napr. nebezpečenstvo zachytenia žeriavom a nevykonal opatrenia na zabránenie možného kontaktu poškodeného so žeriavom, napr. aj tým, že by sa na určitý čas žeriav odstavil. V návode na obsluhu a údržbu tryskacieho stroja MAXIMA1000 x 600-4/7,5 nie je uvedený spôsob prístupu k mazacím miestam. Vzhľadom na uvedené preto inšpektor práce požiadal zástupcu výrobcu a dodávateľa tryskacieho zariadenia z firmy OTECO CZ Ing. G. L., asistenta riaditeľa o stanovisko, či pri školení, ktoré vykonal dňa 21.01.2015 v spoločnosti REAL, s.r.o., Kysucké Mesto, tento uviedol aj spôsob prístupu k mazacím miestam. Zástupca firmy uviedol, že spôsob prístupu k mazacím miestam nebol predmetom školenia, je to otázka obsluhy, aké má prostriedky. Obsluhovateľ žeriava B. E. vo svojej výpovedi uviedol, že uvedením žeriava do pohybu sa pozrel po hale, nič podozrivé si nevšimol. Na tryskací stroj kde predtým pracoval poškodený sa špeciálne nezameriaval, pri prevádzke žeriava si všímal hlavne jeho hák, aby nezasiahol osoby alebo predmety nachádzajúce sa v jeho dráhe. Nepredpokladal prekážku nachádzajúcu sa v dráhe mosta žeriava. Hrana mosta žeriava je vo výške 407 mm a vrchná časť stroja je vo výške 398 mm nad zemou. Tryskací stroj pod dráhou žeriava nebol v čase úrazu inštalovaný dlho (cca 2 mesiace) a obsluhovateľ žeriava nevedel, že ak poškodený pracoval na konštrukcii stroja, hrozí možnosť pritlačenia medzi konštrukciu stroja a most žeriava. Okrem toho obsluha žeriava nebola jeho hlavnou činnosťou. V predmete jeho dohody o pracovnej činnosti je uvedené, že pre zamestnávateľa bude vykonávať pomocné zámočnícke práce a pomocné práce v dielni. Pri preprave žeriava si všímal hlavne hák žeriava, aby ním nezavadil o predmety v jeho dráhe. V mieste, kde sa nachádzala píla spomalil pojazd mosta, aby ju mohol obísť pojazdom mačky na moste žeriava. Vtedy bol otočený chrbtom k tryskaciemu stroju, čelom k háku a pásovej píle, poškodeného preto nevidel a nevedel, že je v tom čase na konštrukcii stroja. Na dielni bol hluk, poškodený nepočul prichádzajúci žeriav, bol k nemu otočený chrbtom a ten ho zozadu pritlačil o konštrukciu stroja. Zamestnávateľ nemal v čase úrazu spracovaný žiadny pracovný postup, ako bezpečne vykonávať údržbu a mazanie tryskacieho stroja MAXIMA1000 x 600-4/7,5 vo výške, a toto nie je uvedené ani v návode na obsluhu a údržbu tryskacieho stroja. Zamestnávateľ nevydal miestny prevádzkový predpis na prevádzku vyhradeného technického zariadenia skupiny A (predmetného mostového žeriava) v súlade s bezpečno-technickými požiadavkami, ak technická dokumentácia nezohľadňuje skutočné prevádzkové užívateľské podmienky v zmysle § 8 písm. c) vyhlášky č. 508/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V čase úrazu nebolo vypracované ani hodnotenie nebezpečenstiev pri práci a údržbe na predmetnom stroji zo strany zamestnávateľa, ani zo strany dodávateľa zariadenia - tryskacieho stroja MAXIMA1000 x 600-4/7,5. V priebehu šetrenia úrazu zamestnávateľ doplnil na tryskací stroj tabuľku s nápisom: Prísny zákaz vstupu na tryskacie zariadenie počas prevádzky mostového žeriava a tryskací stroj dal ešte aj dodatočne posúdiť oprávnenou organizáciou, i keď zariadenie je označené značkou CE.

Zamestnávateľ tým, že neurčil bezpečný pracovný postup poškodeného pri mazaní stroja, neupozornil poškodeného na možnosť jeho kontaktu s mostom žeriava, pri práci vo výške, neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia, ktoré sa majú vykonávať, aby nebol ohrozený život alebo zdravie poškodeného (napr. odstaviť žeriav z prevádzky na čas nevyhnutný na vykonanie potrebnej údržby a mazania zariadenia), porušil ust. § 6 ods. 1 písm. i) a j) zákona č. 124/2006 Z. z.. Zamestnávateľ porušil aj ust. § 7 ods. 1 písm. b) a c) a § 7 ods. 3 toho istého zákona tým, že neoboznámil poškodeného s existujúcim nebezpečenstvom, ktoré mu hrozí, ak bude vykonávať mazanie stroja v nebezpečnej blízkosti žeriava (jeho pohybujúceho sa mosta), nevydal zákaz vystupovať na konštrukciu stroja a zdržiavať sa tam pri jeho mazaní počas prevádzky žeriava, keďže táto činnosť môže bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie. Ak by zamestnávateľ už pred vznikom úrazu zisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia a posúdil riziko aj pri údržbe a mazaní tryskacieho stroja, mohol postihnutého o tomto riziku oboznámiť a vykonať potrebné opatrenia na zabránenie vzniku tohto úrazu. Zo strany poškodeného neboli zistené porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V bode G boli uvedené zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou, písm. b) zo strany zamestnávateľa poškodeného: 1. Zamestnávateľ zabezpečil bezpečný pracovný postup (bezpečný spôsob prístupu k mazacím miestam nachádzajúcim sa vo výške na tryskacom stroji MAXIMA1000 x 600-6/7,5 výrobné číslo G 36/62-55, rok výroby 2014, výrobca OTECO CZ, spol. s r.o., Bučovice, ČR) na vykonanie mazania na tomto stroji, neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia, ktoré sa musia počas tejto činnosti vykonať (napr. odstaviť žeriav z prevádzky na čas nevyhnutný na vykonanie potrebnej údržby a mazania zariadenia), čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. i) a j) zák. č. 124/2006 Z. z.. 2. Zamestnávateľ neoboznámil poškodeného s existujúcimi nebezpečenstvami, ktoré mu hrozia pri vykonávanej práci premazávania súčastí tryskacieho stroja MAXIMA1000 x 600-6/7,5, výrobné číslo G 36/62-55, rok výroby 2014, výrobca OTECO CZ, spol. s r.o., Bučovice, ČR), ktorú mal vykonávať aj vo výške, v blízkosti pohybujúce sa mosta elektrického mostového žeriava (výrobca DROBEC - ŽERIAVY, s.r.o., Snina, typ DEDS, v. č. DEDS - 42/2008), čo je v rozpore s § 7 ods. 1 písm. b) a c) a § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.. 3. Zamestnávateľ si nesplnil povinnosť zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, teda aj pri údržbe a mazaní tryskacieho stroja (MAXIMA1000 x 600-4/7,5, výrobné číslo G 36/62-55, rok výroby 2014, výrobca OTECO CZ, spol. s r.o., Bučovice, ČR) a pri prevádzke elektrického mostového žeriava (výrobca DROBEC - ŽERIAVY, s.r.o., Snina, typ DEDS, v. č. DEDS - 42/2008), čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z.. Zároveň v protokole boli prijaté opatrenia, a to také, že v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor nariadil zamestnávateľovi poškodeného odstrániť nedostatky v bodoch 1-3 v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia tohto protokolu a inšpektor práce v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil zamestnávateľovi povinnosť - prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin - doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušených predpisov a ich príčin a odstránenie nedostatkov v lehote do troch dní, po uplynutí lehoty na ich odstránenie. V závere protokolu žalovaný uviedol, že obsah protokolu bol prerokovaný dňa 02.06.2015 so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa v zmysle výpisu z obchodného registra Ľubomírom Andelom, konateľom spoločnosti a Štefanom Mečiakom, konateľom spoločnosti. Štatutárni zástupcovia zamestnávateľa si vyžiadali lehotu na vyjadrenie sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole, čomu inšpektorát práce vyhovel, zároveň požiadali o doručenie protokolu poštou. K skutočnostiam uvedeným v bodoch tohto protokolu sa má štatutárny orgán zamestnávateľa, resp. jeho splnomocnený zástupca možnosť vyjadriť v lehote 8 dní od prevzatia tohto protokolu. Zároveň priloží všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, znamená to, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil zistené skutočnosti a nedostatky. Ak inšpektorát práce v uvedenej lehote nedostane žiadne vyjadrenie, protokol sa bude považovať za prerokovaný a ukončený.

V administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie zamestnávateľa (žalobcu) zo dňa 23.06.2015 k protokolu č. IZA-17-12-2.2/P-J2-15, č. úrazu: ZPÚ 004/15/IZA/2.2 zo dňa 02.06.2015. Vo vyjadrení uviedol, že so záverom inšpektorátu nie je možné súhlasiť. Podľa jeho názoru vznik pracovného úrazu nie je v žiadnom prípade v príčinnej súvislosti s konaním zamestnávateľa. Inšpektorát dospel k nesprávnym zisteniam z dôvodu, že nesprávne vyhodnotil výpovede poškodeného, obsluhy žeriava a nadriadeného poškodeného a dokumentácie predloženej zamestnávateľom. Poukázal na protokol o zaškolení obsluhy a údržby zo dňa 21.01.2015 a prehlásenie spoločnosti OTECO CZ, spol. s r.o., Bučovice zo dňa 10.06.2015. Poškodený v rozpore s uvedeným zákazom vystúpil na časť stroja, na ktorej hrozil pád v dôsledku pošmyknutia na čiastočkách abrazíva, a to z dôvodu ako sám uviedol, aby nestál na rebríku, poukázal opätovne na tú skutočnosť, že poškodený bol riadne zaškolený na údržbu tryskacieho stroja a spôsob doplňovania abrazív. Od nadriadeného dostal pokyn, aby mazanie vykonal z rebríka, súčasne ho obsluhovateľ žeriava B. E. žiadal, aby ho poškodený upozornil na vykonávanie prác na tryskovom stroji v blízkosti žeriavového mosta. Tvrdenia poškodenia sa jednoznačne javia byť účelovými, nakoľko napriek zákazu si chcel zjednodušiť prácu pri mazaní a vstúpil na časť tryskacieho stroja. Rovnako vyznievajú tvrdenia poškodeného, že nevedel, že ak bude pracovať na konštrukcii stroja, hrozí mu možnosť pritlačenia medzi konštrukciu stroja a most žeriava, a že nevedel, aká je vzdialenosť medzi mostom žeriava a najvyšším bodom konštrukcie stroja. Vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že inšpektorát hodnotil porušenie povinnosti zo strany obsluhy žeriava, ba dokonca skutočnosť, že nevenoval náležitú pozornosť prekážkam, ktoré sa v dráhe žeriava mohli nachádzať, nepovažoval za porušenie povinnosti. Spôsob vyhodnotenia tejto situácie zo strany inšpektorátu nie je dostatočný a je nesprávny, nakoľko k pracovnému úrazu došlo po obedňajšej prestávke, t. j. po prerušení prevádzky, a teda po obedňajšej prestávke došlo k zahájeniu prevádzky, pri ktorej mal obsluhovateľ žeriavu kontrolovať nielen bremeno, ale mal preveriť, či v dráhe žeriava nie sú žiadne prekážky. Vo vyjadrení ďalej namietal, že zamestnávateľ vyvodil všetky rizika nebezpečenstva a zabezpečil, aby bol poškodený riadne na obsluhu tryskacieho stroja zaškolený. Zamestnávateľ poškodeného nepožadoval práce, ktoré by podľa protokolu o zaškolení obsluhy údržby zo dňa 21.01.2015 nebol spôsobilý vykonávať. Obsluha žeriava bola taktiež riadne zaškolená a kvalifikovaná. Zamestnávateľ v tomto prípade nemohol predvídať, že zo strany obsluhy žeriava dôjde rovnako, ako v prípade poškodeného k porušeniu jeho povinnosti pri prevádzke žeriava. Preto nie je správne zistenie inšpektorátu, že zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup pri mazaní stroja, a teda zistení, že príčinou pracovného úrazu bola nesprávna organizácia práce. Voľba postupu zo strany zamestnávateľa, aby poškodený stroj mazal z rebríka vplýva práve z toho, aby sa predišlo akémukoľvek úrazu na tryskacom stroji v čase prevádzky žeriava. Inšpektorát dospel k záveru, že zamestnávateľ nevydal zákaz vystupovať na konštrukciu stroja, zdržiavať sa tam pri jeho mazaní počas prevádzky žeriava, pretože zamestnávateľ až po pracovnom úraze na tryskací stroj umiestnil tabuľku s nápisom: Prísny zákaz vstupu na tryskacie zariadenie počas prevádzky mostového žeriava. Z predloženého prehlásenia spoločnosti OTECO CZ, spol. s r.o., Bučovice, ČR, jednoznačne vyplýva, že osoby, ktoré boli na obsluhu a údržbu tryskacieho stroja zaškolené, boli upozornené na zákaz vstupovať na tryskací stroj a na nebezpečenstvo pošmyknutia na stroji na miestach, kde sa nachádzajú v dôsledku jeho činnosti čiastočky abrazív. Nie je preto správny záver Inšpektorátu, že by zákaz vstupu na tryskací stroj bol udelený až po pracovnom úraze. Zamestnávateľ predmetnú tabuľku s uvedeným nápisom na tryskací stroj pred pracovným úrazom neumiestnil z dôvodu, že oprávnenými a spôsobilými osobami na obsluhu a údržbu stroja boli len dvaja zamestnanci a zákaz preto nebolo potrebné adresovať takýmto spôsobom aj ostatným zamestnancom. S poukazom na vyššie uvedené zamestnávateľ má za to, že nedošlo ku konaniu alebo opomenutiu z jeho strany, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Inšpektor v rámci svojho vyšetrovania určil nesprávnu príčinu vzniku pracovného úrazu. Z vyššie popísaných skutočností je zrejmé, že zo strany zamestnávateľa nedošlo k Nesprávnej organizácií práce, štatistická značka 6, preto táto ani nemohla byť príčinou pracovného úrazu. Žalovaný na vyjadrenie zamestnávateľa - žalobcu reagoval dňa 16.07.2015 Dodatkom č. 1 k predmetnému protokolu. V Dodatku č. 1 uviedol, že dňa 02.06.2015 bol prerokovaný protokol č. IZA-17-12-2.2/P-J2-15 zo dňa 02.06.2015 so štatutárnymi zástupcami v zmysle výpisu z obchodného registra Ľubomírom Andelom, konateľom spoločnosti a Štefanom Mečiakom, konateľom spoločnosti, ktorým bolo umožnené v lehote 8 dní vyjadriť sa k obsahu prerokovaného protokolu. K vyjadreniu boli priložené dôkazy, ktoré boli priložené do spisu - Osnovy školenia žeriavnika, Záznam z vykonaného školenia, Prevádzkový predpis zdvíhacieho zariadenia.

- Prepis SMS žeravnika - B. E. zaslanej pánovi S. J..

- Kópia revíznej správy žeriavu - elektro.

- Protokol o zaškolení obsluhy a údržby zo dňa 21.02.2015.

- Prehlásenie firmy OTECO CZ, spol. s r.o., Bučovice, ČR zo dňa 10.06.2015.

- Fotodokumentácia.

Žalovaný sa v Dodatku č. 1 k protokolu č.: IZA-17-12-2.2/P-J2-15 vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami zamestnávateľa - žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že nie je pravda, že by zamestnávateľ vyhodnotil všetky riziká a nebezpečenstvá. Tryskací stroj bol pod žeriavovú dráhu nainštalovaný v roku 2015 a Smernica na posudzovanie rizika bola vypracovaná 04.01.2010. Zamestnávateľ sa teda preukázateľne hodnotením rizík a nebezpečenstiev v súvislosti s prevádzkou a údržbou tryskacieho stroja vôbec nezaoberal. Nie je vôbec zrejmé, že by zamestnávateľ prikázal, akým spôsobom má poškodený uvedené práce vykonať. Zrejmé je len, že mu ukázal, ako vyzerajú mazacie miesta a dal mu k dispozícií nástroje na mazanie. Význam zákazu vstupu na zariadenie v súvislosti so vznikom pracovného úrazu by bol len s ohľadom na skutočnosť zasiahnutia pracovníka mostom žeriava, ktorý prechádza tesne nad zariadením, čo však výrobca zariadenia nerieši. Mal by to riešiť prevádzkovateľ zariadenia žeriava, čo ale riešil až po vzniku pracovného úrazu vyvesením tabuľku so zákazom výstupu na stroj. Umiestnenie tryskacieho stroja v hale tak, že jeho vrchná časť sa nachádza tesne pod spodným okrajom mosta žeriava, pričom na vrchnej časti tryskacieho stroja sa nachádzajú mazacie miesta, ku ktorým je potrebný prístup obsluhy, vytvára špecifické prevádzkové a užívateľské podmienky pri prevádzke žeriava. Preto v zmysle § 8 písm. c) vyhlášky MPSVR č. 508/2009 Z. z. mal prevádzkovateľ vydať miestny prevádzkový predpis pre prevádzku tohto žeriava, ktorou mal určiť bezpečnostno-technické požiadavky pre dané špecifické prevádzkové a užívateľské podmienky. Toto zamestnávateľ nevykonal a postup pri mazaní stroja vo výške tesne pod žeriavovou dráhou nechal na uvážení zamestnancov, čím si zamestnávateľ zjavne nesplnil svoje povinnosti pri zaisťovaní BOZP. Je to práve zamestnávateľ, ktorý mal pred zadaním práce jednoznačne určiť bezpečný spôsob práce, oboznámiť poškodeného s možnými rizikami a ohrozeniami a vykonať prípadné opatrenia na zabránenie možného vzniku úrazu. Mohol vydať zákaz výstupu na stroj, dať príkaz na odstavenie žeriava z prevádzky na nevyhnutne potrebný čas na doplnenie maziva, ktoré sa nachádzajú vo výške. Okrem toho mal oboznámiť všetkých obsluhovateľov žeriava v hale s vykonávanými prácami a možnými rizikami, ktoré s týmto súvisia a nespoliehať sa na to, že obsluhovatelia všimnú, že sa na stroji pracuje aj vo výške. V závere uviedol, že nesúhlasí s tvrdením zamestnávateľa, že závery z vyšetrovania závažného pracovného úrazu C. T. sú nesprávne a trvá na zisteniach uvedených v protokole zo šetrenia závažného pracovného úrazu.

Žalobca dňa 16.09.2015 podal na Krajskom súde žalobu. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je posúdenie, či žalovaný s právny orgán rozhodol v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi v rámci Protokolu a jeho dodatku v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 nariadil zamestnávateľovi poškodeného odstrániť nedostatky v bodoch 1-3 v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia protokolu a uložil zamestnávateľovi povinnosť podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušených predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

Žalobca v žalobe namietal a poukázal na nedostatky vo formálnych náležitostiach Protokolu v znení dodatku. Poukázal na ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, § 14 ods. 1, 3, 4 zákona o inšpekcii práce. Vo vzťahu k tejto námietke súd udáva: Po preskúmaní protokolu zo dňa 02.06.2015 súd zistil, že žalovaný s konateľmi žalobcu (teda so žalobcom) prerokoval zistené skutočnosti pri šetrení závažného pracovného úrazu. Štatutárni zástupcovia po prerokovaní predmetného protokolu žiadali lehotu na vyjadrenie sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom a zároveň požiadali o doručenie protokolu poštou. Žalobcovi bola poskytnutá lehota na vyjadrenie 8 dní od doručenia protokolu. Z uvedeného dôvodu v protokole zo dňa 02.06.2015 nie je vyjadrenie žalobcu (žalobca sa nevedel kvalifikovane vyjadriť) a žalobca z toho dôvodu protokol nepodpísal. Ako už bolo uvedené, žalobca sa nevyjadril priamo do protokolu, ale osobitným podaním zo dňa 23.06.2015. Žalovaný na vyjadrenie reagoval Dodatkom č. 1 zo dňa 16.07.2015, v ktorom uviedol, že doručené vyjadrenie bolo priložené k protokolu a tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. V predmetnom dodatku sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu a v závere uviedol, že trvá na zistených skutočnostiach uvedených v protokole. Súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 250i ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na protokol č. IZA-17-12-2.2/P-J2-15 zo dňa 02.06.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.07.2015, z ktorého vyplýva, že žalovaný vypočul poškodeného C. T., obsluhovateľa zdvíhacieho zariadenia B. E. a majstra S. J..

Z výpovede poškodeného žalovaný mal preukázané, že majstrom dielne S. J. bol žalovaný poverený premazať tryskací stroj, ložiská a premazanie strojových nožníc. Doniesol mu nástroje - dva tlakové ručné náradia na natlačenie vazelíny, jedno menšie, druhé väčšie a ukázal mu, ktoré skrutky - otvory na stroji slúžia na natlačenie mazacieho tuku, a že do všetkých týchto miest treba doplniť mazací tuk. Tieto miesta sa nachádzajú na tryskacom stroji v dolnej časti, ale aj v hornej časti na stroji. Akým spôsobom sa má dostať do výšky na tryskací stroj mu majster nepovedal. Zobral si teda jednoramenný hliníkový rebrík, ktorý stál opretý pri dverách haly a oprel ho o stroj. Najprv namazal spodné časti stroja, vrátane ložísk valčekového dopravníka, potom z opretého rebríka namazal prístupnejšie časti, ktoré sa mu dali namazať, čo bolo do cca 11:00 hod., kedy začína obedňajšia prestávka. Všetky mazacie miesta boli vo výške, kde ho nemohol zasiahnuť most žeriava. Poobede pokračoval v práci na údržbe stroja - jeho mazaní, na vrchnej časti tryskacieho stroja, časť s elevátorom, je z jednej strany motor a z druhej strany ložisko. Na to, aby sa mu lepšie mazalo, aby nestál na rebríku, vystúpil na konštrukciu stroja. Z tejto strany namazal najprv ložisko, ku ktorému mal priamy prístup a potom sa rozhodol, že sa nahne ponad najvyššiu časť konštrukcie stroja, ktorá je vo výške 104 m nad plochou konštrukcie, na ktorej stál a začal mazať prevodovku pri motore na druhej odvrátenej strane konštrukcie stroja, pričom bol otočený chrbtom k mostu žeriava. Poškodený bol dňa 21.01.2015 zaškolený na obsluhu a údržbu tohto stroja pracovníkom dodávateľa zariadenia OTECO CZ, spol. s r.o. v rozsahu 3 hodín. S. J. vo svojej výpovedi uviedol, že poškodenému kázal, aby premazanie tryskacieho stroja vykonal podľa návodu, ako bol zaškolený pracovníkmi firmy OTECO CZ, a aby si o stroj oprel rebrík a vrchné mazacie miesta nech premaže z rebríka. Toto tvrdenie majstra však poškodený vo svojej výpovedi odmietol s tým, že majster mu nepovedal, aby mazanie vykonal z rebríka, ani na školení firmou OTECO CZ nebol určený spôsob prístupu k mazacím miestam. Rebrík k stroju si podľa svojho vlastného rozhodnutia pristavil poškodený. Na základe uvedených skutočností inšpektor práce požiadal zástupcu výrobcu a dodávateľa tryskacieho zariadenia z firmy OTECO CZ, Ing. G. L., asistenta riaditeľa o stanovisko, či pri školení, ktoré vykonal dňa 21.01.2015 v spoločnosti REAL, s.r.o., Kysucké Nové Mesto, uviedol aj spôsob prístupu k mazacím miestam. Zástupca firmy uviedol, že spôsob prístupu k mazacím miestam nebol predmetom školenia a je to otázka obsluhy, aké má prostriedky. Ani v návode na obsluhu a údržbu tryskacieho stroja MAXIMA1000 x 600-4/7.5 nie je uvedený spôsob prístupu k mazacím miestam. Vedúci dielne S. J. uviedol, že nevie ako dvoch určených zamestnancov školili pracovníci firmy OTECO CZ, akým spôsobom sa majú dostať k mazacím miestam. Výpoveďou poškodeného žalovaný mal preukázané, akým spôsobom došlo k pracovnému úrazu. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že poškodený bol dňa 21.01.2015 zaškolený na obsluhu a údržbu tryskacieho stroja, pracovníkom dodávateľa zariadenia firmou OTECO CZ v rozsahu 3 hodiny súd považuje za potrebné uviesť, že zaškolenie na obsluhu a údržbu nemá vplyv na vznik pracovného úrazu. Tryskací stroj v čase pracovného úrazu nebol v prevádzke. Pokiaľ sa jednalo o údržbu tohto stroja, resp. o určenie spôsobu prístupu k mazacím miestam, nebolo to predmetom školenia, bola to otázka obsluhy, aké má prostriedky. V tejto súvislosti poukazuje aj na vyhotovenú fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že poškodený z rebríka v žiadnom prípade nemohol vykonať mazanie prevodovky pri motore na druhej odvrátenej strane konštrukcie stroja. Údržba - mazanie z rebríka nie je možné vykonať, a preto aj poškodený bol nútený vystúpiť na konštrukciu stroja, pokiaľ chcel pridelenú robotu urobiť. Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že tryskací stroj nebol zdrojom pracovného úrazu. Preto aj poukazovanie žalobcu na to, že poškodený bol dňa 21.01.2015 zaškolený na obsluhu a údržbu tohto stroja pracovníkom dodávateľa zariadenia firmou OTECO CZ nemá žiadny význam. Súd konštatuje, že k pracovnému úrazu došlo z dôvodu, že tryskací stroj bol nevhodne vo výrobnej hale umiestnený. Umiestnenie tryskacieho stroja v hale tak, že jeho vrchná časť sa nachádza tesne pod spodným okrajom mosta žeriava, pričom na vrchnej časti tryskacieho stroja sa nachádzajú mazacie miesta, ku ktorým je potrebný prístup obsluhy, vytvára špecifické, prevádzkové a užívateľské podmienky pri prevádzke žeriava. Preto aj podľa názoru súdu v zmysle § 8 písm. c) vyhlášky MPSVAR č. 508/2009 mal prevádzkovateľ vydať miestny prevádzkový predpis pre prevádzku tohto žeriava, v ktorom mal určiť bezpečnostno-technické požiadavky pre dané špecifické prevádzkové a užívateľské podmienky, ktoré žalobca nevykonal a došlo pri mazaní stroja vo výške tesne pod žeriavovu dráhou nechal na uváženie zamestnancov, čím si zjavne nesplnil svoje povinnosti pri zabezpečovaní bezpečnosti, organizácie, zdravia pri práci (BOZP).

Aj súd v tejto skutočnosti (zhodne so žalovaným) uvádza, že zamestnávateľ neoboznámil poškodeného s existujúcimi nebezpečenstvami, ktoré mu hrozia pri vykonávanej práci premazávania tryskacieho stroja MAXIMA1000 x 600-6/7.5, výrobné č. -55, ktoré mal vykonať aj vo výške, v blízkosti pohybujúce sa mosta elektrického mostového žeriava, čo je v rozpore s § 7 ods. 1 písm. b) a c) a § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.. Súd sa stotožnil aj so záverom žalovaného, že zamestnávateľ poškodeného nezabezpečil bezpečný pracovný postup (bezpečný spôsob prístupu k mazacím miestam nachádzajúcim sa vo výške na tryskacom stroji MAXIMA1000 x 600-6/7.5, výrobné číslo G 36/62-55 na vykonanie mazania na tomto stroji, neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia, ktoré sa musia počas tejto činnosti vykonávať, napr. odstaviť žeriav z prevádzky na čas nevyhnutný na vykonanie potrebnej údržby a mazania zariadenia), čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. i) a j) zákona č. 124/2006 Z. z. a taktiež, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, teda aj pri údržbe a mazaní tryskacieho stroja (MAXIMA1000 x 600-4/7.5, výrobné č. -55) a pri prevádzke elektrického mostového žeriava, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z.. Z protokolu zo dňa 02.06.2015 ďalej vyplýva, že aj z výpovede obsluhovateľa zdvíhacieho zariadenia B. E. a majstra S. J. žalovaný dospel k záveru, že konanie poškodeného obsluhovateľa žeriava nepovažujú za príčinu vzniku pracovného úrazu.

Krajský súd v Žiline konštatuje po preskúmaní napadnutého protokolu, vrátane jeho dodatku, že žalovaný, resp. inšpektori práce dostatočne zistili skutkový stav, presne určili príčinu vzniku pracovného úrazu, ako Nesprávna organizácia práce, štatistická značka 6. Z uvedeného dôvodu boli oprávnení v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. nariadiť zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1-3 v súlade s § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z. prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.

Z uvedených dôvodov bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácií § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.