Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-285-2015.pdf
PDF · 101.68 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/285/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľa: J. J., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, X., O. Č.H. K. XX, X., štátny občan SR, proti odporkyni: N. U. J., G.. L., B.. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, X., štátny občan SR, zastúpená Y.. N. T. Y., AK U. U.J. V. X/B, L., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej: G. J., B.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J. J., B.. XX.XX.XXXX P. X. a N.. U. J., G.. L., B.. XX.XX.XXXX P. X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. - U. T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Súd zveruje maloletú G. J., B.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. J., B.. XX.XX.XXXX sumou 190 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletou G. J., B.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 13.08.2015 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. na čas po rozvode tak, že táto bude zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a on bude zaviazaný prispievať na jej výživu čiastkou 80 € mesačne. Počas konania svoj návrh v tejto časti upravil a navrhol, aby bola jeho vyživovacia povinnosť k maloletej určená v sume 170 € mesačne a jeho styk s maloletou zostal neurčený, nakoľko na uvedenom sa rodičia dokážu dohodnúť.
Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX po niekoľkoročnej známosti, z tohto manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila J. J., dňa XX.XX.XXXX P. J. a dňa XX.XX.XXXX O. Č. Q. T. G. J.. Spočiatku bolo manželstvo účastníkov konania harmonické,
prvé vážnejšie nezhody sa síce vyskytli už v roku 1996, ktoré sa však manželom podarilo aj vďaka odbornej intervencii zvládnuť. Postupom času začalo medzi manželmi dochádzať k nedorozumeniam prameniaci z pocitu neporozumenia a nepochopenia, ktoré sa postupom času prehlbovali. V roku 2011 sa navrhovateľ rozhodol podnikať, s čím súviselo častejšie odlúčenie manželov ako aj finančné problémy. V roku 2013 vyvstali medzi manželmi výrazné problémy, ktoré spôsobili zo strany navrhovateľa citové ochladnutie voči odporkyni a počas následnej zahraničnej služobnej cesty sa upevnilo jeho rozhodnutie vzťah s odporkyňou ukončiť. V januári 2014 sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku svojej priateľke, kde býva doposiaľ. Manželské spolužitie účastníkov konania je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom, ani jeden z nich nemá záujem na jeho obnovení a rozvod manželstva je i v záujme maloletej G.. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, tu sa manželia boli schopní dohodnúť na otázke zverenia maloletej, zastupovania a správy jej majetku, pričom styk s maloletou nežiadali upraviť. Otec navrhol svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej G. určiť v sume 170 € mesačne, pričom poukázal na to, že medzi rodičmi sú sporné niektoré otázky ich vzájomného finančného hospodárenia a ním navrhovanú čiastku považoval za zodpovedajúcu nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva účastníkov konania súhlasila, nemala záujem na obnovení manželského spolužitia. Pokiaľ ide o dôvody rozpadu manželstva poukázala na to, že manželstvo a výchova detí bola pre ňu vždy najväčšou hodnotou a radosťou. Je pravdou, že medzi manželmi pretrvávali nedorozumenia, nedostatočná komunikácia a nepochopenie, pričom navrhovateľova pracovná cesta v roku 2013 sa uskutočnila v období nedorozumení a nezhôd medzi manželmi, čo prehĺbilo navrhovateľov chlad a odstup voči odporkyni, navrhovateľ sa odmietol po návrate z pracovnej cesty rozprávať o probléme, ktorý vznikol, v januári 2014 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a začal žiť so svojou priateľkou, s ktorou už predtým nadviazal mimomanželskú známosť a s ktorou žije doposiaľ. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. súhlasila s tým, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a styk otca s maloletou zostane neupravený. Vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej navrhla určiť v sume 330 € mesačne, pričom poukazovala na priemerné mesačné náklady na maloletú, ktoré vyčíslila v sume 346 €. Poukázala na to, že z manželstva pochádzajú dve ďalšie plnoleté deti, ktoré študujú a ktoré si vyživovaciu povinnosť voči otcovi neuplatňovali, preto chcela, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej G.U. upravená v rozsahu zodpovedajúcom všetkým nákladom na jej odôvodnené potreby a záujmy, a potom by sa už táto otázka neriešila.
Kolízny opatrovník doporučil súdu v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú G. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a styk otca s maloletou zostane neupravený, nakoľko na uvedenom sa rodičia dokážu dohodnúť. Výživné zo strany otca doporučil určiť vo výške 200 € mesačne.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 13.08.2015, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej G., vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 09.12.2015, rozpisom priemerných mesačných výdavkov na maloletú G. zo strany matky, daňovým priznaním spoločnosti J. J.E. U., U..G..C.. za G. XXXX, potvrdením o príjme navrhovateľa, zmluvou o pôžičke na strane odporkyne, pracovnou zmluvou na strane navrhovateľa a dodatkom k pracovnej zmluve odporkyne. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodili tri deti, plnoletá J. J., L. P.J. J., B.. XX.XX.XXXX H. T. G. J., B.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na adrese G.S. XX, X., kde doposiaľ býva odporkyňa a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
Maloletá G. v školskom roku 2015/2016 navštevovala X. G.W. Z. P. P., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 26 € mesačne. V tomto školskom roku navštevovala ešte školský klub, od budúceho roku ho už navštevovať nebude. Matka uhrádza maloletej všetky poplatky spojené s návštevou školy, aktivity poriadané školou a priebežne jej dokupuje školské potreby a pomôcky. ZRPŠ predstavuje čiastku 30€ 1-ročne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, chodí na gymnastiku, kde matka uhrádza poplatok 20 € mesačne. Taktiež matka zakupuje maloletej veci na ošatenie a obuv a uhrádza všetky potreby bežnej dennej spotreby.
Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti Q. X. ako pomocný učiteľ s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 650 €, iné príjmy nemá. Je taktiež spoločníkom v spoločnosti J. J. U., U..G..C.., ktorá je od 12/2015 v likvidácii a nikdy nevykazovala zisk. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou na K. D. P. X., v byte jeho priateľky, ktorá je rozvedená a má tri plnoleté deti.
Odporkyňa je zamestnaná v U. W. U. L. H. H. U.I. L. ako ekonóm - účtovník s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 650 € mesačne, poberá rodinné prídavky na tri deti, iné príjmy nemá. Spoločne s deťmi býva v dome na G. D. P. X., ktorý je v jej osobnom vlastníctve a kde náklady spojené s užívaním domu predstavujú čiastku cca 205€ mesačne. Svojmu otcovi spláca pôžičku v celkovej výške 7 000 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 200 €. Predmetné finančné prostriedky odporkyňa použila na vyplatenie úverov, pochádzajúcich z manželstva rodičov.
Rodičia majú okrem maloletej G. ďalšie dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom J. H. P., kde J. študuje na T. D. P. X. H. P. v tomto školskom roku maturoval na R. V. a má záujem pokračovať v štúdiu na VŠ.
Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil vzájomné citové odcudzenie manželov prameniace z pretrvávajúcich nezhôd medzi manželmi, taktiež pretrvávajúcu mimomanželskú známosť odporcu a s tým spojený nezáujem o udržanie manželského spolužitia, pre ktoré skutočnosti nie je možné od manželov spravodlivo požadovať obnovenie manželského spolužitia.
Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletej G.. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva boli manželia schopní dospieť ku konsenzu ohľadom zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok a taktiež v otázke úpravy styku otca s maloletou, kde obaja zhodne navrhli ponechať tento styk bez úpravy.
Spornou medzi rodičmi bola otázka výšky vyživovacej povinnosti, ktorú otec navrhol upraviť vo výške 170 € mesačne a matka vo výške 330 € mesačne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že vyživovacia
povinnosť zaťažuje oboch rodičov, pričom výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj z tej skutočnosti, v akej miere sa ktorý z rodičov o dieťa osobne stará. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane dieťaťa. Ide o osobné právo dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb a možností a schopností jeho rodičov. Maloletá G. ukončila prvý stupeň základnej školskej dochádzky a od septembra 2016 začne navštevovať druhý stupeň, pričom s návštevou školy sú nevyhnutne spojené výdavky so zabezpečením vzdelávacieho procesu, ktoré je potrebné uhrádzať (poplatky, školské potreby a pomôcky, aktivity poriadané školou a pod.) a ktorých výšku je nevyhnutne potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa a teda do výšky vyživovacej povinnosti, keďže vzdelanie sa považuje za základnú potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Rovnako sú tu prítomné i aktivity poriadané školou, ktoré sú spojené s finančným zabezpečením, ako sú výlety, exkurzie a pod. a taktiež nemožno opomenúť, že matka má v súvislosti so starostlivosťou o maloletú aj existenčné a bežné náklady spojené so zabezpečením bývania, stravy v domácom prostredí, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti, či úhrady nákladov spojených s rozvojom osobností maloletej, ako je napr. gymnastika, ktorá je spojená i s úhradou finančných nákladov, pričom aj tieto náklady je potrebné považovať za odôvodnené potreby na strane dieťaťa, ktorých uspokojovanie je prospešné pre jej zdravý vývin dieťaťa a je potrebné ich podporovať. S poukazom na vyššie uvedené mesačné náklady na strane maloletej G. spojené so stravným v škole 26 €, školskými potrebami, pomôckami a základnými poplatkami 10 €, stravou v domácom prostredí, kde je u maloletej nutné počítať s čiastkou cca 120 €, s mimoškolskou aktivitou - gymnastikou 20 € a s bývaním cca 52 € ako pomernej časti nákladov na bývanie, predstavujú sumu 228 €. Jedná sa pritom o náklady, ktoré je možné viac menej exaktne vyčísliť a ktoré sú v podstate nezmenenej výške prítomné na strane maloletej každý mesiac. Ďalšie náklady sú spojené s ošatením a obuvou maloletej, kde matkou uvádzaná priemerná mesačná čiastka 10 € nebola v žiadnom ohľade nadhodnotená, hygienickými a kozmetickými potrebami, dopravou, aktivity poriadané školou či ostatnými bežnými dennými potrebami a vecami každodennej spotreby.
Súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu z dôvodu, že náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletej G. vyčíslené počas konania matkou v sume cca 346 € mesačne, súd až na niektoré položky nepovažoval za nadhodnotené, avšak tak ako to napokon uviedla i matka počas konania, svojim návrhom v časti určenia vyživovacej povinnosti sa domáhala toho, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným, ktoré by pokrývalo všetky odôvodnené potreby a záujmy maloletej, ku ktorému rozhodnutiu súdu však súd nezhliadol v danom konaní žiadny relevantný dôvod. Predovšetkým nie je možné výživným k jednému dieťaťu vykrývať neurčenú či neplnenú vyživovaciu povinnosť k deťom iným, ako to uvádzala matka maloletej počas konania, keď poukazovala na to, že dve staršie plnoleté študujúce deti pochádzajúce z manželstva rodičov si voči otcovi vyživovaciu povinnosť neuplatňujú. Uvedené však nie je možné pri určovaní vyživovacej povinnosti rodiča voči jednému dieťaťu zohľadňovať, keďže ako už súd uviedol vyššie, výživné sa určuje voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb, keďže výživné hradené jedným z rodičov k rukám druhého rodiča môže slúžiť výlučne len na úhradu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, ku ktorému bolo určené, v žiadnom prípade nemôže byť využívané pre potreby rodiča, ku ktorého rukám je rodič povinný toto výživné uhrádza alebo pre potreby ostatných detí či iné veci. Rovnako súd pre matkou navrhovanú výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca nezhliadol žiadny dôvod ani na strane rodičov, keď pomery na ich strane možno označiť ako v zásade rovnaké. Obaja rodičia sú zaradení do pracovného procesu v riadnom pracovnom pomere a dosahujú v podstate rovnaký príjem. Obaja majú vyživovaciu povinnosť len k deťom pochádzajúcim z ich manželstva, pričom na strane matky je prítomné vlastníctvo nehnuteľnosti - rodinného domu, v ktorom spolu s deťmi býva a čím im zabezpečuje bytovú otázku. Na strane matky súd nezhliadol žiadne objektívne okolnosti, pre ktoré by sa mal otec podieľať na krytí nákladov na odôvodnené potreby maloletej v plnej miere zodpovedajúcej všetkým nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej, čím by došlo k výrazne nerovnomernému rozloženiu plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletej medzi rodičmi, a to aj pri zohľadnení osobnej starostlivosti o
maloletú zo strany matky. Pre úplnosť súd uvádza, že niektoré matkou uvádzané náklady na strane maloletej G. nevzal do úvahy, a to náklady na letné aktivity, údržbu auta, údržbu domu a benzín na nákupy, krúžky a víkendy, ktoré v časti údržby auta, pohonných hmôt a údržby domu nepovažoval za dôvodné a pokiaľ ide o letné aktivity poukazuje na to, že tieto náklady bude vynakladať aj otec maloletej v čase realizácie jeho styku s maloletou.
Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej G. na sumu 190 € mesačne, ktorá suma zodpovedá nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej na strane jednej, ako aj možnostiam, schopnostiam a celkovým pomerom na strane otca ako povinného rodiča na strane druhej. Uvedená výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže navrhovateľ a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže odporkyňa podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).