Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-8-2016.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. a otec - Z., zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Kuželovou, Čakanková 66, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinností otca takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú X. zo sumy X.XXX,-Sk (XX,XX €) na sumu XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.1.2016.
Zročné výživné za obdobie od 1.1.2016 do 21.6.2016 vo výške XXX,-€ je otec p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu XXX,-€.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 19C 310/2005-26 zo dňa 2.3.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2006 a to v časti výšky výživného.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.1.2016 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú X. zo sumy XX,-€ na sumu 300,.€ mesačne počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca, ktorá bola v roku 2006, sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane maloletej, ktorá od septembra 2008 začala navštevovať povinnú školskú dochádzku a od septembra 2013 už navštevuje 8-ročné gymnázium, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej v návrhu uviedla, že maloletá sa venuje aj mimoškolským aktivitám, navštevuje základnú umeleckú školu a spevácky zbor. Okrem toho má s maloletou zvýšené výdavky aj z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže od roku 2010 navštevuje stomatológa pravidelne a v súčasnosti má nasadený fixný zubný aparát. Podrobne v návrhu rozpísala výdavky maloletej súvisiace s návštevou školy, záujmových aktivít, výdavky na oblečenie, potraviny, drogériu, dopravu, poistenie, kultúru a podobne.
Otec sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s ním nesúhlasí, resp. nesúhlasí v plnom rozsahu. Snažil sa s matkou dohodnúť a navrhol jej zvýšenie platby výživného na sumu XXX,-€ mesačne, s čím však ona
nesúhlasila. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že po rozvodu s matkou jej nechal všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok a svojej polovice sa vzdal, aby bol zabezpečený komfort dieťaťa a keďže nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, bol nútený si zobrať úver na zabezpečenie bývania. Situácia na strane matky nie je vôbec kritická, pretože je výlučnou vlastníčkou bytu v U. a rodinného domu v R.. Na výživu maloletej prispieva pravidelne a okrem toho prispieva aj nad rámec výživného a to dohodnutou sumou napr. na krúžky, tábory a výlety. Výdavky matky v súvislosti s absolvovaním jazykového pobytu v zahraničí, ktorého sa maloletá zúčastnila, nepovažoval za odôvodnený výdavok a náklad maloletej, keďže podľa jeho názoru, je jazykový pobyt v zahraničí niečo nad rámec, čo rodičia zabezpečia pre dieťa, avšak len v tom prípade, ak majú na to dostatok finančných prostriedkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C 310/2005, s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom pre maloletú X. rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C 310/2005-26 zo dňa 2.3.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2006 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou X.XXX.,-Sk mesačne. V čase tohto rozhodnutia bola maloletá v predškolskom veku a navštevovala materskú školu. Obaja rodičia boli riadne zamestnaní, otec dosahoval v období od júna 2005 do januára 2006 príjem XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €) priemerne mesačne netto a matka v tom istom období dosiahla príjem XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €) priemerne mesačne netto.
Matka vo výpovediach uviedla, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú rozhodnuté pri rozvode manželstva v roku 2006 a vtedy sa s otcom na výživnom dohodli na sumu XX,-€ mesačne. V tom čase maloletá navštevovala materskú školu. Odvtedy sa výdavky maloletej zvýšili jednak v súvislosti s vekom, s návštevou školy, ako aj v súvislosti s mimoškolskými aktivitami. Maloletá začala navštevovať základnú školu a v súčasnosti už navštevuje terciu 8-ročného gymnázia, čo je ako keby 8.trieda ZŠ. Venuje sa mimoškolským aktivitám, chodí do ZUŠ, za čo sa platí XX,-€ polročne a XX,-€ ZRŠ jeden krát ročne. Posledné 3 roky chodieva spievať aj do Zboru Y., s čím sú spojené výdavky na sústredenie. Maloletá je zdravá, ale zvýšené výdavky má v súvislosti s návštevou zubára, čo už riešia 2 roky a doteraz si s otcom tieto zvýšené výdavky delili na polovicu. Doteraz určené výživné vo výške X.XXX,.-Sk, resp. XX,-€, otec platí riadne, ale iným spôsobom k jej rukám neprispieva, i keď jej v poslednom období začal kupovať nejaké oblečenie, avšak svojvoľne, bez dohody, pričom sa stalo to, že napr. kúpil dcére bundu, hoci jej už kúpila ona. S otcom sa ešte striedajú v platení mobilného telefónu pre dcéru tak, že každý platí jeden mesiac. Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná vo svojej spoločnosti, kde je aj jediným spoločníkom, pričom spoločnosť za rok 2015 mala zisk asi X.XXX,-€., ale tento zisk slúži na vyrovnanie pohľadávok a záväzkov a teda zisk nebol prerozdelený. Spoločnosť založila v roku 2011 a odvtedy si vyplatila zisk iba jeden krát, avšak následne jej boli vyčíslené nedoplatky do zdravotnej poisťovne viac ako X.XXX,- €. V období od založenia firmy, t.j. od roku 2011 až do roku 2014 nebola v nej zamestnaná, mala však z firmy príjem. Vo svojej firme sa zamestnala v júni 2014 a jej aktuálny mesačný príjem je asi X.XXX,-€ netto. Dodala k tomu, že pokiaľ by bola vo svojej firme zamestnaná od začiatku a vyplácala by si mzdu a platila všetky odvody, nebola by firma dosahovala taký zisk. K výpovedi ešte dodala, že v priebehu posledných 10 rokov, ktoré uplynuli od ich rozvodu, s dcérou vyvíjali rôzne aktivity, ktoré financovala výlučne ona a jednalo sa o športové aktivity, ako napr. lyžovanie, korčuľovanie, plávanie a s tým súvisiace výdavky. S dcérou navštevujú aj rôzne kultúrne podujatia, keďže sa dcéra venuje spevu, tak chodievajú na muzikály, koncerty ako aj do galérií. S maloletou tiež rady chodievajú na poznávacie zájazdy, turistiku, navštevujú jaskyne, hrady, zámky a všetky tieto aktivity hradila sama. K námietke otca, resp. jeho právnej zástupkyne, že po rozvode jej ostal celý majetok uviedla, že jej síce skutočne ostal byt, avšak už počas manželstva ako aj po ňom, hypotéku súvisiacu s týmto bytom vždy hradila sama, čiže neostal jej len byt, ale aj dlhy. Navyše, dom v R., o ktorom otec tiež tvrdí, že jej nechal, tento nadobudla dedením, čiže od začiatku bol jej a keďže v ňom chceli bývať spolu ako rodina, urobili rekonštrukciu, ktorú by nikdy v takomto rozsahu sama nerobila.
Otec vo výpovedi uviedol, že ho mrzí, že sa ocitli na súde a ešte pred podaním návrhu žiadal matku, aby sa nejako dohodli, avšak ona nesúhlasila. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný a aj počas celého obdobia vždy pracoval, pričom v súčasnosti zarába X.XXX,- až X.XXX,-€ mesačne netto. Na dcéru platí
pravidelne XX,-€ mesačne a okrem toho na ňu dobrovoľne prispieva aj nad rámec výživného a to takýmto spôsobom, že prispieva na zubára, školu, telefón, platí maloletej voľnočasové aktivity ako je aquapark, kino, športové podujatia a tiež jej kupuje rôzne darčeky. Niekedy sú jeho príspevky nad rámec výživného vyššie, inokedy nižšie, ale v niektorých mesiacoch sa to pohybuje aj viac ako XXX,-€. Vždy keď ho matka požiada o mimoriadny príspevok, tak polovicou prispeje. K svojim výdavkom uviedol, že medzi najväčší výdavok patrí hypotéka, ktorú platia XXX,-€ mesačne a hypotéku si zobral na zabezpečenie bývania vo výške XXX.XXX,-€ a teda s manželkou si postavili rodinný dom. Hypotéku si musel zobrať, pretože po rozvode s matkou jej nechal všetok majetok, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov z dôvodu, aby dcéra nemala v budúcnosti problém, pričom najväčšou položkou bol 4-izbový byt v D.. Spolu s matkou maloletej rekonštruovali rodinný dom v R., ktorý rovnako ostal vo vlastníctve matky. V súčasnosti žije s manželkou, ktorá je riadne zamestnaná a má príjem asi X.XXX,-€ mesačne. S dcérou sa stretáva tak, ako to dovoľujú jej mimoškolské aktivity, čiže každý druhý víkend a každú stredu. Na zahraničné dovolenky nemá peniaze, ale s dcérou trávievajú dovolenky skôr na Slovensku, chodievajú do aquaparku a podobne. K výpovedi dodal, že je ochotný podieľať sa na zvýšení výživného, avšak v takej výške, aby nebola pre neho situácia neúnosná a aby si mohol napríklad aj tvoriť úspory pre prípad choroby alebo nezamestnanosti, preto navrhol výživné na maloletú vo výške XXX,-€ mesačne, čo už v tomto mesiaci, ako prejav dobrej vôle, aj zaplatil. Dodal ešte, že je maloletá chvalabohu zdravá a ani v súvislosti s krúžkami nemá také vysoké výdavky, tak je toho názoru, že ním navrhovaná suma výživného je postačujúca, pričom by aj on chcel mať určitú rezervu na to, aby mohol maloletej aj on poskytnúť určitý nadštandard a nie dávať všetky peniaze k rukám matky.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného pripojil, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u maloletej. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby prihliadol na pomery otca ako aj výdavky maloletej.
Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná v spoločnosti Z., kde je jedinou spoločníčkou a konateľkou a jej príjem v roku 2015 bol X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. V roku 2016 (január až február) dosiahla príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto.
Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že otec je tiež riadne zamestnaný a v roku 2015 dosiahol príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2016 (január až február) mal príjem X.XXX,XX. € priemerne mesačne netto. Manželka otca je tiež riadne zamestnaná a jej príjem v období od januára 2015 do februára 2016 bol X.XXX,XX € priemerne mesačne netto.
Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
Maloletá X. v školskom roku 2015/2016 navštevuje terciu 8-ročného gymnázia. Venuje sa záujmovej činnosti a pravidelne navštevuje stomatológa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C 310/2005-26 zo dňa 2.3.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2006, t.j. pred viac ako 10 rokmi. Preto je nesporné, že na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov a to jednak tým, že je staršia o viac ako 10 rokov, už je vo veku 14 rokov, čiže jej potreby a výdavky sú podstatne zvýšené a tiež tým, že medzičasom začala navštevovať základnú školu a v súčasnosti je už na 2.stupni, keďže navštevuje terciu 8-ročného gymnázia. Prechod maloletej na základnú školu a neskôr na vyšší stupeň vzdelávania je nepochybne
podstatnou okolnosťou spojenou so zvýšením jej výdavkov, ktorá má vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov nielen na strane maloletej, ale aj na strane otca tým, že otec má podstatne vyšší príjem ako v minulosti a to o XXX,- až XXX.,- € mesačne. U matky síce došlo k zníženiu jej príjmu, avšak súd konštatuje, že je zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá dosahuje zisk, čiže k výraznej zmene v príjme matky nedošlo. Z uvedených dôvodov súd teda návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný, avšak nevyhovel mu v celom rozsahu, nakoľko určené výživné vo výške XXX,- € mesačne považuje za dostatočné a primerané potrebám dieťaťa, ktoré sú bežné a porovnateľné s výdavkami maloletých detí v podobnom veku a určené výživné zodpovedá aj príjmu otca.
Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.1.2016, t.j. mesiacom, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, nakoľko bol návrh podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia výživného bol ustálený dňom 1.1.2016, vznikol otcovi za obdobie od 1.1.2016 do 21.6.2016 dlh na výživnom vo výške XXX,- €, ktorý je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. Dlh na výživnom vznikol tak, že otec v období od januára 2016 mal zaplatiť X.XXX,-€ (6 mesiacov x XXX,-€) a zaplatil XXX,-€, pričom do tejto sumy súd otcovi započítal zaplatené výživné za 5 mesiacov po XX,-€, 1 mesiac po XXX,-€ a ďalej výdavok na školu a zubára uhradený dňa 6.1.2016 vo výške XX,XX €, výdavok za telefón zaplatený dňa 9.3.2016 vo výške X,-€, ďalšiu platbu za telefón uhradenú dňa 2.4.2016 vo výške XX,-€ a sumu XX,XX € za ZRŠ za základnú umeleckú školu zaplatenú dňa 12.4.2016. Ostatné položky uvedené v tabuľke, ktorú vypracoval a založil do spisu otec súd nezohľadnil, nakoľko sa jedná o výdavky otca spojené s trávením voľného času spolu s maloletou, prípadne o nepatrné malé darčeky (napr. potítko), ktoré nie je možné považovať za príspevky poskytnuté nad rámec bežného výživného.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p., nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).