Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-60-2016.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej veci žalobcu D. G., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXX/X, R., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3, Bratislava, proti žalovanej D. G., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XX, R., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Ribárom, AK Mickiewiczova 2, Bratislava, o zapretie otcovstva rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 04.04.2016 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia ktorým by súd určil, nie je otcom žalovanej D. G. A.. G., nar.15.05.1981, súčasne žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že uzatvoril manželstvo s C. G.L., matkou odporkyne dňa 11.03.1978. Počas trvania manželstva sa narodila N..XX.XXXX Ž. D. G.Č.. Manželstvo žalobcu a matky odporkyne bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Bratislava III zo dňa 15.06.1985, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.08.1985. Vtedy maloletú žalovanú súd zveril do starostlivosti matky a otca, teda žalobcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou 600,- Kčs. V návrhu ďalej uviedol, že sa o žalovanú počas celého jej detstva staral, prispieval na jej výživu, plnil si svoje rodičovské povinnosti. Dňa 16.04.2013 sa odporca dozvedel informáciu, že by nemusel byť otcom odporkyne. Z toho dôvodu sa rozhodol požiadať o určenie otcovstva pomocou testu DNA. Žiadosť spolu s potrebným materiálmi bola doručená hneď v daný deň 16.04.2013 na neštátne zdravotnícke zariadenie DNA Test, s.r.o., Poliklinika, so sídlom Vlčie hrdlo 49, 821 07 Bratislava. Výsledky testu DNA jednoznačne vylúčili otcovstvo žalobcu voči žalovanej.
Žalovaná k návrhu uviedla, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na zapretie otcovstva. Osobne jej uviedol skutočnosti, že nie je jej biologickým otcom, taktiež jej uviedol, že si dal urobiť testy DNA, ktoré potvrdili skutočnosť, že nie je jej biologickým otcom. Celý život žila v presvedčení, že žalobca je jej biologickým otcom a aj keď ich vzťah nebol vždy úplne ideálny, navrhovateľ bol pre ňu vždy jednoducho otcom. Na vzniknutej situácii ona osobne nenesie žiadnu zodpovednosť, vzniknutá situácia je veľmi citlivá a háklivá aj pre ňu, nakoľko má k navrhovateľovi citový vzťah, ktorý sa nedá jednoducho vymazať oznámením, že testy DNA preukázali, že navrhovateľ nie je jej biologickým rodičom. Nemá absolútne žiadne majetkové a ani žiadne iné požiadavky na navrhovateľa. Chcela aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA na určenie, či žalobca je, resp. nie je jej biologickým otcom. Náhradu trov konania si neuplatnila.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to , ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:
Z rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava 3, č. k. 10C/74/1985-14 súd zistil, žalobca a matka žalovanej uzavreli manželstvo 11.03.1978. Z tohto manželstva sa narodila žalovaná dňa 15.05.1981. Toto manželstvo bolo rozvedené dňa 15.06.1985, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.1985. Na čas po rozvode bola v tom čase maloletá žalovaná zverená do výchovy a opatery matky a žalobca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 600,- Kčs mesačne.
Z testu na určenie otcovstva pomocou testu DNA zo dňa 16.04.2013, č. A 94/13, vyhotoveného neštátnym zdravotníckym zariadením DNA Test, s.r.o., Bratislava súd zistil, že objednávateľ testu - žalobca doručil vzorky so žiadosťou určiť, či na základe analýzy DNA môže byť biologickým otcom dieťaťa D. G.. Zo záveru testu súd zistil, že z výsledkov uvedených v tabuľke vyplýva, že označený muž nemá v 8 systémoch z celkového počtu 19 vyšetrených systémov alely, uvedené v stĺpci otca, t. j. alely, ktoré musí mať biologický otec vyšetreného dieťaťa. Tieto systémy otcovstvo označeného muža vylučujú a treba pokladať otcovstvo označeného muža voči vyšetrenému dieťaťu za jednoznačne vylúčené.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Právna úprava určenia otcovstva v zákone o rodine obsahuje najprv domnienku otcovstva a v nadväznosti na ňu potom spôsob, lehoty a podmienky pre jej zapretie. Toto ustanovenie dáva možnosť manželovi matky zaprieť otcovstvo k dieťaťu, ktoré jeho manželka porodila. Hmotnoprávne podmienky zapretia sú dané § 87 a 88 zákona o rodine. Lehota na zapretie pre manžela matky je tri roky a plynie odo dňa, keď sa manžel dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Manžel matky môže podať návrh na zapretie otcovstva najskôr v deň narodenia dieťaťa. Lehota troch rokov je prekluzívnou lehotou, ktorá skončí dňom, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, kedy sa manžel matky dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Predmetom dokazovania sú dve skutočnosti: že bol návrh podaný včas a teda neuplynula prekluzívna lehota a že existujú dôvody pre zapretie otcovstva dané § 87 ZR. Preklúzia, ako právny inštitút, je zánik práva neuplatnením v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Na preklúziu prihliada súd ex offo, teda aj bez námietky. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobca sa o narodení žalovanej dozvedel ešte za trvania jeho manželstva, dňom jej narodenia - 15.05.1981. Lehota na zapretie otcovstva mu uplynula dňa 15.05.1984. Návrh na zapretie otcovstva podal na tunajšom súde dňa 04.04.2016, preto súd návrh s poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 140 ods. 1 OSP podľa ktorého každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.), podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.