Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-160-2016.pdf
PDF · 78.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/160/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., M. R. C. č. XXX/ X, o vymoženie 860,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. marca 2016, č. k. 6Er/726/2012 - 16, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ivanovi Jamborovi trovy exekúcie vo výške 44,69 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a s poukazom na § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, § 19 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“), § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že tamojší okresný súd poveril poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ivana Jambora poverením č. 5301 * 017861 zo dňa 30.08.2012. Dňa 16.03.2016 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 44,69 Eur. Súd zistil, že povinný K. C. narodený dňa XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX a uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6D/299/2015-68 zo dňa 07.12.2015 bolo konanie o dedičstve po povinnom zastavené v zmysle § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania súd skúmal, či možno pokračovať v konaní s dedičmi a zistil, že dedičské konanie bolo zastavené nakoľko poručiteľ (povinný) nezanechal žiaden majetok, teda nie sú žiadni právni nástupcovia (dedičia), ktorí by vstúpili do konania namiesto povinného, a preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods. 5 a ods. 1, § 196, § 199 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že trovy súdneho exekútora predstavovali spolu sumu spolu 44,69 Eur, na ktorých náhradu súd prvého stupňa zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného z dôvodu, že povinný zomrel bez zanechania majetku, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť, musí dbať na to, aby dôvod zastavenia exekúcie existoval v čase rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie mŕtvy. Povinný smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto nie je možné s ním pokračovať v exekúcii
a je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a až následne ju zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase, keď ešte existoval povinný, t. j. za života povinného, kde by súd na základe oznámenia súdneho exekútora po vykonanom šetrení majetku povinného posúdil, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň zastával názor, že v tomto prípade nemá byť súdnemu exekútorovi priznaná náhrada trov exekúcie, nakoľko nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného, pričom oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako nezákonné zrušil.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.08.2012, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Ivanovi Jamborovi dňa 27.08.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 860,33 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, pod sp. zn. 700-1511416212-GC04/12 zo dňa 17. júla 2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.08.2012. Okresný súd Bánovce nad Bebravou dňa 30.08.2012 vydal menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 860,33 Eur a trov exekúcie.
Súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora preskúmavaným uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,69 Eur.
Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa 08.07.2015 povinný zomrel, pričom Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením sp. zn. 6D/299/2015-68 zo dňa 07.12.2015 konanie o dedičstve po nebohom povinnom zastavil podľa § 175h ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, ktorý by bolo potrebné prejednať. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2015.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V danej veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011) odvolací súd uvádza, že dôvodom na zastavenie exekúcie v takýchto prípadoch je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) tak, ako o tom správne rozhodol aj súd prvého stupňa. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že v prípade, ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, nie je sporné, že takéto zistenie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu rešpektujúc judikatúru najvyššieho súdu rovnaký dôvod zastavenia exekúcie je daný aj v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí po smrti nebohého povinného. Z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (s poukazom na § 37 ods. 3 Exekučného poriadku povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva), ale preto, že tu nie
je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež k ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v ostatných prípadoch ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, konkrétne dňa 11.06.2015, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013. Uvedená novela s účinnosťou od 01.11.2013 zmenila aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré ustanovenie v novelizovanom znení od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje. Predmetné rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo pritom vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné prihliadnuť aj na ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .