Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10CbZm-12-2015.pdf
PDF · 107.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10CbZm/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Z.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. Č.. XXX, občan SR, proti odporcovi: Z.. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX U., občan SR, právne zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so sídlom Kvačalova 1227/55. 010 04 Žilina, o zaplatenie zmenkovej sumy 100.000,- eur a ostatných postihových práv s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina, č. k. 10CbZm/12/2015-25 zo dňa 16.10.2015 p o n e c h á v a v platnosti.
Navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 07.04.2015 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 100.000,- eur spolu so 6%-ným ročným úrokom odo dňa 01.01.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Podanú žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 10.04.2013 vystavil odporca ako zmenkový dlžník vlastnú zmenku, a tým sa zviazal, že navrhovateľovi ako zmenkovému veriteľovi zaplatí zmenkovú pohľadávku v sume 100.000,- eur s dátumom splatnosti dňa 31.12.2013. Ku dňu podania žaloby nebola zmenka odporcom zaplatená, na základe čoho navrhovateľ žiadal vydanie zmenkového platobného rozkazu. S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil originál vlastnej zmenky vystavenej v W. dňa 10.04.2013 na sumu 100.000,- eur.
V zmysle návrhu na základe predloženého originálu zmenky Okresný súd Žilina návrhu vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č. k. 10CbZm/122015-25 zo dňa 16.10.2015.
V zákonom stanovenej 3-dňovej lehote podal proti vyššie označenému zmenkovému platobnému rozkazu odporca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu námietky, ktoré odôvodnil tým, že zmenkový platobný rozkaz bol doručený právnemu zástupcovi odporcu a nie priamo odporcovi do vlastných rúk, a to v rozpore s v tom čase platným a účinným ustanovením § 175 ods. 1 vety druhej O.s.p.. Takýto postup súdu odporca označil za nezákonný, ktorý trpí vadou so závažnými procesnoprávnymi účinkami. Odporca súčasne namietol, že v návrhu na začatie konania, ako i samotnej zmenke absentuje titul, na základe akého právneho úkonu sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť za túto zmenku. Navrhovateľ k podanému návrhu nepredložil žiadnu listinu, ktorou by preukázal, že je veriteľom odporcu a vystavená zmenka slúžila na zabezpečenie nároku veriteľa na vrátenie plnenia. Odporca poukázal na pochybnosti o existencii záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi, ku ktorému by sa mala vystavená zmenka viazať, čo dovodzuje z absencie zmienky o vzniku takéhoto vzťahu v návrhu
na začatie konania. Skutočnosť, že zo strany navrhovateľa nedošlo k poskytnutiu plnenia odporcovi podľa tvrdení odporcu nepriamo potvrdzuje aj znenie zákona o obmedzení platieb v hotovosti, v zmysle ktorého sa zakazuje medzi fyzickými osobami platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15.000,- eur. Odporca poukázal na výpis zo svojho bankového účtu, ktorým preukazuje skutočnosť, že v minulosti nikdy od navrhovateľa neprijal zmenkovú sumu. Ďalej namietol, že zo strany navrhovateľa nebol riadne a včas vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenkového nároku a odporca sa na škodu navrhovateľa neobohatil, preto nie je odporca navrhovateľovi zo zmenky nijako zaviazaný. Z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý bol následne zabezpečený zmenkou, odporca namietol uplatnený nárok v celom rozsahu a žiadal, aby súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi.
V písomnom doplnení návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 16.05.2016 navrhovateľ s poukazom na aktuálne znenie ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. uviedol, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom a zaviazanosť odporcu zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale na základe vlastnej zmenky bez protestu vystavenej odporcom dňa 10.04.2013 v W. na sumu 100.000,- eur splatnú dňa 31.12.2013 v mieste T., v súvislosti s finančnou pôžičkou poskytnutou navrhovateľom odporcovi, pričom zmenka nebola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy. žiadal, aby súd rozhodol v zmysle návrhu a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.
Pojednávanie konané dňa 21.06.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu, za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.. Napriek opakovanej žiadosti odporcu o odročenie pojednávania zo dňa 17.06.2016 (nesprávne uvedený rok 2015), ktorú navrhovateľ odôvodnil tým, že advokátska kancelária Mgr. Rastislav Otruba prevzala dňa 17.06.2016 právne zastupovanie odporcu v tomto konaní, pričom odporca upozornil advokáta na prípis súdu zo dňa 24.05.2016, v zmysle ktorého súd vyzval odporcu vzhľadom na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, aby si zvolil právneho zástupcu, právny zástupca sa dozvedel dňa 17.06.2016 o termíne pojednávania, avšak z dôvodu kolízie pojednávania s výsluchom obvineného v prípade povinnej obhajoby dňa 21.06.2016 v Ústave na výkon väzby Žilina právny zástupca žiadal odročenie pojednávania, a to z dôvodov, že vykonáva advokátsku prax samostatne a odporca nesúhlasí, aby si zvolený právny zástupca zvolil za seba zástupcu. Odporca opätovne poukázal na to, že jeho zdravotný stavy sa mu nedovoľuje zúčastniť sa nariadeného pojednávania a žiadal preto odročiť pojednávanie na iný neskorší termín tak, aby sa mohlo uskutočniť v prítomnosti právneho zástupcu. Žiadosť odporcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú, o čom bol právny zástupca odporcu elektronickou poštou vyrozumený. Súd pritom prihliadal na skutočnosť, že konanie v predmetnej právnej veci začalo na súde podaním žaloby dňa 07.04.2015. Prvý termín pojednávania dňa 26.02.2016 bol na žiadosť odporcu odročený z dôvodu, že právny zástupca odporcu Mgr. Rastislav Otruba vypovedal plnú moc odporcovi ako účastníkovi konania dňa 20.02.2016, ktorú skutočnosť oznámil právny zástupca súdu dňa 25.02.2016. Odporca súčasne požiadal o odročenie pojednávania s poukazom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania a s prezentovaným zámerom zvoliť si nového právneho zástupcu. V súvislosti s novonariadeným termínom pojednávania dňa 20.05.2016 odporca opätovne požiadal o odročenie pojednávania žiadosťou doručenou súdu dňa 17.05.2016 poukazujúc na svoj nepriaznivý zdravotný stav a pripojené potvrdenie ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na predmet konania a obsah žiadosti odporcu súd žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel a súčasne vyzval odporcu na prijatie takých opatrení, aby sa odporca mohol pojednávania zúčastniť. Odporca bol poučený o tom, že žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, a preto v prípade opakovanej žiadosti tejto nebude súdom vyhovené. Napriek tejto skutočnosti odporca opätovne zvolil ako právneho zástupcu Mgr. Rastislava Otrubu, a to dňa 17.06.2016, kedy odporca mal vedomosť o termín pojednávania dňa 21.06.2016, a kedy si musel byť vedomý skutočnosti, že zvolený právny zástupca sa z dôvodu kolízie s poskytovaním inej právnej služby pojednávania nemôže zúčastniť. Za tohto stavu súd vyhodnotil žiadosť odporcu o odročenie pojednávania za nedôvodnú, prihliadajúc na ústavné právo navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces je nielen poskytnutie možnosti v uplatňovaní a bránení svojich práv, ale tiež konanie súdov v súlade s procesnými predpismi a ústavnoprávnymi princípmi. Súd tieto práva zabezpečuje tým, že nariaďuje na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvoláva účastníkov konania a je na účastníkovi, či svoje právo využije alebo nie. Odporca bol riadne poučený, že
ak dôvodom na odročenie pojednávania je zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca, nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Teda na jednej strane stojí právo účastníkov zúčastniť sa pojednávania právnej veci pred súdom a na druhej strane stojí právo účastníka na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. Dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania súd posudzuje k okamihu doručenia žiadosti, pričom týmto dôvodom vo všeobecnosti je skutočnosť, ktorá je vzhľadom k svojej povahe spôsobilá jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. taká, ktorá neumožňuje účastníkovi sa pojednávania zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne jedná sa o vážnu okolnosť, t. j. dôležitú a ospravedlniteľnú, ktorú súd posudzuje k okamihu, kedy o žiadosti o odročenie pojednávania rozhoduje. Jednou zo súčasti koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňovať svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník. S prihliadnutím na okamih začatia konania, opakované žiadosti odporcu o odročenie pojednávania, ukončenie právneho zastupovania pôvodným právnym zástupcom a opätovné udelenie plnej moci tomu istému právnemu zástupcovi, a to napriek kolízii poskytovania právnych služieb, súd vyhodnotil dôvod odporcu na odročenie pojednávania ako nie dôležitý dôvod a preto pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti odporcu. V záujme toho, aby sa odstránil stav právnej neistoty trvajúci medzi účastníkmi, je súd povinný prijať také procesné opatrenia, ktoré mu umožňujú prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou, ktorá vznikla v súvislosti s pôžičkou poskytnutou navrhovateľom odporcovi. Napriek opakovaným výzvam odporcu na vrátenie poskytnutej pôžičky odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil.
Zmenka, ktorú navrhovateľ pripojil k žalobe, je vystavená odporcom, ktorý je na zmenke označený titulom, menom, priezviskom, adresou a dátumom narodenia a zmenka je opatrená vlastnoručným podpisom vystaviteľa - odporcu. Jedná sa o vlastnú zmenku bez protestu vystavenú v W. dňa 10.04.2013 na sumu 100.000,- eur, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, ktorý je na zmenke označený titulom, menom, priezviskom, adresou a dátumom narodenia, deň splatnosti 31.12.2013 v mieste T..
Podľa § 49 ods. 1 vety prvej z.č. 99/1963 Zb., O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
Podľa § 175 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 22.12.2015 s použitím ust. § 372y O.s.p. ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
Podľa ods. 4) ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným dňom 23.12.2015 § 372y ods. 1, 2 O.s.p.
(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.
Podľa čl. I. §-17 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona (ďalej tiež „ZZŠ“), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa článku I. §-u 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť, 5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I. §-u 77 ods. 1 druhej časti ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.
Podľa čl. I. §-u 78 ods. 1 druhej časti ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Podľa čl. I. §-u 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I. §-u 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Podľa čl. I. §-u 38 ods. 1 ZZŠ, zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.
Podľa čl. I. §-u 53 ods. 1 ZZŠ zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky na platenie pri doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.
K námietke, že zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 16.10.2015 nebol doručený odporcovi do vlastných rúk, súd poznamenáva, že základným zmyslom a účelom právnej úpravy doručovania je, aby sa potrebné písomnosti súdu (predvolania, rozhodnutia, výzvy) dostali do rúk účastníkov konania, resp. tretím osobám, ktorých súčinnosť je v konaní potrebná, ktorých zmyslom je nielen umožniť účastníkovi oboznámiť sa s obsahom listín, ale s týmto doručením zákonná úprava spája aj procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Pokiaľ účastník má zvoleného právneho zástupcu alebo zástupcu pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi ako kvalifikovaný spôsob doručovania do vlastných rúk. Teda nejedná sa o formu náhradného doručenia, ale o kvalifikovaný spôsob riadneho doručenia s procesnými dôsledkami s takouto formou doručenia spojenými. Preto v situácii, ak odporca splnomocnil právneho zástupcu Mgr. Rastislava Otrubu, advokáta dňa 23.06.2015 na zastupovanie v predmetnej právnej veci , čo nepochybne vyplýva z obsahu spisového materiálu v súvislosti s
procesným úkonom nahliadania do súdneho spisu zo dňa 01.07.2015, a to pre celé konanie, ktorého predmetom je uplatnenie zmenkovej pohľadávky vo výške 100.000,- eur zo zmenky vystavenej dňa 31.12.2013, postupoval súd správne, ak doručoval zmenkový platobný rozkaz zo dňa 16.10.2015 priamo právnemu zástupcovi odporcu. Doručením platobného rozkazu právnemu zástupcovi odporcu nastali účinky doručenia zmenkového platobného rozkazu, preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. S ohľadom na uvedené súd námietku nesprávneho doručenia zmenkového platobného rozkazu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Vo vzťahu k namietanej neexistencii kauzálneho vzťahu a absencii kauzy v návrhu, ku ktorej sa vystavená zmenka viaže, súd konštatuje, že z povahy zmenky ako cenného papiera, ktorý je záväzkom nesporným a abstraktným, vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje zmenkovému veriteľovi, resp. jej majiteľovi právo na jej zaplatenie. Pri posudzovaní námietok je teda súd povinný vychádzať z toho, že zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, ktorý je nezávislý na iných právnych vzťahoch. Navrhovateľ ako zmenkový veriteľ preto nie je povinný preukazovať k akému kauzálnemu vzťahu sa zmenka viaže, pričom v rámci doplnenia návrhu navrhovateľ uviedol, že zmenkový záväzok nesúvisí so spotrebiteľskou zmluvou účastníkov. Zmenkový dlžník, ktorý uplatňuje námietky proti zmenke v súlade s ustanovením § 17 Zákona zmenkového a šekového, môže v rámci obrany proti zmenkovému veriteľovi namietať neexistenciu zmenkovej pohľadávky, pričom svoje námietky je povinný v rámci dôkaznej povinnosti preukázať. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Teda dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti uplatnených námietok spočíva na dlžníkovi. Pokiaľ odporca nepôvodnosť žaloby opiera výlučne o neexistenciu plnenia, ku ktorému sa zmenka viaže, súd konštatuje, že aj v prípade zabezpečovacej zmenky, zákon nevyžaduje, aby dlžník zo zmenky bol aj účastníkom kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viaže, nakoľko dostatočným dôvodom vystavenia zmenky je dohoda účastníkov o tom, že povinnosť iného dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú vystaviteľ zmenky podpísal. Takzvaná zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky. Dlžník zo zmenky sa však môže brániť kauzálnou námietkou, že zabezpečená pohľadávka zanikla a tým zanikol aj dôvod zmenky. Zmenka k svojej platnosti zásadne žiadnu kauzu nevyžaduje. Spravidla však predpokladom vystavenia zmenky je mimozmenková dohoda účastníkov, k obsahu ktorej sa odporca žiadnym spôsobom nevyjadril. Pokiaľ zmenka bola vystavená s predpokladom, že dlžník od majiteľa zmenky prevezme v budúcnosti určité plnenie, ktoré malo byť zmenkou zaplatené, je takáto námietka prípustná, avšak dôkazné bremeno opätovne spočíva na dlžníkovi, t. j. odporcovi. Podpísaním zmenky odporca prejavil vôľu smerujúcu k prevzatiu záväzku zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu. Odporca v rámci obrany voči žalovanej pohľadávke v podaných námietkach neuviedol konkrétne tvrdenia vo vzťahu k dohode, ktorá bola podkladom vystavenia zmenky, nevyjadril sa k okolnostiam vzniku zmenkového záväzku a rovnako nešpecifikoval okolnosti, ktoré spôsobili zánik záväzku na zmenku plniť. Povinnosťou odporcu v zmenkovom konaní je vymedziť jednoznačne a nezmeniteľne skutok, o ktorý sa jeho obrana opiera a to v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote na podanie námietok. Pokiaľ tieto skutočnosti odporca v námietkach riadne neuvedie, na dodatočné tvrdenia ku konkrétnej kauze zmenky a dôvodom jej vystavenia súd vzhľadom na koncentráciu námietkového konania nemôže prihliadať. Dôvodom plnenia v zmysle zmenkového platobného rozkazu je samotná existencia zmenky (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo 3417/2007). Tak ako judikoval Vrchný súd v Prahe v rozsudku spis. zn. 9 Cmo 533/00 zo dňa 06.03.2011 tvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý taktiež v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu. S poukazom na označené rozhodnutie Vrchného súdu, v Prahe, ktorého závery sú koherentné s rozhodovacou praxou súdov SR, súd námietku neexistencie zmenkového dlhu posúdil ako nedôvodnú. Na prijatý záver súdu nemá vplyv námietka odporcu o neposkytnutí plnenia odvolávajúc sa na právnu úpravu o obmedzení platieb v hotovosti. Prípadné porušenie verejno-právneho predpisu, ktorý obmedzuje hotovostné platby, nemá priamy dopad na oblasť súkromno-právnych vzťahov a záväzkov z nich vyplývajúcich, ak zákon neustanovuje inak.
K námietke, že zo strany navrhovateľa riadne a včas nebol vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenkového nároku, súd poznamenáva, že z textu vlastnej zmenky priamo vyplýva povinnosť zmenkového dlžníka plniť zmenkovému veriteľovi konkrétnu zmenkovú sumu, deň a miesto splatnosti zmenky. Následky zmeškania lehôt upravuje čl. I § 53 ods. 1 ZZŠ. Podľa tohto ustanovenia ak
majiteľ zmenky zmešká lehotu na vykonanie úkonov, ktoré sa nariaďujú pre zachovanie zmenkových práv, stráca svoje právo proti nepriamym dlžníkom. Z toho vyplýva, že povaha práv majiteľa zmenky proti nepriamym zmenkovým dlžníkom sa vyjadruje tak, že ide o práva, ktoré sú podmienené včasným vykonaním úkonov predpísaným pre zachovanie týchto práv voči nepriamym dlžníkom. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 24.01.2006, sp. zn. 7Cmo 115/2005 ak nesplní majiteľ zmenky povinnosť predložiť zmenku priamemu dlžníkovi na platenie v lehote podľa čl. I § 38 ods. 1 ZZŠ a k predloženiu dochádza až okamihom doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovou žalobou dlžníkovi, má sa za to, že dlžník nie je v omeškaní s platením zmenkového peniazu a nie je povinný platiť úroky, útraty a odmenu podľa čl. I § 48 ods. 1, 2 ZZŠ, len pokiaľ splní povinnosť uloženú mu zmenkovým platobným rozkazom a zmenkovú sumu zaplatí v stanovenej 3-dňovej lehote. Z citovaného rozhodnutia teda vyplýva, že nepredloženie zmenky v lehote splatnosti na platenie môže mať vplyv na právo zmenkového veriteľa uplatňovať zmenkový úrok voči osobe zmenkovo zaviazanej v prípade, ak táto osoba riadne a včas nesplní svoj zmenkový záväzok. V každom prípade však dôkazná povinnosť v prípade podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu zaťažuje osobu, ktorá námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podala. Dôkaz o tom, že úkony pre zachovanie postihových práv boli riadne vykonané, nemusí podať majiteľ zmenky, a kým nie je preukázaný opak, platí, že úkon sa stal riadne a včas. Ustanovenie § 47 ZZŠ upravuje zodpovednosť zmenkových dlžníkov v prípade, že sú splnené predpoklady postihu. Zákonná úprava rozlišuje tzv. nepodmienené záväzky, pri ktorých majiteľ zmenky môže uplatňovať svoje nároky voči zmenkovo zaviazaným osobám bez toho, že by najskôr museli byť splnené podmienky pre výkon a zachovanie svojho práva, medzi ktoré patrí záväzok príjemcu cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky a ich ručiteľov a ďalej podmienené záväzky, pri ktorých môže majiteľ zmenky uplatňovať svoje práva len za podmienky určenej pre zachovanie svojho zmenkového práva. Pri týchto záväzkoch zákonná úprava vyžaduje predloženie zmenky a protest, ktoré musia byť riadne a včas vykonané. Vzhľadom na postavenie odporcu ako vystaviteľa vlastnej zmenky a teda priameho dlžníka, pre uplatnenie zmenkových nárokov navrhovateľovi postačovalo predloženie prvopisu zmenky. Na základe platnej zmenky bol navrhovateľ oprávnený vykonať svoje postihové práva v oči odporcovi ako priamemu dlžníkovi. Súd preto túto námietku odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
S ohľadom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd námietky odporcu uplatnené proti zmenkovému platobnému rozkazu vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu v platnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ si v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote náhradu trov námietkového konania voči odporcovi neuplatnil, súd v takom prípade nie je viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania a tak rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.