Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26C-214-2012.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/214/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľa L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XXX, t.č. D. I., proti odporcovi Ľ. H., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, P., o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným súdu dňa 31.7.2012, v priebehu konania niekoľkokrát zmeneným a skutkovo doplneným, navrhovateľ žiadal súd, aby Odporcovi uložil povinnosť Zdržať sa zásahov do jeho osobnostných práv vyslovovaním nepravdivých výrokov a navrhovateľovi a zároveň písomne sa ospravedlniť navrhovateľovi za to, že vo vzťahu k jeho osobe vyslovil viacero nepravdivých vyjadrení, ktoré poškodili jeho osobnosť. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ nežiadal.
Odporca návrh ako plne v nedôvodný žiadal zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami navrhnutými v zmysle § 118a O.s.p., a to : z výsluchu navrhovateľa a výsluchu odporcu, listinnými dôkaznými prostriedkami: zápisnica po pojednávaní spisová značka S A 8 C /205 /2004 zo dňa 12. novembra 2010, uznesenie krajskej prokuratúry Nitra v zo 16. decembra 2009, uznesenie Krajského riaditeľstva policajného zboru zo dňa 30. novembra 2009, v oznámenie Krajského súdu v Nitre, podpis registra trestov navrhovateľa, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami viažucimi sa k prejednávanej veci a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
Z návrhu navrhovateľa a jeho početných písomných vyjadrení čo do skutkového základu vyplynulo, že odporca na adresu navrhovateľa uviedol nasledovné nepravdivé výroky bez bližšieho časového označenia, a to: po prvé výrok odporcu, že navrhovateľ vo väznici v Nitre z okna kričal, že za to čo navrhovateľ rozprával, ho čakajú sviečky a snežienky, po druhé že navrhovateľ nútil odporcu zúčastňovať sa na spáchaní trestných činov ( bez konkretizácie ), po tretie že odporca o navrhovateľovi tvrdil, že mu mal z väzenia nedovoleným spôsobom poslať list s nejakými výstrižkami, po štvrté výrok odporcu, že mu nejde do hlavy, ako môže navrhovateľ zasielať informácie z väzenia, v, ktorom sa nachádza, po piate že ho navštívil muž, ktorý mu povedal, že musí vyhrať tento súd, po šieste že odporca o navrhovateľovi tvrdil, že tvrdenia navrhovateľa sú výplod jeho chorej fantázie, po siedme že odporca tvrdil, že sám navrhovateľ pomstí, alebo sa mu chce pomstiť podaním žaloby, lebo sa nezúčastnil na stratégii navrhovateľa, ďalej zbraň a v časti lupu z poslednej vraždy nechal v byte p. X., po ôsme že odporca tvrdil, že v súvislosti s údajnou vraždou navrhovateľovej ženy vyšetrovateľ nazbieral dôkazy z miesta činu, kde mal navrhovateľ telo tejto obete vyhodiť, po deviate že túžbou navrhovateľa a jeho tendenciami bolo stať sa nájomným vrahom ak tvrdil, že ho navrhovateľ od osobne požiadal, po desiate
že navrhovateľ strelil do auta svojho otca projektil, čoho mal byť odporca svedkom, po jedenáste odporca tvrdí, že pod železničným mostom pri Šali sa stále nachádza rozobratá malokalibrová zbraň, ktorú tam mal navrhovateľ hodiť, čoho mal byť odporca svedkom, po dvanáste že odporca o navrhovateľovi tvrdil, že je mizerný vodič, že klame, keď z tvrdení, že jazdí aute už 15 rokov a že mu vlastní otec nechcel požičať jeho auto, po trináste tvrdenie odporcu že ho navrhovateľ nútil zúčastňovať sa na páchaní trestných činov a, že musel robiť to, čo mu navrhovateľ povedal, po štrnáste že mu dával peniaze, kupoval darčeky jeho rodine, po šestnáste že sa každému chválil páchaním trestnej činnosti, po pätnáste že odporca tvrdí, že v roku 2001 robil navrhovateľovi šoféra a on za to platil, po sedemnáste že odporca o ňom tvrdil, že s osobou menom W. V. žil intímnym životom, že ho navádzal aby s ním išiel vykopať telo zavraždenej, že v roku 2000 strieľal vo dvore rodinného domu, ktorý v tom istom roku kúpil z nelegálne držanej zbrane , po osemnáste že zbraň dôkladne zničí ak nikto ju nenájde, po devätnáste že dňa 25. 8. 2001 navrhovateľ prišiel za odporcom a, že mu mal povedať, že bol nakupovať v Šuranoch , že sa to dočítal v novinách, že odporca asi na 2. deň kúpil noviny, že mu mal dať tašku, kde sa nachádza zlato, po dvadsiate že odporca tvrdí, že v deň spáchania trestného činu lúpeže odporcovi ráno telefonoval, že ho viezol do Lučenca, že videl, ako po ceste vyhadzuje krabičky a oblečenie, po dvadsiate prvé že odporca tvrdil, že sa mu navrhovateľ chválil, že spáchal trestný čin lúpeže v Nitre, po dvadsiate druhé že odporca tvrdil, že boli spolu na rybách, že sa mu mal vyhrážať smrťou, po dvadsiate tretie že odporca mu povedal že chce zavraždiť H. X., a ako uviedol, za toto chcel, aby súd odporcu zaviazal k zdržaniu sa všetkých uvedených tvrdení voči navrhovateľovi a aby sám odporca ospravedlnil za všetky výroky písomnou formou. Ako dôvod žaloby označil zníženie jeho dôstojnosti, mena a cti vo vzťahu k okoliu a rodine. Ďalšie početné písomné vyjadrenia navrhovateľa obsahovali žiadosti o jeho predvedenie na Okresný súd Galanta za účelom účasti navrhovateľa na pojednávaní, ktorého práva sa nemá v úmysle vzdať, poukazoval na jeho právo garantované ústavou Slovenskej republiky, rozhodnutia slovenských súdov ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej žiadosti a vyjadrenia nesúhlasu set vypočutím navrhovateľa cestou dožiadaného súdu tvorili podstatu jeho písomných podaní. Vo vzťahu k dokazovaniu navrhol vypočuť vyšetrovateľa bez bližšej konkretizácie jeho osoby ako aj dôvodu jeho výsluchu a rovnako bez uvedenia okruhu otázok. Na margo skutkových tvrdení navrhovateľa uviedol, že tie výroky odporcu, ktoré je možné dokázať, dokáže navrhovateľ listinnými do dôkaznými prostriedkami, ktoré navrhol, ale priznal že nie je možné dokázať všetky uvedené výroky odporcu.
Odporca označil návrh ako plne nedôvodný žiadal ho zamietnuť, podrobne sa k nemu vyjadril najskôr písomnou formou, uviedol že žaloba podaná navrhovateľom je v podstate šikanózny návrh, lebo navrhovateľ má zrejme v úmysle sa mu pomstiť kvôli výsledkom trestného konania. Podľa odporcu to navrhovateľ mal byť žalovaný, lebo odporcu v prípravnom konaní krivo obvinil zo spáchania trestného činu vraždy, zo spoluúčasti na vražde bývalého ministra, z, ktorej nie je a ani nikdy nebol obvinený. Tieto jeho obvinenia pokladal za výplod chorej fantázie a ďalej ich neriešil, poukázal na to, že žalobe je uvedené nesprávne krstné meno odporcu, že predmetnú žalobu súd nemal ani pripustiť, vzhľadom na skutočnosť že je doživotne odsúdený za brutálny zločin, všetky tvrdenia, ktoré uviedol v trestnom konaní sú pravdivé a v konečnom dôsledku sa potvrdili vo výsledku trestného konania proti navrhovateľovi. Nikdy netvrdil, že navrhovateľ pracuje ako nájomný vrah alebo že po tom túži, podrobnejšie sa vyjadril k niektorým skutkovým okolnostiam obsiahnutým v žalobe, vo vzťahu k dokazovaniu navrhol alebo oznámiť sa s obsahom trestného spisu a vypočuť viacero svedkov, následne však svoj procesný návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov vzal späť, na navrhnutom výsluchu netrval ale ani nežiadal doplniť dokazovanie. Žalobu považoval absurdnú.
Z registra trestov generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu k navrhovateľovi vyplynula, že má vykázaný počet záznamov 6, po prvé Okresný súd Nitra, rozhodnutie 3. 3. 1994, spisová značka 5 v T /90 /93, § 221/1 Trestného zákona, odňatie slobody podmienečne za 4 mesiace so skúšobnou dobu EÚ do 3. 3. 1995, po druhé Okresný súd Nitra, rozhodnutie 31. 10. 1996, spisová značka 2 T 100/96, § 221/1, 202/1, 9 /2, 247/1, 2, 250/1 Trestného zákona, odňatie slobody podmienečne na 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 27. 12. 1997, zrušený, po tretie Okresný súd Nitra, rozhodnutie 20. 3. 1997, spisová značka 2 T 133 /96, § 247 /1 B,/2 Trestného zákona, odňatie slobody podmienečne na 12 mesiacov so skúšobnou dobou do 20. 3. 2000, súhrnný trest, po štvrté Krajský súd Nitra, rozhodnutie 25. 11. 1997, spisová značka 1 T 39/97, § 235/1, 2 B, 175/1 Trestného zákona, odňatie slobody nepodmienečne na 30 mesiacov, prepadnutie veci, po piate Krajský súd Nitra, rozhodnutie 10. 10. 2005, spisová značka jednak Ť 2 /2005, § 234 /1, 2 B, C, 9/2, 234/1, 2 B, C Trestného zákona, odňatie slobody nepodmienečne na 9 rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine, ochranný dohľad 3 roky, po šieste Krajský súd Nitra, a rozsudok 17. 1. 2007, spisová značka jednak T /1 /2005, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie 7.
11. 2007, spisová značka 1v To12 / 2007 , § 219 /1, 2 písmená a, b, j, 185 /2 B Trestného zákona, odňatie slobody nepodmienečne doživotne v tretej nápravnovýchovnej skupine, prepadnutia veci, prepadnutie majetku.
Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Súd v úvode poukazuje na to, v že v predmetnom konaní postupoval podľa O.s.p. A jeho príslušných ustanovení, pričom žiadne procesné práva navrhovateľa neboli postupom súdu poškodené, navrhovateľovi bolo umožnené po náležitom poučení účastníka konania o ochrane osobnosti vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ku všetkým vykonaným úkonom súdu, ku všetkým úkonom odporcu. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa v súvislosti s tým, že len v prípade osobnej účasti na pojednávaní navrhovateľa bude dodržané jeho právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko v rámci hospodárnosti konania a v prípade špecifických okolností aké okolnosti sú práve na strane navrhovateľa ( ide o subjekt právoplatne odsúdený na doživotný trest odňatia slobody s umiestnením tretej nápravnovýchovnej skupine, t. j. Umiestnenie s najvyššou možnou ostrahou), kde súd zvolil postup práve s poukazom na dodržanie zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania, nenavyšovania nákladov, rešpektovanie právoplatne uloženého o obmedzeniach navrhovateľa v podobe obmedzenia jeho pohybu, a v neposlednom rade ochrana verejnosti ako i z funkcii trestov uloženého v trestnom konaní, práve v podobe vypočutia navrhovateľa dožiadaným súdom, ktorý inštitút O.s.p. povoľuje. Tak ako na pojednávaní, o termínoch ktorých bol navrhovateľ vždy v zákonnej lehote oboznámený, pri realizácii výsluchu navrhovateľa dožiadaným súdom mal tento jednoznačne možnosť so všetkými vykonanými úkonmi ako súdu, taký odporcu, sa náležite oboznámiť, vyjadriť sa k ich obsahu a formulovať dokazovanie s poukazom na ustanovenie § 118 a a nasledujúcich O.s.p.. Právo formulovať konkrétne otázky na odporcu navrhovateľ napriek realizovanému poučeniu nevyužil, na základe čoho súd rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania otázky odporcu sám neformuloval, odporca sa na pojednávaní aj pred pojednávaním písomnou formou podľa vlastnej úvahy vyjadril k žalobe aj i doplneniam. súd mal zato , že k hospodárnosti občianskeho súdneho konania v danom prípade by neprispelo, ak by za účelom zabezpečenia účasti navrhovateľa na pojednávaní na Okresnom súde v Galante realizoval eskortu, nakoľko vzhľadom na zaradenie navrhovateľa v nápravnovýchovnom ústave by predmetná eskorta predstavovala neúmerné náklady štátu. Rovnako súd mal za to, že prípadné pojednávanie realizované v ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde je navrhovateľ umiestnený, by vzhľadom na zvýšenou ostrahu predstavovalo neúmerné a nehospodárne vynakladanie nákladov štátu. Podstatou práv účastníka konania na osobnú účasť na pojednávaní je dosiahnutie stavu, aby účastník konania mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým úkonom súdu, ostatných účastníkov konania, navrhovať dokazovanie, v tejto súvislosti formulovať konkrétne otázky vo vzťahu k výsluchu účastníkov konania alebo svedkov, teda mať možnosť aktívne reagovať na všetky úkony. Toto právo navrhovateľovi vonkoncom nebolo odopreté v tomto konaní, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľov mal možnosť oboznámiť sa, reagovať na všetky úkony súdu a účastníkov konania. Súd konštatuje, že všetky procesné úkony navrhovateľa boli plne rešpektované a súdom vyhodnotené.
Navrhovateľ predovšetkým opakovanými písomnými podaniami upravovalo skutkový stav veci, čo sám vyhodnotil ako zmenu petitu návrhu na začatie konania a vyslovil nesúhlas s tým, že súd o nej nerozhodol uznesením. Tu súd poukazuje na to a, že v danom prípade k zmene petitu návrhu nedošlo, išlo len o rozšírenie a zmeny v skutkovom stave veci, na základe čoho rozhodovanie formou uznesenia nebolo dôvodné.
Petit žaloby musí byť formulovaný jasne, zrozumiteľne, jednoznačne a určito a musí spĺňať podmienku vykonateľnosti, čo znamená, že v prípade, ak by bol navrhovateľ k konaní úspešný s výrokom rozsudku vo veci samej by bol teda ním navrhnutý žalobný petit, musí byť z neho jednoznačne a nezameniteľne zrejmé, čo má byť podľa výroku rozsudku vykonané. Vo vzťahu k Petitu formulovaného navrhovateľom a súd konštatuje, že ide o nevykonateľný petit minimálne v časti obsahu žiadaného písomného ospravedlnenia, nakoľko samotný obsah ospravedlnenia nebol navrhovateľom ani dodatočne formulovaný. K prvej časti petitu, kde navrhovateľ žiadal odporcu zdržať sa výrokov vyššie špecifikovaných, mal súd za to, že ide o nejasný a zmätočný návrh, nakoľko zo zisteného skutkového stavu veci bolo preukázané, že navrhovateľom uvedené vyjadrenia odporcu mali byť realizované v minulosti, v rámci trestného konania, nebolo preukázané, a ani z vyjadrenia samotného navrhovateľa nevyplynulo, že by išlo o tvrdenia odporcu pretrvávajúce, resp. realizované čo i len sporadicky aj v súčasnosti. Uvedené skutočnosti predstavujú jeden z dôvodov na zamietnutie žaloby navrhovateľa.
Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka, resp. na hmotnom substráte zachytená stránka osobnosti človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Jednotlivé aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na: 1. právo na česť a dôstojnosť, 2. právo na meno, 3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, 4. právo na telesnú integritu, 5. právo na súkromie. Ad 1: Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg. "občianska česť") a ako navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Ad 4: Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§ 13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, keď hrozí alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia. Ad 5: Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Svojím spôsobom ide o základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej povahy či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ochrana intímnej sféry je chránená všeobecne. To znamená, že o porušenie práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch, keď ide o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej sféry fyzickej osoby. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza). Privolenie fyzickej osoby na zásah však vylučuje protiprávnosť zásahu, ale len vtedy, ak ide o osobnostné právo, ktorým možno disponovať. Osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3. Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl., je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Ak zásah súčasne zasiahol osobnostné práva viacerých fyzických osôb, každá z postihnutých osôb má právo domáhať sa ochrany, avšak len pokiaľ ide o jej osobnosť.
Súd vykonal dokazovanie aj vo veci samej, pričom dospel k záveru, že žaloba je plne nedôvodná. Navrhovateľ mal za to, že vyjadrenia odporcu, ktoré sú špecifikované v úvode odôvodnenia rozsudku (a ktoré vzhľadom na ich rozsah nie je potrebné opakovať), ku ktorým malo dôjsť v priebehu trestného konania v súčasnosti právoplatne ukončeného porušili (alebo neustále porušujú) osobnostné práva navrhovateľa tým spôsobom, že ohliadnuc od skutočnosti, že sú nepravdivé, sú vo vzťahu k osobe
navrhovateľa ponižujúce, čím znižujú dôstojnosť navrhovateľa v jeho okolí, vo vzťahu k jeho rodine a blízkym a celkovo vykazujú negatívny dopad na osobu navrhovateľa.
V danej súvislosti súd poukazuje na znenie tzv. Radbruchovej formule: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť.“ Uvedené vo význame a účele prenesenom do predmetu tohto súdneho konania znamená, že navrhovateľ ako subjekt právoplatne odsúdený za zločin charakterovo tak závažný (viď skutočnosti preukázané z odpisu registra trestov SR), že trestom za jeho vykonanie je trest odňatia slobody na doživotie, si právny obsah osobnostných práv poškodil sám svojim konaním. V danom prípade ide o to, že aj v prípade, ak by boli všetky navrhovateľom uvedené tvrdenia odporcu skutočne odporcom realizované, a zároveň by išlo o tvrdenia nepravdivé (čo sám navrhovateľ chcel preukázať čiastkovo len tým, že nemohlo byť pravdivé tvrdenie odporcu o účasti navrhovateľa na lúpeži, keď v konečnom dôsledku za konkrétnu lúpež právoplatne uznaný vinným nebol, v prevažnej časti tvrdení odporcu však sám poukázal na to, že ich nepravdivosť je prakticky nedokázateľná), je podľa názoru súdu vylúčené, že by tieto tvrdenia čo i len mohli spôsobiť na osobnostných právach navrhovateľa také poškodenie, že by to znížilo jeho česť, dôstojnosť, meno, narušilo jeho osobné vzťahy s rodinou a blízkymi osobami, nakoľko vychádzajúc zo situácie navrhovateľa ako takej je vzhľadom na jeho právoplatné uznanie vinným z množstva trestných činov (vymenovaných vyššie) je zrejmé, že ním uvedené poškodenie jeho osobnostných práv bolo zapríčinené osobou navrhovateľa samotného jeho preukázaným protiprávnym konaním. Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu k samotnému poškodeniu osobnostných práv navrhovateľa tento nepreukázal a ani nenavrhol dokazovanie existencie a miery porušenia osobnostných práv.
Súd mal za to, že poukazujúc na vyššie citovanú formulu právnej teórie (s ktorou sa súd plne stotožňuje) je v danom prípade potrebné vychádzať komplexne zo všetkých skutkových a právnych okolností prípadu, predovšetkým vo vzťahu k osobe navrhovateľa (nakoľko o poškodenie jeho osobnosti malo ísť). Navrhovateľ nepreukázal a prihliadnuc na obsah jeho odpisu z registra trestov ani súd za preukázané nemal, že by pred opísaným konaním odporcu bola osoba navrhovateľa považovaná okolím resp. verejnosťou za osobu dôstojnejšiu a čestnejšiu ako po realizácii výrokov odporcom, čo však vzhľadom na charakter preukázanej trestnej činnosti navrhovateľa súd považuje za vylúčené. Bolo by v rozpore so základnými zásadami platného práva vyhodnotiť tvrdenia odporcu prezentované navrhovateľom ako spôsobilé poškodiť česť, dôstojnosť a meno navrhovateľa vo svetle reálne existujúcich okolností ohľadne osoby navrhovateľa čo by subjektu odsúdeného na doživotný trest odňatia slobody ako trest najprísnejší v rámci právneho systému SR. Vzhľadom na aktuálne právoplatné ukončenie predmetných trestných konaní. Súd má za to, že aj v prípade, ak by odporca skutočne vyslovil alebo inak realizoval všetky výroky uvedené v žalobe a tieto výroky by boli v plnom rozsahu nepravdivé, za daných okolností na strane navrhovateľa by ani jeden z nich nebol spôsobilý narušiť česť, meno a dôstojnosť navrhovateľa odpykávajúceho si trest odňatia slobody na doživotie, ktorý trest vzišiel ako zákonná sankcia z právoplatne ukončeného trestného stíhania, na základe čoho súd ani nemal dôvod zaoberať sa obsahom úkonov vykonaných v predmetnom trestnom konaní. Z uvedeného pohľadu súd žalobu navrhovateľa považuje za nedôvodnú, až šikanóznu, na základe čoho ju z dôvodov opísaných a vysvetlených vyššie v plnom rozsahu zamietol.
Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti - ide o esenciálnu podmienku dôvodnosti žaloby, ktorá ako súd už konštatoval, rozhodne naplnená nebola. Zníženie dôstojnosti, mena, cti navrhovateľa právoplatne v roku 2007 odsúdeného na trest odňatia slobody na doživotie je logickým dôsledkom jeho vlastného konania, pričom by bolo výsmechom právneho systému, aby takýto dôsledok resp. možnosť jeho vzniku súd pripísal na vrub vyjadrení tretej osoby aj v prípade, ak by bolo preukázané, že išlo o vyjadrenia nepravdivé. V záverečnom zhodnotení súd konštatuje, že rozhodnutím vydaným v občianskom právnom konaní je na základe zákona nutné spravodlivo usporiadať vzťahy medzi účastníkmi konania, pričom zásada voľného hodnotenia dôkazov okrem iného má za účel vytvoriť si podľa možnosti čo najdokonalejší obraz o reálnych vzťahoch účastníkov konania, t.j. hodnotenie určitého dôkazu resp. všetkých dôkazov izolovane
(bez ohľadu na kontext, v ktorom vznikli) by viedlo k vydávaniu absurdných rozhodnutí bez súvislosti s realitou, čo by v konečnom dôsledku vo vzťahu k všeobecnej spravodlivosti pôsobilo kontraproduktívne.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. , kde odporca ako procesne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, pričom odporca si svoje právo neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.