Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_7Cpr-1-2013.pdf
PDF · 85.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľa B. T. Transport, s.r.o., IČO: 36 331 171, so sídlom Trenčín, Piaristická 6; v zast. agner & partners, s.r.o., AK, IČO: 36 722 758 so sídlom Bratislava, Špitálska 10 proti odporcovi B. A., G.. XX. XX. XXXX, K. P. A., P. X; v zast. Mgr. Vierou Kadášovou, advokátkou so sídlom Rimavská Sobota, Železničná 21 o zaplatenie 7.704,50 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 3.775,97 € z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 3.313,97 € na účet právnej zástupkyne, vedený v ČSOB, a.s., pobočka Rimavská Sobota, IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: R.; všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa pôvodne na odporcovi domáhal zaplatenia sumy 7.704,50 € s prísl.. V priebehu konania, podaním zo dňa 19. 01. 2016, zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 6.212,98 € s prísl. späť a preto súd konanie v tejto časti uznesením zo dňa 25. 01. 2016 zastavil. Navrhovateľ naďalej trval na zaplatení sumy 1.491,52 € s prísl. s tým, že táto suma predstavuje 4-násobok priemerného mesačného zárobku odporcu, keďže jeho priemerný mesačný zárobok v rozhodujúcom období predstavoval sumu 372,88 €. Tento návrh odôvodnil s poukazom na ust. § 182 až 185 Zákonníka práce o osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú porušením povinnosti z nedbanlivosti.
Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že žiada podaný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že z obsahu pracovnej zmluvy pre odporcu nevyplývala žiadna povinnosť ohľadom vypĺňania CMR dokladov, pričom z ďalších CMR dokladov, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že sa tu nachádzajú CMR doklady s razítkom aj bez razítka a pokiaľ ide o CMR doklad, ktorý bol kontrolovaný pracovníkom vo Francúzsku, ktorý odporcovi vytkol, že sa tam nenachádza razítko a odporca pokračoval ďalej v ceste cez hranicu tieto opečiatkoval. Za celé obdobie od r. 2007, kedy bol pôvodne odporca u navrhovateľa zamestnaný nikdy na tieto skutočnosti nebol upozorňovaný. Tiež nebolo preukázané, že došlo k preškoleniu odporcu ohľadom vypĺňania CMR dokladov. Ďalej právna zástupkyňa odporcu poukázala na tú skutočnosť, že nebol preukázaný samotný vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu ako aj zavinenie na strane odporcu ako zamestnanca chýba. Pokiaľ ide o pokutu uloženú odporcovi vo Francúzsku, táto mu bola uložená nezákonne. Samotný odporca sa ničoho nedopustil, čo dokazuje aj fakt, že bol ako vodič vo Francúzsku prepustený, pretože on nič nespôsobil.
Súd vo veci doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoPr/8/2014-196 zo dňa 17. 09. 2015; oboznámením sa s pracovnou zmluvou odporcu zo dňa 17. 09. 2007 ako aj výsluchom svedka E. G. a opätovným výsluchom odporcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z kontrolného zápisu zo dňa 07. 12. 2011 vyplýva, že v danom prípade sa odporca ako vodič vozidla EČ: TN 873 DL dopustil priestupku č. 7732, v počte "10", druh "cestná nákladná doprava bez nákladného listu vo vozidle" za čo mu bola udelená kaucia 7.500 €.
Z výpovede odporcu súd zistil, že na základe pracovnej zmluvy dňa 07. 12. 2011 naložil v meste Langres vo Francúzsku nákladné auto s tým, že mu bol vydaný doklad CMR. Preprava sa uskutočňovala do mesta Saffron Welden - Essex v Anglicku, pričom ako prešiel 3 kilometre ho zastavili policajti a prebiehala kontrola z Ministerstva dopravy Francúzskej republiky s tým, že zamestnanec ministerstva, ktorý vykonával kontrolu prišiel za ním a zobral si zložku s CMR dokladmi, ktoré mal odporca počas celého turnusu v počte 16 kusov ako aj ďalšie doklady od auta a doklady týkajúce sa medzinárodnej prepravy. Následne mu na papier napísal "16 CMR dokladov x 750 € = 12000 €" a dal mu doklad, že mu boli zadržané doklady od auta s tým, že budú vydané vtedy, keď predmetnú pokutu zaplatí. Odporca ihneď telefonoval majiteľovi firmy p. C. a informoval ho o tom, čo sa stalo. On mu povedal, že taká vysoká pokuta za CMR doklady nemôže byť a vzápätí mu zavolala pracovníčka firmy, ktorá mu povedala, že firma komunikuje s právnikom vo Francúzsku, ktorý vybavuje celú záležitosť. Na druhý deň mu táto pracovníčka oznámila, že vybavili kauciu 7.500 €, aby si našiel poštu, kde mu tieto peniaze pošlú. On peniaze na pošte vo Francúzsku prevzal 08. 12. 2011. Následne, keď sa vrátil z tejto zahraničnej cesty domov, dňa 22. 12. 2011, mu pracovníčka navrhovateľa povedala, že pokuta je v štádiu vybavovania, avšak keď dňa 02. 01. 2012 odchádzal na ďalší turnus ona mu povedala, že nič nevybavili. Odporca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že pracovník, ktorý vykonával predmetnú kontrolu mu ukazoval na kolónku v CMR, že tam má byť pečiatka navrhovateľa, pričom všetky zahraničné CMR, ktoré predložil na kontrolu boli bez razítka s tým, že 15 týchto dokladov už predtým zaslal navrhovateľovi bez razítka, keďže po každej preprave uskutočnenej u navrhovateľa (vždy CMR doklady, vyúčtovanie a stazku) dával do predplatenej obálky a posielal navrhovateľovi, pričom presné inštrukcie ako má CMR doklady vypĺňať nikdy od navrhovateľa nedostal.
Výsluchom svedka súd zistil, že pri nástupe do práce každý jeden vodič absolvuje aj interné školenie ohľadom chodu firmy, vypĺňania tlačív a to aj dokladov CMR. Len vo výnimočných prípadoch, keď sa takéto školenie z časového hľadiska nestihne môže sa stať situácia, že takéto preškolenie sa neurobí. Dodatočne je však zamestnanec vždy preškolený, aj keď školenie neabsolvuje hneď pri prijímaní. Svedok ďalej uviedol, že doklad ako prezenčná listina a pod., ohľadom preškolenia odporcu pre vypĺňanie CMR dokladov, neexistuje. Existujú len doklady o jeho preškolení ohľadom bezpečnosti práce.
Odporca poprel, že by bol preškolenie absolvoval.
Pri posudzovaní predmetnej veci súd vychádzal z ust. § 179 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/318/2009). Zodpovednosť zamestnanca za škodu je subjektívnou zodpovednosťou, pretože na jej založenie je nevyhnutná existencia zavinenia ako subjektívneho zodpovednostného predpokladu. Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym zavinením zamestnanca, t. j. dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody je na zamestnávateľovi. Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky vyššie uvedené zodpovednostné predpoklady.
Ďalej súd pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal z ustanovení Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý bol v Zbierke zákonov publikovaný pod č. 11/1975 Zb., pretože ako to z vykonaného dokazovania vyplynulo pokutu, ktorá bola uložená odporcovi pri preprave vo Francúzsku nie je možné považovať za priestupok, ktorého by sa bol
odporca dopustil porušením dopravných predpisov, k udeleniu pokuty došlo z dôvodu neopečiatkovania CMR dokladov pečiatkou navrhovateľa (potvrdenie o zaplatení F 3435176), pričom príslušná pokuta v sume 7.500 € nebola uložená odporcovi ako vodičovi za dopravný priestupok ale priamo súvisela s ustanoveniami citovaného Dohovoru a bolo v záujme samotného navrhovateľa, aby došlo k uhradeniu tejto pokuty a aby preprava ďalej pokračovala a z dôvodu, že odporca tieto finančné prostriedky nemal kontaktoval navrhovateľa ako zamestnávateľa, ktorý mu potrebné finančné prostriedky na vyplatenie pokuty následne aj zaslal, on tieto prevzal za účelom vyplatenia predmetnej pokuty a následne mohol ďalej pokračovať v preprave. Odporca pri riešení tohto problému postupoval podľa príkazov navrhovateľa ako zamestnávateľa.
V zmysle čl. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) sa tento vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Podľa čl. 3 citovaného Dohovoru dopravca zodpovedá za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh. V zmysle Dohovoru je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy nákladný list. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru nákladný list, pokiaľ nie je preukázaný opak, je vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Podľa čl. 11 ods. 3 Dohovoru dopravca zodpovedá ako komisionár za následky straty alebo nesprávneho použitia dokladov v nákladnom liste uvedených a k nemu pripojených alebo dopravcovi odovzdaných.
Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy predovšetkým právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým je viazaný a z ktorého vyplýva, že "daný vzťah je potrebné posúdiť z hľadiska pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k vzniknutej škode, ktorá na strane navrhovateľa vznikla, a túto následne posudzovať vo vzťahu k odporcovi".
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo na jeho strane a nepreukázal, že sú v danom prípade splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu u odporcu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca nespôsobil škodu ani z nedbanlivosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich jednak zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor odporcom vo výške 462 € a trov právneho zastúpenia vo výške 3.313,97 € s DPH, v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 14 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 237,34 € a náhrada hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 7,63 € s tým, že vo veci boli vykonané nasledovné úkony: 17. 12. 2012 prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 17. 12. 2012 podaný odpor proti platobnému rozkazu 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 02. 04. 2013 písomné stanovisko na súd 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 05. 09. 2013 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 08. 10. 2013 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 14. 11. 2013 porada s klientom ohľadom CMR-iek 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 03. 06. 2014 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 10. 09. 2014 písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 25. 11. 2015 porada s klientom 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 12. 01. 2016 zastúpenie na pojednávaní 59,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 25. 01. 2016 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 21. 06. 2016 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 € spolu bez DPH 2.761,64 € + zvýšenie tarifnej odmeny s poukazom na ust. § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. v platnom znení o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o 20 % dani z pridanej hodnoty vo výške 552,33 €. Spolu s DPH 3.313,97 €, vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa odporcu je platcom DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.