Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa V. V., C. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odborom sociálnych vecí Lučenec, dieťa rodičov V. V., C. XX.XX.XXXX, D. S. T., U.S. Y. XXX/XX, v súčasnosti T., U. Y. XXX/XX, štátnej občianky SR a Q. V., C. XX.XX.XXXX, D. S. T., U.I. Y., v súčasnosti T., B. Č.. XX, štátneho občana SR o zníženie výživného takto

rozhodol:

m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. -21 zo dňa 09.02.2010 vo výroku o výživnom na maloletú V. V., C. XX.XX.XXXX tak, že otcovi Q. V., C. XX.XX.XXXX z n i ž u j e výživné zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, od 01. mája 2016; výživné je splatné vždy do 15.dňa to ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného zo dňa 25.04.2016 zo sumy 100 Eur mesačne na sumu zákonného výživného. Otec tvrdil, že je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, je bez príjmu a nemá z čoho výživné platiť.

Matka nesúhlasila so znížením výživného z dôvodu, že má poznatky o tom (od rodičov otca), že bol 2 týždne v Rakúsku, lebo mu tam našli prácu. Okrem maloletej V. má vyživovaciu povinnosť k synovi D. S., C. XX.XX.XXXX, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne, prídavok na dve neplnoleté nezaopatrené deti 47,04 Eur mesačne a náhradné výživné vo výške 100 Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je zamestnaný. Matka v konaní tvrdila, že maloletá V. je žiačkou 3.triedy Súkromnej ZŠ L., preukázala výdavky ktoré dieťaťu vznikajú, ktoré sa stravuje v šk.jedálni, navštevuje šk.klub aj ZUŠ odbor výtvarný. S dieťaťom je v intervencii psychologičky, kvôli vážnym zdravotným problémom.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti otca dňa 06.05.2016 a podal písomnú správu 18.05.2016. Zistil, že žije sám v rodinnom dome vo svojom vlastníctve, ktorý pozostáva z 2 izieb, kuchyne, sociálneho zariadenia, bez elektrickej energie a vody. V čase šetrenia bol v dome neporiadok, špina, nedodržiavaná hygiena, otec žije ako bezdomovec, spí na zemi, dvere do domu sa nezamykajú. Je nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnania. Nesúhlasil so znížením výživného.

Dňa 10.05.2016 vykonal pohovor s matkou na ÚPSVaR Lučenec a zistil, že žije s partnerom, ktorý je zamestnaný a dosahuje mesačný príjem okolo 450 Eur, v 3-izbovom byte v osobnom vlastníctve partnera matky. Byt pozostáva z predizby, obývacej izby, spálne, V. detskej izby, kuchyne, kúpeľne a toalety.

Výdavky s užívaním bytu činia 250 Eur mesačne (nájomné, el. energia, plyn, internet, RTVS). Byt je vykurovaný ústredným kúrením, otec na dieťa od 6/2015 neprispieva výživným. Matka uviedla, že na dieťa má výdavky: 20 eur mesačne školné, 10 Eur mesačne šk.klub, 30 Eur mesačne strava, školné v ZUŠ 180 Eur ročne, 20 Eur ročne triedny fond, strava mesačne okolo 100 Eur, 50 Eur na oblečenie a obuv. Matka s dieťaťom navštevuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Lučenci z dôvodu, že naň negatívne vplýva styk s otcom.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, správy o prešetrení pomerov, oboznámením sa so všetkými písomnými listinnými dôkazmi v súdnom spise, rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. , výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka.

Ostatná úprava výživného na maloleté dieťa bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. -21 dňa 09.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2010. Ním bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, otcovi určené výživné v sume 100 Eur mesačne a upravený jeho styk s maloletým dieťaťom. V tej dobe malo dieťa takmer 4 roky, rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k nemu. Matka bola zamestnaná, poberala čistú mzdu v sume 327,32 Eur, otec - živnostník, pracoval ako opatrovateľ v Rakúsku, pre svojej potreby na dobu 6 týždňov si vyčleňoval sumu 1008 Eur.

Podľa § 154 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 81 odsek 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O.s.p.).

Podľa § 78 odsek 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženie výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa

článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je súd v tomto konaní viazaný, vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi je záujem maloletého dieťaťa.

Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.

Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.

Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.

Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné.

Platná zákonná úprava, oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom.

Od doby, keď súd naposledy rozhodoval o výške výživného na maloleté dieťa uplynula dlhá doba - 6 rokov a už len táto skutočnosť je dôvodom na záver súdu o podstatnej zmene pomerov, nielen u dieťaťa, ale aj jeho rodičov. Dieťa vyrástlo, plní si povinnú školskú dochádzku, navštevuje 3.triedu Súkromnej ZŠ Opatová a tiež Súkromnú základnú umeleckú školu. Rodičom sa podstatne zvýšili výdavky na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, lebo musia platiť školné 140 Eur ročne (základná škola), 40 Eur školné polročne (ZUŠ), 10 Eur mesačne školský klub, strava, hygienické potreby, ošatenie, obuv, šk.potreby, kultúrne vyžitie. Podstatne sa zmenili pomery u oboch rodičov. Matke pribudla vyživovacia povinnosť, poberá rodičovský príspevok a žije s partnerom v jeho byte, ktorý je zamestnaný. Otcovi sa zmenili pomery v tom, že je síce živnostník, ale podľa správy Daňového úradu Banská Bystrica pobočka Lučenec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie 2015. Je dlhodobo práceneschopný od 23.05.2016 (č.l. 33 spisu), dňa 12.05.2016 bol na Okresný súd Lučenec pod sp.zn. podaný návrh na jeho vzatie do väzby za nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 a 2 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. Otec do väzby vzatý nebol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.05.2016. Dňa 25.05.2016 Okresný súd Lučenec v konaní sp.zn. udelil príkaz na skúmanie duševného stavu otca. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. -40 zo dňa 22.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.01.2016 bol uznaný za vinného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. a podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr.zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.

určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Trestným rozkazom bolo preukázané, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť za obdobie od 01.02.2015 do 15.12.2015 a dlhuje na výživnom sumu 700 Eur.

Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že došlo k podstatnej zmene pomerov u rodičov, ktorá sa prejavuje poklesom ich životnej úrovne. Matke pribudla vyživovacia povinnosť a poberá rodičovský príspevok, otec je síce živnostníkom, nepodal priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, opatrovateľskú činnosť nevykonáva, nemá žiaden príjem, žije pustovníckym životom v zanedbaných podmienkach, pričom súd u neho nariadil skúmať jeho duševný stav.

Zo zák. ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva povinnosť rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Dokazovaním súd zistil, že možnosti a schopnosti oboch rodičov sú v súčasnosti (§ 154 ods. 1 O.s.p.) podstatne znížené oproti stavu v roku 2010 (keď bolo naposledy upravené výživné na dieťa). Pokles ich životnej úrovne znamená, že na nej sa má právo podieľať maloleté dieťa (výdavky vznikajúce návštevou súkromných škôl, ktoré dieťa navštevuje), podľa názoru súdu nezodpovedajú aktuálnej životnej úrovni rodičov, mali by byť prehodnotené, zjavne sú v súčasnosti s prihliadnutím na aktuálnu sociálnu situáciu oboch rodičov neudržateľné.

Súd vychádzal aj z ustanovení § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, prihliadol na to, že o dieťa sa osobne stará matka, ale aj na to, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť (hoci už bol za trestný čin zanedbania povinnej výživy právoplatne odsúdený). Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v dôsledku poklesu životnej úrovne rodičov, ich možnosti a schopností uspokojovať len odôvodnené potreby dieťaťa (nie všetky potreby) je v súčasnosti v možnostiach a schopnostiach otca (u ktorého súd skúma duševný stav) platiť výživné len v minimálnom rozsahu, v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je Zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. Výživným od otca v tejto sume budú pokryté len úplne nevyhnutné potreby dieťaťa, pričom ďalšie nevyhnutné potreby dieťaťa budú pokryté z výživného od matky (tiež vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa), keďže je poberateľkou rodičovského príspevku a pribudla jej vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Zníženie výživného je dôvodné od 01.05.2016, keďže otec dlhodobo výživné neplatí a v súčasnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby platil doteraz súdom určené výživné.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol o splatnosti výživného.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade (R V/1968).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.