Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-29-2016.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov; matky: M. L., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXX a otca: M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. C., U. XXXX/X, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/103/2015-89 zo dňa 10. marca 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/107/2013-60 zo dňa 12.12.2013 v časti o výživnom tak, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. zvýšeným výživným vo výške 130,- eur mesačne s účinnosťou od 09.09.2015 a vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti otca zaplatiť zameškané výživné vo výške 180,- eur jednorazovo v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8P/107/2013-60 zo dňa 12.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.01.2014 v časti o výživnom a úprave styku u maloletej Q. tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. sumou 130,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 09.09.2015. Zameškané výživné za obdobie od 09.09.2015 do vyhlásenia rozsudku na maloletú Q. v sume 180,- eur otcovi uložil zaplatiť jednorazovo k rukám matky maloletej do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ohľadne úpravy styku okresný súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 19.00 hod., kedy si maloletú prevezme v bydlisku matky s dieťaťom, do nedele do 18.00 hod., kedy maloletú v jej bydlisku matke odovzdá, počas letných školských prázdnin od 15.07. od 15.00 hod., kedy si maloletú prevezme v bydlisku matky s dieťaťom, do 22.07. do 19.00 hod., kedy maloletú v jej bydlisku matke odovzdá, od 15.08. od 15.00 hod., kedy si maloletú prevezme v bydlisku matky s dieťaťom, do 22.08. do 19.00 hod., kedy maloletú v jej bydlisku matke odovzdá a počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hod., kedy si maloletú prevezme v bydlisku matky s dieťaťom, do 27.12. do 19.00 hod., kedy maloletú v jej bydlisku matke odovzdá. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať. Vo zvyšnej časti súd návrhy matky a otca zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. O návrhu matky rozhodol súd podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 80 Zákona o rodine.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, matky, otca, kolízneho opatrovníka, dospel okresný súd k záveru, že pri určení výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Okresný súd konštatoval, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým rodičom dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý rodič dosahuje pri vyhlasovaní rozhodnutia (R 14/1966, R 30/1990). V prejednávanom prípade okresný súd dospel k záveru, že návrh matky ohľadne zvýšenia výživného je čiastočne dôvodný. Maloletá je žiačkou základnej školy, čím sa zvýšili výdavky na starostlivosť o ňu, matka zdokladovala všetky poplatky, ktoré v súvislosti s návštevou školy maloletej uhrádza. Príjem otca sa oproti predchádzajúcemu konaniu zvýšil o cca 200,- eur a jeho argumentácia, že má viaceré exekučné konania neobstojí, nakoľko sa sám vlastným zavinením dostal do finančných problémov, čo napokon bolo aj jedným z dôvodov rozvodu manželstva. Okresný súd mal za to, že výška výživného v sume 130,- eur mesačne je primeraná ako potrebám maloletej, tak aj schopnostiam a možnostiam otca a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 09.09.2015, teda odo dňa podania návrhu. V prevyšujúcej časti potom návrh matky ohľadne výšky výživného a obdobia, od ktorého žiadala výživné zvýšiť, zamietol. Otcovi vzniklo zameškané výživné za obdobie od 09.09.2015 do vyhlásenia rozsudku v sume 180,- eur a túto sumu je povinný zaplatiť jednorazovo k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a podľa § 205 ods. 1 písm. b), d) a f) O. s. p., pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa odvolateľa nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej vo výške 130,- eur mesačne, nakoľko takto stanovené výživné je neprimerane vysoké a nezodpovedá ani ustanoveniam Zákona o rodine. Výdavky, ktoré matka pravidelne vynakladá na maloletú dcéru, sú spolu vo výške 96,50 eur mesačne. Okrem toho matka žije s priateľom v byte jeho matky, a teda na úhrade nákladov na vedenie domácnosti by sa mal podieľať aj on. Poukázal na tú skutočnosť, že pri určení výživného v rozvodovom konaní boli pravidelné výdavky na materskú školu vo výške 13,- eur mesačne a na obedy maloletej vo výške 22,- eur mesačne, teda takmer identické ako v súčasnosti. Poukázal na to, že nie je možné sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu, ktorý mu určil výživné vo výške viac ako 1,3-násobku oprávnených potrieb maloletej. Dôvodil tiež tým, že príjem matky je približne 450,- eur mesačne, pričom jej výdavky, vrátane výdavkov na maloletú predstavujú 242,50 eur mesačne. Odvolateľ prispieva na výživu maloletej 100,- eur, z čoho je zrejmé, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami matky činí viac ako 300,- eur mesačne. Jeho príjem predstavuje sumu 630,- eur, avšak tento príjem dosahuje len vďaka tomu, že je nútený pracovať nadčas, aby bol schopný splácať exekúcie, ktoré sú vedené za spoločné dlhy z manželstva, ako napríklad dlh za mobilný telefón, ktorý používala matka. Reálne mu zamestnávateľ vyplatí len sumu vo výške 300,- až 380,- eur. Z tejto sumy hradí svoje výdavky vo výške 100,- eur mesačne, výživné vo výške 100,- eur mesačne, na úhradu nákladov domácnosti 100,- eur mesačne a 100,- eur na pohonné hmoty a 15,- eur na mobilný telefón. Motorové vozidlo mu požičiava sestra, pričom do práce nemôže cestovať hromadnou dopravou, nakoľko pracuje na zmeny. Žiada, aby odvolací súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka tak, že súhlasí s prvostupňovým rozhodnutím.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania - otec (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa ustanovenia § 202 O. s. p., preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo výroku, ktorým uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. zvýšeným výživným vo výške 130,- eur mesačne a o zameškanom výživnom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Ostatných výrokov rozsudku sa odvolací súd nedotkol, pretože tieto výroky neboli napadnuté odvolaním otca.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny o výživnom sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V danej veci treba konštatovať, že naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletej Q. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/107/2013-60 zo dňa 12.12.2013, ktorým bolo manželstvo rozvedené a maloletá Q. bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o konštatovanie prvostupňového súdu ohľadne pomerov na strane oboch rodičov, pokiaľ sa týka ich príjmov, je správne. Čo sa týka námietky otca ohľadne tej skutočnosti, že jeho čistý príjem je od 300,- až 380,- eur, treba uviesť, že prvostupňový súd postupoval správne, keď nevychádzal zo sumy, ktorá bola vyplatená otcovi na účet, ale z príjmu, ktorý sa pohybuje na úrovni 600,- až 680,- eur. Námietka otca ohľadne nemožnosti platenia vyššieho výživného z dôvodu platenia exekúcií je nedôvodná, nakoľko aj matka hradí spoločné záväzky, na ktorých sa otec odmieta podieľať. Taktiež námietka otca k mesačným výdavkom na maloletú dcéru vo výške 96,50 eur nie je dôvodná, nakoľko okresný súd správne konštatoval, že nástupom do 1. ročníka základnej školy sa výdavky na maloletú podstatne zvýšili. Ohľadne výdavkov na maloletú treba konštatovať, že uvedené výdavky sú len vyčíslené mesačne a sú základnými pravidelnými výdavkami. Na maloleté dieťa, navštevujúce 1. ročník základnej školy je výživné vo výške 130,- eur primerané, keďže potreby dieťaťa v súvislosti s jeho vekom a rozvojom jeho osobnosti formou vzdelávania, záujmovej, športovej a inej činnosti, sa zvyšujú. Navyše výška stanoveného výživného nepredstavuje presne matematicky vyčíslené výdavky, nakoľko matka sa podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa najmä osobnou starostlivosťou, bytových potrieb, vrátane podieľaní sa na nákladoch spojených s ošatením, zakúpením školských potrieb a iných nepredvídateľných výdavkov.
K odvolacej námietke otca týkajúcej sa tej skutočnosti, že spláca exekúcie „pochádzajúce“ z manželstva, hoci aj matka mala z nich prospech, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná, keďže v prípade ak uvedené skutočnosti pokladá za sporné, má možnosť využiť civilnoprávne prostriedky na uplatnenie svojich práv vo vzťahu k matke.
Výrok o trovách odvolacieho konania, ako aj prvostupňového konania sa opiera o ustanovenie § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.