Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-143-2018.pdf
PDF · 214.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/143/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XX, E., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 165 662, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom B?hmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, a ostatných pribratých účastníkov konania: 2/ Združenie domových samospráv o. z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 3/ SG Real s.r.o., Rešetkova 181/11, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 734 582, 4/ ideas&more, s. r. o., Rešetkova 181/11, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 784 503, 5/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, H. I. XX, J., 6/ K. L. K., G., nar. XX. XX. XXXX, I. XB, E., 7/ Rehoľa menších bratov - Františkánov, Františkánska 2, Bratislava, IČO: 00 586 862, 8/ M. B. N., nar. XX. XX. XXXX, Chmeľová dolina 20, Nitra, 9/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00 308 307, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Horné lúky 4540/1, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02 381, konajúcou prostredníctvom organizačnej zložky: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51 034 166, 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o správnej žalobe zo dňa 29. 06. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/005859 zo dňa 03. 04. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20. 06. 2017 bol prvostupňovému správnemu orgánu (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia) predložený zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre navrhovanú činnosť „I/64 – 1. ETAPA“ s umiestnením v Nitrianskom samosprávnom kraji, okres E., v katastrálnom území O..
2. Prvostupňový správny orgán podaním zo dňa 27. 06. 2017 zaslal predmetný zámer mestu Nitra na zaujatie stanoviska, ako aj ostatným dotknutým subjektom a tiež bola spracovaná informácia pre verejnosť.
3. Následne boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanoviská zo strany Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Okresného úradu Nitra, odboru krízového riadenia, Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, súhrnné stanoviská jednotlivých úsekov Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, tiež Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Dopravného úradu, Ministerstva životného prostredia SR, ako aj Ministerstva dopravy a výstavby SR. Dodatočne zaslalo vyjadrenie k zámeru aj Ministerstvo obrany SR.
Podaním zo dňa 18. 07. 2017 Mesto Nitra vyjadrilo súhlas s predloženým zámerom a podaním zo dňa 26. 07. 2017 zaslalo doplnenie stanoviska o pripomienky, stanoviská a zásadné námietky.
4. Zároveň bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu aj stanovisko vlastníkov pozemkov dotknutých prípravou realizácie úprav na ceste I/64 a mimoúrovňovou križovatkou na Prvosienkovej ulici v lokalite Šindolka v Nitre, vyjadrenie k zámeru „I/64 – 1. ETAPA“.
Stanovisko k zámeru podali aj spoločnosti SG Real s.r.o. a ideas&more s.r.o..
Dňa 10. 07. 2017 bolo doručené stanovisko k zámeru zo strany F. G..
E-mailom zaslalo svoje vyjadrenie v procese EIA aj Združenie domových samospráv, o.z..
Pripomienky, stanoviská a zásadné námietky boli podaním zo dňa 21. 07. 2017 doručené aj zo strany žalobcu.
5. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 27. 07. 2017 prerušil správne konanie vo veci navrhovanej činnosti „I/64 – 1. ETAPA“ – podliehajúcej zisťovaciemu konaniu podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň vyzval navrhovateľa, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia predložil požadované podklady, resp. vyjadrenia.
Podaním zo dňa 03. 08. 2017 boli predložené doplňujúce informácie k zámeru „I/64 – 1. ETAPA“, ktoré následne podaním zo dňa 04. 08. 2017 boli zaslané dotknutým subjektom.
Opätovne boli zaslané stanoviská dotknutých subjektov, ako aj podal námietky F. G., spoločnosti SG Real s.r.o., Ideas&more s.r.o.
Ďalším podaním zo dňa 23. 08. 2017 bolo zo strany navrhovateľa predložené vyhodnotenie pripomienok, ktoré bolo zaslané dotknutým subjektom podaním zo dňa 28. 08. 2017.
Aj k uvedenému podali stanoviská dotknuté orgány a tiež námietky F. G., ako aj žalobca a to podaním zo dňa 28. 08. 2017 a zo dňa 21. 09. 2017.
6. Podaním zo dňa 27. 09. 2017 bolo realizované zo strany prvostupňového správneho orgánu Oboznámenie účastníkov konania s podkladmi pre vydanie rozhodnutia.
7. Podaním zo dňa 20. 10. 2017 žalobca požiadal prvostupňový správny orgán o nazretie do spisu podľa správneho poriadku dňa 24. 10. 2017 o 10 hod.
Dňa 24. 10. 2017 bol spísaný úradný záznam o nazretí do spisu
8. Rozhodnutím č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017 prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia) rozhodol tak, že predmetom navrhovanej činnosti „I/64 – I. etapa“ je rekonštrukcia cesty I/64 Nitra – Drážovce, I. etapa, ktorá pozostáva z cca 700 m dlhého úseku cesty I/64, medzi
pripravovanou stavbou „Príprava strategického parku Nitra fáza I“ a existujúcou mimoúrovňovou križovatkou „Topoľčianska“ na R1A v Nitre, s dopravným napojením v križovatke „Šindolka“. Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov v dotknutom území tak dôjde k rozšíreniu jestvujúcej 2- prúdovej komunikácie I/64 na 4 – prúdovú. Navrhovaná činnosť, ktorá bude umiestnená v extraviláne Mesta Nitra, v kat. území O., na pozemkoch, ktoré sú uvedené v prílohe tohto rozhodnutia sa podľa § 29 zákona po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie na základe stanoviska OSZP2 odporúča realizáciu variantu č. 2. Následne uviedol, že pri príprave dokumentácie stavby k územnému konaniu a v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru a z opatrení navrhnutých v zámere, ktoré následne uviedol v rozhodnutí. V odôvodnení sa prvostupňový správny orgán vysporiadal aj s námietkami a pripomienkami.
Zároveň podaním zo dňa 02. 11. 2017 Mesto Nitra informovalo verejnosť, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP v zmysle § 29 NS SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol rozhodnutím č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017 o ukončení zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „I/64 - I. etapa“, že sa nebude posudzovať a zároveň informoval, že s predloženým rozhodnutím sa môže verejnosť oboznámiť na Mestskom úrade v Nitre.
9. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca (05. 12. 2017) a tiež F. G. (15. 11. 2017), o ktorých rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
Keďže v odvolaní žalobca vzniesol aj námietku zaujatosti, Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím č. 3025/2018 zo dňa 18. 01. 2018 ako príslušný orgán podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku rozhodlo, že M. G. P., vedúci odboru opravných prostriedkov Okresného úradu Nitra, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci rozhodovania o odvolaní podanom zo strany podávateľa námietky zaujatosti listom zo dňa 05. 12. 2017 voči rozhodnutiu OkÚ NR, OSŽP zo zisťovacieho konania č. 2017/026765-052-F21, zo dňa 27. 10. 2017 pre navrhovanú činnosť „I/64 – I. etapa“ podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
Okrem toho žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2018/005859-06 zo dňa 15. 02. 2018 rozhodol tak, že podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov Ing. Pavol Kováč – pracovník Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania o odvolaní podanom zo strany podávateľa námietky zaujatosti proti rozhodnutiu č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017, ktorým Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol, že navrhovaná činnosť „I-64-1. etapa“, ktorú predložil navrhovateľ MH Invest, s.r.o. sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
10. Napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) č. OU-NR-OOP3-2018/005859 zo dňa 03. 04. 2018 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a F. G. a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017 potvrdil.
11. V odôvodnení poukázal na konanie vedené pred prvostupňovým správnym orgánom (v zhode s priebehom opísaným v čl. I. tohto odôvodnenia), ako aj odvolanie žalobcu a odvolanie F. G., na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 27. 10. 2017 spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní.
Žalovaný sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu pri vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti „I/64 - I. etapa“. Zámer predložený navrhovateľom spĺňal všetky
náležitosti ustanovené v § 22 ods. 3 a v prílohe č. 9 zákona o posudzovaní. Prvostupňový orgán zaslal podľa § 23 zákona o posudzovaní zámer rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci. Zároveň ho zverejnil na webovom sídle ministerstva.
Zo stanovísk doručených rezortnými orgánmi, dotknutými orgánmi, dotknutou obcou vyplývali podmienky, ktoré prvostupňový orgán predložil na vyjadrenie navrhovateľovi na ich objasnenie. Dotknutá verejnosť prejavila záujem na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní. Na základe podaných stanovísk si prvostupňový orgán vyžiadal od navrhovateľa doplňujúce informácie na ich objasnenie podľa ustanovenia § 29 ods. 10 zákona o posudzovaní.
Žalovaný konštatoval, že aj po doručení doplňujúcich informácií k stanoviskám od navrhovateľa prvostupňový orgán s nimi oboznámil účastníkov konania, rezortné a dotknuté orgány, dotknutú obec, verejnosť a opätovne im dal možnosť na vyjadrenie. Po doručení vyjadrení účastníkov konania prvostupňový orgán opätovne vyzval navrhovateľa na ich objasnenie. Navrhovateľ doplnil zámer navrhovanej činnosti o pripomienky, pripomienky objasnil. Zo stanovísk k doplňujúcim informáciám navrhovateľa nevyplýval žiadny návrh alebo podmienka týkajúca sa ďalšieho posudzovania zámeru podľa zákona o posudzovaní.
Z dôvodu prehľadnosti žalovaný rozčlenil odvolanie žalobcu do jednotlivých bodov tak, aby zachytil celkový obraz odvolania a k takto vyčleneným bodom uviedol, že námietka týkajúca sa preskúmania záväzného stanoviska mesta Nitra zo dňa 19. 06. 2017 je neopodstatnená, nakoľko mesto Nitra je autonómny samosprávny orgán, ktorý podľa stavebného zákona vydáva záväzné stanoviská vo veci posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie, preskúmanie a spochybňovanie záväzného stanoviska mesta Nitra nie je predmetom odvolacieho konania.
Okrem toho mal za to, že prvostupňový správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a pripomienkami účastníkov konania sa zaoberal jednotlivo. Vyzýval navrhovateľa, aby jednotlivé pripomienky objasnil. Navrhovateľ jednotlivé pripomienky objasnil a správny orgán ich samostatne vyhodnotil a následne rozhodol.
Samotný strategický park bol riešený vydaním osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, doplnené osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 o významnej investícií, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme a jednotlivé navrhované činnosti sú riešené podľa zákona o posudzovaní na základe prahových hodnôt prílohy č. 8 citovaného zákona. Doterajší navrhovatelia navrhovaných činností v rámci strategického parku predložili svoje zámery príslušným orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie a viedli konania v zmysle zákona o posudzovaní. Orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzuje predložený zámer navrhovanej činnosti navrhovateľom z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní, resp. v povinnom hodnotení podľa prahových hodnôt uvedených v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní. Zákon o posudzovaní nestanovuje, či sa majú navrhované činnosti posudzovať ako celok alebo po častiach.
Ochrana proti hluku je riešená v akustickej štúdii a je zabezpečená realizáciou protihlukových stien. K predmetnej problematike sa vyjadril RÚVZ Nitra listom č. HZP/A/2017/021328 zo dňa 21. 07. 2017, ktorý s daným riešením súhlasil.
Nedostatok prvostupňového orgánu v oznámení o začatí konania bol v priebehu konania odstránený viď. príloha č. 7 zámeru navrhovanej činnosti. Prvostupňový správny orgán v ďalších procesných úkonoch oboznamoval účastníkov konania a dotknuté orgány, ako aj v samotnom rozhodnutí zo zisťovacieho konania správne. Žalovaný preto skonštatoval, že tento procesný nedostatok nemal podstatný vplyv na posudzovanie predmetnej navrhovanej činnosti. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydané príslušným orgánom, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli Okresného úradu Nitra, ako aj mesta Nitra v poučení obsahovalo všetky náležitosti vrátane podania odvolania, ako aj preskúmania rozhodnutia.
V ďalšej časti sa žalovaný vysporiadal s námietkami F. G. a skonštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
12. Podanou žalobou zo dňa 29. 06. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OOP3-2018/005859 zo dňa 03. 04. 2018, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo rozhodnuté tak, že navrhovaná činnosť, ktorá bude umiestnená v extraviláne Mesta Nitra, v kat. území O., na pozemkoch uvedených v prílohe rozhodnutia, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V prvej časti žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, tvrdiac, že bol žalovaným ukrátený na svojich zákonných právach a súčasne došlo k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov a ústavy. V úvode časti III. žalobca zdôraznil, že je potrebné prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. Poukázal pritom na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a jednoznačne s prihliadnutím na účel dohovoru je potrebné citovaný článok vykladať v materiálnej rovine, teda, že prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Záverom tejto časti dodal, že Strategický park Nitra nebol posúdený v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.
13. V bode IV. vymedzil žalobné dôvody, pričom v prvom rade poukázal na to, že odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj zákonnosť postupu – konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, pričom k takémuto postupu zo strany žalovaného očividne nedošlo, o čom svedčia skutočnosti uvedené v ďalších podbodoch žaloby. Následne v bode IV.1 vymedzil procesné významné pochybenia, ku ktorému došlo tým, že podaním zo dňa 28. 08. 2017 doplnil námietky k zámeru, avšak prvostupňový správny orgán sa s týmto jeho doplnením námietok absolútne nevysporiadal (dokonca ich v rozhodnutí ani len nespomenul, že vôbec boli uplatnené a žalovaný ako odvolací orgán ich už síce spomenul, avšak nijako bližšie ich nerozobral, samozrejme sa s nimi nevysporiadal), pričom on ako účastník konania na takéto vyjadrenie sa zo strany správneho orgánu bol vyzvaný. Taktiež sa vyjadril ešte 24. 10. 2017, avšak jeho pripomienka nebola akceptovaná.. Zákon č. 24/2006 Z. z. neumožňuje správnemu orgánu stanovovať si nejaké termíny na námietky a pripomienky účastníkov v zmysle, že na neskoršie uplatnené sa už nebude prihliadať.
On v priebehu predmetného administratívneho konania opakovane namietal záväzné stanovisko mesta Nitra o súlade zámeru s územným plánom, a na tomto zotrval. K tomu, že záväzné stanovisko je nespochybniteľné, odkázal na znenie § 140b ods. 5 stavebného zákona, a preto mal za to, že malo dôjsť k prerušeniu konania za účelom vysporiadania sa s ním vytknutými nedostatkami záväzného stanoviska mesta Nitra.
Taktiež namietol vecnú príslušnosť správnych orgánov, a to s ohľadom na to, že od začiatku nemalo ísť o zisťovacie konanie, ale o povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, kde je príslušným prvostupňovým orgánom ministerstvo. Okrem toho prvostupňové rozhodnutie vydal okresný úrad v sídle kraja, a preto odvolacím orgánom malo byť ministerstvo podľa § 54 ods. 2 písm. x) zákona č. 24/2006 Z. z.
Procesné pochybenie bolo aj pri rozhodovaní o predpojatosti pracovníkov, ktorú vzniesol v odvolaní.
Ďalšie pochybenia žalobca vymedzil v bode IV.2 žaloby a poukázal na fakt, že je jednoznačne zavádzajúce, že predmetný zámer je situovaný v priemyselnom parku sever, pričom priemyselný park Nitra sever, nie je možné zamieňať so strategickým parkom, ktorý sa napr. vôbec podľa zákona č.
24/2006 Z. z. ani z hľadiska vplyvov na životné prostredie neposudzoval. Priemyselný park Nitra sever je niečo úplne iné ako posudzovaný zámer.
Taktiež poukázal na to, že správny orgán pri oznámení o začatí správneho konania označil miesto Okres E., K. E., kat. územie O. parc. č. XXXX/XXX N. XXXX/XXX a až následne počas plynutia lehôt, dopísal + viď príloha 7 zámeru a jednoznačne nešpecifikoval okruh parciel a pozemkov, ktorých sa tento zámer má dotýkať. Zároveň opätovne zopakoval ním doručené pripomienky a ich doplnenia, ktorými sa správny orgán formálne v odôvodnení zaoberal, avšak nedostatočne až s nelogickým zdôvodnením zo strany správneho orgánu.
Mal za to, že navrhovaný zámer úpravy cesty I/64 jej rozšírením na štvorpruhovú komunikáciu zodpovedá funkčnej triede B1 v kategórii MZ 22,5/50 (MZ 25/50). Navrhovaná kategória komunikácie nezodpovedá údajom v ÚPNO mesta Nitra a ani v spracovaných územnoplánovacích podkladoch a dokumentácii zón – nedá sa teda konštatovať, že je súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra, ako aj súlad s územným plánom zóny Párovské lúky, Nitra, časť Šindolka I. Stanovisko dotknutého orgánu nehovorí o počte jazdných pruhov a kategórii cesty a ani o tvare a veľkosti križovatky, ktorá tak ako je navrhnutá v zámere, vrátane šírkového usporiadania a kategórie cesty určite nie je v súlade s podmienkami uvedenými v platnom územnom pláne mesta Nitra. Taktiež daný zámer dostatočne nezohľadňuje dopad danej stavby na životné prostredie, týkajúce sa najmä vplyvu hluku a emisií na okolité prostredie, ktoré je funkčne určené na bývanie – obytnú zónu Šindolka. Zdôraznil, že určite nie je v poriadku, keď sám navrhovateľ, ako aj správny orgán konštatujú, že budú prekročené hlukové limity v obytnej zóne, príp. v budúcej obytnej zóne v zmysle platného územného plánu Nitra, a preto je nevyhnutné vybudovanie protihlukových zábran – stien. Záverom dodal, že stanovisko hovorí len o polohe, nie tvare, t.z., že už rozsah tejto križovatky nie je totožný, aký bol rozsah pri legitímne vydanom rozhodnutí rozšírenie dvojpruhovej cesty na širšiu dvojpruhovú cestu s kruhovým objazdom v tejto polohe pre investora SSC Bratislava. Vytkol tiež, že nebola splnená podmienka prerokovania a dohody s vlastníkmi zasahujúcich pozemkov tvarové a priestorové riešenie stavby.
14. S poukazom na uvedené navrhol súdu, aby zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP3-2018/005859 zo dňa 03. 04. 2018 a tiež rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
15. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a to vo vyjadrení zo dňa 16. 10. 2018, v rámci ktorého uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal námietkami žalobcu a riadne ich zdôvodnil. Žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „I/64 – I. etapa“, keďže v zmysle § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov podal písomné stanovisko k predmetnému zámeru. Ako účastník konania mal právo sa odvolať voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, čo aj urobil. Na základe uvedeného konštatoval, že boli dodržané všetky ustanovenia Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorých sa žalobca domáha. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/21/2012 zo dňa 27. 06. 2013.
K žalobcom namietaným procesným pochybeniam žalovaný uviedol, že zámer predložený navrhovateľom spĺňal všetky náležitosti ustanovené v § 22 ods. 3 a v prílohe č. 9 zákona o posudzovaní. Prvostupňový správny orgán zaslal podľa § 23 zákon o posudzovaní zámer rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci. Zároveň ho zverejnil na webovom sídle ministerstva. Zo stanovísk doručených rezortnými orgánmi, dotknutými orgánmi, dotknutou obcou vyplývali podmienky, ktoré prvostupňový orgán predložil na vyjadrenie navrhovateľovi na ich objasnenie. Dotknutá verejnosť prejavila záujem na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní. Na základe podaných stanovísk si prvostupňový orgán vyžiadal od navrhovateľa doplňujúce informácie na ich objasnenie podľa
ustanovenia § 29 ods. 10 zákona o posudzovaní. Aj po doručení doplňujúcich informácií k stanoviskám od navrhovateľa prvostupňový správny orgán s nimi oboznámil účastníkov konania, rezortné a dotknuté orgány, dotknutú obec, verejnosť a opätovne im dal možnosť na vyjadrenie. Po doručení vyjadrení účastníkov konania prvostupňový orgán opätovne vyzval navrhovateľa na ich objasnenie. Navrhovateľ doplnil zámer navrhovanej činnosti a pripomienky, pripomienky objasnil a správny orgán následne vydal rozhodnutie. Zo stanovísk k doplňujúcim informáciám navrhovateľa nevyplynul žiadny návrh alebo podmienka týkajúca sa ďalšieho posudzovania zámeru podľa zákona o posudzovaní. Pripomienka žalobcu je teda neopodstatnená, nakoľko prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí sa pripomienkami účastníkov konania zaoberal jednotlivo a samostatne ich vyhodnotil. Námietka týkajúca sa stanovenia termínu na podanie námietok a pripomienok prvostupňovým správnym orgánom je v súlade so zákonom o správnom konaní, nakoľko zákon o správnom konaní sa vzťahuje aj na zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní. Okrem toho dodal, že zákon počet informácií na objasnenie pripomienok nestanovuje.
K námietke žalobcu, týkajúcej sa záväzného stanoviska Mesta Nitra zo dňa 19. 06. 2017 uviedol, že záväzné stanovisko vydal príslušný stavebný orgán a odvolací orgán nemal právo toto stanovisko spochybňovať. Odvolací orgán nemá právo spochybňovať ani stanoviská dotknutých orgánov, ktoré tieto vydali samostatne. Prvostupňový orgán sa so všetkými stanoviskami zaoberal, požadoval navrhovateľa o ich objasnenie, pričom v rozhodnutí sa s nimi samostatne vysporiadal. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa § 140b ods. 3 stavebného zákona zdôraznil, že predmetné ust. je aplikovateľné na konanie podľa stavebného zákona, na konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní podľa § 23 ods. 4 je odkaz na § 126 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého dotknutý orgán, nie účastník konania môže v stanovisku v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie uviesť, že jeho stanoviskom sa nahrádza aj jeho vyjadrenie alebo stanovisko k posudzovanému zámeru v konaní, ktoré nasleduje podľa stavebného zákona.
Nakoľko navrhovaná činnosť neprekročila prahové hodnoty pre povinné hodnotenie, prvostupňový správny orgán vykonal zisťovacie konanie. Zo stanovísk rezortných, dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu a dotknutej obce, ako aj z vyhodnotenia kritérií podľa prílohy č. 10 zákona o posudzovaní nevyplynulo, že navrhovaná činnosť sa má ďalej posudzovať, preto prvostupňový orgán ukončil zisťovacie konanie s tým, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní. V danom prípade taktiež platí, že prvostupňový správny orgán sa pri posudzovaní navrhovanej činnosti zaoberá rozsahom návrhu. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal z predložených podkladov a čísel podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní Kapitola č. 13 Doprava a telekomunikácie, položka č. 8 – Výstavba cestných mostov (na cestách I. a II. triedy) a železničných mostov bez limitu – podlieha zisťovaciemu konaniu. Námietka vo veci príslušnosti odboru opravných prostriedkov na rozhodovacom procese je neopodstatnená z dôvodu, že podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, v súlade so zákonom č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie ust. § 4 ods. 1 a Smernice MV SR č. 142/2013. Nakoľko napadnuté rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (s pôsobnosťou na území okresu Nitra) odvolacím orgánom podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení je Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie ako osobitný organizačný útvar podľa § 4 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. v platnom znení. Okrem toho za nadriadený správny orgán vedúcemu odboru okresného úradu v kontexte ust. § 11 a § 12 správneho poriadku nemožno považovať prednostu okresného úradu, ktorý v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. a jednotlivých smerníc nevykonáva štátnu správu a nekoná ani v správnom konaní. O vylúčení vedúceho odboru opravných prostriedkov musí rozhodnúť inštančne nadriadený orgán.
K ďalšej námietke žalobcu, že predmetný zámer je situovaný v Priemyselnom parku Nitra – sever, upresnil, že časť navrhovanej činnosti – križovatka je situovaná v území, ktoré je určené na vybudovanie priemyselného parku Nitra sever, ktoré bolo prvýkrát posudzované už v roku 2005 pod názovom „Priemyselný park Nitra sever“ a v danej veci bolo vydané rozhodnutie MŽP SR pod spis. č. 1423/05-1.6/ tč zo dňa 15. augusta 2005. Podľa územného plánu mesta Nitry schváleného Mestským zastupiteľstvom
v Nitre uznesením č. 169/03 – MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení neskorších zmien a doplnkov Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 3/2003 zo dňa 22. 05. 2003, ktorým vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Nitry a v znení neskorších predpisov je predmetný zámer v súlade s funkčným využitím a priestorovým usporiadaním územia a ďalej navrhovaná činnosť rekonštrukcia komunikácie I/64 zasahuje do územia Strategického parku.
Okrem toho dodal, že nedostatok prvostupňového správneho orgánu v oznámení o začatí konania bol v priebehu konania odstránený viď. príloha č. 7 zámeru navrhovanej činnosti. Prvostupňový správny orgán v ďalších procesných úkonoch oboznamoval účastníkov konania a dotknuté orgány, ako aj v samotnom rozhodnutí zo zisťovacieho konania správne.
Naviac, predmetná cestná komunikácia vrátane križovatky v lokalite Šindolka je súčasťou územnoplánovacích dokumentov Mesta Nitra – ÚPNO mesta Nitra vrátane zmien a doplnkov, ako aj územného plánu zóny Párovské lúky, Nitra, časť Šindolka I. Zastavanosť plochy navrhovanej cesty I/64, ako aj jej ochranné pásmo, je uvedené pre oba varianty v kapitole II.5 predmetného zámeru. Dopravné riešenia vo všeobecnosti sú v kompetencii Mesta Nitra a OÚ Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a teda iných správnych orgánov a iných správnych konaní. Ochrana proti hluku je riešené v akustickej štúdii a je zabezpečená realizáciou protihlukových stien. K predmetnej problematike sa vyjadril RÚVZ Nitra listom zo dňa 21. 07. 2017, ktorý s daným riešením súhlasil.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
16. Uznesením č.k. 11S/143/2018-38 zo dňa 29. 10. 2018 súd pribral za účastníkov konania – účastníkov administratívneho konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, 2/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 3/ SG Real s.r.o., Odborárska 23, Bratislava, IČO: 35 734 582, 4/ ideas&more, s.r.o., Odborárska 23, Bratislava, IČO: 44 784 503, 5/ F. G., H. I. XX, J., 6/ K. L. K., G., I. XB, E., 7/ Rehoľa menších bratov – Františkánov, Františkánska 2, Bratislava, 8/ ViOn – ŠINDOLKA, s. r. o., Továrenská 64, Zlaté Moravce, IČO: 50 269 470, 9/ M. B. N., I. X, E., XX/ K. E., C. D. XX, E..
Písomné vyjadrenie k žalobe podal žalobcom označený účastník konania – MH Invest, s.r.o. a to podaním zo dňa 21. 12. 2018, navrhujúc súdu žalobu zamietnuť.
Podaním zo dňa 21. 12. 2018 sa písomne vyjadril aj pribratý účastník konania v rade 10/ Mesto Nitra, zotrvávajúc na stanoviskách, ktoré boli mestom vydané k uvedenej investičnej činnosti.
Pribratý účastník v rade 8/ ViOn – ŠINDOLKA, s. r. o. sa písomným podaním zo dňa 12. 09. 2019 vzdal svojho účastníctva v konaní pred súdom.
17. Následne podaním zo dňa 30. 10. 2019 spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. požiadala o priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní a súd uznesením č.k. 11S/143/2018-231 zo dňa 27. 04. 2021 priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392 postavenie osoby zúčastnenej na konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/143/2018.
Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. písomné vyjadrenie nepodala.
18. Súd vo veci vytýčil ďalší termín pojednávania, avšak podaním zo dňa 07. 12. 2021 Slovenská správa ciest podala návrh na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní, v dôsledku čoho správny súd termín pojednávania zrušil a o návrhu rozhodol uznesením č.k. 11S/143/2018-540 zo dňa 25. 01. 2022
tak, že priznal Slovenskej správe ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328 postavenie osoby zúčastnenej na konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/143/2018.
Slovenská správa ciest písomné vyjadrenie k žalobe nepodala.
Podaním zo dňa 09. 12. 2021 spoločnosť MH Invest, s.r.o. vyjadrila súhlas s pribratím Slovenskej správy ciest za osobu zúčastnenú na konaní.
Okrem toho žalobca zaslal súdu podanie zo dňa 25. 11. 2021, nazvané „vyjadrenie – rozšírenie žalobného dôvodu v zmysle § 134 ods. 2 písm. b) SSP v podobe, že v administratívnom konaní ako žalovaný rozhodol vylúčený a tým aj pre rozhodovanie neoprávnený správny orgán.
Pribratý účastník – F. G. sa tiež vyjadril a žiadal, aby nebol vo veci viac kontaktovaný, avšak účastníctva v konaní sa nevzal, a preto súd s ním ďalej konal.
19. Súd vo veci nariadil ďalší termín pojednávania na deň 23. 08. 2022, ktorého sa zúčastnil substitučne splnomocnený právny zástupca žalobcu, zástupca žalovaného, substitučne splnomocnený právny zástupca účastníka konania v rade 1/ a právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní v rade 2/, preto súd konal v neprítomnosti žalobcu, pribratých účastníkov konania v rade 1/ - 9/, osôb zúčastnených na konaní v rade 1/-2/ a právneho zástupcu osoby zúčastnenej na konaní v rade 1/ podľa § 114 SSP. Osoby prítomné na pojednávaní sa k veci vyjadrili v zhode s už podanými písomnými vyjadreniami.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
20. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 29. 06. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 04. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
21. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.
22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, tento zákon upravuje
a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie1) (ďalej len „posudzovanie vplyvov“) 1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov,2) b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.
Podľa § 3 písm. c/, r/, s/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona c/ posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné stanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou, r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov.
Dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 22 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.
Príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23.
Podľa § 23 ods. 4 vyššie citovaného zákona, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné.
Poznámka 23) § 126 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. 24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 11, 12, 13 vyššie citovaného zákona, ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.
Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
Podľa § 38 ods. 1 vyššie citovaného zákona, navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.
Podľa § 39 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ten, kto realizuje navrhovanú činnosť je povinný zabezpečiť aj súlad realizovania činnosti s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami, a to počas celej prípravy, realizácie a ukončenia činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 vyššie citovaného zákona, orgány štátnej správy na posudzovanie vplyvov na životné prostredie sú
a) ministerstvo,
b) okresné úrady v sídle kraja, c) okresné úrady.
Podľa § 56 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie a) vykonáva posudzovanie strategických dokumentov podľa § 4 s dosahom na územie kraja, v ktorom má sídlo, b) vykonáva zisťovacie konanie strategických dokumentov podľa § 7 a navrhovaných činností podľa § 29 s dosahom na územie kraja, v ktorom má sídlo, okrem zisťovacieho konania pre zmeny navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 2 písm. c), c) zabezpečuje posudzovanie strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, ak taká povinnosť vyplynie zo zisťovacieho konania vykonaného podľa písmena b),
Podľa § 54 ods.1, 2 písm. x/ vyššie citovaného zákona, ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Ministerstvo vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.
Podľa § 61 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odbornou spôsobilosťou na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie sa rozumie súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností v príslušnom odbore činnosti alebo v príslušnej oblasti činnosti potrebných na vypracovanie dokumentácie podľa § 5, 9, 13, 22, 31 a 36 a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj medzinárodných dohovorov upravujúcich problematiku posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 64 vyššie citovaného zákona, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30.
23. Podľa § 126 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase rozhodnutia žalovaného, dotknutý orgán môže v stanovisku v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu 12a) uviesť, že jeho stanoviskom sa nahrádza aj jeho vyjadrenie alebo stanovisko k posudzovanému zámeru v konaní, ktoré nasleduje podľa tohto zákona.
12a) § 18 ods. 3 zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Podľa § 140b ods. 3 vyššie citovaného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.
24. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľa § 12 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.
25. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2018, štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.
Podľa § 7 vyššie citovaného zákona, výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2) Ministerstvo je oprávnené vykonať konsolidáciu pohľadávok štátu vzniknutých z rozhodnutia okresného úradu podľa osobitného predpisu.2a) Ministerstvo je oprávnené odplatne postúpiť písomnou zmluvou na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora, splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31. decembra 2013.
26. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
27. Žalobca v podanej žalobe namietal, že v konaní bol ukrátený na svojich zákonných právach a súčasne došlo k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov a ústavy, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného prostredia, pretože s jeho relevantnými námietkami uvádzanými v administratívnom konaní sa žalovaný riadne nevysporiadal, najmä sa nevysporiadal s doplnením námietok, pričom on ako účastník konania bol na takéto vyjadrenie vyzvaný. Ako ďalšie procesné pochybenia vytýkal neprerušenie konania po jeho namietnutí záväzného stanoviska mesta Nitra a vecnú nepríslušnosť správnych orgánov v tejto veci s ohľadom na to, že malo ísť o povinné hodnotenie a nie o zisťovacie konanie. Procesné pochybenie vytkol aj pri rozhodovaní o jeho námietke predpojatosti. V časti IV.2 vytkol ďalšie pochybenia, spočívajúce v tom, že nie je možné zamieňať priemyselný park Nitra sever so strategickým parkom, ktorý nebol vôbec posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Poukázal na nedostatok pri oznámení o začatí správneho konania a taktiež nesúlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra.
28. Žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou.
29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
31. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa v plnom rozsahu zúčastnil zisťovacieho konania, podával námietky, s ktorými sa správny orgán prvého stupňa riadne zaoberal, vyhodnotil ich, a navrhovateľ k nim podal doplnenie, s ktorým bol žalobca opätovne oboznámený a podal k nemu vyjadrenie, s ktorým sa správne orgány riadne zaoberali.
Skutočnosť, že spôsob vyriešenia námietok zo strany žalovaného nezodpovedá predstavám žalobcu neznamená, že boli porušené práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podstatou Aarhuského dohovoru nie je to, aby správne orgány vyhoveli všetkým námietkami zainteresovanej verejnosti, ale to, aby táto zainteresovaná verejnosť mala možnosť zúčastniť sa procesu zisťovania a dopadu investičných zámerov na životné prostredie. Správny súd dáva do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011).
32. Rovnako v tejto súvislosti sa správnemu súdu javí ako nedôvodná aj námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutí nevysporiadal s doplnením námietok, nakoľko hodnotiac tieto námietky podľa obsahu, išlo o totožné námietky, pričom v podaní zo dňa 28. 08. 2017 žalobca vždy uviedol už uplatnenú námietku, stanovisko navrhovateľa a doplnil svoje ďalšie vyjadrenie, t.j. argumentačne rozšíril námietky, ktoré boli už pôvodne uplatnené zo strany žalobcu a s týmito sa správne orgány riadne zaoberali, ako aj ich vyhodnotili. Naviac, každá námietka žalobcu, ako aj ich doplnenie bolo doručené navrhovateľovi, ktorý k nim podal vyjadrenie a toto vyjadrenie bolo následne zaslané žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v rámci zaslania doplňujúcich údajov k navrhovanej činnosti, neboli účastníci konania vyzvaný na vyjadrenie sa tak, ako to žalobca v žalobe prezentoval, ale bolo im umožnené sa vyjadriť k podkladom. Vždy v zmysle správneho poriadku, ako aj hospodárnosti konania, bola účastníkom konania uložená lehota na uplatnenie takejto možnosti. Preto ak žalobca v zmysle oznámenia účastníkov konania s podkladmi pre vydanie rozhodnutia zo dňa 27. 09. 2017, ktoré prevzal dňa 20. 10. 2017, sa vyjadril ústne do zápisnice dňa 24. 10. 2017, t.j. po uplynutí lehoty 3 kalendárnych dní, správny súd správne neprihliadol na v zápisnici uplatnenú námietku. Okrem toho uvedená námietka už bola obsiahnutá aj v predchádzajúcich námietkach (uvedené potvrdil aj sám žalobca v žalobe na strane 8/9 prvý odsek), a preto ani v tomto ohľade nemožno hovoriť o zásahu do práv žalobcu. Ohľadom námietky žalobcu, týkajúcej sa stanovenia lehoty s tým, že na oneskorene podané námietky sa nebude prihliadať, je potrebné uviesť, že na konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. sa vzťahuje aj všeobecný správny predpis, ktorý umožňuje správnym orgánom stanovovať lehoty na vykonanie jednotlivých úkonov, v dôsledku čoho je zachovávaná aj hospodárnosť a rýchlosť konania, preto správny súd nevzhliadol pochybenie ani v tomto postupe správnych orgánov.
Čo sa týkalo podania žalobcu zo dňa 21. 09. 2017, aj uvedené podanie predstavovalo reakciu a doplnenie stanoviska, pričom žalobca zotrval na všetkých pripomienkach, stanoviskách a zásadných námietkach v plnom rozsahu a zopakoval to podstatné, t.j. opätovne uviedol zásadné námietky, ktoré prezentoval už v predchádzajúcich podaniach.
33. Za nedôvodnú považuje správny súd i námietku týkajúcu sa záväzného stanoviska mesta Nitry zo dňa 18. 07. 2017 a jeho namietnutia žalobcom v správnom konaní, v dôsledku čoho podľa názoru správneho súdu mienil žalobca vyvolať procesný postup podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona.
V prvom rade správny súd opätovne poukazuje na to, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2017 prerušil správne konanie a vyzval navrhovateľa predložiť a doplniť informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov. Navrhovateľ predložil doplňujúce informácie k objasneniu pripomienok, s ktorými bol žalobca oboznámený. Prvostupňový správny orgán venoval všetkým námietkam, a to aj námietkam žalobcu, náležitú pozornosť a nemožno sa preto stotožniť s názorom žalobcu, že správny orgán konal v tejto súvislosti len formálne. Následne i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal z predložených podkladov a rozhodol vecne správne.
Čo sa týkalo záväzného stanoviska Mesta Nitra zo dňa 18. 07. 2017, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že záväzné stanovisko vydal príslušný stavebný orgán a správne orgány nemali oprávnenie toto stanovisko spochybňovať. K procesnému postupu je potrebné dodať, že správne orgány sa so všetkými stanoviskami zaoberali a v rozhodnutí sa nimi riadne vysporiadali. V tejto súvislosti neobstojí poukaz žalobcu na § 140b ods. 5 stavebného zákona, pretože toto ustanovenie je aplikovateľné na konania podľa stavebného zákona a nie na konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní, o ktoré v predmetnom správnom konaní išlo. Zákon č. 24/2006 Z. z. obsahuje pritom ustanovenie § 23 ods. 4, v ktorom je odkaz na § 126 ods. 4 stavebného zákona a nie na § 140b ods. 5 stavebného zákona. Podľa § 126 ods. 4 stavebného zákona dotknutý orgán, nie účastník konania, môže v stanovisku v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie uviesť, že jeho stanoviskom sa nahrádza aj jeho vyjadrenie alebo stanovisko k posudzovanému zámeru v konaní, ktoré nasleduje podľa stavebného zákona. Okrem toho pozornosti súdu neušlo, že žalobca síce v prvostupňovom konaní namietol vyššie uvedené záväzné stanovisko, avšak neuviedol v rámci svojej námietky žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by bolo záväzné stanovisko nesprávne, resp. nezákonné, t.j. žalobca nenamietal konkrétne skutočnosti proti obsahu záväzného stanoviska. Svojou námietkou žalobca očakával len automatické prerušenie konania, čo však nie je účelom správneho konania, a preto aj túto námietku bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú.
34. V ďalšej časti žaloby žalobca vzniesol námietku vecnej nepríslušnosť správnych orgánov. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že do zisťovacieho konania predložený realizačný zámer nepresahoval územie okresu Nitra (išlo o kat. územie O.), preto v danej veci v prvom stupni správne rozhodoval Okresný úrad v Nitre v zmysle § 56 zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedené je pritom rozhodným kritériom na posúdenie, či o predloženom zámere rozhoduje okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja. Ide o špeciálne ustanovenie upravujúce vecnú príslušnosť miestnej štátnej správy v konaniach vedených v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré majú prednosť pred ustanoveniami vyplývajúcimi zo všeobecnej právnej úpravy. Keďže správne v prvom stupni rozhodol okresný úrad a nie okresný úrad v sídle kraja, ako sa nesprávne žalobca domnieval, správny súd mal za to, že aj ako žalovaný rozhodol vecne príslušný úrad. V danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady na to, aby bol vecne príslušným odvolacím orgánom ministerstvo, a preto poukaz na § 54 ods. 2 písm. x) zákona č. 24/2006 Z. z. bol nesprávny.
V tejto súvislosti správny súd ešte dodáva, že v druhom stupni rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov v súlade s ust. § 4 ods. 2, písm. b/, veta pred bodkočiarkou zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ministerstvo životného prostredia je však odvolacím orgánom vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré vydal okresný úrad v sídle kraja. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.
Rovnako tak s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil správny súd za nedôvodnú aj námietku žalobcu, týkajúcu sa rozhodovania o ním vznesených námietkach predpojatosti.
Neobstálo pritom ani tvrdenie žalobcu, že nemalo ísť o zisťovacie konanie, ale o povinné hodnotenie, odvolávajúc sa na rozhodnutie o rozklade v rámci projektu Automotive Nitra project – fáza 2, pretože v tomto ohľade správne orgány postupovali v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a začali správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie, majúc pritom za to, že navrhovaná činnosť neprekročila prahové hodnoty pre povinného hodnotenie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Následne vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom uviedol, že sa podľa § 29 zákona po ukončení zisťovacieho konania nebude navrhovaná činnosť posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
35. Žalobca v podanej žalobe tiež namietal nesúlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) Mesta Nitry č. 3/2003 v znení jeho zmien a dodatkov a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Správny súd poukazuje na to, že predmetná cestná komunikácie vrátane križovatky v lokalite Šindolka je súčasťou územnoplánovacích dokumentov Mesta Nitra – ÚPNO mesta Nitra vrátane zmien a doplnkov. Okrem toho je potrebné dodať, že zo stanoviska obce jednoznačne vyplýva, že poloha križovatky na ceste I/64 nie je v rozpore s ÚPN mesta Nitry, čo ani žalobca nerozporoval. Následne je uvedené, že návrh riešenia stavby musí zohľadniť kapacitnú potrebu dopravy celého priľahlého územia mestskej časti Zobor vo vzťahu k schválenému funkčnému využitiu územia podľa ÚPN mesta Nitra s výhľadom min. do roku 2038, a preto ani tieto námietky žalobcu nemožno hodnotiť za dôvodné. Uvedené námietky budú predmetom preskúmavania v stavebnom konaní, čo aj sám žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní súdu potvrdil.
Čo sa týkalo protihlukovej steny, správny súd poukazuje na stanovisko dotknutej obce, v ktorom sa tiež uvádza, že protihlukovú ochranu budúcej obytnej zástavby žiadame riešiť formou transparentných priestorových konštrukcií v kombinácii so zeleňou. Následne ochrana proti hluku je riešená v hlukovej štúdii a vyjadrili sa k nej aj dotknuté orgány, ktoré s navrhnutým riešením súhlasili. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že každá stavebná investícia určitým spôsobom zasahuje do životného prostredia, ako aj do existujúcej, či možnej budúcej bytovej zóny, a preto sa v rámci dokumentácie navrhujú riešenia, ktoré zamedzia takýto zásah, resp. ho znížia, na čo najnižšiu mieru, preto správnemu súdu nie je zrejmé, aké riešenie hlukovej záťaže si žalobca predstavoval, a to najmä za stavu, že sám uviedol, že poloha križovatky je v súlade s ÚPN mesta Nitry. Ohľadom tvarového a priestorového riešenia stavby, prvostupňový stavebný úrad odporúčal variantu č. 2, ale predmetné odporúčanie nie je záväzné a bude predmetom iných správnych konaní, a preto nemohlo byť riešené v danom konaní tak, ako to namietal žalobca, že s ním nikto neprerokoval tvarové a priestorové usporiadanie.
36. Na doplnenie správny súd uvádza, že v predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je tiež v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny, ako už bolo viackrát uvedené zo strany správneho súdu a tiež potvrdené Najvyšším správnym súdom SR napr. v rozsudku sp. zn. 5Svk/15/2021 zo dňa 26. 04. 2022.
Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím "priemyselný park sever" a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa
zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru navrhovaná činnosť „I/64 – I. ETAPA“, predmetom ktorej je rekonštrukcia cesty I/64 Nitra – Drážovce, I. etapa, ktorá pozostáva z cca 700 m dlhého úseku cesty I/64, medzi pripravovanou stavbou „Príprava strategického parku Nitra fáza 1“ a existujúcou mimoúrovňovou križovatkou „Topoľčianska“ na R1A v Nitre, s dopravným napojením v križovatke „Šindolka“, bude umiestnená v extraviláne Mesta Nitra, v kat. území O., na pozemkoch uvedených v prílohe rozhodnutia, v nadväznosti na existujúci Priemyselný park Nitra – Sever, a preto uvedenú informáciu nie je možné hodnotiť ako zmätočnú.
Okrem toho zo zámeru jednoznačne vyplýva, že „Cesta 1/64 Nitra – Dražovce, I. etapa“ úzko súvisí s navrhovanou činnosťou „Automotive Nitra Project – Fáza 2“, pre ktorú Ministerstvo životného prostredia SR vydalo podľa zákona o posudzovaní vplyvov záverečné stanovisko č. 4783/2016-17.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017, kde sa v kapitole VI. 3 bod 13 explicitne uvádza, že „pred predložením žiadosti o stavebné povolenie spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite C. – G., L. Q. na cestu I/64“.
Na základe týchto skutočností mal aj správny súd za to, že síce navrhovaná rekonštrukcia cesty I/64 Nitra – Dražovce, I. etapa, ktorá pozostáva z cca 700 m dlhého úseku cesty I/64, sa v celom rozsahu nenachádza v území územným plánom určenom na výrobnú činnosť – priemyselný park, avšak s Priemyselným parkom Nitra – sever, a teda aj Strategickým parkom, úzko súvisí, resp. nadväzuje naň. V nadväznosti na uvedené je potrebné dať do pozornosti závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 1. decembra 2020, v ktorom bolo konštatované, že 04. 11. 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project – Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.“
Rovnako tak neobstálo vytýkané pochybenie, týkajúce sa absencie parcelných čísel v oznámení o začatí správneho konania, nakoľko uvedené pochybenie bolo v priebehu konania odstránené. Je pritom nesporné, že judikatúra jednoznačne ustálila tú skutočnosť, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. 4 Sž 98-102/2002). Za takúto vadu bolo potrebné považovať aj absenciu parciel, čo bolo odstránené. Námietka žalobcu, týkajúca sa zásahu do subjektívnych práv iných osôb, je v tomto smere irelevantná.
37. Pokiaľ išlo o dodatočne vznesenú námietku žalobcu, týkajúcu sa zaujatosti prednostu žalovaného, aj túto námietku považoval správny súd za nedôvodnú. Mal pritom za to, že predmetná námietka v administratívnom konaní vznesená nebola, ako ani žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a v správnom konaní ju podal oneskorene (koncentrácia konania), ako ani ju nebolo možné považovať za námietku podľa § 134 ods. 2 písm. b) SSP, preto na ňu správny súd nebol povinný prihliadať. Žalobca v konaní nepreukázal nielen včasnosť podania námietky, ani nepreukázal, že by skutočnosti, z ktorých vyvodzoval zaujatosť prednostu žalovaného existovali v čase rozhodovania žalovaného. V listinných dôkazoch sa jednalo o obdobie január 2020 a jún 2021, kedy podľa žalobcu mali nastať skutočnosti, nasvedčujúce zaujatosť prednostu žalovaného. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 03. 04. 2018 a to M. G. P., vedúcim odboru, teda ani jednu z námietok žalobcu, týkajúcu sa predpojatosti prednostu žalovaného, nebolo
možné hodnotiť za dôvodnú. Rovnako tak v tejto súvislosti je potrebné dodať, že prednosta žalovaného nerozhodoval v daných veciach ani o žalobcom vznesených námietkach zaujatosti.
Čo sa týkalo rozhodnutia č. OU-NR-2018/012460 zo dňa 14. 02. 2018, správny súd má za to, že išlo o odlišné administratívne konanie, prieskum ktorého je v predmetnej veci vylúčený. Navyše, uvedené rozhodnutie žiadnym spôsobom nepreukazuje zaujatosť prednostu žalovaného v predmetnej veci, ale len tú skutočnosť, že o námietke zaujatosti rozhodol prednosta žalovaného. Predmetná skutočnosť však nemá žiaden vplyv na zaujatosť resp. nezaujatosť prednostu žalovaného.
Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, a nie prednosta okresného úradu.
Naviac, zo žiadneho listinného ako ani iného dôkazu nie je možné zistiť zaangažovanosť prednostu okresného úradu na rozhodovacej činnosti žalovaného, prípadne získanie benefitov, tak ako to naznačil žalobca. Opačným prípadom, vyvolávajúcim pochybnosti o nezaujatosti, či už v pozitívnom, resp. negatívnom zmysle, by bol stav, ak by sa prokurista navrhovateľa stal vedúcim odboru okresného úradu, ktorý má priamy dosah na rozhodovaciu činnosť žalovaného. Takýto stav nenastal, preto námietky žalobcu bolo potrebné hodnotiť za nedôvodné.
38. Ohľadom ďalších námietok vznesených na nariadenom pojednávaní, týkajúcich sa najmä vyvlastňovania a Slovenskej správy ciest, správny súd uvádza, že tieto námietky boli uplatnené jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti. Okrem toho správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že už v zámere je jednoznačne uvedená osoba užívateľa a to tak, že jedná sa o verejnú budovu, ktorá bude spravovaná Slovenskou správou ciest (SSC).
Čo sa týkalo žalobcom predkladaných listín – stanovisko mesta Nitra zo dňa 05. 03. 2020 a odvolanie mesta Nitra zo dňa 20. 04. 2020, na tieto listiny správny súd nemohol prihliadať, nakoľko v § 119 SSP je vyjadrená viazanosť správneho súdu skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy. Naviac, tieto listiny sa týkajú stavebného konania, a preto sú aj pre predmetné konanie úplne irelevantné, neodzrkadľujúce žiadne skutočnosti, na ktoré by správne orgány mali prihliadať v danom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, argumentácia, týkajúca sa konkrétnej realizácie cesty, bude súčasťou stavebného konania a nie konania, týkajúceho sa posudzovania vplyvov.
39. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
40. Záverom správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je možné považovať za zákonné a súdom preskúmateľné. Zdôrazňuje pritom, že pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného súd považoval za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou súdu bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorými žalovaný zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené, nie je arbitrárne a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Úvaha
správneho orgánu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov, je logická, a preto aj legitímna, a žiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje.
41. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách ostatných účastníkov súdneho konania (či už označených v žalobe, pribratých účastníkov konania alebo osôb, ktorým bolo priznané postavenie osoby zúčastnenej na konaní) rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd síce zaslal týmto účastníkom konania žalobu s prílohami, ako aj im umožnil sa k nej vyjadriť, avšak uvedené nie je možné považovať za uloženie povinnosti, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Rovnako tak takýmto úkonom nie je ani nariadenie pojednávania. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ostatným účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.