Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16P-22-2016.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletého O. zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa rodičov G. o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
1. Súd mení rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 09.01.2004 č.k. 26Nc/81/2003-13 v časti výživného tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého O. sa zvyšuje zo sumy 66,38 eur na sumu 100,00 eur mesačne, s účinnosťou od 16.03.2016.
2. Zameškané výživné za obdobie od 16.03.2016 do 21.06.2016 vo výške 100,86 eur povoľuje súd otcovi splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. rozhodol v neprítomnosti otca a kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka uviedla, že žiada, aby súd zvýšil výživné na maloletého O. zo sumy 66,38 eur na 200 eur mesačne od podania návrhu na tom základe, že od poslednej úpravy výživného vzrástli potreby maloletého, kedy maloletý ešte nechodil ani do škôlky, v súčasnosti navštevuje 9.ročník ZŠ a od septembra 2016 nastúpi na strednú školu. Maloletý vyrástol, má 180 cm, topánky č.43, s tým sú zvýšené náklady, zvýšené náklady v súvislosti zo zdravotným stavom alebo mimo školskými aktivitami nemá. Matka býva s maloletým u rodičov, otec má príjem cca 500 eur, matka 300 eur. Rodičom platí na domácnosti 250 eur, spláca úver na auto 125 eur mesačne. Má príjem 252 eur v práci na dohodu a ďalší príjem 895,71 eur, teda spolu 1.148 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec prispieva na výživu maloletého sumou 70 eur mesačne, nad rámce bežného výživného na maloletého neprispieva, ani sa s ním nestretáva.
Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že od apríla 2016 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a predtým bol od januára do augusta bez zamestnania. Od augusta do apríla robil v Guzet Trans, kde bol skončený pracovný pomer dohodou, keď zamestnávateľ neplatil poistné. Nemohli brať zákazky, mal tam príjem 500 eur, doteraz mu nebola vyplatená mzda za jeden a pol mesiace, preto pracovný pomer dohodou ukončil. Je ženatý, z manželstva pochádza mal.G.. Má tiež dcéru I.ú, vo veku 6 rokov z
predchádzajúceho vzťahu, na ktorú platí výživné 70 eur. Manželka je na materskej, je bez príjmu. Otec si hľadá zamestnanie.
Kolízny opatrovník uviedol, že od poslednej úpravy výživného vzrástli odôvodnené potreby maloletého, a teda sú dané dôvody na zvýšenie výživného, ktoré doporučil zvýšiť primerane potrebám maloletého a možnostiam otca. Situácia, v ktorej sa nachádza otec, je dočasná, nakoľko nepoukázal na žiadny zdravotný handicap alebo indisponovanosť, ktoré by mu bránili vykonávať prácu.
Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.01.2004 č.k. 26Nc/81/2003-13, keď výška výživného bola určená sumou 66,38 eur mesačne.. Matka bola bez zamestnania, poberala invalidný dôchodok 300 eur mesačne. Otec mal príjem asi 470 eur mesačne, rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.
V súčasnej dobe matka má príjem z dvoch zamestnaní spolu 1.148 eur mesačne, vyživovacie povinnosti jej nepribudli,n aďalej býva u rodičov.
Otec momentálne nemá príjem, u posledného zamestnávateľa dosahoval príjem podľa jeho vlastného vyjadrenia 500 eur mesačne. U tohto ukončil pracovný pomer dohodou, podľa správy zamestnávateľa mal príjem nižší, súd však vychádzal z vlastného vyjadrenia otca ako reálneho príjmu, pričom nebolo zistené, že by k ukončeniu pracovného pomeru došlo iným spôsobom ako konaním otca, zamestnávateľ oznámil, že otcovi bola vyplatená celá mzda. Je teda potrebné konštatovať, že otec vlastným pričinením stratil zamestnanie a príjem. Jeho manželka je na materskej dovolenke /podľa vyjadrenia otca nemá príjem/, otcovi pribudli vyživovacie povinnosti voči I., na ktorú platí výživné a G.i z terajšieho manželstva.
Maloletý v čase posledného rozhodnutia nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie, matka bola na materskej dovolenke. V súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy, na strednú školu nastúpi od 1. 9. 2016.
K poslednej úprave pomerov došlo v r. 2004, teda uplynula doba 12 rokov, Za toto obdobie sa nepochybne zvýšili objektívne náklady maloletého už nástupom na základnú školu, druhý stupeň ZŠ, k zvýšeniu výživného nedošlo. Náklady maloletého sú dané objektívne vekom, rastom, nákupom školských potrieb, výletov, záujmov a podobne, ktoré náklady nemožno pravidelne vyčísliť, ale sú obvyklé a súdu známe v rámci rozhodovacej činnosti.
V danom prípade je nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého.
Príjem matky sa zvýšil, na strane otca došlo k poklesu príjmu jeho vinou /ukončením pracovného pomeru dohodou/. Na strane matky je potrebný prihliadnuť na výlučnú osobnú starostlivosť. Otec sa s maloletým nestretáva a nad rámec bežného výživného na maloletého neprispieva.
Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého, ktorého objektívne potreby po dobu 12 rokov nepochybne vekom, vzrastom/ vzrástli. S poukazom na uvedené však nebolo možné vyhovieť návrhu v celom rozsahu, keď bolo potrebné rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné.
Od poslednej úpravy výživného otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu maloletého, ktorý má právo na primeranú životnú úroveň, vzdelanie a úhradu nákladov na výživu. Matka, ktorá sa o maloletého výlučne stará, má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletému, túto však sčasti plní práve osobnou starostlivosťou a naviac matka príjem /zvýšený oproti poslednému rozhodnutiu/ dosahuje dvoma zamestnaniami. Na strane otca je daná takisto povinnosť počínať si tak, aby bol schopný plniť si riadne svoje vyživovacie povinnosti v dostatočnom rozsahu /zvlášť za situácie, kedy sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výžive a výchove maloletého/. Pokiaľ otcovi aj pribudli vyživovacie povinnosti a jeho manželka je na materskej dovolenke, je práve na ňom, aby vyvinul snahu v tom smere, aby mal dostatočný príjem pre pokrývanie nákladov s tým spojených. Na strane otca neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti /zdravotné a podobne/, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a zabezpečiť si dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, ktorá má bezpochyby prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a záväzkami.
Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať na použitie valorizačnej klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby - maloletej viac ako u povinných osôb.
V danom prípade predovšetkým z dôvodov zvýšenia nákladov maloletého s prihliadnutím na dobu, ktorá od poslednej úpravy výživného uplynula, bolo potrebné výživné zvýšiť.
Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 20-25% príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca po zohľadnení jeho ďalších vyživovacích povinností. Bolo tiež potrebné prihliadnuť z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia i na reálny príjem otca / z ktorého súd vychádzal/, preto návrhu nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, ale tak, aby bolo rozhodnutie skutočne aj vykonateľné.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom, teda od podania návrhu, ktorým sa výživné zvyšuje, kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho čiastočné zvýšenie, keď určené výživné považoval za primerané potrebám maloletého a možnostiam matky. Súd zohľadnil takisto skutočnosť, že je predpoklad zvýšenia výživného po nástupe na ďalší stupeň vzdelávania, v dôsledku čoho objektívne potreby vzrastú.
Zameškané výživné od podania návrhu /dňa nasledujúceho, keď v deň podania návrhu bolo výživné za daný mesiac už splatné/ do rozhodnutia vo veci povolil súd otcovi splácať.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a o taký prípad vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa jedná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.