Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/38/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, samosudca JUDr. Milan Majerník, PhD., v právnej veci žalobcu: Jozef Trudič, nar. 18. 7. 1967, bytom Snakov 43, 086 06 Malcov, právne zastúpeného: JUDr. Advokátskou kanceláriou FICEK&FICEKOVÁ s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: 1./ E. V., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX D. XXX, toho času XXX XX Y. Z. XX, Č. K., zastúpeného opatrovníkom: JUDr. Jozef Mokráň, vyšší súdny úradník Okresného súdu Poprad, Štefánikova 100, 2./ R. G., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XX, XXX XX F., právne zastúpenej: JUDr. Viera Muliková, advokátka so sídlom Stöcklova 21, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 5.743,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

V y l u č u j e na samostatné konanie žalobu proti žalovanému v I. rade.

Žalovaná v II. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.577,14 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11. 4. 2010 zo sumy 5.577,14 Eur do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že táto jej povinnosť zaniká aj prípadným plnením žalovaného v I. rade. V prevyšujúcej časti žalobu proti žalovanej v II. rade z a m i e t a .

Žalovaná v II. rade je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výška bude uvedená v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že táto jej povinnosť zaniká aj prípadným plnením žalovaného v I. rade.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa XX. X. XXXX domáhal, aby mu žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili istinu vo výške 4.593,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.593,11 Eur odo dňa 11. 4. 2010 až do zaplatenia a nahradili trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že ako ručiteľ uzavrel dňa XX. X. XXXX s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. dohodu o ručení. Na základe tejto dohody sa zaviazal, že uhradí pohľadávku dlžníkov vzniknutú na základe zmluvy o splátkovom úvere vo výške 100.000,- Sk s veriteľom v prípade, ak ju neuhradia dlžníci. Žalovaní dlh neuhradili a preto sa veriteľ okrem žalovaných obrátil aj na žalobcu, ako ručiteľa, s požiadavkou na uhradenie dlhu. Žalobca na základe výziev veriteľa od mája 2008 začal uhrádzať dlh najskôr v pravidelných mesačných splátkach po 3.000,- Sk a neskôr od 1. 1. 2009 vo výške 99,58 Eur. Dňa 23. 4. 2010 vložil jednorázovo na účet veriteľa sumu 2.302,76 Eur, ktorou sumou doplatil celý dlh za dlžníkov. Celkovo zaplatil za žalovaných na účet veriteľa sumu 4.593,11 Eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom svedka H. F., žalovanej v 2. rade a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu a to dohodou o ručení, výpisom z účtu žalobcu o splátkach pre veriteľa Slovenskú sporiteľňu, a.s., zápisnicou o výsluchu žalovaného v 1. rade a ďalšími v spise sa nachádzajúcimi dôkazmi a zistil nasledovné:

Pri výsluchu vykonanom dožiadaným súdom dňa 27. 11. 2012 žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca ručil za pôžičku, ktorú si s vtedajšou manželkou vzali. Nevedel uviesť, či žalobca uhradil za nich pôžičku. Uviedol, že na začiatku pôžičku splácal, ale následne odišiel do Českej republiky za prácou. Bolo to 26. 5. 2006. Peniaze z pôžičky použili na rekonštrukciu domu v D.. Dom patril žalovanej, ktorá ho dostala od svojej babky. Následne sa rozviedol so žalovanou v 2. rade. V Českej republike je proti nemu vedené konkurzné konanie a v roku 2011 bol naňho vyhlásený konkurz. Poznamenal, že žalobcovi dal 5.000,- Sk. Bolo to niekedy po podpísaní zmluvy.

V podaní zo dňa 7. 9. 2010 žalobca uviedol, že okrem žalovanej istiny zaplatil na účet žalovaných aj sumu 300,- Eur dňa 2. 2. 2010, sumu 500,- Eur dňa 10. 2. 2010 a sumu 350,- Eur dňa 26. 2. 2010, preto upravil žalobu tak, že žiadal od žalovaných zaplatiť mu 5.743,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 5.743,11 Eur odo dňa 11. 4. 2010 až do zaplatenia.

Na pojednávaní konanom dňa 22. 5. 2013 žalovaná v 1. rade uviedla, že nárok žalobcu uznáva vrátane toho, čo zaplatil za nich. Je pravdou, že je spoludlžníčkou úveru, ktorý bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., avšak v podstate peniaze neužívala, pretože bývalý manžel mal peniaze získané na úhradu pôžičky od Y. Y., ktorú si vzal pred uzavretím manželstva. Žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi za to, že pôjde za ručiteľa, nejakú sumu.

Žalobca na pojednávaní dňa 22. 5. 2013 uviedol, že je pravdou, že žalovaný v 1. rade mu zaplatil 5.000,- Sk za to, že bol ručiteľom, lebo si chcel poistiť, že pôjde ručiť.

Z výpisu z účtu žalobcu o splátkach pre veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. o zaplatení za roky 2008 až 2010 vyplýva, že žalobca uhradil na účet veriteľa 4.593,11 Eur. Z vkladov na účet Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 2. 2. 2010, 10. 2. 2010, 26. 2. 2010 vyplýva, že žalobca uhradil okrem sumy 4.593,11 Eur aj sumu 1.150,- Eur pozostávajúcu z príslušenstva (zmluvných úrokov).

Žalobca vyzval žalovaných na záhradu zaplateného dlhu listom zo dňa 8. 4. 2010. Vzhľadom na to, že žalovaní svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas nesplnili ako aj na neúspešnú snahu riešiť záležitosť mimosúdne, bol nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

Z vyhlášky Krajského súdu v Prahe sp. zn: F. XX A. XXXX/XXXX - C. - X zo dňa X. X. XXXX plynie, že bolo začaté konkurzné konanie vo veci dlžníka: E. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Z. XX, XXX XX Y. Z.. Zverejnením vyhlášky dňa X. X. XXXX o XX:XX hodine nastali účinky spojené so začatím konkurzného konania. V podaní zo dňa 13. 2. 2014 žalobca uviedol, že si neuplatnil pohľadávku v konkurznom konaní.

Z dohody o ručení zo dňa XX. X. XXXX plynie, že žalobca vzal na vedomie, že žalovaní uzavreli dňa XX. X. XXXX zmluvu o splátkovom úvere v sume 100.000,- Sk. Ručiteľ sa zaviazal uspokojiť pohľadávky veriteľa a jej príslušenstvo v prípade, že dlžníci neuhradia veriteľovi pohľadávku riadne a včas s tým, že žalobca sa zaviazal uhradiť pohľadávku veriteľovi a to aj bez doručenia výzvy na plnenie žalovaným.

Svedok H. F. na pojednávaní konanom dňa 5. 5. 2016 uviedol, že žalovaný v 1. rade ponúkol žalobcovi 5.000,- Sk za to, že pôjde za ručiteľa.

Z dôvodu vedenia konkurzného konania proti žalovanému v 1. rade vylúčil súd žalobu proti nemu na samostatné konanie v zmysle ustanovenia§ 112 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platných a účinných predpisov do 31.12.2010 (ďalej len „“) kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 305 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 306 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Podľa § 309 Obchodného zákonníka ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal za to, že na základe dohody o ručení a vyššie citovaných zákonných ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka mal žalobca povinnosť ako ručiteľ dlžníkov (žalovaných 1. a 2.) splniť dlh dlžníka v prípade, ak ho nesplní sám dlžník na základe písomnej výzvy veriteľa. Na takto poskytnuté plnenie mu následne voči dlžníkom vznikol regresný nárok podľa § 308 na zaplatenie sumy, ktorú namiesto dlžníka veriteľovi poskytol. Obsah regresného nároku v danom prípade predstavuje suma istiny dlhu, zmluvného úroku zo zmluvy o splátkovom úvere. Zároveň celá suma uložená na zaplatenie predstavuje plnenie ručiteľa poskytnuté veriteľovi namiesto dlžníkov. Vzhľadom na uvedené návrh je v časti sumy 5.577,14 Eur dôvodný. Preukázateľne bol žalobcom v prospech veriteľa zaplatený dlh pripísaním finančných prostriedkov na účet veriteľa 23. 4. 2010. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 22. 5. 2013 uznala dlh, ktorý zaplatil žalobca, preto súd priznal žalobcovi zaplatenú sumu vo výške 5.577,14 Eur.

Preukázateľne z výpovede svedka, ako aj nespochybnenia tejto skutočnosti žalobcom, žalovaný v 2. rade uhradil na účet žalobcu 5.000,- Sk, pričom tieto prostriedky boli spojené s ručiteľským záväzkom,

preto súd nevyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 165,97 Eur. Vzhľadom na uvedené súd žalobu voči žalovanej v 2. rade v časti o zaplatenie sumy 165,97 Eur zamietol.

Pokiaľ sa jedná o úrok z omeškania súd tento priznal vo výške 9 % ročne zo sumy 5.577,14 Eur z dôvodu omeškania dlžníkov s peňažným plnením, ktoré realizoval žalobca, odo dňa 11. 4. 2010, teda po doručení výzvy na zaplatenie dlhu, čo žalovaní nespochybnili.

Na margo námietky právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade ohľadom nemožnosti priznania úroku z omeškania z úroku z úveru súd poukazuje na to, že v danom prípade s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§ 497 Obchodného zákonníka). Úroky v tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. S omeškaním s úhradou úroku je možné podľa názoru súdu požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených zosplatnených úrokov. Tu sa žiada uviesť, že s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§ 497 Obchodného zákonníka). Úroky v tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. S omeškaním s úhradou úroku je možné podľa názoru súdu požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. Hneď ako sa však dostane dlžník do omeškania alebo ako ak nastane splatnosť celej pohľadávky, vzniká mu povinnosť celú dlžnú istinu veriteľovi vrátiť. Ak tak neučiní, dostáva sa do omeškania, ktoré je charakteristické tým, že zaniká pre veriteľa nárok na zmluvný úrok, pretože na jeho poberanie už nie sú po splatnosti istiny splnené podmienky, na strane druhej nastupuje nárok na druhý inštitút, a tým sú úroky z omeškania. Po zosplatnení pohľadávky, resp. v danom prípade po úhrade celej pohľadávky by bolo argumentum ad absurdum nelogické s podstatou úpravy úroku z omeškania ako sankcie za nemožnosť využívania finančných prostriedkov. Zaplatený dlh za žalovaných sa stal pohľadávkou žalobcu voči žalovanej v 2. rade, preto niet dôvodu nepriznať žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) z tejto pohľadávky voči žalovanej v 2. rade.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca má podľa uvedeného zákonného ustanovenia právo na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade. Uplatnené trovy konania žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 344,50 Eur a trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z 2 úkonov právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia a podanie návrhu na začatie konania á 190,89 Eur (z tarifnej hodnoty, ktorou bola prisúdená suma, teda zo sumy 5.577,14 Eur) a 2 x režijný paušál á 7,21 Eur.

Žalobca žiada priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon za predžalobnú výzvu. Predžalobná výzva nie je tým úkonom, ktorý bolo potrebné realizovať preto, aby mohol žalobca uplatňovať nárok na súde. Takýto úkon právnej služby bezprostredne nesúvisí so súdnym konaním. Za splnenia určitých predpokladov by mohol byť takýto nárok posúdený ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., ale nemôže byť posúdený ako nárok na náhradu trov konania, teda ako nárok procesný.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 740,70 Eur, teda zaplatený súdny poplatok vo výške 344,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 396,20 Eur.

Vzhľadom na to, že žalovaní sú solidárnymi dlžníkmi súd túto pasívnu solidaritu vyjadril aj vo výrokovej časti rozhodnutia, keď vyslovil, že ak uloženú povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.577,14 eur splní žalovaný v 1. rade, zaniká táto povinnosť žalovanej v 2. rade. Obdobne je uložená povinnosť vyjadrená aj vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.