Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/280/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený Advokátska kancelária JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s.r.o. Štúrova 13, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: M. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. Q. XA, XXX XX R., o zaplatenie 103,70 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 103,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 45,47 eura od 1.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2,00 eura od 24.3.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2,00 eura od 25.2.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13,81 eura od 1.2.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2,00 eura od 24.9.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2,00 eura od 25.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 36,42 eura od 15.11.2013 do zaplatenia, na účet žalobcu, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura, a trov právneho zastúpenia vo výške 88,70 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca Slovenský plynárenský priemysel a.s. (ďalej len „SPP“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 103,70 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil, tak, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť (ďalej len „Zmluvu“), predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok plynu a predaj plynu odporcovi v zmysle ust. zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn faktúry v súlade splatným cenníkom, a to konkrétne faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 45,47 eura so splatnosťou dňa 31.01.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 13,81 eura so splatnosťou dňa 31.01.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 36,42 eura so splatnosťou dňa 14.11.2013, a 4x faktúru za vystavenie a zaslanie upomienky ako úhrada vynaložených nákladov á 2,-eur, konkrétne faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 23.03.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 24.02.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 23.09.2011 a faktúra č. 3150048911 na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 24.10.2011. Žalovaný do podania žaloby svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu a k prílohám písomne v 15 dňovej lehote nevyjadril, zásielka sa súdu vrátila dňa 02.06.2016 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., predmetná právna vec je drobným sporom, preto súd podľa § 115a ods. 2 Os.p. nenariaďoval vo veci pojednávanie, len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Právny zástupca navrhovateľa a ani odporkyňa sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o drobný spor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh žalobcu zo dňa 15.04.2014, doručený súdu dňa 21.07.2014; Pokus o zmier - predžalobná výzva zo dňa 07.04.2014; Odstúpenie od zmluvy zo dňa 09.09.2013 žalobcom, zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 19.09.2013 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“; faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 45,47 eura so splatnosťou dňa 31.01.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 13,81 eura so splatnosťou dňa 31.01.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 36,42 eura so splatnosťou dňa 14.11.2013, 4x faktúra za vystavenie a zaslanie upomienky ako úhrada vynaložených nákladov á 2,-eur, konkrétne faktúra č. 3160067834 na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 23.03.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 24.02.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 23.09.2011 a faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 24.10.2011; zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 21.06.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 103,70 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil, tak, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok plynu a predaj plynu odporcovi v zmysle ust. zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn faktúry v súlade splatným cenníkom, a to konkrétne faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 45,47 eura so splatnosťou dňa 31.01.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 13,81 eura so splatnosťou dňa 31.01.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 36,42 eura so splatnosťou dňa 14.11.2013, a 4x faktúru za vystavenie a zaslanie upomienky ako úhrada vynaložených nákladov á 2,-eur, konkrétne faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 23.03.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 24.02.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 23.09.2011 a faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 24.10.2011. Žalobca dňa 09.09.2013 odstúpil od Zmluvy, nakoľko žalovaný bol povinný v lehote splatnosti uhrádzať vyúčtovacie faktúry, a podľa bodu 5.3. Zmluvy aj preddavky za opakované dodávky zemného plynu. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou zmluvne dohodnutých platieb do omeškania, žalobca ho upozornil listom zo dňa 10.07.2013. Žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom na nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok považuje jeho odber zemného plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. g/ zák. č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov za neoprávnený odber, a v súlade s ust. § 48 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpil od Zmluvy na odberné miesto č. XXXXXXXXXXX. Odstúpenie od Zmluvy bolo žalovanému doručované, zásielka sa však žalobcovi vrátila dňa 19.09.2013 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

Dňa 07.04.2014 bol žalovanému doručený pokus o zmier - predžalobná výzva, v ktorom ho žalobca vyzval na uhradenie dlžnej sumy 103,70 eur a to v lehote najneskôr do 06.05.2014. Nakoľko žalovaný

ani v stanovenej lehote voči žalobcovi nesplnil zmluvne dohodnuté platobné podmienky (vyúčtovacie faktúry a preddavky za opakované dodávky zemného plynu), Zmluva v zmysle Obchodných podmienok zanikla.

Súd pri hodnotení nároku navrhovateľa vychádzal z vyššie uvedených dôkazov, pričom obligatórne hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Po ich starostlivom zhodnotení dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou.

Podľa § 59 ods. 2, 3 cit . zákona , odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 82 ods. 1 písm. g/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení posúdil ako zodpovednostný vzťah z náhrady škody. Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu tradične predstavujú štyri základné prvky, ktoré musia byť v tom- ktorom prípade splnené a ktorými sú: 1/ protiprávne konanie škodcu (resp. právne relevantná škodná udalosť), 2/ škoda, 3/ príčinná súvislosť medzi bodmi 1/ a 2/, 4/ zavinenie.

Ad 1/ Podstata porušenia právnej povinnosti (protiprávny úkon škodcu) spočíva v rozpore úkonu - správania sa fyzickej osoby s právom. Pritom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu, alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý zaviazaný subjekt prevzal zmluvou, alebo jednostranným právnym úkonom. V prejednávanom prípade možno protiprávne konanie žalovaného zahrnúť tak pod porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzkovoprávneho vzťahu, ako aj pod porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Pokiaľ žalovaný ako účastník záväzkovoprávneho vzťahu so žalobcom počas jeho trvania neplnil povinnosti vyplývajúce mu z Obchodných podmienok a zo Zmluvy, ide o porušenie právnych povinnosti vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu.

Ad 2/ Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch (R 55/1971). Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda, alebo ušlý zisk. Za skutočnú škodu možno podľa ustálenej judikatúry považovať ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, R 27/1997). V prejednávanom prípade prichádza

do úvahy náhrada tzv. skutočnej škody spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu poškodeného

- žalobcu. K zmenšeniu tohto majetkového stavu došlo neoprávneným odberom zemného plynu (ktorý možno v zmysle tradičného občianskoprávneho chápania zaradiť pod pojem "vec" ako spôsobilý predmet právneho vzťahu) bez tomu prináležiaceho protiplnenia. Pokiaľ ide o výšku škody, táto korešponduje s cenou plynu podľa reálneho odpočtu na plynomery, pričom výpočet ceny plynu tak ako je uvedený na jednotlivých faktúrach zodpovedá výpočtu podľa vyhlášok Ministerstva hospodárstva č. 155/2005 Z.z. a 559/2007 Z.z. Súd preto výšku ceny za odobratý plyn a tým aj výšku spôsobenej škody považoval za nespornú.

Ad 3/Existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej súvislosti a vznikom škody vychádza z toho, že protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť príčinou vedľajšou. Ak by teda došlo k vzniku škody aj bez porušenia právnej povinnosti , zodpovednosť za škodu nevzniká. Na základe logického posúdenia a zhodnotenia všetkých okolností i povahy posudzovaného prípadu možno prijať jednoznačný záver, že hlavnou príčinou vzniku škody bolo protiprávne konanie žalovaného tak, ako je rozobraté vyššie. Inak povedané, bez odberu plynu v rozpore so zmluvou by k vzniku škody na strane žalobcu nedošlo.

Ad 4/ Vzhľadom k tomu, že koncepcia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je koncipovaná na princípe tzv. subjektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za zavinenie, je potrebné pri posudzovaní predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu skúmať aj existenciu zavinenia povinného subjektu.

V prejednávanom prípade ide na strane žalovaného o tzv. všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 OZ, t.j. zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Fyzická osoba tu zodpovedá za svoje vlastné zavinenie, ktoré sa predpokladá (prezumuje). Pre svoju úspešnú obranu v spore by tak žalovaný musel preukázať, že nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, a vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery o tom vedieť nemal a ani nemohol. Takéto závery však v konaní preukázané neboli. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako odberateľ v období odoberal od žalobcu plyn, za tento však v zmysle Obchodných podmienok riadne nezaplatil.

Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané naplnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, zaviazal odporcu na jej úhradu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Pretože žalovaný mal škodu spôsobenú neoprávneným odberom v zmysle predložených faktúr: faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 45,47 eura so splatnosťou dňa 31.01.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 13,81 eura so splatnosťou dňa 31.01.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 36,42 eura so splatnosťou dňa 14.11.2013, a 4x faktúra za vystavenie a zaslanie upomienky ako úhrada vynaložených nákladov á 2,-eur, konkrétne faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 23.03.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 24.02.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 23.09.2011 a faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2,- eura so splatnosťou dňa 24.10.2011. Súd zároveň žalovaného v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 45,47 eura od 1.2.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2,00 eura od 24.3.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2,00 eura od 25.2.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13,81 eura od 1.2.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2,00 eura od 24.9.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2,00 eura od 25.10.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 36,42 eura od 15.11.2013 do zaplatenia.

Výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje úrokovú sadzbu stanovenú v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení novely č. 586/2008 Z.z. t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 euro a trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú zo sumy 88,70 euro. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Za jeden úkon právnej pomoci priznal 16,60 Eur. Odmena bola priznaná v plnej výške v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Podľa § 204 O. s. p. účinného do 30.6.2016; t.j. v čase vyhlásenia rozsudku je proti tomuto rozsudku prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.

Podľa § 362 C. s. p. účinného od 1.7.2016; t.j. v čase vyhotovenia a doručovania rozsudku je proti rozsudku prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).