Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (32)Rozsudok_2T-58-2012.pdf
PDF · 128.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, samosudca JUDr. Milan Majerník, PhD., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému T. Š., pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. júna 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovaného:
T. Š. Č. V. Š. Ň. J. B. J. , nar. X. X. XXXX v D., trvale bytom D., A. X, okr. Q.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresného prokurátora v Bardejove pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
v dobe od 14.00 hod. dňa 8. 9. 2006 do 14.30 hod. dňa 6. 10. 2006 v katastrálnom území obce Raslavice, okres Bardejov, v časti zvanej Chalaš z parcely č. 2020, ktorá patrí do lesného pôdneho fondu, neoprávnene vyrúbal a následne odcudzil 4 ks duba zimného v množstva 21,71 m3 a následne prostredníctvom spoločnosti F. W. - ARLES, P. X, okr. Q., vyrúbal a následne odcudzil 33 ks drevnej hmoty a to 21 ks borovíc v množstve 46,33 m3, 5 ks buka v množstve 3,64 m3, 3 ks hrabov v množstve 2,29 m3 a 4 ks osík v množstve 4,89 m3, čím pre poškodených L. Š., nar. X. X. XXXX, bytom D., R. XXX, okr. Q., L. T., nar. XX. X. XXXX, bytom D., Č. X, okr. Q., Ľ. P., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., S. XXX/ XX, okr. P., U. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, okr. U., F. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom D., W. XX, okr. Q., T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., D. XXX/XX, I.. G. K., nar. XX. X. XXXX, bytom U., U. XXXX/ XX, I.. L. B., nar. X. X. XXXX, bytom U., Y. XXXX/X, Ľ. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., L. XXXX/XX, I.. F. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. F. XXX, okr. U., spôsobil škodu vo výške 5.042,54 Eur,
čím mal spáchať prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených:
- L. Š. Č. V. Š. Ň. J. B. J. , nar. X. X. XXXX, bytom D., R. XXX, okr. Q.
- L. R. E. D. Á. B. G. F. Ú. , nar. X. X. XXXX, bytom D., R. XXX, okr. Q.,
- L. T. J. D. I. M. G. F. Ú. , nar. XX. X. XXXX, bytom D., Č. X, okr. Q.,
- Ľ. P. J. Q. G. C. Č. I. B. G. F. Ú. , nar. XX. X. XXXX, bytom Y., S. XXX/XX, okr. P.,
- U. Š. Č. V. Š. Ň. J. B. J. , nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, okr. U.,
- F. Š. Č. V. Š. Ň. J. B. J. , nar. XX. X. XXXX, bytom D., W. XX, okr. Q.,
- T. Y. J. Q. E. Ž. R. E. , nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., D. XXX/XX,
- L. B. G. F. J. C. Č. I. B. G. F. Ú. , nar. X. X. XXXX, bytom U., Y. XXXX/X,
- Ľ. N. I. C. I. U. G. F. Ú. , nar. XX. XX. XXXX, bytom U., L. XXXX/XX,
- I.. F. Š. Č. V. Š. Ň. J. B. J. , nar. XX. XX. XXXX, bytom R. F. XXX, okr. U.,
s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na konanie o veciach občianskoprávnych.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal dňa XX. X. XXXX na tunajší súd obžalobu pod č. Pv XX/XX zo dňa XX. X. XXXX na obžalovaného T. Š.Š. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona.
Súd vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom svedkov - poškodených, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 7. 2014 bol vypočutý obžalovaný T. Š., ktorý vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu obžalobou okresného prokurátora. Uviedol, že mal lístok na ťažbu na les 2012 a 2013. Ťažbu vykonal v septembri a bral iba z týchto parciel. Obžalovaný rúbal len tie stromy, ktoré boli poškodené, išlo o stromy, ktoré boli poškodené ťažbou na jeho parcele. Malo ísť 4 ks duba zimného, 21 ks borovíc, 5 ks buka bolo na jeho parcele, 3 ks hrabov, 4 ks osík bolo zrezaných. V roku 1993 pri odovzdaní lesných pozemkov do jeho vlastníctva zo strany lesov, vyznačil hranice. V roku 2006 hneď po skutku, ktorý mu je kladený za vinu, došlo k premeraniu sporných parciel. Boli tam prítomní L. Š., pán V., W., ktorí posunuli hranicu parcely 2020 do jeho parcely 2013 a v dôsledku toho došlo k tomu, že ako poškodení, tak aj orgány činné v trestnom konaní mali za to, že vyrúbal 21 ks borovíc a 4 ks duba a 5 ks buka. Povolenie na ťažbu mal, stromy označil pán W. a neskôr sám doznačil stromy, ktoré boli vyťažené. V priebehu ťažby označil aj niektoré iné stromy, ktoré predtým neboli vyznačené. Všetky boli vyťažené. Ďalšie stromy označil podľa hraníc v priebehu ťažby sám. Mal za to, že ťaží vo svojej parcele, keďže hranice boli označené písmenom x červenej farby. Oznámil Q. a W., že doznačil ďalšie stromy. V čase ťažby bol výlučným vlastníkom týchto pozemkov. Splnomocnenie od N.Š. Š. bolo podpísané XX.XX.XXXX a overené notárom rovnaký deň, dohodli sa skôr ústne, v auguste 2006. Vedel o tom, že N. Š.B. nie je jediným podielovým spoluvlastníkom. Poškodené stromy, ktoré sa nachádzajú na hranici, boli zrezané. Mal dohodu s N. Š., o ktorom vedel, že v danej parcele má čiastku. N. Š. mu povedal, že môže manipulovať s jeho čiastkou. Mal za to, že mohol ťažiť na parcele N. Š.J., nepamätal si o koľko stromov išlo. Následne mu to drevo odviezol, jednalo sa o palivové drevo, ktoré mu dával W..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 3. 2016 na otázku prokurátorky po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 25. 8. 2010 (č.l. 76 vyšetrovacieho spisu), že zašiel do susedného lesného porastu 2020, obžalovaný T. Š. uviedol, že ťažil iba zo svojho, iba z 2013, z 2020 ťažil iba poškodené stromy. Ťažil z parcely 2020, ale iba poškodené stromy. Z parcely 2020 ťažil poškodené stromy, hraby, osiky a buk. Nevyťažil ani jeden dub. Zo samotného znaleckého posudku znalca vyplýva, že vyznačenie hraníc nebolo úplne presné, bolo len orientačné. Ťažil iba vo svojom, poškodené stromy zrezal a odovzdal N. Š..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 7. 2014 bola vypočutá poškodená Ľ. N., ktorá vypovedala, že s obžalovaným sú vzdialená rodina. Uplatnila si náhradu škody vo výške 5.042,54 EUR, ktorá vznikla všetkým. Osobne na mieste nebola, dozvedela sa to od polície. Obžalovanému žiadny súhlas na ťažbu ani obhospodarovanie nedávala.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 7. 2014 bola rovnako vypočutá poškodená Ľ. P., ktorá uviedla, že o tom, že malo byť ťažené, sa dozvedela od iných poškodených a od obžalovaného. Nepozná presne miesto, kde sa malo ťažiť, pozná les z detských čias, ale nebola tam odvtedy. Celková škoda je škodou všetkých, nie je to jej výlučná škoda. Pred ťažbou obžalovanému žiadny súhlas nedala.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 7. 2014 bola vypočutá aj svedkyňa - poškodená I.. L. B., ktorá vypovedala, že je vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu s obžalovaným. O všetkom sa dozvedela až na polícii. Obžalovanému nikdy žiadny súhlas k ťažbe alebo k vykonávaniu akýchkoľvek činností na danej parcele nedala. Netrvala na nároku na náhradu škody.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30. 7. 2014 bol rovnako vypočutý poškodený F. Š., ktorý uviedol, že na nároku na náhradu škody od obžalovaného trval. O tom, čo sa stalo, sa dozvedel v priebehu prípravného konania od vyšetrovateľa. Nepozná sporné parcely, nikdy tam nebol. Nikdy obžalovanému nedal žiadny súhlas, aby mohol na danej parcele ťažiť alebo ju obhospodarovať.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30. 7. 2014 bol rovnako vypočutý poškodený U. Š., ktorý uviedol, že obžalovaný je jeho vzdialená rodina a sused. Na nároku na náhradu škody trval. Hranica medzi spornými parcelami 2013 a 2020 je označená kolíkmi, ale nevedel, kedy boli kolíky nabité do zeme a nevedel ani kto označoval túto hranicu. O tom, že malo dôjsť k ťažbe zo strany obžalovaného, sa dozvedel od svojho nebohého otca. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či otec dával obžalovanému súhlas na ťažbu. Keď si uplatňuje nárok na náhradu škody, tak verí tvrdeniam ostatných poškodených, že bolo ťažené z ich.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30. 7. 2014 bol rovnako vypočutý poškodený L. Š., ktorý uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje a to vo výške 5.045,42 EUR. S obžalovaným sa pred 8. 9. 2006 o hraniciach medzi parcelami 2013 a 2020 nerozprával. Nedával mu žiaden súhlas na ťažbu ani na obhospodarovanie parcely 2020, kde má spoluvlastnícky podiel. Pred 8. 9. 2006 neboli hranice medzi parcelami 2020 a 2013 nijako vyznačené a nevie o tom, aby hranice boli vyznačené červenými písmenami X. Ak boli, označil si ich obžalovaný. K označeniu hranice medzi parcelami 2020 a 2013 došlo asi mesiac po danom skutku, čiže v mesiaci október 2006 približne. Prítomných nás tam bolo viac, bol tam svedok, lesný hospodár W. a obžalovaný. Označovali sa hranice medzi parcelami 2013 a 2020 a potom ešte 2008 a 2009. Hranice boli vyznačené drevenými kolíkmi, následne o dobu niekoľkých mesiacov začali dávať betónové, ktoré sú tam dodnes. Obžalovaný s takto vyznačenou hranicou medzi 2013 a 2020 súhlasil. Nerozprával sa s obžalovaným o ťažbe, ku ktorej malo dôjsť dňa 8. 9. 2006. Všetky stromy, ktoré sú uvedené v skutku, boli vyťažené z parcely 2020. O ťažbe ich upozornil U. V., jednalo sa o zamestnanca Obvodného lesného úradu, on ich upozornil, že mohlo dôjsť k ťažbe aj z ich parcely. Následne sa stretli podieloví spoluvlastníci z XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a XXXX parciel. Prešli všetko z jednej strany na druhú. Lesníci - U., V., W. vedeli, kde sú hranice pozemkov, títo ich upozornili, že sa ťažilo aj v ich lese. Fotodokumentáciu spravili policajti na základe jeho oznámenia. K výške škody došlo odborným vyjadrením pána W.. Podľa jeho názoru nemohlo dôjsť k nedopatrenému výrubu stromov z ich parcely, pretože parcela obžalovaného má na šírku nejakých 30 metrov v priemere a ťažba bola realizovaná v priemernej šírke 150 metrov. Jednalo sa o parcely XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Poukázal aj na splnomocnenie z XX. XX. XXXX, čo bolo až po ťažbe. Ďalej uviedol, že les bol odovzdaný až po ťažbe. Žiadosť bola podaná skôr, ale k vydaniu došlo až po ťažbe. Zároveň na hlavnom pojednávaní dňa 24. 3. 2016 uviedol, že hranice sa vymeriavali až po výrube.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30. 7. 2014 bol vypočutý aj svedok I.. Ľ. W., ktorý uviedol, že vie o tom, že v roku 2006 v spornom území došlo k ťažbe. Oslovili ho poškodení, ktorí prevzali parcelu XXXX do užívania, že potrebujú vypracovať ohodnotenie tých stromov, ktoré vyťažil obžalovaný podľa poškodených z ich parciel. Vypočítal škodu na základe cenníka od štátnych lesov, ktorý sa vzťahoval k obdobiu, kedy malo dôjsť k ťažbe.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30. 7. 2014 bol vypočutý svedok F. W., ktorý uviedol, že si pamätá, že v roku 2006 bola hranica medzi parcelami XXXX a XXXX vyznačená krížami po stromoch matnou červenou farbou po celej parcele XXXX a XXXX. Parcely boli označené obojstranne. Bol oslovený obžalovaným s tým, aby mu vyťažil stromy. Nebolo presne povedané, koľko stromov sa má vyťažiť. Išli na dané miesto, z ktorého mali ťažiť a to on s obžalovaným. Obžalovaný mu ukázal hranice a povedal, že je to ohraničené červenými krížikmi. Svedok oslovil pána Q., aby tieto stromy vyťažil. Následne tam po pár dňoch išiel so svedkom Q. a ukázal mu, kde je daná parcela, z ktorej sa má ťažiť. Stromy už boli vyznačené bielou farbou. Nepamätá si, aby nejaké stromy označené bielou farbou boli aj za hranicou, ktorú mu ukázal obžalovaný. Obžalovaný zároveň povedal, že treba zrezať aj nejaké osiky, možno 5 kusov, povedal, že sú zhnité, poškodené a že ich treba vyrúbať. Jednalo sa o stromy, ktoré boli za hranicou parcely XXXX. Jednalo sa o stromy v jednom celku, ktoré nebolo potrebné označovať, lebo si ich pamätal. Okrem iného ťažilo sa aj z parcely XXXX. Ťažba prebiehala 2 alebo 3 dni. Namieste bol následne až s lesným úradom, kedy už bol problém s ťažbou, kde pán U. povedal, že ťažili viac než bol daný súhlas. Jednalo sa o priestupkové konanie, ktoré bolo vedené proti obžalovanému.
Svedok L. Q. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 7. 2014 uviedol, že si úplne detailne nepamätá, kde sa nachádzali stromy, ktoré sú predmetom skutku. Prišiel na dané miesto s pánom W. a pánom Š.. Parcely boli vykrížikované, nevie uviesť akou farbou. Dané stromy, ktoré mal vyťažiť, boli vybodkované bielou farbou. Už si nepamätá, o koľko stromov sa jednalo. Vyrúbal niekoľko stromov, 8 alebo 10 z inej parcely, ktoré boli označené tiež bielou farbou. Nikto ho neupozornil, že to nemá ťažiť. Nemá vedomosť o tom, aby mu obžalovaný alebo pán W. kázal ťažiť aj iné stromy ako z označenej parcely, ani poškodené stromy. Nestaral sa o vlastnícke vzťahy, ťažil, čo bolo označené. Ten limit nad povolený počet nejako neustrážil, stalo sa mu to prvýkrát. Ťažil iba z pozemku, ktorý bol označený hranicou.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 6. 2016 poškodená L. R. uviedla, že o veci vie len z počutia, resp. z masovokomunikačných prostriedkov. Obžalovaný jej mal povedať, že zobral len dve sosny a konáre. Uplatnila si náhradu škody.
Súd prečítal výpoveď svedkov L. T. a T. Y., ktorí zhodne uviedli, že sú spoluvlastníkmi lesného pozemku č. XXXX na LV XXX o výmere 30.187 m2. K skutku uviedli, že T. Š. nedali súhlas na obhospodarovanie lesnej parcely. Žiadali priznať náhradu škody.
Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 3. 2016 čítal i listinné dôkazy v zmysle § 269 Trestného poriadku, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti :
V zápisnici z ohliadky na mieste činu vykonanej dňa XX. X. XXXX sú označené zrezané stromy v lesnom poraste v katastri obce Raslavice, časť Chalaš, okres Bardejov.
Zo zápisnice Obvodného lesného úradu v Bardejove č. X/XXXX/XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že na základe písomného poverenia prednostu OLÚ v Bardejove č. XX/XXXX bola dňa XX. X. XXXX vykonaná kontrola zásad vykonávania ťažby a prepravy dreva u vlastníka lesa T. Š., na LHC W., v JPRL č. XX č XX, č. XX a č. XX, parcela č. XXXX, ktorá bola T. Š. daná do užívania dňa XX. XX. XXXX a parcela č. XXXX, ktorá je doposiaľ v užívaní Lesov SR, pričom pracovníkom OLÚ v Bardejove bolo zistené, že bola vykonaná ťažba dreviny (JPRL č. 41) dub v počte 4 ks a dreviny hrab v počte 2 ks, niektoré pne vyznačené bielou farbou, niektoré zelenou farbou, (JPRL č. XX) vykonaná ťažba dreviny dub v počte 3 ks a dreviny hrab v počte 4 ks, niektoré pne sú vyznačené, iné sú vyznačené bielou resp. zelenou farbou, (JPRL č. XX) vykonaná ťažba dreviny hrab v počte 3 ks a dreviny borovica v počte 15 ks, pne po drevine hrab sú vyznačené bielou farbou, pne po drevine borovica časť nevyznačená (4 ks), ostatné sú vyznačené bielou a zelenou farbou, (JPRL č. XX) bol predložený súhlas na ťažbu od 1.8.2006 do 30.11.2006 na drevinu (borovica 13 ks, buk a hrab 21 ks) - skutočnosť: vykonaná ťažba dreviny lipa v počte 1 ks, osika 5 ks, buk 5 ks, dub 12 ks, hrab 7 ks, borovica 28 ks, dreviny osika (1ks) a borovica (6 ks) nie sú vyznačené, ostatné pne sú vyznačené bielou resp. zelenou farbou.
Rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bardejove č. X/XXXX/XXXXX-X-U. zo dňa X. XX. XXXX bol T. Š. uznaný vinným zo spáchania priestupkov na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, tým, že v dňoch od 20. 9. 2006 do 23. 9. 2006 na lesnom pôdnom fonde na LHC W. v JPRL č. XX 01 č. XX 01, č. XX, parcely č. XXXX (LV -XXXX) a č. XXXX (LV-XXXX), ťažil stromy, dreviny dub v počte 19 ks (JPRL č. XX 01-4ks; JPRL č. XX 01- 3 ks; JPRL č. XX- 12 ks) po predchádzajúcom nevydanom písomnom súhlase odborným lesným hospodárom, ktorým je vykonávateľ ťažby povinný sa preukázať a podľa § 63 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch za neoznačenie vyťaženého dreva odtlačkom ciachy užívateľa lesa, registrovanej orgánom štátnej správy lesného hospodárstva na odvoznom mieste dňa XX. X. XXXX pod JPRL č. XX a JPRL č. XX drevín borovica, osika a hrab v počte 37 ks, za čo mu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a § 63 ods. 5 zákona č, 326/2005 Z.z. o lesoch za spáchané priestupky bola uložená pokuta vo výške 20.000 Sk. Krajský lesný úrad v Prešove rozhodnutím č.j. XX/XXXXX-X/CA zo dňa XX. X. XXXX zmenil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bardejove č. X/XXXX/XXXXX-X-U. zo dňa X. XX. XXXX tak, že v druhom odseku na prvej strane rozhodnutia na miesto textu: „63 ods. 1 písm. p)“ sa vkladá text „§ 63 ods. 2“ a zároveň sa tento text dopĺňa o nasledujúci text „t.j. za porušenie § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch“ a na konci tretieho odseku na prvej strane napadnutého rozhodnutia sa bodka na konci vety mení na čiarku a veta pokračuje nasledujúcim textom: „t.j. za porušenie § 23ods. 4 zák. NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch“. Ostatné časti ostávajú nezmenené. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa X. X. XXXX.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX parcely registra „E“ evidovanej na mape operačného aparátu, parcelné č. XXXX, o výmere 30.187 m2, okres Bardejov, obec Raslavice, katastrálne územie Vyšné Raslavice, vyplýva, že spoluvlastníkmi uvedeného pozemku sú poškodení v tomto konaní.
Z darovacej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že darca T. Š., nar. X. X. XXXX ako darca daroval obdarovaným L. Š., nar. X. X. XXXX, F. Š., nar. XX. X. XXXX, T. Š., nar. XX. X. XXXX, okrem iných nehnuteľností aj spoluvlastnícky podiel na lesnom pozemku parcely E-KN XXXX o výmere 30187 m2, LV č. XXX pod B X v podiele 12/48 k celku, katastrálne územie Vyšné Raslavice.
V odbornom vyjadrení k ohodnoteniu škody zo dňa X. X. XXXX Ing. Gduľa uviedol, že ohodnotenie výšky škody spôsobenej neoprávneným výrubom 37 ks stromov vo výške 5.042,54 Eur, ktoré vypracoval odborný lesný hospodár Ing. Ľudovít Hajtol je primerané.
Znalec z odboru geodézia a kartografia, Ing. Juraj Grega, v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa XX. X. XXXX uviedol, že zo situácie zobrazenej vo výkrese na strane 6 posudku vyplýva, že hranica medzi parcela mpč. XXXX a XXXX nebola v prírode vytýčená a stabilizovaná správne. Hranicu podľa pozemkovoknižnej mapy má tvoriť priamka, ktorej poloha je vo výkrese označená bodmi „A a B“. V prírode je však priebeh hranice diametrálne odlišný a ani jeden betónový stĺpik z celkového počtu 15 ks na zameranom úseku hranice neleží na vlastníckej hranici. Pritom vzdialenosť každého stĺpika od vlastníckej hranice je iná. Najmenšia odchýlka je v bode č. 210 - 0,70 m, najväčšia odchýlka je v bode č. 214 - 6.15 m. Zo situácie zobrazenej vo výkrese na strane č. 6 vyplýva, že všetky pne po spílených stromoch, tak ako ich označil obžalovaný T. Š.Č. sa nachádzajú na parcelách mpč. XXXX a XXXX, ktoré sú vo vlastníctve T. Š.. Miesta stromov, ktoré mal podľa L. Š. vyťažiť obžalovaný T. Š. zameral po ich označení L. Š.. Po výpočte geodetických súradníc tieto miesta zakreslil v grafickom nákrese na strane 6 znaleckého posudku krúžkami s červenou výplňou a označil ich číslami 1-35 a konštatoval, že z parcely EKN č XXXX evidovanej na LV č. XXX (príloha č. 4) kat. územie Vyšné Raslavice boli vyťažené stromy (5 bukov, 18 borovíc, 2 hraby, 3 duby), z parcely EKN č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX (príloha č. 3) kat. územie Vyšné Raslavice boli vyťažené stromy (2 borovice, 1 dub), z parcely EKN č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX (príloha č. 5) kat. územie Vyšné Raslavice) boli vyťažené stromy (2 hraby, 2 buky). Miesta po spílených osikách nebolo možné identifikovať.
Podaním zo dňa 3. 5. 2016 odborný lesný hospodár Ing. Ľudovít Hajtol upravil pôvodné ohodnotenie ceny vyťaženého dreva zo dňa 30. 3. 2010 na základe posudku spracovaného znalcom Ing. Jurajom Gregom č. X/XXXX s tým, že ohodnotenie ceny vyťaženého dreva urobil pre každú EKN samostatne a uviedol, že cena vyťaženého dreva, ktorá vznikla výrubom 28 ks stromov na parcele EKN č. XXXX v objeme 64,04 m3 je 4.217,29 Eur, cena vyťaženého dreva, ktorá vznikla výrubom 3 ks stromov na parcele EKN č. XXXX v objeme 7,01 m3 je 648,08 Eur, cena vyťaženého dreva, ktorá vznikla výrubom 4 ks stromov na parcele EKN č. XXXX v objeme 2,41 m3 je 87,96 Eur.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného T. Š. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov.
Podľa názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní, ani v konaní pred súdom, jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, je trestným činom. V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, účinného v čase spáchania skutku. V konečnom dôsledku práve naopak, z výsluchu poškodených, svedkov a listinných dôkazov v rámci prípravného konania, ako aj konania pred súdom vyplynuli skutočnosti, podľa názoru súdu v prospech neviny obžalovaného.
Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Tieto znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne (povinné).
Pri absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu: Pokiaľ by obžalovaný konal tak, ako je uvedené v obžalobe, t.j. v tzv. v priamom alebo nepriamom úmysle (dolus directus, resp. dolus eventualis), musel by chcieť a porušiť záujem chránený Trestným zákonom, resp. byť s následkami uvedenými v Trestnom zákone uzrozumený. Uzrozumený by znamenalo, že vedome rátal s dvoma eventualitami v budúcom vývine jeho činnosti, z ktorých minimálne jedna je trestná a svoju vôľu chcel presadiť aj za cenu, že spácha trestný čin, o ktorom ako o jednej alternatíve vie. U obžalovaného podľa súdu absentuje rozumová i vôľová zložka, nakoľko nemal žiaden relevantný záujem na tom, aby si úmyselne prisvojil cudziu vec, drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu. O uvedenom svedčia jeho výpovede tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde konzistentne jednak v prípravnom konaní uviedol, že nedopatrením a bez akéhokoľvek úmyslu zašiel do susedného lesného porastu č. XXXX, kde vyrúbal niekoľko stojacich stromov, pričom aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že mienil rúbať len na svojom lesnom pozemku, keď opakovane uvádzal, že rúbal len vo svojom, na parcele č. XXXX.
Ani jeden z poškodených nebol priamym svedkom, ktorý mal svojimi zmyslami vnímať konanie obžalovaného, práve naopak poškodení uvádzali, že o uvedenom konaní sa mali dozvedieť až od vyšetrovateľa, resp. z počutia od ostatných poškodených alebo z masovokomunikačných prostriedkov.
Skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nie je trestným činom vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo možné konštatovať, že bol spáchaný trestný čin - nebolo preukázané zavinenie.
Subjektívna stránka trestného činu, či už zavinenie úmyselné v zmysle ustanovenia § 15 Tr. zák. alebo nedbanlivostné podľa § 16 Tr. zák., v konkrétnom prípade žalované úmyselné zavinenie, musí byť preukázaná zadováženými dôkazmi tak, ako ktorákoľvek iná obligatórna zložka trestného činu. Zavinenie páchateľa trestného činu je najčastejšie možné zistiť z jeho výsluchu a ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné takýto výsluch páchateľa uskutočniť, potom je možné zavinenie odvodiť z okolností prípadu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátane priznania sa obvineného, pokiaľ existuje.
Predmetná skutková podstata trestného činu tzv. krádeže teda vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté to, že si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní. Inak povedané pri posudzovaní viny páchateľa trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. sa nestačí zaoberať iba otázkou, či osoba si prisvojila cudziu vec, ale, orgány činné v trestnom konaní musia zároveň preukázať, že si páchateľ trestného činu krádeže bol vedomý toho, že si prisvojuje cudziu vec.
K uvedeným právnym úvahám ohľadne zavinenia bude potrebné vo všeobecnosti konštatovať, že zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu, pričom zavinenie (úmyselné ako aj nedbanlivostné) je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa a na zložke vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda v podstate rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné skutočnosti nechce a ani s nimi nie je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. Zavinenie sa pritom vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa teda vzťahuje k podstatným skutočnostiam, ktoré tvoria páchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ by sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka trestného činu a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že konal tak ako konať chcel), ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom (judikatúra R 92/1951).
Z vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci nebolo preukázané, aby si obžalovaný vedome prisvojil cudziu vec. Obžalovaný opakovane počas celého priebehu konania pred súdom, ako aj v prípravnom konaní uvádzal, že bol v domnení, že ťaží drevnú hmotu na svojom pozemku. Ak tak
vykonal, tak len omylom a nedopatrením. Sám poškodený L. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 4. 2016 potvrdil skutočnosť, že v čase výrubu neboli presne zamerané hranice a ich priebeh bol sporný. K zameraniu hraníc došlo až po výrube. Ako konštatuje aj znalec Ing. Juraj Grega vo svojom znaleckom posudku hranica medzi parcelami mpč. XXXX a XXXX nebola v prírode vytýčená a stabilizovaná správne. Hranicu podľa pozemnoknižnej mapy má tvoriť priamka, ktorej polohu označil bodmi „A a B“, pričom v prírode je tento priebeh diametrálne odlišný a ani jeden betónový stĺpik z celkového počtu 15 ks na zameranom úseku hranice neleží na vlastníckej hranici. Pričom vzdialenosť každého stĺpika od vlastníckej hranice je iná. Spornou tým pádom ostala aj otázka týkajúca sa počtu stromov, ktoré boli spílené. Poškodení vo svojich výpovediach zhodne uvádzali len to, že si uplatňujú škodu, žiaden z nich nebol priamym svedkom výrubu, nebol na mieste činu a tým, ktorý by dosvedčil skutočnosti, že obžalovaný si bol vedomý, že si prisvojuje cudziu vec. Ani z výpovedí svedkov F. W., L. Q. neplynie, že by obžalovaný úmyselne ťažil drevnú hmotu na pozemku poškodených.
Treba pripomenúť, že za konanie spojené s označovaním stromov, bol obžalovaný postihnutý už v priestupkovom konaní rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bardejove č. X/XXXX/XXXXX-X-U. zo dňa X. XX. XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského lesného úradu v Prešove č.j. XX/XXXXX-X/CA zo dňa XX. X. XXXX, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupkov na úseku lesného hospodárstva tým, že v dňoch od 20. 9. 2006 do 23. 9. 2006 na lesnom pôdnom fonde na LHC W. v JPRL č. XX 01 č. XX 01, č. XX, parcely č. XXXX (LV -XXXX) a č. XXXX (LV-XXXX), ťažil stromy, dreviny dub v počte 19 ks (JPRL č. XX 01-4ks; JPRL č. XX 01- 3 ks; JPRL č. XX- 12 ks) po predchádzajúcom nevydanom písomnom súhlase odborným lesným hospodárom, ktorým je vykonávateľ ťažby povinný sa preukázať, a za neoznačenie vyťaženého dreva odtlačkom ciachy užívateľa lesa, registrovanej orgánom štátnej správy lesného hospodárstva na odvoznom mieste dňa XX. X. XXXX pod JPRL č. XX a JPRL č. XX drevín borovica, osika a hrab v počte 37 ks, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20.000 Sk.
Súd skúmal i motív obžalovaného, t.j. určitú pohnútku páchateľa spáchať trestný čin. V tejto súvislosti sa súd dôsledne zaoberal okolnosťami, za ktorých bol spáchaný trestný čin. Všetky tieto udalosti na seba nadväzujúce nenaznačujú žiadnym spôsobom, aby obžalovaný konal s vedomím prisvojiť si cudziu vec. V celom trestnom konaní nebol preukázaný motív a úmysel obžalovaného zmocniť sa cudzej veci, keďže samotný znalecký posudok znalca Ing. Gregu konštatuje komplikovanosť terénu a spornosti priebehu hranice medzi pozemkami, čo potvrdzuje aj výpoveď poškodeného L. Š., ktorý konštatoval, že k ustáleniu, resp. premeraniu a určeniu priebehu hranice došlo až po realizovanom výrube. Vyznačenie hraníc v čase výrubu bolo sporné.
Z výpovedí poškodených, svedkov, listinných dôkazov a ani z výpovede samotného obžalovaného nevyvstal žiaden zámer, aby konal s úmyslom prisvojiť si cudziu vec a spôsobiť tak ujmu. K takémuto zámeru sa v konaní v prejednávanom prípade nepriznal a nemožno ho spoľahlivo vyvodiť ani z iných dôkazov.
Objasneniu všetkých skutočností nevyhnutných pre objektívne rozhodnutie vo veci nebola venovaná orgánmi činným v trestnom konaní dostatočná pozornosť zisteniu, či obžalovaný konal v úmysle prisvojiť si cudziu vec a tak dôkazy, ktoré má súd k dispozícii z prípravného konania, ale i tie, ktoré súd vykonal, neodôvodňujú pri dôslednom dodržaní všetkých zásad trestného konania vydanie odsudzujúceho rozsudku voči obžalovanému. Počas celého priebehu konania nebol obžalovanému preukázaný úmysel.
Pre aplikačnú prax v trestnom konaní je významným pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, t.j. nenesie tzv. dôkazné bremeno, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zisťovať skutkový stav a vykonávať nielen dôkazy , ktoré obžalovaného usvedčujú, ale aj tie, ktoré ho ospravedlňujú, v konečnom dôsledku však zabezpečovať prednostne dôkazy, ktoré ho zo spáchania skutku usvedčujú.
Vzhľadom k tomuto je nutné konštatovať, že v rámci celého prípravného konania, ako aj konania pred súdom, nebol produkovaný jediný relevantný a zákonný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazoval to, že skutok obsiahnutý v obžalobe je trestným činom a k spomínanému spornému momentu tak ani nie je zodpovedaná základná otázka, či obžalovaný skutočne úmyselne si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v celom doterajšom priebehu trestného konania bolo orgánmi činnými v trestnom konaní preukázané len to, že obžalovaný zrezal stromy nachádzajúce sa na jeho pozemkoch a sčasti realizoval výrub aj na susednom
pozemku, pričom hranica týchto nebola zreteľne označená, resp. líšila sa hranica v prírode s hranicou vlastníckou (viď znalecký posudok a v ňom spomenutý zložitý terén) a o tom, či to urobil úmyselne a s vedomím, že vie, že sčasti svojím výrubom zachádza aj na pozemok poškodených sa možno len domnievať. V tomto zmysle však dáva súd do pozornosti tú skutočnosť, že dôkazy založené na domnienkach a dohadoch, nie je možné považovať za jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy, ktoré by mali dokazovať to, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku je trestným činom.
Za tohto stavu je podľa názoru súdu absencia úmyslu obžalovaného namieste. Oslobodzujúce rozhodnutie v predmetnej trestnej veci vychádza z dôsledného objasnenia skutočností týkajúcich sa subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, keď v tomto smere boli vykonané všetky potrebné dôkazy. K náležitému zisteniu skutkového stavu súd vykonal dokazovanie v otázke, či obžalovaný úmyselne a zámerne si prisvojil drevnú hmotu z pozemku poškodených.
Žiaden z vykonaných dôkazov však nepotvrdil úmysel obžalovaného, práve naopak dôkazy vo veci vykonané iba opätovne potvrdili to, čo obžalovaný tvrdil od začiatku, že mal záujem ťažiť na svojom a ak zašiel na pozemok poškodených tak bez úmyslu obohatiť sa na ich úkor.
Subjektívnu stránku trestného činu krádeže tak podľa názoru súdu nemožno vyvodiť iba zo samotného faktu, že obžalovaný ťažil drevnú hmotu na hranici alebo blízko nedostatočne označenej, resp. spornej hranice.
V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, respektíve ak nie sú tieto predpoklady celkom nespochybniteľne zistené.
Princíp ultima ratio ako aplikačný prostriedok sa v tomto prípade pri výklade subjektívnej stránky trestného činu krádeže dotýka aj formálnych znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nie len materiálnej protiprávnosti. Samotní poškodení tvrdili, že majú v prvom rade záujem na náhrade škody, preto objektívnu zodpovednosť za škodu v civilnom konaní nemožno zamieňať s naplnením subjektívnej stránky trestného činu v trestnom konaní.
I napriek tomu, že nedbanlivosť ako taká hraničí na jednej strane s eventuálnym úmyslom (vedomá nedbanlivosť sa s eventuálnym úmyslom zhoduje v intelektuálnej zložke) a na druhej strane s nezavineným konaním, pre spáchanie trestného činu krádeže v zmysle ustanovenia § 212 Trestného zákona presnejšie pre naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu, čo nebolo u konania obžalovaného v rámci dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru, že nebolo jednoznačne a nespochybniteľne dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaná, je trestným činom.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod podanej obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
Nakoľko súd u obžalovaného T. Š. vyhlásil oslobodzujúci rozsudok v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech
- obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.