Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/442/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, právne zast. advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: N. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. XXXX/X, XXX XX Q., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom C.. D. Z., K. R. X. K. Q., o zaplatenie 49,51 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,54 Eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 49,51 Eur od 28.09.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 75,64 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur a z ostatných trov konania vo výške 16,50 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou a jej doplnením žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte pozostávajúceho zo sumy 49,51 Eur, úroku z omeškania vo výške 3,54 Eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 49,51 Eur od 28.09.2013 do zaplatenia. Nároky odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Slovenská sporiteľňa“) a dlžník uzavreli zmluvu o bežnom účte v znení jej dodatkov, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania v prospech žalovaného. Žalovaný prekročením rámca povoleného prečerpania porušil Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, čím vznikla Slovenskej sporiteľni voči žalovanému pohľadávka z nepovoleného prečerpania, ktorú žalovaný neuhradil, a preto Slovenská sporiteľňa žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie zastavila. Pôvodná istina nepovoleného debetného zostatku ku dňu zrušenia účtu činila 322,60 Eur. Žalovaný zaplatil dňa 24.08.2011 sumu 50,- Eur, dňa 20.09.2011 50,- Eur, dňa 28.10.2011 40,- Eur, dňa 23.01.2012 sumu 40,- Eur, dňa 24.02.2012 sumu 50,- Eur, dňa 16.04.2012 sumu 50,- Eur a dňa 10.08.2012 sumu 50,- Eur, ktoré boli na úhradu pohľadávky započítané v súlade s ustanovením bodu 87.3.8. VOP a po ich započítaní predstavovala istina pohľadávky 49,51 Eur. Suma 3,54 Eur predstavuje úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne za obdobie od 20.10.2011 do 31.01.2013 a v sadzbe 5 % ročne od 01.02.2013 do 26.09.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 bola žalovaná pohľadávka s príslušenstvom voči žalovanému postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu. Výzvou zo dňa 21.11.2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky s prísl. ani po výzve k jej úhrade nedošlo.

Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. - 62 zo dňa 06.07.2015. Predmetný platobný rozkaz bol uznesením č. k. - 88 zo dňa 23.09.2015 zrušený v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk žalovaného. Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP zároveň predmetným uznesením ustanovil opatrovníka.

Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.

Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to žalobou a jej doplnením, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 08.08.2003, dohodou o pristúpení k právam a záväzkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 06.08.2003, zmluvou o sporožírovom účte zo dňa 14.03.2001, zmluvami o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 29.03.2011 a 05.03.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne (ďalej len „VOP“), Obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „OP“), sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 a jej prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013, výzvou na úhradu dlhu zo dňa 21.11.2013 a výpismi z účtu na č. l. 32 - 51 spisu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 14.03.2001 uzatvorili Slovenská sporiteľňa a žalovaný zmluvu o bežnom (sporožírovom) účte, a dňa 08.08.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte. Žalovaný čerpal úver nad povolený rámec a úver vo forme nepovoleného prečerpania (debetného zostatku) na bežnom účte poskytnutý bankou činil ku dňu podania žaloby 49,51 Eur. Z dôvodu porušenia platných VOP a OP (nezaplatenia nepovoleného prečerpania) bol účet poručiteľa zrušený dňa 22.07.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 bola žalovaná pohľadávka s prísl. voči žalovanému postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu. Uvedenú skutočnosť Slovenská sporiteľňa oznámila žalovanému listom zo dňa 11.10.2013. Dňa 21.11.2013 žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na bežnom účte žalovaného založenom na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.03.2001 a zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 08.08.2003 vznikol nepovolený debetný zostatok, ktorý ku dňu podania žaloby činil 49,51 Eur, ktorý má v zmysle § 710 povahu úveru. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalovaný si nesplnil riadne a včas svoju povinnosť vrátiť úver (istinu) a platiť úrok z neho po zrušení bežného účtu. K postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom zo zmluvy o úvere na žalobcu došlo v súlade s ust. § 524 a nasl. OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 49,51 Eur pozostávajúcej z nezaplatenej istiny debetného zostatku.

Podľa § 365 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože zmluvy o bežnom účte a kontokorentnom úvere boli medzi účastníkmi konania uzavreté pred 31.01.2013, súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase začiatku omeškania s plnením jednotlivých súm, t.j. účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením istiny úveru, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti. Uplatnenie úroku z omeškania žalobcom vo výške 8 %, resp. 5 % ročne je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 a § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s plnením istiny úveru (23.07.2011) 1,50 %. Preto súd priznal žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania vo 3,54 eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 49,51 Eur od 28.09.2013 do zaplatenia.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania spolu vo výške 75,64 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 59,14 Eur (odmena za 2 úkony právnej služby v roku 2014 - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) po 16,60 Eur + 2 x režijný paušál po 8,04 Eur, t.j. 49,28 Eur + 20 % DPH) a z ostatných trov konania spočívajúcich zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).